Postup : 2014/2904(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0166/2014

Predkladané texty :

RC-B8-0166/2014

Rozpravy :

PV 23/10/2014 - 6.2
CRE 23/10/2014 - 6.2

Hlasovanie :

PV 23/10/2014 - 7.2

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0040

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 153kWORD 81k
22.10.2014
PE537.069v01-00}
PE537.076v01-00}
PE537.079v01-00}
PE537.081v01-00}
PE537.082v01-00} RC1
 
B8-0166/2014}
B8-0173/2014}
B8-0176/2014}
B8-0178/2014}
B8-0179/2014} RC1

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

PPE (B8‑0166/2014)

Verts/ALE (B8‑0173/2014)

S&D (B8‑0176/2014)

ECR (B8‑0178/2014)

ALDE (B8‑0179/2014)


o ľudských právach v Uzbekistane (2014/2904(RSP))


Cristian Dan Preda, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Giovanni La Via, Tunne Kelam, Monica Luisa Macovei, Dubravka Šuica, Seán Kelly, Jarosław Leszek Wałęsa, Jiří Pospíšil, Michaela Šojdrová, Petri Sarvamaa, Eduard Kukan, Lara Comi, Jeroen Lenaers, Andrej Plenković, David McAllister, Lorenzo Cesa, Tomáš Zdechovský, Stanislav Polčák, Philippe Juvin, Franck Proust, Pavel Svoboda, Massimiliano Salini, Jaromír Štětina, Arnaud Danjean, László Tőkés, Elisabetta Gardini, Ivana Maletić v mene poslaneckého klubu PPE
Josef Weidenholzer, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Nicola Caputo, Tonino Picula, Goffredo Maria Bettini, Liisa Jaakonsaari, Vilija Blinkevičiūtė, Marc Tarabella, Miroslav Poche, Afzal Khan, Brando Benifei, Elena Valenciano Martínez-Orozco v mene skupiny S&D
Ryszard Czarnecki, Mark Demesmaeker, Charles Tannock, Janusz Wojciechowski, Kazimierz Michał Ujazdowski, Zbigniew Kuźmiuk, Beata Gosiewska, Valdemar Tomaševski, Jadwiga Wiśniewska, Karol Karski, Marek Jurek, Marek Józef Gróbarczyk, Stanisław Ożóg, Dawid Bohdan Jackiewicz, Ruža Tomašić, Andrzej Duda v mene skupiny ECR
Javier Nart, Johannes Cornelis van Baalen, Dita Charanzová, Louis Michel, Juan Carlos Girauta Vidal, Ramon Tremosa i Balcells, Marietje Schaake, Marielle de Sarnez, Gérard Deprez, Pavel Telička, Jozo Radoš, Ivan Jakovčić, Izaskun Bilbao Barandica, Petr Ježek, Antanas Guoga, Robert Rochefort v mene skupiny ALDE
Heidi Hautala, Tamás Meszerics, Barbara Lochbihler, Alyn Smith, Ernest Urtasun, Indrek Tarand, Jordi Sebastià, Benedek Jávor, Ulrike Lunacek v mene skupiny Verts/ALE
Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo  

Uznesenie Európskeho parlamentu o ľudských právach v Uzbekistane (2014/2904(RSP))  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o Uzbekistane,

–   so zreteľom na svoje uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(1),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú Európska rada prijala 21. – 22. júna 2007, a na spoločné správy Komisie a Rady o pokroku z 24. júna 2008 a z 28. júna 2010,

–   so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z októbra 2009 a z roku 2010,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(2),

–   so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada pre zahraničné veci prijala 12. mája 2014,

–   so zreteľom na oznámenie prednesené na stretnutí ministrov medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie konanom 20. novembra 2013, ktoré sa týkalo poskytnutia, v rámci nástroja EÚ na financovanie rozvojovej spolupráce (DCI), finančných prostriedkov vo výške 1 mld. EUR pre krajiny Strednej Ázie na obdobie 2014 – 2020,

–   so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže, hoci Uzbekistan prijal záväzky týkajúce sa ochrany ľudských práv vrátane slobody prejavu, zhromažďovania, združovania a náboženstva zaručenej v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a zákazu mučenia zakotveného v Dohovore proti mučeniu, tieto záväzky priniesli málo pozitívnych výsledkov;

B.  keďže uzbecké orgány uväznili tisíce osôb na základe politicky motivovaných obvinení s cieľom presadzovať represívnu vládu, pričom sa zamerali na aktivistov v oblasti ľudských práv, aktivistov opozície, novinárov, náboženských mysliteľov, umelcov a iných vnímaných odporcov, a keďže podľa Indexu slobody tlače vo svete z roku 2014, ktorý vydala organizácia Reportéri bez hraníc, sa Uzbekistan nachádza na 166. mieste spomedzi 180 krajín a organizácia Freedom House hodnotí krajinu, jej tlač a internet výrazom „neslobodný“; keďže digitálne slobody sú v Uzbekistane systematicky obmedzované a porušované;

C. keďže medzi uvedenými osobami, ktoré boli uväznené iba z dôvodu, že pokojne uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu, bolo 15 známych aktivistov v oblasti ľudských práv(3), piati novinári(4) , štyria aktivisti politickej opozície(5) a tri nezávislé náboženské osobnosti(6); keďže sedem ďalších osôb sa považuje za odporcov vlády alebo svedkov masakru v Andižane z 13. mája 2005, keď jednotky uzbeckej vlády zastrelili a zabili tisícky prevažne pokojných protestujúcich(7); keďže veľa z týchto väzňov má vážne zdravotné problémy, boli mučení a ich rozsudky boli vo väzbe svojvoľne predĺžené;

D. keďže uzbecká vláda v čase, keď čelila trvalému vonkajšiemu tlaku vrátane sankcií, obmedzení týkajúcich sa vojenskej pomoci a masívnej, verejnej a osobitnej kritiky zo strany jej medzinárodných partnerov, zareagovala uskutočnením postupných krokov s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vrátane prepustenia na slobodu niektorých jednotlivcov uväznených na základe politicky motivovaných obvinení, a to tesne pred kľúčovými bilaterálnymi samitmi alebo návštevami na vysokej úrovni;

E.  keďže uzbecká vláda naďalej odmieta nezávislé vyšetrovanie masakra stoviek osôb, ku ktorému došlo v Andižane v roku 2005; keďže viac ako 200 jednotlivcov je stále vo výkone trestu v súvislosti s neverejnými procesmi po udalostiach v Andižane, počas ktorých došlo k závažnému porušovaniu zásad riadneho procesu a vyskytli sa náznaky, že pri vynucovaní priznaní sa mohlo používať mučenie; keďže niektoré trestné činy týkajúce sa masakru v Andižane a trestný čin mučenia podliehajú univerzálnej súdnej právomoci;

F.  keďže v rokoch 2009 a 2010 Rada zrušila sankcie EÚ „s cieľom povzbudiť uzbecké orgány, aby prijali ďalšie významné opatrenia na zlepšenie právneho štátu a situácie v oblasti ľudských práv v krajine“, pričom okrem iného uviedla, že „Rada bude situáciu ľudských práv v Uzbekistane pozorne a nepretržite sledovať“ a že „hĺbka a kvalita dialógu a spolupráce bude závisieť od uzbeckých reforiem“;

G. keďže podľa najnovších správ je nútená práca a detská práca pri zbere bavlny naďalej veľmi rozšírená napriek prísľubom uzbeckých orgánov, že budú bojovať proti týmto praktikám, a keďže podľa správy MOP z 19. novembra 2013 uzbecká vláda núti milión uzbeckých občanov, dospelých aj deti, zbierať bavlnu za neprijateľných podmienok, pričom im hrozia tresty, ak to odmietnu;

H. keďže naďalej prebiehajú rokovania o vstupe Uzbekistanu do WTO a keďže dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom obsahuje jednoznačné ustanovenie o dodržiavaní demokracie a ľudských práv, čo sa zmluvné strany zaviazali rešpektovať;

1.  zdôrazňuje význam vzťahov medzi EÚ a Uzbekistanom a posilnenie politickej a hospodárskej spolupráce, zdôrazňuje však, že tieto vzťahy musia byť založené na vzájomnom rešpektovaní zásad demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktoré jasne ustanovuje Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom;

2.  požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie na slobodu všetkých osôb uväznených na základe politicky motivovaných obvinení, ktoré sú zadržiavané za pokojné prejavovanie politických názorov, aktivitu občianskej spoločnosti, novinársku činnosť alebo náboženské presvedčenie;

3.  zdôrazňuje, že všetkým osobám, ktoré sa údajne podieľali na násilných činoch, by sa mal priznať nový a spravodlivý súdny proces v súlade s medzinárodnými normami a v prípade preukázania viny by sa na ne mali vzťahovať trestnoprávne a/alebo administratívne sankcie, takisto v súlade s medzinárodnými normami;

4.  vyzýva uzbecké orgány, aby nepovoľovali mučenie, okamžite a bezpodmienečne skončili so všetkými formami mučenia a zneužívania vo väzbe a so zlým zaobchádzaním v zariadeniach vyšetrovacej väzby a vo väzniciach vrátane zabezpečenia neobmedzeného prístupu k právnikovi vo všetkých fázach vyšetrovaní, zabezpečenia rýchleho prístupu k primeranej lekárskej starostlivosti a opätovného zavedenia nezávislého monitorovania väzníc a aby rodinám všetkých uväznených osôb poskytli úplné informácie o mieste a súčasnom zdravotnom stave ich blízkych;

5.  vyzýva uzbecké orgány, aby vyšetrili a vzali na zodpovednosť všetkých úradníkov, pracovníkov bezpečnostnej služby a trestnoprávnych útvarov, ktorí údajne mučili väzňov a zadržané osoby alebo s nimi zle zaobchádzali či odmietli ich žiadosti o lekárske ošetrenie;

6.  vyzýva Uzbekistan, aby dodržiaval všetky medzinárodné odporúčania zamerané proti mučeniu, okamžite zavrel väznicu Džaslyk 64/71, schválil nevyriešené žiadosti 11 osobitných postupov OSN o návštevu Uzbekistanu vrátane osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a aby Medzinárodnému výboru Červeného kríža a ďalším nezávislým monitorujúcim subjektom umožnil neobmedzené nezávislé monitorovanie väzníc;

7.  naliehavo vyzýva uzbeckú vládu, aby prestala svojvoľne vynímať väzňoch držaných z politických dôvodov, ktorí spĺňajú podmienky amnestie, z každoročného vyhlásenia amnestie a svojvoľne predlžovať tresty odňatia slobody za drobné prečiny alebo tzv. porušenia väzenských pravidiel na základe článku 221 trestného zákonníka o „nedodržiavaní podmienok trestu“;

8.  vyzýva uzbecké orgány, aby rešpektovali práva žien, najmä v súlade s odporúčaniami Výboru OSN proti mučeniu;

9.  vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, ESVČ a členské štáty, aby ihneď zaviedli stratégiu s cieľom donútiť Uzbekistan v nadchádzajúcich mesiacoch ku konkrétnym a merateľným zlepšeniam v oblasti ľudských práv, pričom sa ako termín stanoví budúci rok, rok desiateho výročia andižanského masakra; vyzýva ESVČ, aby Parlamentu poskytla informácie o predstaviteľoch uzbeckého režimu, ktorí sú zodpovední za zločiny, ktoré boli spáchané v Andižane, vrátane 12, v súvislosti s ktorými EÚ v reakcii na masaker uložila sankcie, ktoré boli následné zrušené;

10. vyzdvihuje skutočnosť, že medzi konkrétne zlepšenia by mali patriť nasledujúce podmienky, ktoré stanovili ministri zahraničných veci EÚ v roku 2010: 1) prepustiť všetkých uväznených obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia; 2) umožniť nerušené fungovanie mimovládnych organizácií v krajine; 3) v plnej miere spolupracovať so všetkými príslušnými osobitnými spravodajcami OSN; 4) zaručiť slobodu slova a médií; 5) vykonávať v praxi dohovory proti detskej práci; a 6) plne zosúladiť volebné postupy s medzinárodnými normami;

11. zastáva názor, že ak v týchto oblastiach nenastane významný pokrok, EÚ sa ujme vedenia a predloží rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva podľa bodu 4, čím sa vytvorí osobitný mechanizmus týkajúci sa konkrétne Uzbekistanu a zaručí udržateľná a proaktívna angažovanosť Rady pre ľudské práva prostredníctvom monitorovania, informovania verejnosti a diskusií o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane;

12. vyzýva ďalej EÚ, aby vzhľadom na to, že nie je potrebné poskytovať Bezpečnostnej rade príslušné informácie o situácii, pretože ide o osobitný naliehavý stav, a v súlade s článkami 2 a 95 dohody o partnerstve a spolupráci upozornila Uzbekistan na to, že pokiaľ v priebehu najbližších šiestich mesiacov nenastane pokrok v uvedených ľudskoprávnych otázkach, EÚ zavedie cielené represívne opatrenia;

13. vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Kódex EÚ pre vývoz zbraní a rešpektovali ustanovenia o vývoze tovaru s dvojakým použitím;

14. vyzýva uzbecké orgány, aby plne vykonávali jeho uznesenie z 15. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorým sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(8);

15. žiada, aby Rada, Komisia a ESVČ poskytli Parlamentu verejné posúdenie opatrení EÚ prijatých s cieľom donútiť Uzbekistan k plneniu kritérií v oblasti ľudských práv, ktoré stanovili ministri zahraničných vecí EÚ v roku 2010, vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby pre Uzbekistan vytvorila mechanizmus na monitorovanie, nabáda Radu a Komisiu, aby zlepšili dialóg, ktorý vedú s uzbeckou vládou o ľudských právach, a očakáva, že ESVČ sa bude na stretnutí v rámci dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom, ktoré sa má konať v novembri, rozhodne venovať všetkým hlavným prípadom porušovania ľudských práv a že zabezpečí, aby tieto stretnutia boli viac zamerané na výsledky, čím sa prekoná súčasná nanajvýš poľutovaniahodná bezvýchodisková situácia;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentovi, vláde a parlamentu Uzbeckej republiky, ESVČ, Rade, Komisii, Rade Európy, OBSE a Rade OSN pre ľudské práva.

 

(1)

Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.

(3)

Azam Farmonov, Mehriniso Hamdamova, Zulhumor Hamdamova, Isroiljon Kholdorov, Nosim Isakov, Gaybullo Jalilov, Nuriddin Jumaniyazov, Matluba Kamilova, Ganikhon Mamatkhanov, Chuyan Mamatkulov, Zafarjon Rahimov, Yuldash Rasulov, Bobomurod Razzokov, Fahriddin Tillaev a Akzam Turgunov.

(4)

Solijon Abdurakhmanov, Muhammad Bekjanov, Gayrat Mikhliboev, Yusuf Ruzimuradov a Dilmurod Saidov.

(5)

Murod Juraev, Samandar Kukanov, Kudratbek Rasulov a Rustam Usmanov.

(6)

Ruhiddin Fahriddinov, Hayrullo Hamidov a Akram Yuldashev.

(7)

Dilorom Abdukodirova, Botirbek Eshkuziev, Bahrom Ibragimov, Davron Kabilov, Erkin Musaev, Davron Tojiev a Ravshanbek Vafoev.

(8)

Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 195.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia