Postup : 2014/2969(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0289/2014

Predkladané texty :

RC-B8-0289/2014

Rozpravy :

PV 27/11/2014 - 7.1
CRE 27/11/2014 - 7.1

Hlasovanie :

PV 27/11/2014 - 10.1

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0064

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 166kWORD 83k
26.11.2014
PE539.012v01-00}
PE539.013v01-00}
PE539.014v01-00}
PE539.016v01-00}
PE539.025v01-00} RC1
 
B8-0289/2014}
B8-0290/2014}
B8-0291/2014}
B8-0293/2014}
B8-0302/2014} RC1

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ECR (B8‑0289/2014)

EFDD (B8‑0290/2014)

S&D (B8‑0291/2014)

ALDE (B8‑0293/2014)

PPE (B8‑0302/2014)


o Pakistane: zákony o rúhaní (2014/2969(RSP))


Cristian Dan Preda, Jeroen Lenaers, Elmar Brok, Michèle Alliot-Marie, Rachida Dati, Pavel Svoboda, Philippe Juvin, Giovanni La Via, Tunne Kelam, Joachim Zeller, Lars Adaktusson, Jarosław Wałęsa, Mariya Gabriel, David McAllister, Lorenzo Cesa, Franck Proust, Petri Sarvamaa, Andrej Plenković, Bogdan Brunon Wenta, Monica Macovei, Dubravka Šuica, Jaromír Štětina, Eduard Kukan, Seán Kelly, Jiří Pospíšil, Barbara Matera, Marijana Petir, Davor Ivo Stier, Tomáš Zdechovský, Csaba Sógor, Stanislav Polčák, László Tőkés, Lara Comi, Massimiliano Salini, Ivana Maletić v mene skupiny PPE
Josef Weidenholzer, Goffredo Maria Bettini, Enrico Gasbarra, Luigi Morgano, Liisa Jaakonsaari, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Krystyna Łybacka, Nicola Caputo, Richard Howitt, Miroslav Poche, Andi Cristea, Tonino Picula, Afzal Khan, Miriam Dalli, Marc Tarabella, Elena Valenciano Martínez-Orozco v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Peter van Dalen, Branislav Škripek, Jana Žitňanská, Bas Belder, Arne Gericke, Geoffrey Van Orden, Ryszard Czarnecki v mene skupiny ECR
Dita Charanzová, Juan Carlos Girauta Vidal, Fernando Maura Barandiarán, Pavel Telička, Izaskun Bilbao Barandica, Marielle de Sarnez, Marietje Schaake, Louis Michel, Johannes Cornelis van Baalen, Petras Auštrevičius, Ivan Jakovčić, Gérard Deprez, Ivo Vajgl, Petr Ježek, Javier Nart, Antanas Guoga, Urmas Paet, Jozo Radoš v mene skupiny ALDE
Jean Lambert, Barbara Lochbihler, Heidi Hautala v mene skupiny Verts/ALE
Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Marco Valli, Laura Agea, Rolandas Paksas v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o Pakistane: zákony o rúhaní (2014/2969(RSP))  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane,

–   so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–   so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–   so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov Gabriely Knaulovej zo 4. apríla 2013, ktorú vypracovala v nadväznosti na svoju misiu v Pakistane 19. do 29. mája 2012;

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti, v ktorom sa odsudzuje prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín(1),

–   so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery(2),

–   so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý obsahuje priority, ako je dobrá správa vecí verejných a dialóg o ľudských právach, a na druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z 25. marca 2014, ktorý s týmto plánom úzko súvisí,

–   so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 11. marca 2013, v ktorých boli opätovne zdôraznené očakávania EÚ v súvislosti s presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv, a v ktorých sa odsudzujú všetky prejavy násilia vrátane prejavov násilia voči náboženským menšinám(3),

–   so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 18. októbra 2014 o rozhodnutí Vrchného súdu v Láhaure potvrdiť odsúdenie Asie Bíbíovej v Pakistane,

–   so zreteľom na tlačové vyhlásenie z 29. októbra 2014, ktoré vydala Delegácie Európskej únie v Pakistane pri príležitosti návštevy osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Pakistane 26. až 29. októbra 2014,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ(4),

–   so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže kresťanka z Pandžábu Asia Bíbí bola v roku 2009 zatknutá a v roku 2010 odsúdená na trest smrti za rúhanie podľa oddielu 295-C pakistanského trestného zákonníka; keďže 16. októbra 2014 Vrchný súd v Láhaure zamietol odvolanie Asie Bíbíovej a rozsudok potvrdil; keďže 24. novembra 2014 sa podala obžalovaná odvolanie na Najvyšší súd, pričom tento proces môže trvať roky; keďže prezident Pakistanu ešte môže prostredníctvom prezidentskej milosti zrušiť rozhodnutie Vysokého súdu v Láhaure a udeliť Asii Bíbíovej amnestiu;

B.  keďže 7. novembra 2014 dav ľudí zbil kresťanský pár Šámu Bíbíovú a Šabháza Masíha, pričom ich obvinil z pálenia strán Koránu vo východnom Pakistane; keďže ich telá boli spálené v peci na pálenie tehál, pričom existujú náznaky, že pri vhodení do pece boli ešte nažive;

C. keďže nedávno bolo niekoľko pakistanských občanov odsúdených na trest smrti z dôvodu porušenia zákonov o rúhaní, a to vrátane kresťana Savána Masíha za údajné urazenie proroka Mohameda počas rozhovoru a kresťanského páru Šafkata Emmanuela a Šagufty Kausarovej za údajné urazenie proroka v textovej správe;

D. keďže 7. mája 2014 bol zavraždený aktivista za ľudské práva a právnik Rašíd Rehmán; keďže niekoľko týždňov predtým bol Rehmán terčom vyhrážok, pretože obhajoval prednášajúceho, ktorý čelil trestnému stíhaniu podľa pakistanského zákona o rúhaní;

E.  keďže v októbri 2014 príslušník väzenskej stráže postrelil a zranil Mohameda Ašgara, občana Spojeného kráľovstva pakistanského pôvodu, ktorý bol uväznený za rúhanie napriek tomu, že bol v Spojenom kráľovstve diagnostikovaný ako duševne chorý; keďže človeka, ktorý ho napadol, orgány príslušnej provincie zatkli a obvinili z pokusu o vraždu, a keďže ďalších osem príslušníkov väzenskej stráže bolo prepustených z výkonu služby;

F.  keďže Tufail Haider, 45-ročný šiíta, bol 5. novembra 2014 zabitý vypočúvajúcim policajným úradníkom, ktorý neskôr tvrdil, že obeť sa hanlivo vyjadrovala o „spoločníkoch proroka Mohameda“;

G. keďže podľa dostupných informácií bolo v Pakistane v období od roku 1987 do októbra 2014 obvinených z rúhania celkovo 1 438 osôb vrátane 633 moslimov, 494 príslušníkov náboženského hnutia Ahmadíja, 187 kresťanov a 21 hinduistov; keďže od roku 1990 sa najmenej 60 ľudí stalo obeťami davového násilia v súvislosti s prípadmi rúhania;

H. keďže niekoľko desiatok ľudí vrátane moslimov, hinduistov, kresťanov a ďalších je v súčasnosti väznených na základe obvinení z rúhania; keďže doteraz nebol vykonaný ani jeden trest smrti udelený na základe obvinenia z rúhania, ale viaceré obvinené osoby boli zabité v dôsledku davového násilia; keďže niektorí náboženskí vodcovia vyvíjajú obrovský tlak na pakistanský súdny systém, aby sa potvrdili a vykonali tresty smrti, ktoré sú zvyčajne vynášajú súdy nižšieho stupňa; keďže súdne konania často trvajú mnoho rokov a majú zničujúci účinok na nevinných pakistanských občanov, ich rodiny a spoločenstvá;

I.   keďže v dôsledku pakistanských zákonov o rúhaní je pre náboženské menšiny nebezpečné slobodne sa vyjadrovať alebo sa otvorene zúčastňovať na náboženských aktivitách; keďže rozšírené zneužívanie týchto zákonov je dobre zdokumentované; keďže namiesto toho, aby tieto zákony náboženské komunity chránili, vytvorili v pakistanskej spoločnosti atmosféru strachu; keďže všetky pokusy o reformu týchto zákonov alebo ich uplatňovania boli umlčané vyhrážkami a vraždami; keďže reakciou na pokusy diskutovať o tejto téme v médiách, tlači alebo na internete sú často vyhrážky a prenasledovanie, a to aj zo strany vlády;

J.   keďže Pakistan zohráva dôležitú úlohu pri podpore stability v južnej Ázii a že možno očakávať, že pôjde príkladom, pokiaľ ide o posilňovanie právneho štátu a ľudských práv;

K. keďže Pakistan nedávno ratifikoval sedem z deviatich najvýznamnejších medzinárodných dohôd týkajúcich sa ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktoré obsahujú rad ustanovení o výkone spravodlivosti, práva na spravodlivé súdne konanie, rovnosť pred zákonom a nediskrimináciu;

L.  keďže mechanizmy OSN pre ľudské práva vyzvali Pakistan, aby zrušil zákony o rúhaní, alebo aby ako úplné minimum bezodkladne zaviedol opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu týchto zákonov na prenasledovanie občanov, ktorí sú často príslušníkmi menšinových náboženských komunít;

M. keďže EÚ a Pakistan prehĺbili a rozšírili svoje bilaterálne vzťahy, čo potvrdzuje päťročný plán angažovanosti, ktorý sa začal realizovať vo februári 2012, a druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa uskutočnil v marci 2014; keďže cieľom päťročného plánu angažovanosti EÚ a Pakistanu je vybudovať strategický vzťah a vytvoriť partnerstvo za mier a rozvoj založené na spoločných hodnotách a zásadách;

N. keďže 1. januára 2014 Pakistan po prvý krát pristúpil k všeobecnému systému preferencií VSP+; keďže tento systém by mal poskytnúť silný podnet na dodržiavanie základných ľudských a pracovných práv, ochranu životného prostredia a uplatňovanie zásad dobrej správy vecí verejných;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie a zármutok nad rozhodnutím Vrchného súdu v Láhaure zo 16. októbra 2014, ktorým sa potvrdil rozsudok trestu smrti za rúhanie vynesený nad Asiou Bíbíovou; vyzýva Najvyšší súd, aby urýchlene a bezodkladne začal konania v tejto veci a aby bolo jeho rozhodnutie založené na presadzovaní zásady právneho štátu a plnom dodržiavaní ľudských práv;

2.  vyzýva pakistanské súdy, aby urýchlene preskúmali aj rozsudky trestu smrti vynesené nad Savánom Masíhom, Mohamedom Ašgarom a Šafkatom Emmanuelom a jeho manželkou Šaguftou Kausarovou, ako aj všetky ďalšie prípady občanov, ktorí v súčasnosti čakajú na výkon trestu smrti za údajné porušenie zákonov o rúhaní;

3.  dôrazne odsudzuje zavraždenie Šámy Bíbíovej a Šabháza Masíha a vyjadruje svoju sústrasť ich rodinám, ako aj rodinám všetkých nevinných obetí zabitých v dôsledku zákonov o rúhaní v Pakistane; žiada, aby boli páchatelia týchto činov postavení pred súd; berie na vedomie rozhodnutie pandžábskej vlády zriadiť výbor, ktorý by mal zrýchliť vyšetrovanie prípadov zavraždenia Šámy Bíbíovej a Šabháza Masíha, a nariadiť dodatočnú policajnú ochranu kresťanským obciam v tejto provincii; zdôrazňuje však, že na to, aby sa vyriešil problém násilia voči náboženským menšinám, ktoré je v Pakistane naďalej všadeprítomné, treba skoncovať s atmosférou beztrestnosti a zaviesť rozsiahlejšie reformy;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sporné zákony o rúhaní poskytujú priestor na zneužívanie, čo môže mať v Pakistane vplyv na ľudí akéhokoľvek vierovyznania; vyjadruje znepokojenie najmä nad skutočnosťou, že zákony o rúhaní, proti ktorým sa verejne postavili nedávno zosnulí minister Šahbáz Bhátí, guvernér Salmán Tásír a Rašíd Rehmán, ktorí boli zabití za to, že sa zasadzovali za náboženskú toleranciu, sa v Pakistane čoraz častejšie využívajú proti zraniteľným menšinovým skupinám vrátane príslušníkov hnutia Ahmadíja a kresťanov;

5.  vyzýva pakistanskú vládu, aby uskutočnila dôkladnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti, najmä oddielov 295 B a C trestného zákonníka, ktoré povinne predpisujú doživotný trest odňatia slobody (295 B a C) či dokonca trest smrti (295 C) za údajné skutky rúhania, a to s cieľom uvedené zákony zrušiť; vyzýva vládu Pakistanu, aby zrušila trest smrti vrátane trestu smrti za rúhanie alebo odvrhnutie viery, a aby zaviedla opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu právnych ustanovení o rúhaní či odvrhnutí viery;

6.  vyzýva pakistanské orgány, aby zaručili nezávislosť súdnictva, právny štát a riadny proces v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa súdneho konania, a to aj s prihliadnutím na nedávne odporúčania osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov; okrem toho vyzýva pakistanské orgány, aby poskytli dostatočnú ochranu všetkým, ktorí sú zapletení do prípadov týkajúcich sa rúhania, a to aj zabezpečím ochrany sudcov pred vonkajším tlakom, ochranou obvinených a ich rodín a komunít pred davovým násilím a poskytnutím riešenia osobám, ktoré sú v situácii, keď sú zbavené obvinenia, ale nemôžu sa vrátiť do svojich domovov;

7.  pripomína, že pakistanská ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a práva menšín; víta opatrenia, ktoré v období od novembra 2008 prijala v záujme náboženských menšín pakistanská vláda, ako je zavedenie 5 % kvóty pre zastúpenie menšín na miestach federálnych úradníkov, uznanie nemoslimských sviatkov a vyhlásenie celoštátneho dňa menšín;

8.  naliehavo však vyzýva pakistanskú vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie o lepšie porozumenie medzi náboženstvami, aby aktívne riešila náboženskú neznášanlivosť zo strany spoločenských aktérov a bojovala proti náboženskej intolerancii, prejavom násilia a zastrašovania, a aby bojovala proti skutočnej či pociťovanej beztrestnosti;

9.  dôrazne odsudzuje všetky prejavy násilia namierené proti náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženského vyznania a viery; zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; okrem toho zdôrazňuje, že všetci Pakistanci si zaslúžia rovnaký rešpekt, ako aj presadzovanie a ochranu svojich ľudských práv, a to bez ohľadu na ich vieru a náboženské vyznanie;

10. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane nástrojov stanovených v Usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery na to, aby pomohli náboženským komunitám a zatlačili na pakistanskú vládu, aby toho pre ochranu náboženských menšín robila viac; v tejto súvislosti oceňuje nedávnu návštevu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Pakistane a diskusie, ktoré tam viedol;

11. zdôrazňuje, že udelenie statusu VSP+ je podmienečné a podlieha okrem iného ratifikácii a vykonaní 27 medzinárodných dohovorov, ako sa uvádza v prílohe VIII k novému základnému nariadeniu o VSP, pričom väčšina týchto dohovorov sa týka ľudských práv, a že EÚ môže rozhodnúť o odobratí preferencií VSP+ v prípade, že príslušná krajina nedodržiava svoje záväzky;

12. naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby dôsledne monitorovali to, či Pakistan plní svoje záväzky vyplývajúce z VSP+, a aby podporovali a obhajovali ľudské práva v Pakistane;

13. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby spolupracovali s pakistanskými orgánmi s cieľom zmeniť spôsob, akým sa uplatňujú zákony o rúhaní, a to aj prostredníctvom vykonania opatrení uvedených v bode 5;

14. nabáda vládu Pakistanu, aby spolupracovala s orgánmi OSN vrátane osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom riešiť oprávnené obavy týkajúce sa problémov v oblasti ľudských práv;

15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Pakistanu.

 

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.

(2)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/137585.pdf.

(3)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/135946.pdf.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0208.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia