SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele
17.12.2014 - (2014/2998(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
PPE (B8‑0375/2014)
S&D (B8‑0376/2014)
ECR (B8‑0377/2014)
ALDE (B8‑0379/2014)
Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Luis de Grandes Pascual, Elmar Brok, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Francisco José Millán Mon, Lorenzo Cesa, Tunne Kelam, Monica Macovei, Franck Proust, Andrej Plenković, Jarosław Wałęsa, Giovanni La Via, Dubravka Šuica, Jeroen Lenaers, Lara Comi, Tomáš Zdechovský, Seán Kelly, Csaba Sógor, Andrzej Grzyb, Eduard Kukan, Pál Csáky, Pavel Svoboda, Michaela Šojdrová, David McAllister, Marijana Petir, Elisabetta Gardini, Gabrielius Landsbergis v mene poslaneckého klubu PPE
Josef Weidenholzer, Francisco Assis, Pier Antonio Panzeri, Elena Valenciano, Ramón Jáuregui Atondo, Enrico Gasbarra, Krystyna Łybacka, Alessia Maria Mosca, Nicola Danti, Michela Giuffrida, Javi López, Nicola Caputo, Liisa Jaakonsaari, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Andi Cristea, Marc Tarabella, Marlene Mizzi, Miriam Dalli, Kashetu Kyenge, Doru-Claudian Frunzulică, Juan Fernando López Aguilar, Vilija Blinkevičiūtė, Carlos Zorrinho, Ana Gomes, Miroslav Poche, Neena Gill v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Ryszard Czarnecki, Arne Gericke v mene skupiny ECR
Fernando Maura Barandiarán, Dita Charanzová, Beatriz Becerra Basterrechea, Frédérique Ries, Louis Michel, Ramon Tremosa i Balcells, Marielle de Sarnez, Pavel Telička, Izaskun Bilbao Barandica, Ivo Vajgl, Juan Carlos Girauta Vidal, Renate Weber, Johannes Cornelis van Baalen, Gérard Deprez, Ivan Jakovčić, Antanas Guoga, Martina Dlabajová, Petras Auštrevičius, Javier Nart, Jozo Radoš, Marietje Schaake v mene skupiny ALDE
Uznesenie Európskeho parlamentu o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii vo Venezuele vrátane uznesenia z 24. mája 2007 o prípade siete Radio Caracas TV vo Venezuele[1], z 23. októbra 2008 o zákazoch politickej činnosti vo Venezuele[2], zo 7. mája 2009 o prípade Manuela Rosalesa[3], z 11. februára 2010 o Venezuele[4], z 8. júla 2010 o Venezuele, najmä o prípade Marie Lourdes Afiuniovej[5], z 24. mája 2012 o odchode Venezuely z Medziamerickej komisie pre ľudské práva[6] a z 27. februára 2014 o politickej situácii vo Venezuele[7],
– so zreteľom na tlačové vyhlásenia hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej z 28. marca 2014 a z 15. apríla 2014 o situácii vo Venezuele,
– so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržania v rámci Komisie pre ľudské práva Valného zhromaždenia OSN z 26. augusta 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. októbra 2014 o zadržiavaní demonštrantov a politikov vo Venezuele,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého je Venezuela zmluvnou stranou,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže hospodárska kríza, vysoká miera korupcie, chronický nedostatok základného tovaru, násilie a politické rozpory viedli od februára 2014 k pokojným protestom proti vláde prezidenta Nicolása Madura, ktoré stále prebiehajú; keďže demonštranti sa stretli s neprimeraným používaním sily a násilia zo strany polície, príslušníkov národnej gardy a násilníckych a nekontrolovaných ozbrojených provládnych skupín; keďže podľa miestnych a medzinárodných organizácií viac než 1700 demonštrantov čaká na proces a viac ako 69 je stále väznených, pričom najmenej 40 ľudí bolo pri protestoch zabitých, zatiaľ čo ich vrahovia zostávajú nepotrestaní; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva potvrdzuje, že dostal správy o viac ako 150 prípadoch zlého zaobchádzania počas zadržania vrátane mučenia; keďže podľa niekoľkých zdrojov prenasledovanie demokratickej opozície bezpečnostnými silami stále pokračuje;
B. keďže sloboda prejavu a právo zúčastňovať sa na pokojných demonštráciách sú základnými kameňmi demokracie a uznávajú sa vo venezuelskej ústave; keďže rovnosť a spravodlivosť pre všetkých nie sú možné bez rešpektovania základných slobôd a práv každého občana; keďže mnohé správy potvrdzujú, že médiá sú predmetom silnejúcej cenzúry a zastrašovania; keďže na 70. valnom zhromaždení Americkej tlačovej asociácie (American Press Association – IAPA) v Santiagu (Čile) táto organizácia vyhlásila, že Venezuela vyvíja na nezávislé médiá väčší tlak, a naliehavo vyzvala Venezuelu, aby rešpektovala slobodu prejavu, pričom varovala pred ďalšou stratou demokratických slobôd;
C. keďže líder opozície Leopoldo López bol 18. februára 2014 svojvoľne zadržaný na základe obvinení zo sprisahania, z podnecovania násilných demonštrácií, z podpaľačstva a z poškodzovania majetku; keďže po svojom uväznení utrpel fyzické a psychické mučenie a bol držaný v samoväzbe; keďže opoziční starostovia Daniel Ceballos a Vicencio Scarano, ako aj policajný dôstojník Salvatore Lucchese boli zatknutí za to, že nezastavili protesty a občiansku vzburu vo svojich mestách, a boli odsúdení na niekoľko rokov odňatia slobody; keďže opoziční členovia kongresu Juan Carlos Caldera, Ismael García a Richard Mardo čelia vyšetrovaniam a súdnym konaniam s cieľom pozastaviť ich členstvo a vylúčiť ich z kongresu;
D. keďže vodcovia študentov, ako napríklad predseda študentského centra fakulty sociálnej práce na Ústrednej univerzite Venezuely Sairam Rivas, Cristian Gil a Manuel Cotiz, boli neoprávnene zadržiavaní v priestoroch patriacich Bolívarovskej spravodajskej službe počas viac ako 120 dní a boli podrobení mučeniu a zlému zaobchádzaniu v súvislosti s protestmi, ktoré sa uskutočnili medzi februárom a májom 2014, pričom boli obvinení z trestných činov podnecovania trestnej činnosti a využívania maloletých na páchanie trestnej činnosti;
E. keďže Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra´ad al-Husajn 20. októbra 2014 vyjadril obavy v súvislosti so zadržaním protestujúcich a vyzval na prepustenie všetkých ľudí, ktorí boli zadržaní za uplatňovanie svojho práva na pokojný protest; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržania 8. októbra 2014 označila zadržiavanie Leopolda Lópeza za nezákonné, svojvoľné a politicky motivované a požadovala prepustenie Lópeza a všetkých osôb, ktoré sú naďalej svojvoľne zadržiavané;
F. keďže venezuelská vláda má osobitnú zodpovednosť dodržiavať zásady právneho štátu a medzinárodné právo vzhľadom na to, že od 16. októbra 2014 je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN;
G. keďže v pripomienkach v nedávnej správe Výboru OSN proti mučeniu o Venezuelskej bolívarovskej republike sa výslovne vyjadruje znepokojenie nad prevládajúcou beztrestnosťou, mučením a zlým zaobchádzaním s politickými väzňami, nadmerným používaním sily, súhlasom a spoluvinou v súvislosti s akciami provládnych ozbrojených skupín, svojvoľným zadržiavaním a neexistenciou základných procesných záruk; keďže v tejto správe sa požadovalo okamžité prepustenie všetkých svojvoľne zadržiavaných osôb vrátane Leopolda Lópeza a Daniela Ceballosa, ktorí boli zadržaní za uplatnenie svojho práva vyjadriť sa a pokojne protestovať, a okrem toho v nej bolo vyjadrené znepokojenie nad útokmi na novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv, mimosúdnymi popravami a úplnou neexistenciou nezávislého súdnictva;
H. keďže generálny tajomník Organizácie amerických štátov (OAS) José Miguel Insulza požadoval prepustenie osôb uväznených za účasť na protestoch; keďže Medziamerická komisia pre ľudské práva vyjadrila hlboké znepokojenie nad situáciou, pokiaľ ide o slobodu združovania a slobodu prejavu vo Venezuele;
I. keďže rozhodnutie Venezuely odstúpiť od Amerického dohovoru o ľudských právach nadobudlo účinnosť 10. septembra 2013; keďže v dôsledku tohto opatrenia nemôžu občania a obyvatelia Venezuely podať žiadnu sťažnosť na Medziamerickom súde pre ľudské práva;
J. keďže poslankyňu národného zhromaždenia Maríu Corinu Machadovú, ktorá získala najväčší počet hlasov v rámci ľudového hlasovania vo Venezuele, v marci 2014 nezákonne a svojvoľne odvolal z funkcie, zbavil mandátu a vykázal z parlamentu predseda národného zhromaždenia Diosdado Cabello, ktorý ju obvinil z vlastizrady, pretože sa v stálej rade OAS vyslovila proti rozsiahlemu a systematickému porušovaniu ľudských práv vo Venezuele;
K. keďže María Corina Machadová počas svojej politickej a parlamentnej činnosti čelila viacerým trestným konaniam, politickému prenasledovaniu, hrozbám, zastrašovaniu, obťažovaniu, a dokonca aj fyzickému násiliu zo strany vládnych stúpencov v rámci snemovne národného zhromaždenia; keďže bola nedávno obvinená z pokusu o atentát na prezidenta Madura a mohla by byť odsúdená na trest odňatia slobody až do 16 rokov;
L. keďže súdnictvo nefunguje ako nezávislá súčasť štátnej správy; keďže od tohto súdneho systému nemožno očakávať vykonávanie nestranného vyšetrovania alebo vynášanie spravodlivých rozsudkov vo veci obvinení voči opozícii;
M. keďže iba dodržiavanie základných práv a slobôd a konštruktívny a ohľaduplný dialóg vedený v duchu tolerancie môžu krajine pomôcť dostať sa z tejto vážnej krízy a prekonať ťažkosti v budúcnosti;
N. keďže v apríli 2014 sa medzi vládou a opozíciou začali rokovania o protestoch nazývané „Mesa de Diálogo“, ktoré sa však, žiaľ, po mesiaci prerušili bez dosiahnutia akéhokoľvek úspechu;
O. keďže Venezuela je krajinou s najväčšími energetickými zásobami v Latinskej Amerike; keďže obyvatelia Venezuely trpia vážnym nedostatkom základných komodít, ceny potravín sa zdvojnásobili a začalo sa poskytovanie potravín na prídel; keďže ceny ropy naďalej výrazne klesajú, čo prehlbuje hospodársky útlm a ohrozuje krehké hospodárstvo krajiny závislé od ropy;
P. keďže neschopnosť štátu zachovávať právo a poriadok viedla k tomu, že Venezuela sa stala jednou z krajín s najvyššou mierou násilia na svete; keďže podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu pretrvávajúca politická a hospodárska kríza vo Venezuele prispela k prudkému zvýšeniu miery vrážd a ohrozenia bezpečnosti občanov;
1. je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou vo Venezuele a odsudzuje uväznenie pokojných demonštrantov, študentov a vedúcich predstaviteľov opozície; naliehavo požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných väzňov v súlade s požiadavkami viacerých orgánov OSN a medzinárodných organizácií;
2. dôrazne odsudzuje politické prenasledovanie a represie voči demokratickej opozícii, porušovanie slobody prejavu a zhromažďovania a existenciu cenzúry médií a internetu v krajine;
3. dôrazne odsudzuje používanie násilia proti demonštrantom; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; vyzýva venezuelské orgány, aby tieto zločiny vyšetrili a aby zodpovedné osoby brali na plnú zodpovednosť bez toho, aby nechali priestor pre beztrestnosť;
4. vyzýva všetky strany, aby viedli pokojný dialóg a snažili sa osloviť všetky zložky venezuelskej spoločnosti s cieľom vymedziť body, na ktorých sa môžu zhodnúť, a s cieľom umožniť politickým činiteľom rokovať o najzávažnejších problémoch, ktorým krajina čelí; vyzýva všetky dotknuté strany, aby sa vyhli ďalšej eskalácii násilia, a upozorňuje vládu Venezuely, že konštruktívny dialóg nie je možný, pokiaľ sú lídri opozície aj naďalej svojvoľne väznení;
5. vyzýva venezuelské orgány, aby okamžite odzbrojili a rozpustili nekontrolované ozbrojené provládne združenia a skupiny a aby skoncovali s ich beztrestnosťou;
6. pripomína vláde Venezuely jej zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby všetky súdne konania boli v súlade s medzinárodnými štandardmi; pripomína, že v demokracii má zásadný význam dodržiavanie zásady oddelenia moci a že orgány nesmú používať justíciu ako prostriedok politickej perzekúcie a represie voči demokratickej opozícii; vyzýva venezuelské orgány, aby stiahli nepodložené obvinenia a zrušili zatýkacie rozkazy voči opozičným politikom a aby zaistili bezpečnosť všetkých občanov v krajine bez ohľadu na ich politické názory alebo politickú príslušnosť;
7. vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala svoju vlastnú ústavu a svoje medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, ako aj politický pluralizmus, ktoré sú základnými kameňmi demokracie, a zabezpečila, aby ľudia neboli trestaní za uplatňovanie svojho práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu;
8. vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala ľudské práva, účinne vyšetrila prípady údajného porušovania ľudských práv a umožnila prostredie, v ktorom obhajcovia ľudských práv a nezávislé mimovládne organizácie môžu vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti presadzovania ľudských práv a demokracie;
9. žiada ESVČ a delegáciu EÚ, ako aj delegácie členských štátov, aby naďalej sledovali vyšetrovania a súdne vypočutia vedúcich predstaviteľov opozície;
10. vyzýva venezuelskú vládu, aby začala dôsledný a otvorený dialóg o ľudských právach s Európskou úniou;
11. vyzýva EÚ, jej členské štáty a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú, aby požadovali okamžité prepustenie protestujúcich, ktorí boli svojvoľne zatknutí od začiatku protestov;
12. pripomína svoju požiadavku, aby bola čo najskôr vyslaná ad hoc delegácia Európskeho parlamentu s cieľom zhodnotiť situáciu vo Venezuele a viesť dialóg so všetkými stranami zapojenými do konfliktu;
13. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.