SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Iraku: únosy a zneužívanie žien
26.11.2014 - (2014/2971(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B8‑0295/2014)
EFDD (B8‑0297/2014)
Verts/ALE (B8‑0299/2014)
S&D (B8‑0301/2014)
ALDE (B8‑0303/2014)
PPE (B8‑0308/2014)
Cristian Dan Preda, Tunne Kelam, Elmar Brok, Giovanni La Via, Michèle Alliot-Marie, Pavel Svoboda, Philippe Juvin, Jarosław Wałęsa, Mariya Gabriel, David McAllister, Lorenzo Cesa, Franck Proust, Petri Sarvamaa, Andrej Plenković, Bogdan Brunon Wenta, Monica Macovei, Dubravka Šuica, Jaromír Štětina, Eduard Kukan, Jeroen Lenaers, Seán Kelly, Jiří Pospíšil, Csaba Sógor, Gabrielius Landsbergis, Davor Ivo Stier, Marijana Petir, Tomáš Zdechovský, Barbara Matera, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Stanislav Polčák, Lara Comi, Massimiliano Salini, Ivana Maletić v mene skupiny PPE
Josef Weidenholzer, Victor Boştinaru, Richard Howitt, Elena Valenciano Martínez-Orozco, Ana Gomes, Vilija Blinkevičiūtė, Nicola Caputo, Silvia Costa, Krystyna Łybacka, Goffredo Maria Bettini, Edouard Martin, Demetris Papadakis, Liisa Jaakonsaari, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Andi Cristea, Miroslav Poche, Miriam Dalli, Pier Antonio Panzeri, Marc Tarabella, Doru-Claudian Frunzulică, Eva Kaili v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, David Campbell Bannerman, Ruža Tomašić, Jana Žitňanská, Geoffrey Van Orden, Ryszard Czarnecki v mene skupiny ECR
Gérard Deprez, Marielle de Sarnez, Juan Carlos Girauta Vidal, Fernando Maura Barandiarán, Pavel Telička, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Marietje Schaake, Louis Michel, Petr Ježek, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Dita Charanzová, Jozo Radoš, Javier Nart, Antanas Guoga, Urmas Paet, Ivan Jakovčić v mene skupiny ALDE
Alyn Smith, Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Jean Lambert, Bodil Ceballos, Ernest Urtasun, Jordi Sebastià, Judith Sargentini, Ulrike Lunacek, Heidi Hautala, Reinhard Bütikofer, Davor Škrlec v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o Iraku: únosy a zneužívanie žien
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o kritickej situácii v Sýrii a Iraku v súvislosti s ISIL/Dá´iš z 20. októbra 2014,
– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 1. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a skupinami, ktoré sú s ním prepojené,
– so zreteľom na správu OSN medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Vláda teroru: Život pod vládou Islamského štátu v Sýrii zo 14. novembra 2014,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na druhej strane a na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom[1],
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2016 (2013) z 24. júna 2013 o sexuálnom násilí v ozbrojených konfliktoch a situáciách po konfliktoch,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,
– so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorého signatárom je aj Irak, a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2000),
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže tzv. Islamský štát pácha mnohé ukrutnosti v rozsahu zločinov proti ľudskosti, ku ktorým patrí hromadné zabíjanie, popravy nariadené samozvanými súdmi Islamského štátu, nastolenie prísneho výkladu práva šaríje, sexuálne násilie na ženách a deťoch, zotročovanie, nútené manželstvá, obchodovanie s ľuďmi, vysídľovanie a únosy a keďže je príčinou katastrofálnej humanitárnej krízy a vysídľovania mnohých ľudí z území, ktoré má pod kontrolou;
B. keďže príslušníci etnických a náboženských menšín, najmä kresťania a jezídovia, komunity Turkménov, šabakov, kakajov, sabejcov a šiítov sú cieľom Islamského štátu v meste Mosul a v okolitých oblastiach, okrem iného v Sindžáre a Tal Afare;
C. keďže podľa odhadov organizácie Human Rights Watch má Islamský štát na svedomí 3 133 jezídov, ktorí boli unesení a zavraždení, alebo sú od začiatku augusta, kedy sa začali útoky Islamského štátu, nezvestní; keďže tento zoznam zahŕňa 2 305 osôb, z toho 412 detí, o ktorých sa predpokladá, že boli unesené; keďže Islamský štát vykonáva na unesených deťoch jezídov indoktrináciu;
D. keďže ako uviedli vedeckí pracovníci OSN v októbri 2014, odhaduje sa, že 5 000 až 7 000 žien je zadržiavaných v dočasných detenčných centrách, z ktorých sú potom odvážané a buď predávané do otroctva alebo odovzdávané džihádistom ako konkubíny; keďže len v meste Tal Afar je v piatich detenčných centrách údajne zadržiavaných okolo 3 500 žien a detí;
E. keďže Islamský štát a ostatní džihádistickí extrémisti v Iraku a Sýrii sú príčinou tokov utečencov zaplavujúcich utečenecké tábory v Turecku, Libanone a Jordáne, v ktorých žijú v zložitých humanitárnych podmienkach predovšetkým ženy a deti, ktoré sú osobitne vystavené riziku zastrašovania, sexuálneho násilia, nútených manželstiev a iných foriem zneužívania;
F. keďže nadnárodná povaha Islamského štátu a príbuzných teroristických skupín vyvoláva znepokojenie na celom svete;
G. keďže Úrad OSN pre utečencov (UNHCR) vyjadruje vážne obavy, či medzinárodné spoločenstvo bude schopné uspokojiť v Iraku naliehavé potreby súvisiace s príchodom zimy, najmä u ľudí, ktorí boli len nedávno vysídlení;
H. keď že iracká jednota, zvrchovanosť a územná celistvosť majú zásadný význam pre stabilitu a hospodársky vývoj v krajine a regióne;
1. hlboko odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv a ich zneužívanie, ako aj porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré vyplýva zo skutkov páchaných Islamským štátom a príbuznými teroristickými skupinami, ktoré dosahujú rozsah vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; rázne odsudzuje najmä akékoľvek násilie voči osobám, založené na ich náboženskej a etnickej príslušnosti, ako aj násilie na ženách a deťoch;
2. dôrazne odsudzuje mnohé ukrutnosti páchané Islamským štátom a zamerané predovšetkým proti ženám, ktoré sa rovnajú zločinom proti ľudskosti, ako sú únosy, znásilňovania a ďalšie formy sexuálneho násilia, zotročovanie, nútené manželstvá a prestúpenia na islam; zdôrazňuje, že je nutné, aby osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva boli brané na zodpovednosť;
3. zdôrazňuje, že deti by sa mali okamžite znovu zjednotiť so svojimi rodinami, nútené manželstvá a sexuálne zneužívanie ukončiť a všetci zadržiavaní civilisti, najmä ženy, ktorých zadržiava Islamský štát, by mali byť okamžite prepustení;
4. vyzýva irackú vládu, aby ratifikovala Rímsky štatút, ktorým sa zriadil Medzinárodný trestný súd (ICC), aby bolo ICC umožnené stíhať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti páchané Islamským štátom;
5. vyzýva irackú vládu, aby podporovala a ochraňovala ľudské práva tak, že do úsilia postaviť sa proti Islamskému štáty zapojí všetky zložky irackej spoločnosti v duchu národnej jednoty a zmierenia a bude dodržiavať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; ponúka podporu vláde pri budovaní spravodlivejšej, inkluzívnejšej spoločnosti a spoločnosti, ktorá obhajuje a presadzuje práva žien;
6. víta úsilie medzinárodného spoločenstva, a najmä USA, pri podpore irackých celoštátnych a miestnych orgánov v ich boji proti Islamskému štátu, úsilí o zastavenie postupu Islamského štátu a pri umožňovaní prístupu humanitárnej pomoci; podporuje celosvetovú koalíciu proti Islamskému štátu a jej úsilie o boj proti nemu, a to okrem iného aj vojenskými prostriedkami; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo potrebnú pomoc ľuďom v Iraku, ktorá by im umožnila prežiť zimu, okrem iného rodinám jezídov, ktoré sa ešte stále nachádzajú na hore Sindžár, kde bránia svoje chrámy pred zničením Islamským štátom;
7. vyzýva subjekty z regiónu, aby sa všemožne zasadzovali o zastavenie akýchkoľvek činností, ktoré vykonávajú oficiálne aj súkromné orgány zamerané na propagáciu a šírenie extrémistických islamských ideológií slovom aj skutkom; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä EÚ, aby pomáhalo pri nadväzovaní regionálneho dialógu o problémoch, s ktorými sa stretáva Stredný východ, a aby doň zapojilo všetky významné strany, predovšetkým Irán a Saudskú Arábiu;
8. žiada OSN, a najmä jej osobitnú spravodajkyňu pre násilie voči ženám Rashidu Manjoovú, aby vyvinuli maximálne úsilie o nájdenie obetí a aby preskúmali a doložili fakty a okolnosti zneužívania žien a dievčat a porušovania ich práv zo strany Islamského štátu a jeho spriaznených teroristických skupín v Iraku a Sýrii s cieľom zabrániť beztrestnosti a zaručiť plnú zodpovednosť za vinu; podporuje prácu osobitnej predstaviteľky OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangurovej;
9. vyzýva medzinárodné humanitárne agentúry pracujúce v Iraku, vrátane agentúr OSN, aby zintenzívnili lekárske a poradenské služby pre vysídlencov, ktorí utiekli pred postupujúcim Islamským štátom, a aby venovali osobitnú pozornosť potrebám tých, ktorí prežili sexuálne násilie a deťom;
10. opakuje svoju výzvu Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a členským štátom, aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie situácie žien v Iraku a zaručili im slobodu a dodržiavanie ich najzákladnejších práv a aby prijali opatrenia na predchádzanie zneužívaniu týchto práv, ako aj na predchádzanie zneužívania žien a detí a násilia páchaného na nich; je osobitne znepokojený rozmachom všetkých foriem násilia proti jezídskym ženám, ktoré príslušníci Islamského štátu väznia, znásilňujú, pohlavne zneužívajú a predávajú; vyzýva najmä členské štáty, aby zlepšili svoje politiky tak, aby dokázali uspokojiť potreby tých, čo prežili a vytvoriť mechanizmy, ktoré by traumatizovaným ženám zo Sýrie a Iraku, najmä jezídskym ženám, zabezpečili posttraumatické poradenstvo prispôsobené ich potrebám;
11. je presvedčený, že bezprostredná humanitárna pomoc a ochrana musia byť doplnené dlhodobými stratégiami na podporu sociálnych a hospodárskych práv a príležitostí živobytia pre navrátilcov, ženy vyhostené v rámci štátu a utečenkine, rozšíreného vedenia a rozšírenej účasti s cieľom zaručiť im možnosť rozhodnúť sa pre také trvalé riešenia, ktoré bude vyhovovať ich potrebám; nazdáva sa, že existuje potreba zaoberať sa konkrétnymi rizikami a osobitnými potrebami rôznych skupín žien, ktoré sú podrobené viacnásobným a prelínajúcim sa formám diskriminácie;
12. odsudzuje skutočnosť, že s postupom Islamského štátu dochádzalo k násiliu a vraždeniu LGBT z radov Iračanov, pričom tieto skutky zostali absolútne nepotrestané; konštatuje, že hoci irackí LGBT nie sú jedinou ohrozenou skupinou v súčasnom konflikte a súčasnej kríze, ocitli sa v mimoriadne ohrozujúcej situácii, pretože sa im dostáva len minimálnej podpory zo strany rodiny a spoločenstva a tiež minimálnej pomoci zo strany štátu; konštatuje, že irackí LGBT zostávajú na okraji spoločnosti a sú ohrození aj v spoločenstvách utečencov a v niektorých hostiteľských krajinách; vyzýva irackú vládu, aby LGBT z radov Iračanov zabezpečila ochranu;
13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku rokov diktátorstva a konfliktu sa značne zhoršil život irackých žien; žiada, aby sa podporila a vykonávala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000) o ženách, mieri a bezpečnosti s cieľom zaručiť účasť žien pri riešení konfliktov a budovaní demokracie; je presvedčený, že bez účasti žien na rozhodovacom procese nebude možné zabezpečiť ženám v Iraku skutočnú ochranu ani skutočnú bezpečnosť;
14. žiada medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo jednotné úsilie v spolupráci s moslimskými krajinami, organizáciami a komunitami, s cieľom postaviť sa proti radikálnej saláfisticko-wahhábistickej ideológii, na ktorej vo svojej činnosti stavajú a inšpirujú sa ňou Islamský štát a s ním spriaznené teroristické organizácie a ktorá sa stáva aj narastajúcou hrozbou pre členské štáty; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby v dialógu s krajinami Perzského zálivu vyjadrovali vážne obavy zo súčasného úsilia saláfisticko-wahhábistickej ideológie o indoktrinizáciu v mnohých štátoch s moslimskou väčšinou a v moslimských spoločenstvách na celom svete zo strany aktérov z týchto štátov;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)2002.