SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Rusku, najmä o prípade Alexeja Navalného
14.1.2015 - (2015/2503(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B8‑0046/2015)
ECR (B8‑0047/2015)
ALDE (B8‑0048/2015)
EFDD (B8‑0049/2015)
S&D (B8‑0055/2015)
PPE (B8‑0059/2015)
Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Tunne Kelam, Giovanni La Via, Eduard Kukan, Dubravka Šuica, Bogdan Brunon Wenta, David McAllister, Csaba Sógor, Jiří Pospíšil, Seán Kelly, Jarosław Wałęsa, Andrej Plenković, Monica Macovei, Andrzej Grzyb, Michaela Šojdrová, Tomáš Zdechovský, Jaromír Štětina, Davor Ivo Stier, Jeroen Lenaers, Luděk Niedermayer, Inese Vaidere, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Stanislav Polčák, Pavel Svoboda, Gabrielius Landsbergis v mene poslaneckého klubu PPE
Josef Weidenholzer, Knut Fleckenstein, Richard Howitt, Liisa Jaakonsaari, Nicola Caputo, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Goffredo Maria Bettini, Kashetu Kyenge, Krystyna Łybacka, Vilija Blinkevičiūtė, Elena Valenciano, Pier Antonio Panzeri, Michela Giuffrida, Marc Tarabella, Victor Negrescu, Viorica Dăncilă, Miriam Dalli, Afzal Khan, Miroslav Poche v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Ryszard Antoni Legutko, Ryszard Czarnecki, Jana Žitňanská, Stanisław Ożóg, Karol Karski, Zbigniew Kuźmiuk, Ruža Tomašić, Tomasz Piotr Poręba, Jadwiga Wiśniewska, Kazimierz Michał Ujazdowski, Hans-Olaf Henkel v mene skupiny ECR
Guy Verhofstadt, Urmas Paet, Beatriz Becerra Basterrechea, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Martina Dlabajová, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Marielle de Sarnez, Kaja Kallas, Ilhan Kyuchyuk, Fernando Maura Barandiarán, Louis Michel, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Robert Rochefort, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen v mene skupiny ALDE
Heidi Hautala, Tamás Meszerics, Bodil Ceballos, Bart Staes, Barbara Lochbihler v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Valentinas Mazuronis v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o Rusku, najmä o prípade Alexeja Navalného
Európsky parlament,
– so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu, so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia z 23. októbra 2012 o spoločných vízových obmedzeniach pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnického[1], z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku[2], z 13. marca 2013 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja[3], z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (laureát Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku[4] a na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 2. apríla 2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnického[5],
− so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti[6],
− so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 30. decembra 2014 o odsúdení Alexeja Navalného a jeho brata Olega Navalného zamoskvoreckým súdom;
− so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,
− so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa uzatvára partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej (DPS), ako aj pozastavené rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Ruská federácia ako plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a signatár vyhlásenia OSN sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu, základné slobody a ľudské práva; keďže v dôsledku mnohých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch existujú vážne obavy týkajúce sa dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov Ruskom; a keďže Európska únia opakovane ponúka dodatočnú pomoc a odborné znalosti prostredníctvom partnerstva pre modernizáciu s cieľom pomôcť Rusku pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy; keďže existuje množstvo súdnych prípadov, v ktorých sú politicky vykonštruované dôvody používané na odstránenie politických konkurentov a ochromenie občianskej spoločnosti, ako aj odradenie občanov od účasti na verejných zhromaždeniach a protestoch proti súčasnému vedeniu krajiny;
B. keďže Alexej Navalný sústavne odhaľuje obrovskú korupciu na najvyššej úrovni ruského štátneho aparátu; keďže jeho prvé odsúdenie na päť rokov v júli 2013 bolo vnímané ako politické, keďže vo februári 2014 sa dostal do domáceho väzenia na dva mesiace a v marci 2014 mu nasadili elektronický náramok na monitorovanie jeho činností;
C. keďže Alexej Navalný získal vo voľbách starostu v septembri 2013 v Moskve 27 % hlasov, čím preukázal, že patrí k jednej z najvýznamnejších postáv ruskej opozície proti Kremľu;
D. keďže rozsudok druhého súdu s Alexejom Navalným mal byť vyhlásený 15. januára 2015, ale súd nevysvetliteľne presunul tento dátum na 30. decembra, keď sa väčšina Rusov sústredila na oslavy Nového roka; keďže rovnaká technika posunúť dátum dopredu bola použitá v prípade Michaila Chodorkovského;
E. keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch výrazne zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia používané na ďalšie obmedzovanie zástupcov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozujú slobodu prejavu a zhromažďovania;
F. keďže zákony o mimovládnych organizáciách a o slobode zhromažďovania sa v uplynulom roku využívali na potláčanie občianskej spoločnosti, opozičných politických názorov a ohrozovanie mimovládnych organizácií, demokratickej opozície a médií; keďže na základe zákona o tzv. zahraničných agentoch bola nezávislá organizácia pre ľudské práva Memorial de facto zrušená; keďže vykonávanie týchto právnych predpisov zahŕňalo tvrdé kroky s cieľom brániť organizáciám občianskej spoločnosti vrátane organizácie Matky vojakov vykonávať svoju prácu a odrádzať od nej;
G. keďže na konci decembra 2014 Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie podstatne zmenilo zoznam tzv. zahraničných agentov doplnením viacerých organizácií zapojených do podpory ochrany ľudských práv vrátane Sacharovovho centra, čím sa obmedzila najmä ich činnosť a ochrana ľudských práv v Rusku;
H. keďže viaceré súdne procesy a konania v uplynulých niekoľkých rokoch, ako sú prípady Magnického, Chodorkovského a Politkovskej, vyvolali pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti súdnych inštitúcií v Ruskej federácii; keďže tieto medializované prípady, ako je prípad Alexeja Navalného, sú mimo Ruska len najznámejšími príkladmi toho, čo je prejavom systematickej neschopnosti ruského štátu presadzovať právny štát a zaručiť spravodlivosť svojim občanom; keďže súčasné rozhodnutie súdu predstavuje politicky motivovanú snahu o potrestanie Alexeja Navalného ako jedného z najprominentnejších oponentov vlády;
I. keďže narastá potreba zaviesť stabilnú, súdržnú a komplexnú politiku na úrovni EÚ voči Rusku, podporovanú všetkými členskými štátmi, ktorá bude ponúkať pomoc a podporu spolu s prísnou a spravodlivou kritikou;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v Rusku sa právo používa ako politický nástroj; zdôrazňuje, že odsúdenie prominentného právnika, bojovníka proti korupcii a sociálneho aktivistu Alexeja Navalného na tri a pol ročný podmienečný trest a jeho brata Olega Navalného na tri a pol roka vo väzení bolo založené na nepodložených obvineniach; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že trestné stíhanie sa zdá byť politicky motivované;
2. so znepokojením konštatuje, že hoci Alexej Navalný nie je vo väzení, jeho brat Oleg Navalný je v súčasnosti uväznený, a táto skutočnosť vzbudzuje obavy, pokiaľ ide o možné politické použitie rodinného príslušníka na zastrašenie a umlčanie Alexeja Navalného, jedného z vedúcich predstaviteľov ruskej opozície; pripomína, že Alexejov brat Oleg, otec dvoch malých detí a bývalý vedúci pracovník štátnych poštových služieb, nikdy nezohrával úlohu v ruskom opozičnom hnutí;
3. naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby vykonávali svoje povinnosti nestranne a nezávisle bez politického zasahovania, a pritom zabezpečili, aby súdne konania, pokiaľ ide o Navalného prípady, ako aj všetky ostatné vyšetrovania a súdne konania proti opozičným aktivistom spĺňali medzinárodne uznávaných normy; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby súdne rozhodnutia boli bez politického zasahovania, nezávislé a prijaté v plnom súlade so zásadami právneho štátu;
4. v plnej miere podporuje boj proti korupcii v Rusku, ktorý inicioval Alexej Navalný, a podporuje úsilie ruského ľudu pri hľadaní riešenia na zabezpečenie demokracie, politického pluralizmu, jednoty a dodržiavania ľudských práv;
5. zastáva názor, že Ruská federácia ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe by mala plniť záväzky, ku ktorým sa zaviazala; poukazuje na to, že nedávny vývoj postúpil opačným smerom ako je právny štát a nezávislosť súdnictva v krajine;
6. vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby aj naďalej pozorne sledovali takéto prípady, aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom a informovali Parlament o rokovaniach s ruskými orgánmi;
7. zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je zakotvená v článku 31 ruskej ústavy a v Európskeho dohovore o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ju dodržiavať;
8. naliehavo vyzýva Radu, aby vypracovala jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by zaviazala členské štáty EÚ a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu o úlohe ľudských práv vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom a o potrebne ukončenia zasahovania proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku;
9. žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby urýchlene predložila komplexnú stratégiu voči Rusku zameranú na zachovanie územnej celistvosti a suverenity európskych štátov a zároveň na posilnenie demokratických zásad, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu v Rusku;
10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcou vlnou útokov na nezávislé organizácií pre ľudské práva a skupiny občianskej spoločnosti v Rusku, ktorá je ďalším prejavom potláčania nezávislých hlasov, čo je trend, ktorý stále viac znepokojuje Európsku úniu; vyzýva Komisiu a ESVČ, pokiaľ ide o prebiehajúcu fázu programovania finančných nástrojov EÚ, aby zvýšili svoju finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a fondov pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány a aby zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ–Rusko do nástroja partnerstva na zabezpečenie udržateľnej a dôveryhodnej dlhodobej podpory; víta rozhodnutie Rady guvernérov Európskej nadácie pre demokraciu, aby nadácia rozšírila svoju činnosť aj do Ruska;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.
- [1] Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 13.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0284.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2014)0253.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2014)0039.
- [5] Prijaté texty, P7_TA(2014)0258.
- [6] Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.