Postup : 2013/2612(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B7-0188/2013

Predkladané texty :

RC-B7-0188/2013

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 23/05/2013 - 13.8

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0224

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 150kWORD 81k
20.5.2013
PE509.814v01-00}
PE509.815v01-00}
PE509.820v01-00}
PE509.821v01-00}
PE509.822v01-00} RC1
 
B7-0188/2013}
B7-0189/2013}
B7-0192/2013}
B7-0193/2013}
B7-0194/2013} RC1

predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ECR (B7‑0188/2013)

S&D (B7‑0189/2013)

ALDE (B7‑0192/2013)

PPE (B7‑0193/2013)

Verts/ALE (B7‑0194/2013)


o vymáhaní majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie (2013/2612(RSP))


José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Tokia Saïfi, Mairead McGuinness, Elmar Brok, Roberta Angelilli, Elena Băsescu, Daniel Caspary, Anne Delvaux, Sari Essayah, Eduard Kukan, Cristian Dan Preda, Salvatore Iacolino, Giovanni La Via, Filip Kaczmarek, Mário David, Mariya Gabriel v mene skupiny PPE
Véronique De Keyser, Pino Arlacchi, Ana Gomes, Göran Färm, María Muñiz De Urquiza, Raimon Obiols, Pier Antonio Panzeri, Maria Eleni Koppa v mene skupiny S&D
Annemie Neyts-Uyttebroeck, Ivo Vajgl, Marietje Schaake, Niccolò Rinaldi, Izaskun Bilbao Barandica, Marielle de Sarnez, Robert Rochefort, Louis Michel, Edward McMillan-Scott, Kristiina Ojuland, Ramon Tremosa i Balcells, Sonia Alfano, Graham Watson v mene skupiny ALDE
Isabelle Durant, Judith Sargentini, Raül Romeva i Rueda v mene skupiny Verts/ALE
Charles Tannock v mene skupiny ECR

Uznesenie Európskeho parlamentu o vymáhaní majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie (2013/2638(RSP))  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o krajinách Arabskej jari a o Únii pre Stredozemie, najmä na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o situácii v Egypte a na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie EÚ pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete,

–   so zreteľom na odporúčania Výboru pre politické veci, bezpečnosť a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie z 12. apríla 2013,

–   so zreteľom na nariadenie Rady z 26. novembra 2012 o prijatí nového legislatívneho rámca na uľahčenie vymáhania majetku v Egypte a Tunisku,

–   so zreteľom na závery spolupredsedov osobitnej skupiny EÚ – Tunisko z 28. a 29. septembra 2011 a na závery spolupredsedov osobitnej skupiny EÚ – Egypt zo 14. novembra 2012, a najmä na ich časti týkajúce sa vymáhania majetku,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku a na nariadenie Rady (EÚ) č. 1100/2012, ktorým sa mení uvedené nariadenie,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 270/2011 z 21. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte a na nariadenie Rady (EÚ) č. 1099/2012, ktorým sa mení uvedené nariadenie,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/137/SZBP z 28. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi a na rozhodnutia Rady 2011/625/SZBP a 2011/178/SZBP, ktorými sa mení uvedené rozhodnutie, na nariadenie Rady (EÚ) č. 204/2011 z 2. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi a na nariadenie Rady (EÚ) č. 965/2011, ktorým sa mení uvedené nariadenie, a na vykonávacie nariadenia Rady (EÚ) č. 364/2013 a č. 50/2013, ktorými sa vykonáva článok 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 204/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi,

–   so zreteľom na existujúce právne nástroje EÚ zamerané na zlepšenie konfiškácie a vymáhania majetku podľa rozhodnutí Rady 2001/500/SVV, 2003/577/SVV, 2005/212/SVV, 2006/783/SVV and 2007/845/SVV a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2012 o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085),

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) z roku 2005, najmä na jeho článok 43 o medzinárodnej spolupráci a kapitolu V o vymáhaní majetku, ktorého zmluvnými stranami sú Egypt, Líbya a Tunisko a ktorý bol v mene Európskej únie schválený rozhodnutím Rady 2008/801/ES z 25. septembra 2008,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (dohovor z Palerma) z roku 2000,

–   so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 19/38 z 19. apríla 2012 o negatívnom vplyve nerepatriácie finančných prostriedkov nezákonného pôvodu do krajín pôvodu na uplatňovanie ľudských práv a o dôležitosti zlepšovania medzinárodnej spolupráce,

–   so zreteľom na iniciatívu generálneho tajomníka OSN zo 17. septembra 2007 týkajúcu sa vymáhania ukradnutého majetku,

–   so zreteľom na iniciatívu na vyhľadávanie ukradnutého majetku (StAR), ktorá je spoločným programom Svetovej banky a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu,

–   so zreteľom na akčný plán skupiny G8 na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville s arabskými krajinami v procese transformácie z 21. mája 2012, ktorého zmluvnou stranou je aj EÚ,

–   so zreteľom na konečnú správu arabského fóra o vymáhaní majetku z 13. septembra 2012,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže zatiaľ čo zmrazenie majetku patrí do právomocí EÚ, vymáhanie a repatriácia majetku patria do právomocí členských štátov a musia sa vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; keďže inštitúcie EÚ zohrávajú dôležitú úlohu v podnecovaní a uľahčovaní tohto procesu;

B.  keďže vymáhanie majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie je morálnou a zákonnou povinnosťou a zásadnou politickou otázkou vo vzťahoch EÚ s jej južnými susedmi; keďže ide o vec, ktorá má z ekonomického hľadiska význam aj pre zainteresované južné susedské krajiny vzhľadom na potenciál tohto majetku, ktorý by v prípade vrátenia a transparentného a účinného použitia mohol prispieť k oživeniu ich hospodárstiev; keďže vymáhanie majetku vysiela dôrazný signál osobám zapojeným do korupcie a prania špinavých peňazí o tom, že nie sú beztrestní;

C. keďže existuje komplexný medzinárodný právny rámec, ktorým sa táto oblasť riadi, s osobitným zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) z roku 2003, ktorý ukladá zmluvným stranám jasné povinnosti; keďže v článku 51 UNCAC sa uvádza, že vrátenie majetku „je základným princípom tohto dohovoru a štáty, zmluvné strany, si v tejto súvislosti poskytujú čo najširšiu mieru spolupráce a pomoci“;

D. keďže súdny proces týkajúci sa vymáhania majetku je zložitý a zdĺhavý; keďže uplatniteľné právne požiadavky požiadaných štátov sa nemôžu obchádzať a oprávnené tretie strany nemôžu byť v tomto procese zbavené ich právnych nárokov; keďže nedostatočná zodpovedajúca právna odbornosť a obmedzená inštitucionálna kapacita v žiadajúcich štátoch sú hlavnými prekážkami úspešných iniciatív v tejto oblasti; keďže medzi žiadajúcimi a požiadanými štátmi neexistuje efektívna spolupráca;

E.  keďže po revolúciách Arabskej jari v Egypte a Tunisku Európska únia okamžite zmrazila majetok bývalých diktátorov, ich rodín a niektorých ďalších osôb spojených s ich režimami; keďže EÚ v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1970 (2011) prijala podobné rozhodnutie aj v prípade Líbye;

F.  keďže nový legislatívny rámec prijatý Radou 26. novembra 2012 umožňuje členským štátom EÚ uvoľniť zmrazený majetok egyptským a tuniským orgánom na základe súdnych rozhodnutí uznaných v členských štátoch EÚ a uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ a príslušnými orgánmi;

G. keďže osobitné skupiny EÚ – Egypt a EÚ – Tunisko vyzdvihli význam vrátenia nezákonne získaného majetku, ktorý je v súčasnosti naďalej zmrazený v niekoľkých tretích krajinách; keďže tieto osobitné skupiny súhlasili s dokončením plánu, ktorý by mohol zahŕňať zriadenie skupiny pre vymáhanie majetku pre každú krajinu, ktoré by koordinovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

H. keďže skupina G8 prostredníctvom partnerstva z Deauville z mája 2011 podporuje krajiny arabského sveta v procese transformácie na „slobodné, demokratické a tolerantné spoločnosti“; keďže v akčnom pláne vydanom 21. mája 2012 sa uznáva, že bezprostredne po Arabskej jari sa tento región a medzinárodné spoločenstvo naliehavejšie zameriavajú na vymáhanie majetku;

I.   keďže Egypt, Líbya a Tunisko vynaložili značné úsilie na zabezpečenie repatriácie majetku odcudzeného bývalými diktátormi a ich režimami vrátane zriadenia osobitných vnútroštátnych vyšetrovacích komisií poverených úlohou sledovať, odhaľovať a vymáhať takýto majetok a začatia konaní na súdoch v členských štátoch EÚ; keďže kľúčoví medzinárodní aktéri vrátane EÚ, krajín G8 a Švajčiarska reagovali na toto úsilie pozitívne; keďže sa však v tejto oblasti doteraz dosiahlo málo konkrétnych výsledkov; keďže nedostatok konkrétnych výsledkov vedie k zvyšujúcej sa frustrácii vlád a občianskych spoločností žiadajúcich krajín;

J.   keďže komunikácia je v úsilí o vymáhanie majetku dôležitá v záujme výmeny najlepších postupov a tvorby podnetov zverejňovaním úspešných prípadov; keďže komunikáciou by sa zabránilo vzniku zavádzajúcich vyhlásení o výške vymáhateľného majetku;

K. keďže vrátenie majetku možno dosiahnuť dvojstrannými súdnymi mechanizmami a viacstrannou spoluprácou; keďže opatrenia na vymáhanie majetku by sa mali prijať na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni;

L.  keďže v apríli 2013 libanonské orgány vrátili svojim tuniským partnerom takmer 30 miliónov USD, ktoré boli nezákonne uložené na bankových účtoch bývalých tuniských vládnych predstaviteľov;

1.  zdôrazňuje, že okrem hospodárskeho významu je vrátenie majetku odcudzeného bývalými diktátormi a ich režimami v krajinách Arabskej jari v procese transformácie aj morálnou a zákonnou povinnosťou a zásadnou politickou otázkou, keďže symbolizuje obnovenie spravodlivosti a vyvodenie zodpovednosti v duchu demokracie a zásad právneho štátu, ako aj politické záväzky a dôveryhodnosť EÚ, a preto predstavuje kľúčovú súčasť partnerstva Únie s jej južnými susedmi s osobitným zreteľom na Egypt, Líbyu a Tunisko;

2.  uznáva, že pre krajiny Arabskej jari je vymáhanie ukradnutého majetku dôležité aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, pretože tieto krajiny vzhľadom na vážne hospodárske výzvy, ktorým čelia, potrebujú finančné prostriedky na stabilizáciu svojich ekonomík, vytvorenie pracovných miest a zabezpečenie rastu;

3.  konštatuje, že napriek značnému úsiliu egyptských, líbyjských a tuniských orgánov a pevnej politickej vôli všetkých strán dosiahli odborníci pri vymáhaní odcudzeného majetku veľmi malé úspechy, a to najmä z dôvodu zložitosti a komplexnosti príslušných právnych predpisov a postupov v rámci rôznych vnútroštátnych právnych systémov, právnej nepružnosti, nedostatočnej odbornosti dotknutých krajín Arabskej jari, pokiaľ ide o právne, finančné a administratívne postupy v európskych a iných jurisdikciách, a nedostatku zdrojov, ktoré majú k dispozícii;

4.  nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli ďalšie výrazné úsilie o uľahčenie vrátenia sprenevereného majetku, ktorý ľuďom v krajinách Arabskej jari ukradli bývalé režimy, v primeranom časovom rámci; nabáda národné úrady pre vymáhanie majetku vo všetkých členských štátoch, aby úzko spolupracovali a nadviazali vzťahy s príslušnými orgánmi v krajinách Arabskej jari s cieľom poskytovať im pomoc pri riešení príslušných zložitých právnych postupov; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zohrávala proaktívnu vedúcu úlohu, najmä tým, že bude koordinovať úsilie členských štátov a podporovať budovanie kapacít a spoluprácu medzi všetkými dotknutými štátmi;

5.  zdôrazňuje, že vymáhanie majetku je dôležitou súčasťou podpory Únie zameranej na prechod k demokracii a oživenie hospodárstva v týchto krajinách a môže posilniť vzájomnú dôveru na oboch stranách v duchu partnerstva so spoločnosťami, čo predstavuje základný prvok revidovanej európskej susedskej politiky;

6.  v tejto súvislosti víta iniciatívu Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Japonska, Švajčiarska a Spojených štátov vydať príručku s obsiahlym opisom ich vnútroštátnych právnych systémov z hľadiska vymáhania majetku, aby žiadajúce krajiny lepšie chápali tomu, čo je právne možné, aký typ informácií je dostupný, aký druh vyšetrovania možno vykonať a ako treba postupovať v záujme dosiahnutia účinného vymáhania majetku prostredníctvom vzájomnej právnej pomoci; nabáda všetky členské štáty, aby prijali podobné opatrenia a vytvorili spoločný európsky súbor zásad;

7.  víta iniciatívu skupiny G8 týkajúcu sa akčného plánu na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville, ktorou sa stanovujú konkrétne opatrenia na podporu spolupráce, pomoci s prípadmi, úsilia zameraného na budovanie kapacít a technickej pomoci, a predkladá návrh na spoločnú regionálnu iniciatívu – arabské fórum o vymáhaní majetku, ktoré by slúžilo na diskusiu a spoluprácu pri ďalších snahách;

8.  víta nový legislatívny rámec prijatý Radou 26. novembra 2012, ktorý uľahčuje vrátenie odcudzených prostriedkov Egyptu a Tunisku tým, že povoľuje členským štátom uvoľniť zmrazený majetok na základe uznaných súdnych rozhodnutí a podporuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov na jednej strane a Egypta a Tuniska na strane druhej; zdôrazňuje však, že je potrebné dosiahnuť konkrétne výsledky a v plnej miere zapojiť Líbyu do tohto procesu;

9.  víta úzku spoluprácu inštitúcií EÚ s inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi pri vymáhaní majetku pre Egypt, Líbyu a Tunisko s osobitným zreteľom na iniciatívu na vyhľadávanie ukradnutého majetku (StAR) Svetovej banky a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu; zdôrazňuje význam úplného využitia existujúcich mechanizmov na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni spolu s prijatím potrebných nových právnych predpisov a prispôsobením existujúcich právnych predpisov vnútroštátnym právnym systémom v tejto oblasti;

10. vyzýva Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie , aby otázku vymáhania majetku predložilo národným parlamentom s cieľom presvedčiť poslancov z oboch brehov Stredozemia, aby aktívne podporovali právne opatrenia na zabezpečenie úzkej spolupráce medzi políciou a zúčastnenými justičnými orgánmi;

11. požaduje bezodkladné zriadenie mechanizmu EÚ zloženého z tímu národných a medzinárodných vyšetrovateľov, prokurátorov, právnikov a iných odborníkov s cieľom poskytnúť právne a odborné poradenstvo a pomoc krajinám Arabskej jari v procese vymáhania majetku; žiada, aby sa na tento mechanizmus poskytli dostatočné prostriedky z príslušného finančného nástroja v rámci vonkajších vzťahov Únie; zdôrazňuje význam udržateľnosti tohto mechanizmu EÚ vzhľadom na to, že ide o zložitý, citlivý a zdĺhavý súdny proces; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa z tejto skúsenosti poučili a ďalej na nej stavali; upozorňuje tiež na možnosť dodatočného financovania tohto mechanizmu v neskoršej fáze prostredníctvom dohôd o spolufinancovaní so žiadajúcimi štátmi;

12. naliehavo vyzýva Ligu arabských štátov, aby vymedzila, prijala a rýchlo vykonala mechanizmy spolupráce pri vymáhaní majetku, a vyzýva najmä krajiny Perzského zálivu, aby zintenzívnili spoluprácu a poskytli právnu pomoc krajinám Arabskej jari tým, že sa budú zaoberať procesom vymáhania majetku;

13. uznáva a plne podporuje prínos organizácií občianskej spoločnosti v žiadajúcich aj v požiadaných krajinách k procesu vymáhania majetku, a to najmä v tom, že poskytujú informácie príslušným orgánom, podporujú spoluprácu kľúčových vnútroštátnych a medzinárodných aktérov, monitorujú vrátenie majetku a zabezpečujú, aby sa vrátený majetok v žiadajúcich štátoch použil transparentným a účinným spôsobom;

14. opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať prechod krajín Arabskej jari k demokracii a sľubuje, že bude podporovať krajiny Arabskej jari a pomáhať im pri budovaní silných a stabilných demokracií, ktoré presadzujú zásady právneho štátu, dodržiavajú ľudské práva a základné slobody vrátane práv žien a slobody prejavu a v ktorých prebiehajú voľby v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ dala najavo svoj konkrétny a skutočný záväzok k podpore tohto procesu;

15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentu a vláde Švajčiarska, Kongresu a prezidentovi Spojených štátov, Parlamentnému zhromaždeniu Únie pre Stredozemie a parlamentom a vládam Egypta, Líbye a Tuniska.

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia