NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o humanitárnej situácii v Južnom Sudáne
10.11.2014 - (2014/2922(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B8‑0213/2014)
ECR (B8‑0214/2014)
EFDD (B8‑0219/2014)
S&D (B8‑0220/2014)
ALDE (B8‑0222/2014)
PPE (B8‑0224/2014)
Joachim Zeller, Davor Ivo Stier, Lorenzo Cesa, Mariya Gabriel, Elisabetta Gardini, Philippe Juvin, Luděk Niedermayer, Andrej Plenković, Stanislav Polčák, Maurice Ponga, Jiří Pospíšil, Cristian Dan Preda, Pavel Svoboda, Michaela Šojdrová, Dubravka Šuica v mene skupiny PPE
Linda McAvan, Norbert Neuser, Arne Lietz, Enrique Guerrero Salom, Elena Valenciano Martínez-Orozco, Doru-Claudian Frunzulică, Vincent Peillon, Michela Giuffrida v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Nirj Deva, Jan Zahradil v mene skupiny ECR
Charles Goerens, Louis Michel, Ivo Vajgl, Petr Ježek, Gérard Deprez v mene skupiny ALDE
Judith Sargentini v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Rolandas Paksas v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o humanitárnej situácii v Južnom Sudáne
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Južnom Sudáne, najmä na uznesenie z 16. januára 2014 o situácii v Južnom Sudáne[1],
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej z 23. januára 2014 a z 10. mája 2014 o situácii v Južnom Sudáne,
– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu PK/VP z 28. augusta 2014 a 31. októbra 2014 o situácii v Južnom Sudáne,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/449/SZBP z 10. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach voči Južnému Sudánu[2],
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2155 (2014),
– so zreteľom na predbežnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Južnom Sudáne, ktorú rozoslal na diskusiu výbor pre 27. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na vyhlásenie Rady z 10. júla 2014 o južnom Sudáne,
– so zreteľom na závery Rady z 20. januára 2014 a 17. marca 2014 o Južnom Sudáne,
– so zreteľom na vyhlásenie európskej komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 25. septembra 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 30. októbra 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) z 20. októbra 2014,
– so zreteľom na plán pre Sudán a Južný Sudán stanovený v komuniké Mierovej rady Africkej únie a Bezpečnostnej rady z 24. apríla 2012, ktorý EÚ plne podporuje,
– so zreteľom na predbežnú správu vyšetrovacej komisie Africkej únie pre Južný Sudán, ktorá bola predložená 26. – 27. júna 2014 v meste Malabo v Rovníkovej Guinei,
– so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže politický konflikt sa začal potom, ako prezident krajiny Salva Kiir obvinil odvolaného viceprezidenta Rieka Machara z prípravy štátneho prevratu proti nemu; keďže Riek Machar poprel pokus o prevrat;
B. keďže podľa odhadov OSN počas bojov trvajúcich mesiace zomrelo viac než 10 000 ľudí a keďže bolo hlásených množstvo mimoriadne krutých činov a etnického násilia až na úrovni vojnových zločinov;
C. keďže Južný Sudán je svetovo najmladší a najkrehkejší štát a je na druhom mieste v konečnom zozname Európskej komisie týkajúcom sa humanitárneho globálneho zabezpečenia a krízového hodnotenia;
D. keďže strany konfliktu v Južnom Sudáne začali 7. januára 2014 rokovania v Addis Abebe pod záštitou úradu IGAD;
E. keďže dohoda o prímerí bola podpísaná 23. januára 2014 a opätovne potvrdená 9. mája 2014, naďalej sa však porušuje bez vykonania akýchkoľvek represívnych opatrení;
F. keďže mierové rozhovory priniesli len malý pokrok, pokiaľ ide o hľadanie trvalého riešenia, a keďže koordinátor humanitárnej pomoci OSN uviedol, že šance na dosiahnutie udržateľného mieru na politickej úrovni a na úrovni komunít nie sú dobré;
G. keďže boje medzi silami prezidenta Kiira a rebelov verných Riekovi Macharovi sa po skončení obdobia dažďov už obnovili a v období sucha sa pravdepodobne zvýšia, ak sa nenájde politické riešenie;
H. keďže Bezpečnostná rada OSN v uznesení 2155 (2014) vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozsiahlym presídľovaním ľudí a prehlbujúcou sa humanitárnou krízou; keďže táto humanitárna kríza nesie v sebe riziko, že zasiahne oveľa širší región v oblasti, ktorá je už aj tak ohrozená nestabilitou, pričom sudánske povstalecké skupiny a ugandské vojenské jednotky sa už zúčastňujú na bojoch; keďže túto nestabilitu možno vyriešiť iba vtedy, keď sa začnú riešiť hlavné príčiny, medzi ktoré patria extrémna chudoba, zmena klímy, geostrategické záujmy a intervencie zo strany EÚ, ako aj medzinárodného spoločenstva, nespravodlivé rozdelenie bohatstva a využívanie zdrojov;
I. keďže väčšina obyvateľstva žije vo veľkej chudobe napriek skutočnosti, že krajina je bohatá na ropu a prírodné zdroje, pričom vývoz ropy predstavuje vyše 70 % HDP a asi 90 % vládnych príjmov; keďže príjmy z ropného priemyslu sú hnacím motorom násilných konfliktov;
J. keďže podľa osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka OSN Zainab Banguraovej pre oblasť sexuálneho násilia v konfliktoch viedol konflikt k šokujúcemu sexuálnemu násiliu alarmujúceho rozsahu; keďže sa stále šíria nepotvrdené správy o verbovaní detských vojakov v Južnom Sudáne, a keďže deti predstavujú polovicu obyvateľstva Južného Sudánu;
K. keďže OSN vyhlásila situáciu v Južnom Sudáne za núdzovú situáciu 3. stupňa, čo je najvyšší stupeň humanitárnej krízy;
L. keďže od začiatku tohto roka sa v rámci humanitárnej pomoci pomohlo v Južnom Sudáne 3,5 mil. ľudí; keďže vďaka spojeniu miestnych mechanizmov riešenia situácie a medzinárodnej humanitárnej pomoci sa podarilo zabrániť hladomoru; keďže však vyhliadky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti sú pre krajinu bezútešné, ak sa boje obnovia najmä v mestách Bor a Bentiu, pretože sa odhaduje, že 2,5 miliónu ľudí hrozí nedostatok potravín na úrovni krízy a núdze; keďže ženy sú osobitné zraniteľné voči potravinovej neistote, pretože 57 % domácností v chránených lokalitách vedú ženy; keďže najvýznamnejšie agentúry poskytujúce pomoc, medzi nimi Oxfam, CARE a Cafod, upozorňovali, že niektorým častiam Južného Sudánu by mohol hroziť hladomor začiatkom budúceho roka, ak by sa boje obnovili;
M. keďže asi 3,8 milióna ľudí z Južného Sudánu potrebuje humanitárnu pomoc, 1,4 milióna ľudí bolo vnútorne presídlených a viac ako 470 000 ľudí hľadá útočisko v susedných krajinách;
N. keďže najnaliehavejšími humanitárnymi potrebami sú jedlo, čistá voda, zdravotnícka starostlivosť, prístrešie, sanitárne opatrenia, hygiena, reakcia na epidémie (napríklad choleru, maláriu a hepatitídu) a ochrana; keďže obete sexuálneho násilia potrebujú intenzívnu psychologicko-sociálnu podporu;
O. keďže prístupu k ľuďom v núdzi aj naďalej bránia ozbrojené konflikty a násilie, ktoré sú namierené aj proti humanitárnym pracovníkom a dodávkam zásob; keďže asi 80 % všetkých zdravotníckych a základných služieb zabezpečujú mimovládne organizácie;
P. keďže minister práce Južného Sudánu v septembri 2014 povedal, že všetci zahraniční pracovníci budú musieť do polovice októbra odísť, pričom toto vyhlásenie neskôr odvolal;
Q. keďže prijatie zákona o mimovládnych organizáciách zameraného na obmedzenie pracovného priestoru pre mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť v Južnom Sudáne bolo odložené na december; keďže v prípade, keď sa navrhovaný zákon o mimovládnych organizáciách začne uplatňovať, mohlo by to mať výrazné dôsledky pre operácie na poskytovanie pomoci v týchto kritických časoch, keď sa medzinárodné spoločenstvo snaží o zabránenie šírenia hladomoru;
R. keďže medzinárodné humanitárne zdroje sú v dôsledku viacnásobných a dlhodobých globálnych kríz vyťažené na maximum; keďže medzinárodné spoločenstvo nedokáže finančne ani operačne ďalej reagovať na dlhodobú krízu;
S. keďže Európska únia poskytla viac ako tretinu (38 %) všetkých medzinárodných príspevkov v reakcii na humanitárnu krízu v Južnom Sudáne a samotná Európska komisia zvýšila v roku 2014 svoj rozpočet na humanitárnu pomoc na krízu na vyše 130 miliónov EUR;
T. keďže Africká únia vymenovala vyšetrovaciu komisiu na vyšetrenie množstva hlásených krutostí v oblasti porušovania ľudských práv;
U. keďže Európska únia 10. júla 2014 oznámila prvé kolo cielených opatrení voči osobám zodpovedným za marenie mierového procesu, porušovanie dohody o prímerí a hrubé porušovanie ľudských práv keďže bolo zachované zbrojné embargo EÚ voči Južnému Sudánu;
V. keďže by sa malo nájsť demokratické politické riešenie terajšieho konfliktu pripravujúce pôdu pre demokraticky zriadené inštitúcie s cieľom budovania nového štátu, ktorý vznikol na základe referenda o nezávislosti; keďže budovanie trvalého mieru a štátu po ukončení konfliktu, ako aj snahy o prekonanie nestability si vyžadujú dlhodobú perspektívu a pevné, predvídateľné a stabilné zapojenie medzinárodného spoločenstva;
1. rozhodne odsudzuje znepokojivú pohromu v Južnom Sudáne spôsobenú človekom, ktorá je v protiklade s hodnotami a účelom oslobodzovacieho hnutia v tejto krajine;
2. rozhodne odsudzuje obnovenie násilností a opakované porušovania dohody o zastavení násilností v minulosti, ktoré spôsobili smrť, zranenia a škody medzi civilným obyvateľstvom a vysídlenie státisícov ľudí v Južnom Sudáne, teda v krajine, ktorá je už aj tak krehká a nestabilná; pranieruje slabé velenie a riadenie ozbrojených síl, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho trieštenia bojujúcich síl, čo môže viesť k zintenzívneniu násilia a porušovaniu mierových dohôd;
3. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby rešpektovalo svoje záväzky v oblasti financovania Južného Sudánu a celého regiónu a mobilizovalo zdroje s cieľom okamžite reagovať na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Južnom Sudáne; v tejto súvislosti víta príspevok EÚ na humanitárnu krízu v Južnom Sudáne a žiada členské štáty, aby našli riešenie na financovanie čoraz väčšieho počtu kríz v súlade s ich medzinárodnými záväzkami;
4. vyzýva EÚ, aby preprogramovala svoju rozvojovú pomoc s cieľom uspokojiť najnaliehavejšie potreby obyvateľov Južného Sudánu a podporiť prechod k mieru a stabilite; preto víta pozastavenie rozvojovej pomoci vo forme podpory rozpočtu Južného Sudánu, s výnimkou činností zameraných na priamu podporu obyvateľstva alebo priamu podporu prechodu k demokracii a humanitárnej pomoci, a žiada presmerovanie pomoci prostredníctvom mimovládnych a medzinárodných organizácií;
5. pripomína, že dlhodobá perspektíva mierového spolunažívania a rozvoja si vyžaduje realizáciu komplexných inštitucionálnych reforiem, aby sa krajina dostala do riadiaceho procesu zaručujúceho dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že transformácia krajiny po konflikte môže trvať roky a bude si vyžadovať stály a dlhodobý záväzok zo strany medzinárodného spoločenstva;
6. pranieruje zhoršenie vzťahov medzi humanitárnym spoločenstvom a všetkými stranami konfliktu vrátane nezákonného zdaňovania pomoci, prenasledovania a dokonca beztrestného zabíjania humanitárnych pracovníkov; konštatuje, že mnohé zahraničné agentúry už z Južného Sudánu odišli a tie, ktoré zostali, s ťažkosťami napĺňajú potreby vysídlených civilistov;
7. trvá na tom, že humanitárna a potravinová pomoc sa musí poskytovať najzraniteľnejšiemu obyvateľstvu výhradne na základe potrieb, a pripomína všetkým stranám konfliktu v Južnom Sudáne záväzok uznávať a dodržiavať neutralitu, nezávislosť a nestrannosť humanitárnych pracovníkov, uľahčovať pomoc pri zachraňovaní životov ľudí v núdzi bez ohľadu na ich politickú a etnickú príslušnosť a okamžite skoncovať s prenasledovaním humanitárnych pracovníkov, so zaberaním humanitárneho majetku a s presmerovaním pomoci; ďalej požaduje stiahnutie alebo zamietnutie zákona o mimovládnych organizáciách;
8. trvá na tom, aby sa humanitárna pomoc, najmä vo forme základných služieb a potravinovej pomoci, nepresmerovala na ozbrojené skupiny;
9. je hlboko znepokojený situáciou v oblasti potravinovej bezpečnosti v Južnom Sudáne, ktorú spôsobil konflikt a ktorú zhoršili opakované prírodné pohromy a ktorá sa by sa mohla výrazne zhoršiť, ak sa boje obnovia;
10. trvá na tom, aby sa na základe mierovej dohody ľudia mohli vrátiť sa na opustené farmy, znovu otvoriť obchody a znovu vybudovať svoje domovy;
11. rozhodne odsudzuje protizákonné a hromadné zabíjanie, úmyselné útoky na civilných obyvateľov, porušovanie ľudských práv (vrátane práv týkajúcich sa utečencov a vysídlených osôb, žien, ľudí patriacich do zraniteľných skupín a novinárov), svojvoľné zatýkania a zadržiavania, násilné zmiznutia, zlé zaobchádzanie a mučenie, ktoré používajú všetky strany; zastáva názor, že prezident Kiir a Riek Machar by mali urobiť všetko na to, aby zabránili vojakom pod ich velením dopúšťať sa tohto zneužívania ľudí;
12. naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a juhosudánske orgány, aby spolupracovali so komunitami a organizáciami obhajujúcimi práva žien pri poskytovaní a podporovaní prístupu k vzdelaniu a k službám zdravotníckej starostlivosti dievčatám a ženám vrátane prístupu k antikoncepcii a testovaniu na HIV/AIDS a k liečbe HIV/AIDS.
13. pranieruje skutočnosť, že konflikt narušil mnohé základné sociálne služby, v dôsledku čoho státisíce detí nechodia do školy; je znepokojený skutočnosťou, že stále znášajú ťarchu násilia, pričom trpia psychologickými ťažkosťami a nemajú prístup k službám ani k vzdelávaniu; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby prestali s verbovaním detí do ozbrojených síl a s páchaním iných vážnych činov na deťoch;
14. je hlboko znepokojený etnickým rozmerom konfliktu; zdôrazňuje, že snahy o získanie moci pomocou násilia alebo sporov medzi etnickými skupinami sú v rozpore s demokratickými zásadami právneho štátu;
15. žiada dôveryhodné, transparentné a dôkladné vyšetrovanie, ktoré spĺňa medzinárodné normy, najmä vyšetrovacou komisiou Africkej únie, v súvislosti so všetkými obvineniami zo závažných zločinov každej strany konfliktu; podporuje zavedenie prechodných mechanizmov spravodlivosti so potrebnou medzinárodnou podporou, ktorých cieľom bude podporovať zmierenie a zodpovednosť; vyzýva vládu Južného Sudánu, aby čo najskrô pristúpila k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu;
16. víta posilnenie vyšetrovacích kapacít misie OSN v Južnom Sudáne (UNMISS) v oblasti ľudských práv s podporou Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;
17. v tejto súvislosti podporuje vytvorenie osobitného zmiešaného tribunálu s medzinárodnou účasťou, ktorý vezme na zodpovednosť vedúce osobnosti za hrubé porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú obe strany konfliktu, ako navrhol generálny tajomník OSN Pan Ki-moon a ako bolo sa odporúča v správe misie OSN v Južnom Sudáne o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv;
18. pripomína, že humanitárna pomoc je veľmi dôležitá, ale nemôže vyriešiť politický problém, a že za ochranu civilného obyvateľstva zodpovedá predovšetkým vláda; preto požaduje, aby sa bohatstvo krajiny využívalo priamo na prospech ľudu Južného Sudánu; naliehavo vyzýva všetky strany, aby dodržiavali dohodu a aby sa konštruktívne zapojili do mierových rokovaní v Addis Abebe, a to pomocou dialógu a spolupráce, s cieľom úplného uplatňovania dohody o prímerí a urýchleného obnovenia rozhovorov vedúcich k vytvoreniu dočasnej vlády národnej jednoty, čo predstavuje jediné dlhodobé riešenie, a k národnému zmiereniu v záujme obyvateľstva Južného Sudánu ako celku;
19. pranieruje skutočnosť, že napriek pokračujúcemu úsiliu Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) o sprostredkovanie mierových rozhovorov, ktorých cieľom má byť zostavenie dočasnej vlády národnej jednoty, sa nedosiahol výrazný pokrok;
20. napriek tomu ďalej podporuje snahu úradu IGAD o sprostredkovanie, ako aj jeho úsilie o vytvorenie cesty pre inkluzívny politický dialóg, a požaduje, aby EÚ ďalej materiálne, finančne pomáhala úradu IGAD a poskytovala pracovníkov pre monitorovanie prímeria a mechanizmu overovania;
21. zdôrazňuje, že budovanie vhodných inštitúcií a vypracovanie právneho rámca na hospodárenie ropným bohatstvom Južného Sudánu v rámci etnického federalizmu je kľúčom mierového rozvoja; vyzýva EÚ, aby podporovala predovšetkým dlhodobú stratégiu rozvoja Južného Sudánu, ktorá umožní vytvorenie odolného systému dobrého spravovania verejných vecí, transparentnosť a zodpovednosť (najmä čo sa týka uplatňovania iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle), a rozvoj infraštruktúry, vzdelávania, programov zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, ktoré využívajú príjmy z ťažby ropy a rozvojovej pomoci;
22. naliehavo vyzýva orgány Južného Sudánu, aby zabezpečili využívanie príjmov z ťažby ropy na prospech jeho obyvateľov; vyzýva rokujúce strany, aby do mierovej dohody zapracovali otázku transparentnosti a verejnej kontroly v ropnom odvetví, a to tak, aby sa príjmy z tohto zdroja mohli využívať na udržateľný rozvoj krajiny a na zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva;
23. vyjadruje poľutovanie nad neúčinnosťou cielených sankcií, ktoré uvalila EÚ, a požaduje, aby úrad IGAD, Africká únia a svetové spoločenstvo uvalili cielené sankcie; podporuje pokračovanie zbrojného embarga voči Južnému Sudánu a naliehavo žiada, aby zbrojné embargo voči Južnému Sudánu a celému regiónu prijala aj OSN;
24. podporuje účasť občianskej spoločnosti v mierových rokovaniach a považuje ju za mimoriadne dôležitú;
25. upozorňuje na rozširujúci a destabilizujúci účinok konfliktu na už aj tak nestabilný región, najmä v dôsledku rastúceho počtu utečencov v susedných krajinách; preto vyzýva všetky susedné krajiny Južného Sudánu a regionálne mocnosti, aby úzko spolupracovali pri zlepšovaní bezpečnostnej situácie v krajine a regióne a pri hľadaní spôsobu mierového, trvalého politického riešenia súčasnej krízy; zdôrazňuje, že najmä spolupráca so Sudánom by znamenala zlepšenie vzťahov;
26. požaduje vytvorenie kontaktnej skupiny, do ktorej budú zapojení kľúčoví aktéri v otázke Južného Sudánu, ako spôsobu posilnenia činnosti úradu IGAD a zabezpečenia medzinárodnej súdržnosti;
27. víta prácu osobitného zástupcu EÚ pre Africký roh Alexandra Rondosa; odporúča, aby všetko jeho úsilie smerovalo na dosiahnutie trvalého riešenia;
28. vyzýva vládu Južného Sudánu, aby ratifikovala Dohodu z Cotonou medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT);
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Južného Sudánu, komisárovi Južného Sudánu pre ľudské práva, Národnému zákonodarnému zhromaždeniu Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi OSN.