Postup : 2014/2716(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0059/2014

Predkladané texty :

RC-B8-0059/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/07/2014 - 10.7

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0011

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 148kWORD 79k
16.7.2014
PE536.960v01-00}
PE536.961v01-00}
PE536.962v01-00}
PE536.964v01-00}
PE536.965v01-00} RC1
 
B8-0059/2014}
B8-0060/2014}
B8-0061/2014}
B8-0063/2014}
B8-0064/2014} RC1

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ECR (B8‑0059/2014)

PPE (B8‑0060/2014)

S&D (B8‑0061/2014)

Verts/ALE (B8‑0063/2014)

ALDE (B8‑0064/2014)


o situácii v Iraku (2014/2716(RSP))


Cristian Dan Preda, Arnaud Danjean, Jacek Saryusz-Wolski, Elmar Brok, Mariya Gabriel, Andrey Kovatchev, Esther de Lange, Michèle Alliot-Marie, Tunne Kelam, Lars Adaktusson, Davor Ivo Stier, Philippe Juvin v mene poslaneckého klubu PPE
Victor Boştinaru, Elena Valenciano Martínez-Orozco, Ana Gomes, Kati Piri, Eugen Freund, Demetris Papadakis, Silvia Costa v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Anna Elżbieta Fotyga, Angel Dzhambazki v mene skupiny ECR
Marietje Schaake, Johannes Cornelis van Baalen, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Gérard Deprez, Petras Auštrevičius, Louis Michel, Robert Rochefort, Jean-Marie Cavada, Marielle de Sarnez, Charles Goerens, Alexander Graf Lambsdorff, Fernando Maura Barandiarán v mene skupiny ALDE
Alyn Smith, Bodil Ceballos, Jean Lambert, Tamás Meszerics v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Iraku (2014/2716(RSP))  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, a najmä na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v Iraku(1),

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(2),

–   so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku, a najmä závery z 23. júna 2014,

–   so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

–   so zreteľom na usmernenia EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery, prijaté 24. júna 2013,

–   so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(3), svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch Európskej únie a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(4) a svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ pre Irán(5),

–   so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže Irak naďalej bojuje s vážnymi politickými, bezpečnostnými a sociálno-ekonomickými problémami a keďže politická scéna je extrémne roztrieštená a poznačená násilím a sektárskou politikou, čo vážne bráni naplneniu oprávnenej túžby irackého ľudu po mieri, prosperite a skutočnom prechode k demokracii; keďže Irak čelí najvážnejšej vlne násilia od roku 2008;

B.  keďže Islamský štát (IŠ) – predtým Islamský štát v Iraku a Levante, ktorý sa odštiepil od džihádistickej al-Kájdy – dobyl časti severozápadného Iraku vrátane druhého najväčšieho irackého mesta Mosulu a následne došlo k mimosúdnym popravám irackých občanov, zavedeniu prísneho výkladu práva šaría, zničeniu šiítskych, sufických, sunnitských a kresťanských miest na konanie bohoslužieb a svätýň a k ďalším krutostiam páchaným na civilnom obyvateľstve;

C. keďže zaniknutie hraníc medzi Sýriou a Irakom poskytlo pre IŠ príležitosť na posilnenie svojej prítomnosti v oboch krajinách; keďže postup IŠ bol tolerovaný alebo dokonca podporovaný časťou sunnitského obyvateľstva, ktoré sa zbavilo ilúzií, a bývalými prívržencami strany BAAS; keďže 29. júna 2014 bolo oznámené, že IŠ vyhlásil na území, ktoré ovláda v Iraku a Sýrii, „kalifát“ alebo „Islamský štát“ a jeho vodca Abdu Bakr al-Bagdádí sa vyhlásil za kalifa;

D. keďže IŠ si zabezpečil významný zdroj príjmov rabovaním bánk a podnikov na území, ktoré kontroluje, ovládnutím šiestich naftových polí v Sýrii vrátane sýrskeho najväčšieho naftového poľa al-Umar blízko hraníc s Irakom a získavaním finančných prostriedkov od bohatých darcov, najmä v Saudskej Arábii, Katare, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch;

E.  keďže rýchly rozmach IŠ odhalil krehkosť irackej armády a inštitúcií, ktoré sužuje korupcia, sektárstvo a politika vylúčenia vlády premiéra Nurího al-Málikího, čo viedlo k výraznému odcudzeniu sunnitov a iných menšín v Iraku;

F.  keďže vojenské jednotky kurdskej regionálnej vlády prevzali kontrolu nad mnohoetnickým mestom Kirkúk v polovici júna 2014, čím sa po desaťročia sporné územie bohaté na ropu začlenilo do kurdskej provincie, a keďže kurdská vláda oznámila plány na referendum kurdského obyvateľstva s cieľom získať nezávislosť od Iraku;

G. keďže EÚ uznala záťaž pre región Kurdistan a regionálnu vládu Kurdistanu, ktorí prijali veľký počet osôb vysídlených v rámci krajiny;

H. keďže 30. apríla 2014 sa v Iraku konali parlamentné voľby, kde väčšinu získal blok premiéra Núrího al-Málikího „Právny štát“; keďže úradujúcej vláde v Iraku sa nepodarilo vytvoriť inkluzívnejšiu spoločnosť; keďže rastie počet výziev, ktoré žiadajú, aby sa al-Málikí neusiloval o tretí mandát ako predseda vlády a aby sa namiesto toho vytvorila skutočne inkluzívna vláda; keďže šiítský náboženský vodca ajatolláh Sistání vyzval všetky iracké strany, aby urýchlene dosiahli konsenzus o takejto vláde, ale novozvolenému irackému parlamentu sa to doteraz nepodarilo;

I.   keďže Spojené štáty americké, Rusko a Iránska islamská republika sa zaviazali podporiť vládu Iraku, keďže prezident Hasan Rúhaní oznámil pripravenosť spolupracovať s USA v boji proti hrozbe IŠ v Iraku, pričom extrémistické sunnitské ozbrojené skupiny v regióne vrátane IŠ v uplynulých rokoch získali ideologickú podporu od subjektov v Saudskej Arábii a niektorých krajinách Perzského zálivu;

J.   keďže stovky zahraničných bojovníkov, z ktorých mnohí pochádzajú z členských štátov EÚ, sa údajne zúčastnili bojov spoločne s IŠ; keďže títo občania EÚ sú vládami členských štátov považovaní za bezpečnostné riziko;

K. keďže podľa odhadu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN OCHA) je v strednom a severnom Iraku 1,2 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny a 1,5 milióna osôb potrebuje humanitárnu pomoc; keďže vzostup IŠ vyvolal humanitárnu krízu, najmä masívne vysídlenie civilného obyvateľstva; keďže EÚ sa rozhodla zvýšiť humanitárnu pomoc Iraku o 5 miliónov EUR na poskytnutie základnej pomoci vysídleným osobám, čím financovanie humanitárnej pomoci v Iraku v roku 2014 doteraz dosiahlo sumu 12 miliónov EUR;

L.  keďže iracká ústava zaručuje rovnosť všetkým občanom, ako aj administratívne, politické, kultúrne a vzdelanostné práva rôznych národností; keďže iracká vláda nesie zodpovednosť za zaručenie týchto práv, blaha a bezpečnosti všetkých obyvateľov;

M. keďže existujú správy o zámernom zameraní sa na ženy a dievčatá v Iraku a o únosoch, znásilneniach a nútených sobášoch s ozbrojencami Islamského štátu a iných ozbrojených skupín; keďže podľa správu organizácie Human Rights Watch z 12. júla 2014 iracké bezpečnostné sily a milície pridružené k vláde zrejme nezákonne popravili najmenej 255 väzňov za posledný mesiac v akte zjavnej pomsty za zabíjanie, ktorého sa dopúšťali bojovníci Islamského štátu;

N. keďže až 10.000 osôb z prevažne kresťanských spoločenstiev z Qaraqoshu (tiež známy ako al- Hamdánijá), historického asýrskeho mesta, utieklo zo svojich domovov 25. júna 2014 po tom, čo mínometné strely dopadli v blízkosti mesta; keďže od roku 2003 pravdepodobne aspoň polovica irackých kresťanov opustila krajinu; keďže podľa organizácie Open Doors International počet kresťanov v irackom obyvateľstve výrazne klesol z 1,2 milióna na začiatku 90. rokov na 330 000 až 350 000 v súčasnosti;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou v Iraku; dôrazne odsudzuje útoky IŠ proti irackým občanom a irackému štátu, ktoré vedú k mimosúdnym popravám, zavedeniu prísneho výkladu práva šaría, ničeniu miest na konanie bohoslužieb a historického, kultúrneho a umeleckého dedičstva regiónu a k ďalším krutostiam; varuje, že extrémne protišiítske a protikresťanské názory IŠ zvýšia riziko sektárskych vrážd v masovom meradle, ak by sa IŠ umožnilo udržať sa na území, ktoré zabral, a ďalej sa rozširovať;

2.  dôrazne odsudzuje útoky zamerané na civilné ciele vrátane nemocníc, škôl a miest na konanie bohoslužieb, ako aj používanie popráv a sexuálneho násilia v konflikte; zdôrazňuje skutočnosť, že páchatelia týchto činov by nemali zostať nepotrestaní; je hlboko znepokojený humanitárnou krízou a masívnym vysídľovaním civilného obyvateľstva;

3.  podporuje iracké orgány v boji proti terorizmus IŠ a iných ozbrojených/teroristických skupín, ale zdôrazňuje, že riešenie bezpečnosti musí byť spojené s udržateľným politickým riešením zahŕňajúcim všetky zložky irackej spoločnosti a vyriešenie ich oprávnených sťažností; ďalej zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu sa musia rešpektovať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; naliehavo žiada iracké bezpečnostné sily, aby konali v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym právom a s ohľadom na záväzky Iraku v rámci medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv a základných slobôd; vyzýva irackú vládu a všetkých politických lídrov, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu pre všetkých irackých občanov, a najmä pre príslušníkov zraniteľných skupín a náboženských komunít;

4.  bez výhrad odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vedenia IŠ, že zriadilo kalifát v oblastiach, ktoré kontrolujú, a odmieta myšlienku akýchkoľvek jednostranných zmien medzinárodne uznávaných hraníc silou, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody ľudí na územiach kontrolovaných Islamským štátom;

5.  zdôrazňuje, že na IŠ sa vzťahuje zbrojné embargo a zmrazenie aktív uložené rezolúciami BR OSN č. 1267 (1999) a 1989 (2011), a vyzdvihuje dôležitosť rýchlej a účinnej realizácie týchto opatrení;

6.  domnieva sa, že voľby v Iraku, ktoré sa konali 30. apríla 2014, predstavujú príležitosť na vytvorenie skutočne reprezentatívnej vlády s inkluzívnym programom; víta zvolenie nového hovorcu irackého parlamentu 14. júla 2014; naliehavo vyzýva politických lídrov, najmä premiéra Núrího al-Málikího, aby zabezpečili urýchlené zostavenie inkluzívnej vlády; zdôrazňuje, že takáto vláda by mala riadne reprezentovať politickú, náboženskú a etnickú rozmanitosť irackej spoločnosti, a to s cieľom zastaviť krviprelievanie a fragmentáciu krajiny

7.  vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby prispeli k úsiliu na podporu bezpečnosti a stability v Iraku, a najmä nabáda irackú vládu, aby sa zblížila so sunnitskou menšinou a zreorganizovala armádu inkluzívnym, nesektárskym a nestraníckym spôsobom;

8.  vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zastavenie všetkých činností oficiálnych alebo súkromných subjektov zameraných na propagáciu a šírenie extrémnych islamistických ideológií slovami a činmi; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým EÚ, aby uľahčili regionálny dialóg o problémoch, ktorým čelí Blízky východ, a aby zahrnuli všetky významné strany, najmä Irán a Saudskú Arábiu;

9.  zdôrazňuje, že EÚ by mala vypracovať komplexný politický prístup k regiónu, a najmä to, že Irán, Saudskú Arábiu a ďalšie štáty Perzského zálivu je potrebné zahrnúť ako základných hráčov do každého úsilia o zmiernenie napätia v Sýrii a Iraku;

10. zdôrazňuje potrebu dodržiavať ľudské práva a základné slobody v tomto čase krízy, najmä slobodu prejavu, slobodu tlače a digitálne slobody;

11. berie na vedomie oznámenie regionálnej vlády Kurdistanu o referende o nezávislosti; žiada však parlament a prezidenta irackého Kurdistanu Masúda Barzáního, aby presadil inkluzívny proces vo vzťahu k právam nekurdských menšín žijúcich v provincii;

12. vyjadruje znepokojenie nad správami o stovkách zahraničných bojovníkov vrátane občanov členských štátov Európskej únie, ktorí sa pripojili k vzbure IŠ; ďalej vyzýva k medzinárodnej spolupráci s cieľom prijať príslušné právne opatrenia proti akýmkoľvek jednotlivcom podozrivým zo zapojenia sa do teroristických činov;

13. víta rozhodnutie EÚ zvýšiť humanitárnu pomoc Iraku o 5 miliónov EUR na poskytnutie základnej pomoci vysídleným osobám, čím financovanie humanitárnej pomoci v Iraku v roku 2014 doteraz dosiahlo sumu 12 miliónov EUR;

14. opätovne potvrdzuje záväzok EÚ posilniť vzťahy s Irakom, a to aj uplatňovaním dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom; vyzýva Radu, aby aj naďalej pomáhala Iraku pri presadzovaní demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, a to aj v nadväznosti na skúsenosti a úspechy misie EUJUST LEX-Irak; podporuje tiež úsilie UNAMI a osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Irak o pomoc irackej vláde pri posilňovaní jej demokratických inštitúcií a procesov, presadzovaní zásad právneho štátu, uľahčovaní regionálneho dialógu, zlepšovaní poskytovania základných služieb a zabezpečovaní ochrany ľudských práv;

15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

 

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0207.

(4)

Ú. v. EÚ C 247 E, 17.8.2012, s. 1.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0339.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia