SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii na Ukrajine
5.2.2014 - (2014/2547(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B7‑0138/2014)
ALDE (B7‑0139/2014)
S&D (B7‑0140/2014)
PPE (B7‑0158/2014)
ECR (B7‑0163/2014)
EFD (B7‑0164/2014)
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Mairead McGuinness, Jacek Saryusz-Wolski, Laima Liucija Andrikienė, Roberta Angelilli, Elena Băsescu, Ivo Belet, Jerzy Buzek, Arnaud Danjean, Mário David, Mariya Gabriel, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Andrzej Grzyb, Gunnar Hökmark, Elisabeth Jeggle, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Monica Luisa Macovei, Francisco José Millán Mon, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Nadezhda Neynsky, Ria Oomen-Ruijten, Alojz Peterle, Andrej Plenković, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, György Schöpflin, Salvador Sedó i Alabart, Bogusław Sonik, Davor Ivo Stier, Inese Vaidere v mene poslaneckého klubu PPE
Libor Rouček, Ana Gomes, Tonino Picula, Maria Eleni Koppa, Liisa Jaakonsaari, Boris Zala, David Martin v mene skupiny S&D
Guy Verhofstadt, Johannes Cornelis van Baalen, Graham Watson, Louis Michel, Leonidas Donskis, Marietje Schaake, Marielle de Sarnez, Ramon Tremosa i Balcells, Sarah Ludford, Gerben-Jan Gerbrandy, Hannu Takkula, Alexander Graf Lambsdorff v mene skupiny ALDE
Rebecca Harms, Werner Schulz, Mark Demesmaeker, Indrek Tarand, Raül Romeva i Rueda, Tarja Cronberg v mene skupiny Verts/ALE
Charles Tannock, Ryszard Antoni Legutko, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki, Paweł Robert Kowal, Marek Henryk Migalski, Adam Bielan v mene skupiny ECR
Jaroslav Paška v mene skupiny EFD
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na Ukrajine
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o výsledku samitu vo Vilniuse a budúcnosti Východného partnerstva, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. Pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva (v súvislosti s nadchádzajúcim samitom Východného partnerstva vo Vilniuse)[3],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva vo Vilniuse z 29. novembra 2013,
– so zreteľom na závery Rady o Ukrajine z 20. januára 2014,
– so zreteľom na odstúpenie premiéra Azarova a jeho vlády 28. januára 2014,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov vlád krajín višehradskej skupiny z 29. januára 2014 o Ukrajine,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1998, a na novú dohodu o pridružení parafovanú 30. marca 2012,
– so zreteľom na samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2014,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže demonštrácie, ktoré začali pred viac než dvoma mesiacmi ako dôsledok rozhodnutia prezidenta Janukovyča nepodpísať dohodu o pridružení s EÚ, dodnes pokračujú v hlavnom meste a nespokojnosť sa šíri aj do iných miest vrátane východných regiónov Ukrajiny; keďže ľudové povstanie na Ukrajine zasiahlo väčšinu regiónov, pričom v týchto regiónoch sú správne orgány pod kontrolou obyvateľstva;
B. keďže v uplynulých týždňoch sa situácia rýchlym tempom ďalej zhoršovala, ľudia vyšli do ulíc, aby bránili demokraciu a občianske slobody po brutálnom zásahu špeciálnych jednotiek Berkut proti demonštrantom, aktivistom v oblasti ľudských práv a novinárom;
C. keďže ukrajinské orgány napriek medzinárodnému tlaku naďalej uplatňujú voči protestujúcim politiku zastrašovania, represií, mučenia a násilia, v dôsledku čoho bolo viac ako 2 000 ľudí zranených, mnohí boli násilne odvedení a minimálne päť osôb bolo zabitých;
D. keďže 16. januára 2014 vládna väčšina prijala súbor zákonov proti protestom, ktoré rázne obmedzujú slobodu vyjadrovania a zhromažďovania, čo vyvolalo medzinárodné pobúrenie a podnietilo vznik násilných zrážok v Kyjeve, ktoré spôsobili straty na ľudských životoch;
E. keďže každý násilný zásah alebo vyhlásenie výnimočného stavu sa bude považovať za trestný čin a porušenie základných práv so závažnými medzinárodnými dôsledkami;
F. keďže ad hoc delegácia Európskeho parlamentu navštívila v dňoch 28. až 30. januára 2014 Kyjev, kde sa stretla so zástupcami vládnych orgánov aj Euromajdanu, s politickou opozíciou a cirkevnými predstaviteľmi a získala tak dôkladný a detailný obraz o situácii na Ukrajine;
1. víta demokratického ducha a húževnatosť ukrajinského ľudu po dvoch mesiacoch odvážnych protestov, na ktoré vládne orgány reagujú brutálnym spôsobom, a vyjadruje plnú solidaritu a podporu v súvislosti so snahami občanov o slobodnú, demokratickú a nezávislú Ukrajinu a s jej európskou perspektívou;
2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnou politickou krízou na Ukrajine a nad násilnými stretmi v Kyjeve a v ďalších ukrajinských mestách; dôrazne vyzýva na politické riešenie krízy a trvá na skutočne demokratickej diskusii o spôsoboch a prostriedkoch na prekonanie konfliktu a rozdelenia krajiny;
3. ostro odsudzuje stupňovanie násilia voči pokojným občanom, novinárom, študentom, aktivistom občianskej spoločnosti, opozičným politikom a duchovenstvu a vyjadruje svoju úprimnú sústrasť rodinám obetí násilia na Ukrajine; vyzýva ukrajinské orgány, aby v plnej miere dodržiavali občianske práva ľudu a základné slobody a aby prijali okamžité opatrenia na ukončenie beztrestnosti vyšetrením a potrestaním autorov násilia na pokojných demonštrantoch;
4. vyzýva tiež demonštrantov na Majdane, aby sa zdržali použitia sily a aby pokojným spôsobom udržali legitimitu svojej veci, a žiada všetkých opozičných vedúcich predstaviteľov, aby sa naďalej zdržali nevyprovokovaného násilia a zachovali pokojný charakter protestu;
5. je znepokojený prílišným a neprimeraným použitím násilia zo strany bezpečnostných síl a tzv. tituškov i násilnými činmi extrémnych nacionalistov;
6. požaduje najmä, aby prezident Janukovyč skoncoval s hanebným nasadením zásahových jednotiek Berkut a ďalších bezpečnostných síl, ktoré provokujú, unášajú, prenasledujú, týrajú, bijú a ponižujú stúpencov Euromajdanu, ako aj so svojvoľným zatýkaním a príliš dlhými vyšetrovacími väzbami; je osobitne znepokojený hláseniami o mučení a zdôrazňuje medzinárodné záväzky Ukrajiny v tejto súvislosti; upozorňuje na nedávny prípad Dmytra Bulatova, vodcu „automajdanu“, ktorý bol unesený a mučený;
7. vyzýva prezidenta Janukovyča, aby nariadil zastavenie takýchto praktík, a žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie a politickú rehabilitáciu všetkých demonštrantov a nezákonne zadržiavaných politických väzňov vrátane Julie Tymošenkovej; žiada zriadenie nezávislého vyšetrovacieho výboru pod záštitou uznávaného medzinárodného orgánu, akým je Rada Európy, s cieľom vyšetriť všetky porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo od začiatku demonštrácií;
8. pripomína, že EÚ je pripravená podpísať s Ukrajinou dohodu o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) hneď po tom, ako bude prekonaná politická kríza a budú splnené príslušné požiadavky, ktoré 10. decembra 2012 zadefinovala Rada pre zahraničné veci a ktoré podporil Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. decembra 2012;
9. víta rozhodnutie Verchovnej rady zrušiť zákony proti protestom a jeho podpísanie prezidentom Janukovyčom, čo je pozitívny krok smerom k politickému riešeniu krízy; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zákon o amnestii, ktorý z obetí urobil rukojemníkov, bol 29. januára schválený bez súhlasu opozície; domnieva sa, že bezpodmienečné prepustenie protestujúcich by výrazne uľahčilo rozhovory a upokojilo spoločnosť;
10. naliehavo vyzýva prezidenta a vládu, aby vážne začali inkluzívny dialóg s opozíciou, občianskou spoločnosťou a protestujúcimi z Majdanu, s cieľom zmierniť politické napätie a polarizovanú situáciu a nájsť spôsoby prekonania súčasnej politickej a spoločenskej krízy na Ukrajine mierovými prostriedkami;
11. pripomína prezidentovi Janukovyčovi, že má zodpovednosť pred ukrajinským ľudom a medzinárodným spoločenstvom zdržať sa represívnych metód, vyriešiť súčasnú politickú krízu a dodržiavať právo na pokojný protest;
12. žiada, aby sa EÚ sústavne zapájala do sprostredkovania a uľahčovania procesu vedúceho k upokojeniu situácie, konštruktívnejšiemu politickému dialógu v krajine a vyriešeniu krízy a pomáhala preklenúť absolútnu stratu dôvery; zdôrazňuje skutočnosť, že tento dialóg by mal byť transparentný a mal by sa ho v plnej miere zúčastniť Euromajdan a občianska spoločnosť;
13. sa na základe mnohých žiadostí obyčajných ukrajinských občanov, aktivistov a politikov domnieva, že aktívna prítomnosť poslancov Európskeho parlamentu v Kyjeve by mohla zabrániť ďalšiemu stupňovaniu krízy, a v tejto súvislosti požaduje vytvorenie stálej misie Európskeho parlamentu na Ukrajine s cieľom zmierniť napätie a uľahčiť dialóg medzi stranami; poveruje Konferenciu predsedov, aby túto misiu čo najskôr zriadila;
14. žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prijali okamžité kroky vrátane vystupňovaného diplomatického tlaku a prípravy opatrení zacielených na konkrétne osoby (cestovné sankcie a zmrazenie majetku a aktív) v súvislosti so všetkými ukrajinskými činiteľmi a zákonodarcami a ich obchodnými sponzormi (oligarchami), ktorí sú zodpovední za zásahy proti protestujúcim a za ich smrť, a aby zintenzívnili úsilie o zastavenie prania špinavých peňazí a zastavenie daňových únikov ukrajinských spoločností a biznismenov v európskych bankách;
15. žiada EÚ, USA, MMF, Svetovú banku, EBOR a EIB, aby pokračovali v príprave dlhodobého balíka konkrétnej finančnej pomoci, ktorý Ukrajine pomôže vyriešiť zhoršujúcu sa finančnú a sociálnu situáciu a poskytne hospodársku podporu na začatie potrebných hĺbkových a komplexných reforiem ukrajinského hospodárstva vládou;
16. víta a podporuje pokračujúcu prácu Európskej únie a Spojených štátov na vytváraní významného balíka pomoci pre Ukrajinu, ktorý by sa poskytol dôveryhodnej novej dočasnej vláde na zmiernenie súčasnej napätej situácie v oblasti platieb;
17. zastáva názor, že jedným z dôležitých opatrení na vyriešenie ukrajinskej krízy je návrat k ústave z roku 2004, ktorú v roku 2010 nezákonne zrušil ústavný súd, keď obišiel ukrajinský parlament, a zároveň aj nastolenie dočasnej vlády a predčasné voľby;
18. žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa zaviazali široko sa otvoriť voči ukrajinskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom okamžitej dohody o bezplatnom vízovom režime a nakoniec bezvízovom režime; zastáva názor, že by sa mali bezodkladne veľmi rázne znížiť vízové poplatky pre ukrajinských mladých ľudí a zároveň by sa mala posilniť spolupráca v oblasti výskumu, rozšíriť výmenné programy pre mladých ľudí a zvýšiť dostupnosť štipendií;
19. sa domnieva, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom zapojiť Ukrajinu do trhu EÚ s energiou, a to prostredníctvom Energetického spoločenstva;
20. vyzýva Rusko, aby zvolilo konštruktívny postoj a zastavilo odvetné opatrenia a nenáležitý tlak zameraný na marenie zvrchovaného práva svojich susedov slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby jednohlasne oslovili Rusko a vyslovili podporu európskym ambíciám krajín Východného partnerstva (VP), ktoré sa slobodne rozhodli prehĺbiť svoje vzťahy s EÚ; zdôrazňuje, že uplatňovanie politického, hospodárskeho a iného nátlaku je porušením Helsinského záverečného aktu a memoranda z Budapešti z roku 1994, ktoré sa týka bezpečnosti Ukrajiny; upozorňuje na to, že EÚ aj Rusko sú zodpovední za to, že aktívne prispejú k mieru a prosperite v spoločnom susedstve, z ktorého majú úžitok ako EÚ, tak i Rusko; opakuje svoje presvedčenie, že spolupráca na dosiahnutie tohto cieľa je jedinou cestou vpred;
21. podporuje ďalšie zapojenie občianskej spoločnosti do vnútroštátnych reformných procesov; podporuje intenzívnejšiu medziparlamentnú spoluprácu s Parlamentným zhromaždením Euronest; víta zapojenie Konferencie miestnych a regionálnych orgánov Východného partnerstva;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, prezidentovi Ukrajiny, vláde Ukrajiny, Verchovnej rade, Parlamentnému zhromaždeniu Euronest a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0595.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0446.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2013)0383.