Návrh spoločného uznesenia - RC-B7-0319/2013Návrh spoločného uznesenia
RC-B7-0319/2013

NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o záplavách v Európe

1.7.2013 - (2013/2683(RSP))

predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B7‑0319/2013)
Verts/ALE (B7‑0320/2013)
S&D (B7‑0321/2013)
GUE/NGL (B7‑0322/2013)
PPE (B7‑0323/2013)
ALDE (B7‑0324/2013)

Lambert van Nistelrooij, Richard Seeber, Ildikó Gáll-Pelcz, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Danuta Maria Hübner, Marian-Jean Marinescu, Markus Pieper, Rosa Estaràs Ferragut, Jan Olbrycht, Hermann Winkler, Zofija Mazej Kukovič, Joachim Zeller, Tamás Deutsch v mene skupiny PPE
Libor Rouček, Richard Falbr, Zuzana Brzobohatá, Olga Sehnalová, Vojtěch Mynář, Pavel Poc, María Irigoyen Pérez, Eric Andrieu v mene skupiny S&D
Michael Theurer, Angelika Werthmann, Nadja Hirsch, Marielle de Sarnez v mene skupiny ALDE
Elisabeth Schroedter, Rebecca Harms, Bas Eickhout, Nikos Chrysogelos v mene skupiny Verts/ALE
Oldřich Vlasák, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki v mene skupiny ECR
Jiří Maštálka, Jaromír Kohlíček v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2013/2683(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B7-0319/2013
Predkladané texty :
RC-B7-0319/2013
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o záplavách v Európe

(2013/2683(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a články 191 a 196 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, na oznámenie Komisie o budúcnosti Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613) a na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe[2], z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a záplavách) v Európe[3], z 18. mája 2006 o živelných pohromách (lesných požiaroch, suchu a povodniach) – poľnohospodárske aspekty[4], aspekty regionálneho rozvoja[5] a environmentálne aspekty[6], zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach[7], zo 16. júna 2010 o povodniach v stredoeurópskych krajinách, najmä v Poľsku, Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku[8] a z 11. marca 2010 o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a vplyve búrky Xynthia v Európe[9],

–   so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (COM(2009)0147), na oznámenie Komisie o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof (COM(2009)0082)a na oznámenie Komisie s názvom Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (COM(2010)0600),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEC(2008)2868),

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže v mnohých európskych krajinách vrátane Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Poľska, Slovenska, Francúzska a Španielska došlo k veľkej prírodnej katastrofe v podobe záplavy;

B.  keďže frekvencia, sila, komplexnosť a dôsledky prírodných a človekom spôsobených katastrof v Európe v ostatných rokoch výrazne vzrástli;

C. keďže záplavy spôsobili vážne škody mestám, obciam i samosprávam, škody na infraštruktúre a podnikoch, ako aj škody poľnohospodárstvu a vidieckym oblastiam, a keďže zničili prvky prírodného a kultúrneho dedičstva, zapríčinili smrť a zranenia a prinútili tisíce ľudí opustiť domovy;

D. keďže bol zriadený Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorý sa zaoberá veľkými vnútroštátnymi katastrofami a poskytuje finančnú pomoc štátom postihnutým katastrofou;

E.  keďže je nutné uskutočniť udržateľnú obnovu oblastí zničených alebo poškodených katastrofami, aby sa kompenzovali ich hospodárske, sociálne a environmentálne straty;

F.  keďže je potrebné posilniť schopnosť Európskej únie predchádzať všetkým druhom prírodných katastrof a keďže treba zlepšiť funkčnosť a koordináciu rôznych nástrojov Únie, aby bolo možné udržateľným spôsobom predchádzať katastrofám;

G. keďže niektoré horské oblasti a oblasti pozdĺž riek a údolí prišli v dôsledku neudržateľného odlesňovania, intenzívneho poľnohospodárstva, rozľahlej výstavby infraštruktúry, urbanizácie a zástavby pôdy o časť svojej schopnosti vsakovať vodu;

1.  vyjadruje súcit a solidaritu s obyvateľmi členských štátov, regiónov a obcí postihnutých katastrofou; berie na vedomie jej vážny vplyv na hospodárstvo a vyjadruje svoju úctu a sústrasť rodinám obetí;

2.  vyjadruje uznanie vytrvalému úsiliu vynakladanému bezpečnostnými jednotkami, jednotkami civilnej ochrany, záchrannými tímami a dobrovoľníkmi pri záchrane životov a znižovaní škôd v postihnutých oblastiach;

3.  vyzdvihuje kroky členských štátov, ktoré poskytli pomoc postihnutým oblastiam, pretože európska solidarita sa prejavuje vzájomnou pomocou v nepriaznivých situáciách;

4.  zdôrazňuje, že degradácia pôdy vyvolaná alebo zhoršená ľudskou činnosťou, ako sú nevhodné poľnohospodárske a lesnícke postupy, poškodzuje kapacitu pôdy naďalej plniť v plnej miere svoju základnú funkciu, ktorou je predchádzanie prírodným katastrofám;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť plánovaniu a preskúmaniu politík udržateľného využívania pôdy, absorpčných kapacít ekosystémov a osvedčených postupov, ako aj zvyšovaniu kapacitu systémov na riadenie povodní a odvodňovania;

6.  zdôrazňuje, že povodniam možno účinne predchádzať iba na základe medziregionálnych a cezhraničných stratégií riadenia rizika, ktoré majú veľký potenciál koordinácie a vykonávania na vykonanie účinných spoločných reakcií na núdzové situácie;

7.  uznáva, že mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany pomohol členským štátom pri nadväzovaní spolupráce a znižovaní vplyvov núdzovej situácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili pravidlá a postupy aktivácie tohto mechanizmu;

8.  vyzdvihuje príležitosť, ktorú majú dotknuté členské štáty a regióny v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce stanoviť si riadenie rizika za investičnú prioritu pre nadchádzajúce programové obdobie, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, a vyzýva ich, aby tak urobili;

9.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zaviesť programy predchádzania záplavám prostredníctvom komplexných a preventívnych stratégií; zdôrazňuje, že politika v oblasti núdzových situácií vrátane predchádzania núdzovým situáciám a reakcie na ne si vyžaduje užšie zapojenie regiónov, miest a miestnych spoločenstiev, ktoré by sa mali podnecovať k tomu, aby zahrnuli politiku v oblasti núdzových situácií do svojich stratégií;

10. vyzýva Radu a Komisiu, aby hneď ako získajú všetky potrebné žiadosti od členských štátov vykonali všetky potrebné kroky na zaručenie poskytnutia rýchlej a primeranej finančnej pomoci z FSEÚ; zdôrazňuje, ako naliehavé je uvoľnenie finančnej pomoci prostredníctvom FSEÚ pre krajiny postihnuté touto prírodnou katastrofou;

11. vyzýva Komisiu, aby pripravila nový, zjednodušený návrh nariadenia o FSEÚ, ktorým by sa okrem iného Komisii umožnilo uvoľňovanie zálohových platieb ihneď potom, ako postihnutý členský štát požiada o pomoc;

12. zdôrazňuje skutočnosť, že investovanie do predchádzania záplavám v rámci príslušných programov si vyžaduje primerané finančné zdroje, pretože ide o dôležitý nástroj, ktorý umožňuje vládam členských štátov rozvíjať a realizovať politiky na predchádzanie záplavám; zdôrazňuje, že investície na podporu predchádzania katastrofám by sa mali riadiť prístupom založeným na ekosystémoch;

13. vyjadruje názor, že dôsledky katastrof majú negatívny dosah na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ; požaduje, aby sa vytvorila potrebná flexibilita, čo sa týka zmien v plánovaní v členských štátoch s cieľom podporiť obnovu postihnutých oblastí a výber najvhodnejších projektov;

14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a regionálnym a miestnym orgánom v postihnutých oblastiach.