SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o odoberaní orgánov v Číne
11.12.2013 - (2013/2981(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B7‑0562/2013)
PPE (B7‑0577/2013)
ALDE (B7‑0582/2013)
ECR (B7‑0583/2013)
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Mairead McGuinness, Tunne Kelam, Monica Luisa Macovei, Ria Oomen-Ruijten, Cristian Dan Preda, Inese Vaidere, Filip Kaczmarek, Mariya Gabriel, Bernd Posselt, Philippe Boulland, Jean Roatta, Eduard Kukan, Roberta Angelilli, Petri Sarvamaa, Eija-Riitta Korhola, Giovanni La Via, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Sari Essayah, Michael Gahler, Krzysztof Lisek, Jarosław Leszek Wałęsa, Csaba Sógor, Davor Ivo Stier, Kinga Gál, Tadeusz Zwiefka, László Tőkés, Bogusław Sonik v mene poslaneckého klubu PPE
Leonidas Donskis, Edward McMillan-Scott, Louis Michel, Sarah Ludford, Jelko Kacin, Kristiina Ojuland, Frédérique Ries, Ramon Tremosa i Balcells, Marielle de Sarnez, Angelika Werthmann, Robert Rochefort, Izaskun Bilbao Barandica, Hannu Takkula, Johannes Cornelis van Baalen v mene skupiny ALDE
Helga Trüpel, Barbara Lochbihler, Werner Schulz, Nicole Kiil-Nielsen, Bart Staes, Mark Demesmaeker, Raül Romeva i Rueda, Rui Tavares v mene skupiny Verts/ALE
Charles Tannock, Adam Bielan, Roberts Zīle v mene skupiny ECR
Claudio Morganti, Mara Bizzotto v mene skupiny EFD
Uznesenie Európskeho parlamentu o odoberaní orgánov v Číne
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006[1] a 14. marca 2013[2] o vzťahoch medzi EÚ a Čínou, z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti[3], zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti[4] a z 19. mája 2010 o oznámení Komisie s názvom Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009-2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi[5],
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie z 18. decembra 2012, najmä na jej článok 3 o práve na nedotknuteľnosť osoby,
– so zreteľom na vypočutia z 21. novembra 2009, 6. decembra 2012 a 2. decembra 2013, ktoré uskutočnil podvýbor pre ľudské práva, a na svedectvá bývalého kanadského ministra pre oblasť Ázia – tichomorská oblasť Davida Kilgoura, a právnika v oblasti ľudských práv Davida Matasa o rozsiahlom odoberaní orgánov, ktorému boli nedobrovoľne podrobovaní v Číne od roku 2000 stúpenci hnutia Fa-lun-kung;
– so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Čína ratifikovala 4. októbra 1988,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Čínska ľudová republika uskutočňuje viac ako 10 000 transplantácií orgánov ročne a keďže podľa reklám 165 čínskych stredísk pre transplantácie orgánov môžu nájsť zodpovedajúce orgány v priebehu 2 až 4 týždňov, pričom však v súčasnosti neexistuje organizovaný alebo účinný verejný systém darcovstva alebo prideľovania orgánov; keďže systém transplantácie orgánov v Číne nespĺňa požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie, pokiaľ ide o transparentnosť a vysledovateľnosť získavania orgánov, a keďže čínska vláda odmietla nezávislú kontrolu systému; keďže dobrovoľný a informovaný súhlas je nevyhnutným predpokladom etického darcovstva orgánov;
B. keďže Čínska ľudová republika má mimoriadne nízku mieru dobrovoľného darcovstva orgánov, a to z dôvodu tradičného presvedčenia; keďže v roku 1984 Čína zaviedla nariadenia umožňujúce odoberanie orgánov popraveným väzňom;
C. keďže vláde Čínskej ľudovej republiky sa nepodarilo dokázať pôvod nadmerného počtu orgánov, keď ju o informácie požiadal bývalý osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie Manfred Nowak a kanadskí výskumníci David Matas, právnik pre ľudské práva, a David Kilgour bývalý kanadský minister pre oblasť Ázia – tichomorská oblasť;
D. keďže Chuang Ťie-fu, riaditeľ čínskeho výboru pre darcovstvo orgánov a bývalý námestník ministra zdravotníctva vyhlásil na madridskej konferencii o darcovstve orgánov a transplantáciách, ktorá sa konala v roku 2010, že viac ako 90 % transplantovaných orgánov odobratých zosnulým darcom pochádza od väzňov popravených v Číne, a povedal, že všetky nemocnice s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov budú požiadané, aby do polovici roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov a aby používali len dobrovoľne darované orgány a pridelené prostredníctvom rodiaceho sa celoštátneho systému;
E. keďže Čínska ľudová republika oznámila svoj zámer do roku 2015 postupne ukončiť odoberanie orgánov popraveným väzňom, ako aj zriadenie počítačového systému prideľovania orgánov, ktorý je známy ako Čínsky systém reakcie v oblasti transplantácie orgánov (COTRS), čo protirečí jej záväzku, že sa bude požadovať od všetkých nemocníc s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov, aby do polovice roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov;
F. keďže Komunistická strana Číny spustila v júli roku 1999 intenzívnu celoštátnu vlnu prenasledovania, ktorej účelom bolo odstrániť duchovné vyznávanie Fa-lun-kung a v dôsledku ktorej boli zadržané a uväznené stotisíce stúpencov hnutia Fa-lun-kung; keďže existujú správy o tom, že aj ujgurskí a tibetskí väzni boli podrobení násilným transplantáciám orgánov;
G. keďže Výbor OSN proti mučeniu a osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie vyjadrili obavy z údajného odoberania orgánov väzňom a vyzvali vládu Čínskej ľudovej republiky, aby zvýšila zodpovednosť a transparentnosť systému transplantácie orgánov a trestala osoby zodpovedné za zneužitia; keďže zabíjanie náboženských alebo politických väzňov na účely predaja ich orgánov na transplantáciu je mimoriadnym a neznesiteľným porušením základného práva na život;
H. keďže 12. novembra 2013 Valné zhromaždenie OSN zvolilo Čínu do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie troch rokov od 1. januára 2014;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi a dôveryhodnými správami o systematickom, štátom povolenom odoberaní orgánov väzňom svedomia, ktorí s tým nesúhlasia, v Čínskej ľudovej republike, vrátane vysokého počtu stúpencov hnutia Fa-lun-kung uväznených z dôvodu ich náboženského presvedčenia, ako i príslušníkov ďalších náboženských a etnických menšinových skupín;
2. zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby sa odoberanie orgánov popraveným väzňom postupne ukončilo až v roku 2015; vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby bezodkladne skoncovala s praktikami odoberania orgánov väzňom svedomia a príslušníkom náboženských a etnických menšinových skupín;
3. žiada EÚ a jej členské štáty, aby upozorňovali na odoberanie orgánov v Číne; odporúča, aby Únia a jej členské štáty verejne odsúdili zneužívanie v oblasti transplantácií orgánov v Číne a aby zvýšili povedomie o tejto otázke medzi svojimi občanmi, ktorí cestujúc do Číny; žiada, aby EÚ v plnej miere a transparentne vyšetrila praktiky transplantácie orgánov v Číne a aby boli trestne stíhané osoby, v prípade ktorých sa zistilo, že boli zapojené do týchto neetických praktík;
4. vyzýva čínske orgány, aby riadne reagovali na požiadavky osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie a osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, ktorí žiadajú čínsku vládu, aby vysvetlila zdroje dodatočných orgánov po zvýšení počtu operácií, počas ktorých sa transplantovali orgány, a aby im povolila, aby vyšetrovali praktiky transplantácie orgánov v Číne;
5. žiada bezodkladné prepustenie väzňov svedomia v Číne vrátane stúpencov hnutia Fa-lun-kung;
6. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému spravodajcovi EÚ pre ľudské práva, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva, vláde Čínskej ľudovej republiky a čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu.
- [1] Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 219.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0097.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2012)0503.
- [4] Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 81.
- [5] Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 65.