Postup : 2014/2533(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B7-0150/2014

Predkladané texty :

RC-B7-0150/2014

Rozpravy :

PV 05/02/2014 - 18
CRE 05/02/2014 - 18

Hlasovanie :

PV 06/02/2014 - 9.8

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0101

NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA
PDF 155kWORD 90k
5.2.2014
PE527.350v01-00}
PE527.351v01-00}
PE527.352v01-00}
PE527.356v01-00}
PE527.359v01-00} RC1
 
B7-0150/2014}
B7-0151/2014}
B7-0152/2014}
B7-0156/2014}
B7-0159/2014} RC1

predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ALDE (B7‑0150/2014)

ECR (B7‑0151/2014)

S&D (B7‑0152/2014)

PPE (B7‑0156/2014)

GUE/NGL (B7‑0159/2014)


o samite EÚ – Rusko  (2014/2533(RSP))


Ria Oomen-Ruijten, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Mairead McGuinness, Cristian Dan Preda, Roberta Angelilli, Arnaud Danjean, Paweł Zalewski, Michael Gahler, Francisco José Millán Mon, Bernd Posselt, Alf Svensson, Monica Luisa Macovei, Marietta Giannakou, Anna Ibrisagic, Eduard Kukan, Laima Liucija Andrikienė, Davor Ivo Stier, Tunne Kelam, Tokia Saïfi, György Schöpflin, Andrzej Grzyb, Krzysztof Lisek, Nadezhda Neynsky, Daniel Caspary, Elena Băsescu, Petri Sarvamaa, Andrej Plenković, Salvador Sedó i Alabart v mene poslaneckého klubu PPE
Libor Rouček, Knut Fleckenstein, Ana Gomes, Justas Vincas Paleckis, Boris Zala, Liisa Jaakonsaari, Tonino Picula, Michael Cashman v mene skupiny S&D
Guy Verhofstadt, Kristiina Ojuland, Leonidas Donskis, Graham Watson, Louis Michel, Sophia in 't Veld, Marietje Schaake, Johannes Cornelis van Baalen, Ramon Tremosa i Balcells, Sarah Ludford, Alexander Graf Lambsdorff v mene skupiny ALDE
Charles Tannock v mene skupiny ECR
Helmut Scholz v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o samite EÚ – Rusko  (2014/2533(RSP))  

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku,

–  so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, a na prebiehajúce rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v roku 2010 v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ modernizácie Ruska,

–  so zreteľom na spoločný cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení z 31. mája 2003 po 11. samite EÚ – Rusko konanom v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa uskutočnili 28. novembra 2013,

–  so zreteľom na samit Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013,

–  so zreteľom na summit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2013,

–   so zreteľom na stanovisko predsedu Komisie José Manuela Durãa Barrosa a pripomienky predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya v nadväznosti na samit EÚ – Rusko z 28. januára 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Ruska z 28. januára 2014 o boji proti terorizmu,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je naďalej odhodlaná ešte viac prehlbovať a rozvíjať vzťahy s Ruskom, čo sa prejavuje aj v jej odhodlaní začať sa vážne venovať rokovaniam o novej rámcovej dohode o ďalšom rozvoji týchto vzťahov, a keďže medzi EÚ a Ruskom sa vytvorili hlboké a komplexné vzťahy, najmä v oblasti energetiky, hospodárstva a obchodu;

B.  keďže samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2014, bol zredukovaný na trojhodinové stretnutie s obmedzenou účasťou zamerané na obmedzený počet otázok, v rámci ktorých sa zohľadnili aj výzvy vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, zväčša v dôsledku nátlaku Ruska na východných partnerov;

C.  keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú mimoriadny význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe, a najmä spoločnom susedstve; keďže strategické partnerstvo medzi EÚ a Ruskou federáciou možno budovať jedine na základe spoločne vyznávaných hodnôt; keďže je nanajvýš dôležité posilňovať spoluprácu medzi oboma partnermi na medzinárodnej úrovni vo všetkých inštitúciách, organizáciách a fórach s cieľom zlepšiť globálne riadenie a riešiť spoločné výzvy;

D.  keďže pretrváva znepokojenie nad vývojom v Ruskej federácii v súvislosti s dodržiavaním a ochranou ľudských práv a s dodržiavaním spoločne dohodnutých demokratických zásad a zásad právneho štátu; keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a preto sa hlási k zásadám demokracie a dodržiavania ľudských práv;

E.  keďže všetci účastníci samitu Východného partnerstva vo Vilniuse opätovne potvrdili svoje odhodlanie uplatňovať zásady medzinárodného práva a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

F.  keďže dobré susedské vzťahy, mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme Ruska aj EÚ; keďže by sa mal rozvíjať otvorený a úprimný dialóg o krízach v týchto krajinách, ktorý by bol orientovaný na výsledky, najmä so zreteľom na zmrazené konflikty, s cieľom posilniť bezpečnosť a stabilitu, podporiť územnú celistvosť príslušných krajín a vytvoriť spoločný mechanizmus krízového riadenia;

G.  keďže krajiny Východného partnerstva majú plné zvrchované právo a slobodu budovať vzťahy ako rovnoprávni partneri s krajinami, ktoré si zvolia, a to v súlade s helsinskými dohodami;

H.  keďže proces budovania hraníc okolo Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska sa zrýchľuje a začal byť agresívny, pričom ho podporujú ozbrojené sily Ruska a prebieha na úkor gruzínskeho územia;

I.  keďže od 1. decembra 2013 leteckí dopravcovia postupujú údaje v rámci vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API) ruským orgánom a keďže od 1. júla 2014 budú ruské orgány pri preletoch vyžadovať úplné údaje o cestujúcich a posádke; keďže ruské orgány zamýšľajú zaviesť plne vybavený systém na zber osobných záznamov o cestujúcich;

1.  považuje samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2014, za príležitosť zamyslieť sa nad podstatou a smerovaním strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom a vyjasniť si otázky, na ktoré majú obe strany odlišný názor; konštatuje, že zredukovaný rozsah samitu EÚ – Rusko odráža súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom, ktorý umožňuje pragmatickú výmenu názorov na aktuálne otázky, pričom symbolizuje aj výzvy, ktorým v súčasnosti čelí spolupráca medzi EÚ a Ruskom; očakáva, že diskusie povedú k zvýšeniu vzájomnej dôvery a že vytvoria podmienky na obnovenie politických podnetov na rozvíjanie partnerstva;

2.  opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko je naďalej jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri budovaní strategickej spolupráce, pričom spoločné sú nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj úsilie o dodržiavanie spoločne dohodnutých demokratických hodnôt; zdôrazňuje, že pokrok v dvojstranných vzťahoch si vyžaduje otvorenú diskusiu na vyjasnenie otázok, v ktorých majú obe strany odlišný názor;

3.  zdôrazňuje potrebu trvalého a konštruktívneho dialógu, v rámci ktorého sa bude diskutovať o vývoji v krajinách spoločného susedstva, ako aj rozličných iniciatívach týkajúcich sa regionálnej hospodárskej integrácie, a predovšetkým ich dôsledkoch pre obchod, a to na základe aktuálnych záväzkov v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO); vyzýva EÚ a Rusko, aby našli spôsob, ako dosiahnuť väčší súlad medzi príslušnými procesmi regionálnej integrácie, a aby sa zároveň naďalej usilovali o naplnenie vízie spoločného obchodného a hospodárskeho priestoru v budúcnosti;

4.  opätovne zdôrazňuje, že dialóg medzi EÚ a Ruskom o otázkach týkajúcich sa spoločného susedstva musí vychádzať zo základnej zásady suverenity a nezávislosti susedských krajín, pokiaľ ide o výber ich politických a obchodných spojencov; je presvedčený, že ďalšie politické a hospodárske reformy v krajinách Východného partnerstva vrátane Ukrajiny, založené na hodnotách a normách EÚ, sú v konečnom dôsledku vo vlastnom záujme Ruska, pretože by sa nimi rozšíril priestor stability, prosperity a spolupráce pozdĺž jeho hraníc; pripomína stále platnú výzvu EÚ adresovanú Rusku, aby sa podieľalo na tomto procese prostredníctvom konštruktívnej spolupráce s krajinami Východného partnerstva; nesúhlasí s úmyslom Ruska, ktoré chce naďalej považovať región Východného partnerstva za svoju sféru vplyvu; domnieva sa, že len ukrajinskí občania by mali mať právo rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vedúci predstavitelia Ruska pokladajú Východné partnerstvo EÚ za hrozbu pre vlastné politické a hospodárske záujmy; vyzdvihuje skutočnosť, že Rusko intenzívnejšou obchodnou a hospodárskou aktivitou naopak získa a jeho bezpečnosť posilní stabilné a predvídateľné susedstvo; zdôrazňuje význam budovania synergií, aby krajiny v spoločnom susedstve mohli udržiavať väčšinu dvojstranných vzťahov s EÚ, ako aj s Ruskou federáciou a aby z nich mohli ťažiť;

6.  opakuje však, že dohody EÚ s krajinami Východného partnerstva o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) na rozdiel od colnej únie podporovanej Ruskom im nezakazujú zapojiť sa do voľného obchodu s tretími krajinami; poukazuje preto na to, že aj po podpísaní dohody o pridružení vrátane DCFTA budú mať krajiny Východného partnerstva stále možnosť voľného obchodu s Ruskom v rámci súčasných dohôd o voľnom obchode podpísaných v rámci Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ);

7.  očakáva, že ak na to budú pripravené vhodné podmienky, rokovania o novej dohode sa začnú na nasledujúcom samite v júni 2014 v Soči; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným napredovaním rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá má nahradiť súčasnú dohodu, a to predovšetkým z toho dôvodu, že Rusko neprejavuje dostatočné odhodlanie zapojiť sa do zásadných rokovaní o kapitole o obchode; zdôrazňuje, že je nevyhnutné naďalej sa venovať partnerstvu pre modernizáciu;

8.  požaduje účinnú koordináciu politickej zodpovednosti EÚ voči Rusku v ďalšom funkčnom období Európskej komisie spolu s jasnou a ústrednou úlohou vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie a so záväzkom členských štátov komunikovať s Ruskom jednotne;

9.  vyzýva Rusko, aby plnilo všetky svoje viacstranné povinnosti vyplývajúce z jeho pristúpenia k WTO a aby plne vykonávalo svoje záväzky v rámci WTO; vyzýva Rusko, aby nezavádzalo svojvoľné zákazy dovozu výrobkov z členských štátov EÚ, keďže takéto opatrenia škodia dvojstranným vzťahom medzi jednotlivými členskými štátmi a Ruskom, ako aj vzťahom medzi EÚ a Ruskom;

10.  dôrazne odsudzuje nedávne teroristické útoky vo Volgograde; víta prijatie spoločného vyhlásenia EÚ a Ruska z 28. januára 2014 o boji proti terorizmu, v ktorom sa EÚ a Rusko dohodli na tom, že zvážia možnosti ďalšieho posilnenia spolupráce v reakcii na zločiny páchané teroristami a organizovanými zločineckými skupinami, rozšíria spoluprácu v oblasti výmeny najlepších postupov boja proti terorizmu a odbornej prípravy odborníkov na boj proti terorizmu a zintenzívnia spoluprácu v rámci OSN, ako aj na iných viacstranných fórach;

11.  berie na vedomie správy o pokroku spoločných priestorov EÚ – Rusko, v ktorých sa hovorí o pokrokoch alebo spätnom vývoji pri plnení spoločných priestorov EÚ – Rusko a plánov prijatých v roku 2005; vyjadruje predovšetkým podporu spolupráci v oblasti výskumu a vývoja a zdôrazňuje, že štyri spoločné priestory sa zakladajú na zásade reciprocity;

12.  zdôrazňuje význam energetickej bezpečnosti a skutočnosť, že dodávky prírodných zdrojov by sa nemali používať ako politický nástroj; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti energetiky je dôležitá pre obe strany, pričom predstavuje príležitosť pre ďalšiu spoluprácu v oblasti obchodu a hospodárstva na otvorenom, transparentnom trhu, v rámci ktorej sa plne zohľadňuje potreba EÚ diverzifikovať spôsoby prepravy a dodávateľov energie; zdôrazňuje, že základom takejto spolupráce by mali byť zásady vzájomnej závislosti a transparentnosti, ako aj rovnaký prístup k trhom, infraštruktúre a investíciám; vyzýva, aby pevným základom spolupráce medzi EÚ a Ruskom v oblasti energetiky boli zásady vnútorného trhu vrátane tretieho energetického balíka, najmä pokiaľ ide o prístup tretích strán, ako aj Zmluva o energetickej charte (ECT); je presvedčený o tom, že ak by Rusko plne prijalo zásady Zmluvy o energetickej charte, bolo by to obojstranne prospešné pre bilaterálne vzťahy v oblasti energetiky; žiada úzku spoluprácu medzi EÚ a Ruskom v oblasti dodávok nerastných surovín a vzácnych zemín, najmä pokiaľ ide o tie, ktoré sa považujú za rozhodujúce, a v tejto súvislosti vyzýva na dodržiavanie medzinárodných pravidiel, predovšetkým pravidiel WTO;

13.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby posilnila svoj prínos k riešeniu zmeny klímy; žiada Rusko najmä, aby si vytýčilo cieľ v rámci druhého záväzného obdobia ratifikáciou zmeny Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, prijatej v Dauhe;

14.  opakuje svoj záväzok splniť dlhodobý cieľ a zaviesť medzi EÚ a Ruskom bezvízový styk formou postupných krokov so zameraním na podstatu a skutočný pokrok; konštatuje, že prebiehajú rokovania o posilnenej dohode o zjednodušení vízového režimu, ako aj realizácia „spoločných krokov smerujúcich k umožneniu bezvízových krátkodobých ciest“; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s plánmi zahrnúť veľký počet ruských činiteľov s výhodnými služobnými pasmi do dohody o zjednodušení udeľovania víz;

15.  vyjadruje znepokojenie nad udalosťami v Ruskej federácií, ktoré sa týkajú dodržiavania a ochrany ľudských práv a dodržiavania spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov, najmä v súvislosti so zákonom o zahraničných agentoch, právnymi predpismi o LGBTI, opätovným zaradením hanobenia medzi trestné činy, zákonom o vlastizrade a právnymi predpismi týkajúcimi sa verejných protestov; naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy;

16.  víta nedávnu amnestiu a zdôrazňuje skutočnosť, že ďalšiemu rozvoju nášho strategického partnerstva pomôže jednoznačné a spoľahlivé chápanie základných slobôd, ľudských práv a zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že nezávislý, nestranný a účinný súdny systém je kľúčovým prvkom právneho štátu a veľkou mierou prispieva k rozvoju spoľahlivého a stabilného podnikateľského a investičného prostredia;

17.  vyjadruje znepokojenie nad celkovou situáciou v oblasti ľudských práv v Rusku a nad absenciou akéhokoľvek vývoja, pokiaľ ide o formy konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom; vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že tento dialóg sa stal procesom, a nie prostriedkom na dosiahnutie merateľných a hmatateľných výsledkov; opätovne trvá na tom, že je potrebné zahrnúť verejné ukazovatele pokroku do týchto konzultácií o ľudských právach, zlepšiť formy dialógu, napríklad striedaním miesta konzultácií a interakciou medzi ruskými MVO a ruskými orgánmi v rámci tohto procesu a pri navrhovaní skladby ruskej delegácie, a vydávať verejné hodnotenia pokroku pri príležitosti samitov EÚ a Ruska a po zasadnutiach rady pre partnerstvo;

18.  vyzýva Rusko, aby v plnom rozsahu zrušilo federálny zákon o „propagácii netradičných sexuálnych vzťahov“ a podobné zákony proti propagande, ktoré obmedzujú ľudské práva, predovšetkým slobodu prejavu a zhromažďovania vo vzťahu k sexuálnej orientácii a rodovej identite; vyjadruje skutočné znepokojenie nad negatívnymi dôsledkami týchto zákonov pre spoločnosť v situácii silnejúcej diskriminácie a násilia voči osobám LGBTI; vyzýva delegáciu EÚ, aby v súlade s príslušnými usmerneniami zvýšila podporu obhajcov ľudských práv osôb LGBTI;

19.  opakuje svoju výzvu určenú Komisii, aby s ohľadom na prebiehajúce plánovanie európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroja na podporu organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov (CSO–LA) značne zintenzívnila úsilie o poskytnutie pomoci utláčanej občianskej spoločnosti tým, že zdvojnásobí finančné prostriedky vyčlenené pre túto krajinu;

20.  zdôrazňuje, že pravidelné zasadnutia v rámci politického dialógu o celom rade zahranično­politických otázok sú dôležitým prvkom vzťahov medzi EÚ a Ruskom; konštatuje, že Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN)musí v prípadoch medzinárodnej krízy prevziať zodpovednosť; vyzýva Rusko, aby zaujalo skutočne konštruktívny prístup na konferencii Ženeva II o Sýrii, ktorej cieľom je dospieť k politickému riešeniu konfliktu; víta úsilie Ruska spoločne s USA a medzinárodným spoločenstvom schváliť rezolúciu BR OSN, pokiaľ ide o likvidáciu chemických zbraní v Sýrii a začatie rozhovorov Ženeva II;

21.  podčiarkuje význam dialógu a spolupráce o globálnych otázkach s Ruskom, aby sa bolo možné účinne venovať záležitostiam, ako je napríklad Afganistan, činnosť na Blízkom východe a boj proti pirátstvu v Africkom rohu; nabáda na prehĺbenie a posilnenie tejto spolupráce so zameraním na spoločný postup proti jadrovému programu Iránu;

22.  vyzýva Rusko, aby zrušilo uznanie osamostatnenie sa gruzínskych regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska; dôrazne odsudzuje proces vytyčovania hraníc v regiónoch Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, ktorý viedol k rozšíreniu okupovaných území v neprospech Gruzínska; vyzvať Gruzínsko a Rusko, aby pristúpili k priamym rozhovorom o celej škále tém bez predbežných podmienok, v prípade potreby prostredníctvom mediácie, ktorú by zabezpečila obojstranne prijateľná tretia strana, čo by malo doplniť, nie nahradiť súčasný ženevský proces;

23.  vyzýva Ruskú federáciu, aby si plnila záväzky, ktoré sa týkajú stiahnutia ruských vojsk a ozbrojených síl z územia Moldavska, prijaté v roku 1996 na zasadnutí Rady Európy a zohľadnené v rozhodnutiach zo samitu OBSE (v Istanbule v roku 1999 a v Oporte v roku 2002); vyjadruje obavy v súvislosti s nedostatkom pokroku v tejto otázke; podčiarkuje skutočnosť, že všetky strany zúčastňujúce sa na rozhovoroch 5+2 sa zaviazali k vyriešeniu konfliktu na základe územnej integrity Moldavskej republiky; vyzýva Rusko, aby sa konštruktívnym spôsobom usilovalo vyriešiť zdĺhavý konflikt v Náhornom Karabachu v rámci Minskej skupiny;

24.  domnieva sa, že je potrebné obnoviť úsilie v záujme prehĺbenia spolupráce a dialógu medzi EÚ a Ruskom v otázkach regionálnej bezpečnosti vrátane riešenia dlhotrvajúcich konfliktov v susedstve;

25.  zdôrazňuje význam podporovania medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Ruskom a vzájomného spoznávania histórie a kultúrneho dedičstva, ako aj podpory mobility a výmeny študentov, učiteľov, profesorov a výskumných pracovníkov, s cieľom uľahčiť nadväzovanie osobných kontaktov, ktoré by poskytli viditeľné a hmatateľné svedectvo o udržateľnom partnerstve, ktoré z dlhodobého hľadiska vedie k vytvoreniu spoločenstva hodnôt;

26.  vyzýva ruské orgány, aby spolupracovali na otvorení ruských archívov, a tak ich sprístupnili výskumným pracovníkom a odtajnili príslušné dokumenty, a to aj pokiaľ ide o osud Raoula Wallenberga, ktorý pred 70 rokmi zachránil tisícky maďarských židov pred genocídou;

27.  víta prácu parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko ako platformu pre rozvíjanie spolupráce a nepretržitý dialóg medzi obidvomi parlamentnými orgánmi;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia