SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva
13.1.2014 - (2013/2994(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
PPE (B7‑0008/2014)
ALDE (B7‑0009/2014)
S&D (B7‑0010/2014)
Verts/ALE (B7‑0011/2014)
Csaba Őry v mene poslaneckého klubu PPE
Alejandro Cercas, Pervenche Berès v mene skupiny S&D
Niccolò Rinaldi v mene skupiny ALDE
Karima Delli v mene skupiny Verts/ALE
Cristiana Muscardini
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 3,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 14, 151 a 153,
– so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu charty Rady Európy, najmä na jej článok 31,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 34 a 36,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 o Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),
– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva[2],
– so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z 20. decembra 2010,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020 (COM(2013)0083),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Riešenie problému bezdomovstva v Európskej únii (SWD(2013)0042),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii[4],
– so zreteľom na šesť zásad, ktoré boli dohodnuté počas rokovania ministrov pri okrúhlom stole o bezdomovstve, ktoré sa konalo 1. marca 2013 v Leuvene na podnet írskeho predsedníctva,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže všetci ľudia sa rodia slobodní, s rovnakou dôstojnosťou a s rovnakými právami a keďže povinnosťou členských štátov je podporovať a zaručiť tieto práva;
B. keďže bezdomovstvo je porušením ľudskej dôstojnosti a ľudských práv; keďže bývanie je základnou ľudskou potrebou a predpokladom pre dôstojný život a sociálne začlenenie;
C. keďže bezdomovstvo sa stalo jasnou prioritou politiky EÚ v oblasti chudoby v rámci stratégie Európa 2020 a hlavnou iniciatívou Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj balíka EÚ o sociálnych investíciách; keďže však súčasná úroveň chudoby a sociálneho vylúčenia ohrozuje dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 týkajúceho sa zníženia počtu osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením minimálne o 20 miliónov;
D. keďže bezdomovstvo predstavuje najzávažnejšiu formu chudoby a strádania a v posledných rokoch sa prakticky vo všetkých členských štátoch počet bezdomovcov zvýšil;
E. keďže členské štáty, ktoré hospodárska a finančná kríza najviac postihla, sú svedkami nebývalého nárastu bezdomovstva;
F. keďže sociálny a rodinný profil ľudí využívajúcich sociálne bývanie sa zmenil a v súčasnosti existuje zvýšený dopyt po takomto bývaní;
G. keďže v niektorých členských štátoch je nedostatok sociálnych bytov a narastá potreba finančne dostupného bývania;
H. keďže viacero orgánov EÚ, ako napríklad Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Parlament, vyzvalo Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ v oblasti bezdomovstva alebo niečo podobné;
I. keďže bezdomovstvo je svojou podstatou mnohostranný problém a vyžaduje mnohostrannú politickú odpoveď;
J. keďže sa stále viac ukazuje, že prístupy k bezdomovstvu, ktorých prioritou je bývanie, sú najúčinnejšie;
K. keďže bezdomovstvo sa dostáva do čoraz väčšej pozornosti v rámci európskeho semestra a niekoľko členských štátov zaradilo bezdomovstvo ako prioritu boja proti chudobe do svojich národných programov reforiem na roky 2012 a 2013;
L. keďže súčasný politický rámec EÚ a skutočná sociálna realita pripravujú cestu pre lepšie a ambicióznejšie opatrenia na úrovni EÚ v oblasti bezdomovstva;
M. keďže členské štáty EÚ majú najvyspelejší systém sociálnej ochrany na svete s najväčšími príspevkami na sociálne dávky pre občanov;
N. keďže bezprostrednú zodpovednosť za riešenie bezdomovstva majú členské štáty, a najmä regionálne a miestne orgány, a keďže stratégia EÚ musí zohrávať len doplnkovú rolu;
O. keďže je možné posilniť úlohu Komisie v rámci jej súčasných oblastí zodpovedností a pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity;
P. keďže čoraz viac členských štátov uplatňuje ucelenú stratégiu v oblasti bezdomovstva a pri ďalšom rozvoji vlastných politík by mohlo mať prospech z európskej spolupráce;
Q. keďže chudoba nie je trestný čin a keďže bezdomovstvo nie je ani trestný čin, ani životný štýl, ktorý si človek vyberá;
1. zdôrazňuje, že bezdomovci bojujú o prežitie a sú nútení žiť v neľudských podmienkach;
2. žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala stratégiu EÚ pre oblasť bezdomovstva v súlade s uznesením Parlamentu zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva a s návrhmi ostatných inštitúcií a orgánov EÚ;
3. je presvedčený, že stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva by mala byť plne v súlade so zmluvou, ktorá potvrdzuje „základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie napĺňajú potreby užívateľov”; domnieva sa, že zodpovednosť za boj proti bezdomovstvu nesú členské štáty a stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva by preto mala podporovať členské štáty, aby si plnili túto úlohu čo najúčinnejšie a plne sa dodržiavala zásada subsidiarity;
4. vyzýva Komisiu, aby zriadila skupinu odborníkov na vysokej úrovni, ktorá ju bude podporovať pri príprave a ďalšom rozvoji stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva;
5. vyzýva Komisiu, aby náležite zvážila zaradiť bezdomovstvo do odporúčaní pre jednotlivé krajiny v prípade tých členských štátov, v ktorých je pokrok pri riešení bezdomovstva naliehavo potrebný; vyzýva členské štáty, aby sa ráznejšie zasadzovali o zahrnutie otázky bezdomovstva do svojich národných programov reforiem;
6. zdôrazňuje, že je potrebné zbierať komplexné a porovnateľné údaje týkajúce sa bezdomovstva bez stigmatizácie bezdomovcov; zdôrazňuje, že zber údajov je nevyhnutným predpokladom pre rozvoj efektívnych politík, ktoré povedú k odstráneniu bezdomovstva;
7. vyzýva Komisiu, aby využívala program inovácií v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí (EaSI) ako hlavný zdroj financovania stratégie EÚ na financovanie výmen v oblasti výskumu a nadnárodných výmen a aby prehlbovala spoluprácu s hlavnými európskymi zúčastnenými stranami;
8. vyzýva Komisiu, aby otázku bezdomovstva začlenila do všetkých príslušných oblastí politiky EÚ;
9. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na tieto prioritné témy stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva:
• prístupy k bezdomovstvu, ktorých prioritou je bývanie (Housing First);
• cezhraničné bezdomovstvo;
• kvalita služieb pre bezdomovcov;
• prevencia bezdomovstva;
• bezdomovstvo mládeže;
10. pripomína svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o bezdomovstve, ktoré obsahuje kľúčové prvky stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva, a zdôrazňuje najmä tieto prvky:
• pravidelné monitorovanie bezdomovstva;
• výskum a budovanie znalostí o politikách a službách v oblasti bezdomovstva;
• sociálne inovácie v politikách a službách v oblasti bezdomovstva;
11. žiada členské štáty, aby vytvárali sociálne a finančne dostupné byty prispôsobené najzraniteľnejším jednotlivcom v záujme prevencie sociálneho vylúčenia a bezdomovstva;
12. vyzýva členské štáty, aby neporušovali medzinárodné zmluvy o ľudských právach a aby v plnej miere dodržiavali podpísané dohody, okrem iného Chartu základných práv, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a revidovanú Sociálnu chartu Rady Európy;
13. vyzýva členské štáty, aby využívali prostriedky Fondu európskej pomoci najodkázanejším osobám (FEAD), ako i iných programov, napríklad Európskeho sociálneho fondu (ESF), s cieľom zlepšiť situáciu bezdomovcov a vybudovať cestu k sociálnemu začleneniu a integrácii na pracovnom trhu;
14. vyzýva členské štáty a predsedníctvo EÚ, aby organizovali pravidelné európske okrúhle stoly ministrov EÚ zodpovedných za otázky bezdomovstva, ktoré iniciovalo írske predsedníctvo EÚ v marci 2013; vyzýva Komisiu, aby týmto stretnutiam poskytla praktickú a finančnú podporu;
15. vyzýva členské štáty, aby prehĺbili svoju spoluprácu s cieľom zlepšiť vzájomnú výmenu skúseností a osvedčených postupov a aby rozvíjali spoločný prístup;
16. vyzýva členské štáty, aby uplatňovali ucelený prístup pri vytváraní komplexných stratégií v oblasti bezdomovstva, ktoré budú zamerané na bývanie a budú mať silný preventívny charakter;
17. nazdáva sa, že členské štáty a ich miestne orgány by mali v spolupráci s organizáciami nájomcov presadzovať účinné politiky prevencie s cieľom znížiť mieru, v akej dochádza k vysťahúvaniu;
18. vyzýva Radu, aby zvážila vydať odporúčanie, pokiaľ ide o záruku, ktorou by sa zabezpečilo, že nikto v EÚ nebude musieť spať na ulici z dôvodu nedostatku služieb (ľuďom v núdzi);
19. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými organizáciami v oblasti pomoci a v súlade s vnútroštátnou praxou zabezpečovali bezdomovcom poradenstvo a ubytovanie;
20. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné bojovať s diskrimináciou bezdomovcov a marginalizáciou celých komunít;
21. zdôrazňuje, že napĺňanie práva na bývanie má zásadný význam pre možnosť využívať mnohé ďalšie práva, okrem iného viaceré politické a sociálne práva;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru pre sociálnu ochranu a Rade Európy.
- [1] Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
- [2] Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 19.
- [3] Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 101.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.