SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Burundi: prípad Boba Ruguriku
11.2.2015 - (2015/2561(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B8‑0144/2015)
ECR (B8‑0146/2015)
ALDE (B8‑0148/2015)
EFDD (B8‑0152/2015)
GUE/NGL (B8‑0154/2015)
S&D (B8‑0160/2015)
PPE (B8‑0163/2015)
Cristian Dan Preda, Maurice Ponga, Elmar Brok, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Mariya Gabriel, Giovanni La Via, Lara Comi, Tunne Kelam, Jiří Pospíšil, Dubravka Šuica, Pavel Svoboda, Stanislav Polčák, Francesc Gambús, Jaromír Štětina, Tomáš Zdechovský, Jeroen Lenaers, Marijana Petir, Andrej Plenković, Joachim Zeller, Franck Proust, Seán Kelly, David McAllister, Ivan Štefanec, Claude Rolin, József Nagy, Eduard Kukan, Elisabetta Gardini, László Tőkés, Ivana Maletić, Andrey Kovatchev, Monica Macovei v mene skupiny PPE
Josef Weidenholzer, Victor Boștinaru, Richard Howitt, Pier Antonio Panzeri, Kashetu Kyenge, Elena Valenciano, Enrico Gasbarra, Linda McAvan, Ana Gomes, Krystyna Łybacka, Michela Giuffrida, Nikos Androulakis, Liisa Jaakonsaari, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Andi Cristea, Claudia Tapardel, Vilija Blinkevičiūtė, Goffredo Maria Bettini, Neena Gill, Victor Negrescu, Viorica Dăncilă, Maria Arena, Luigi Morgano, Marc Tarabella, Nicola Caputo, Doru-Claudian Frunzulică, Biljana Borzan, Tonino Picula, Miriam Dalli, José Blanco López, Miroslav Poche, Afzal Khan, Hugues Bayet v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Jan Zahradil, Ryszard Czarnecki, Ruža Tomašić, Branislav Škripek v mene skupiny ECR
Javier Nart, Ramon Tremosa i Balcells, Fernando Maura Barandiarán, Ivo Vajgl, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Marielle de Sarnez, Pavel Telička, Juan Carlos Girauta Vidal, Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Beatriz Becerra Basterrechea, Ivan Jakovčić, Louis Michel, Marietje Schaake, Ilhan Kyuchyuk, Petras Auštrevičius, Kaja Kallas, Robert Rochefort, Jozo Radoš, Urmas Paet, Johannes Cornelis van Baalen v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat, Martina Michels, Kostas Chrysogonos v mene skupiny GUE/NGL
Judith Sargentini, Davor Škrlec, Barbara Lochbihler v mene skupiny Verts/ALE
Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Laura Agea, Piernicola Pedicini, Eleonora Evi, Rosa D’Amato, Dario Tamburrano v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o Burundi: prípad Boba Ruguriku
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie zo 16. septembra 2014 o Burundi, a predovšetkým na prípad Pierra Clavera Mbonimpu[1],
– so zreteľom na dohodu z Cotonou,
– so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 10. apríla 2014 o situácii v Burundi,
– so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení,
– so zreteľom na závery Rady o regióne Veľkých jazier z 22. júla 2014,
– so zreteľom na správy úradu OSN v Burundi (BNUB),
– so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a o slobode prejavu, ako aj na závery Rady z júna 2014, v ktorých sa Rada zaväzuje intenzívnejšie pracovať na otázke obhajcov ľudských práv,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných (ACDEG),
– so zreteľom na stanovisko národnej podpornej komisie pre ľudské práva (CNCDH) z 25. apríla 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie delegácie EÚ v Burundi z 10. septembra 2014,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 20. januára 2015 burundské orgány zatkli a uväznili obhajcu ľudských práv Boba Ruguriku, riaditeľa Radio Publique Africaine (RPA) po tom, čo odmietol odhaliť svoje zdroje niekoľko dní na to, čo jeho rozhlasová stanica odvysielala sériu investigatívneho spravodajstva o zavraždení troch starších talianskych mníšok – Lucie Puliciovej, Olgy Raschiettiovej a Bernadetty Boggianovej, ku ktorému došlo v septembri 2014 v meste Kamenge, severne od Bujumbury;
B. keďže vysielanie obsahovalo aj obvinenia zo zapojenia do vrážd vysokých úradníkov spravodajských služieb, ktorým bolo ponúknuté právo vyjadriť sa pred odvysielaním;
C. keďže burundské orgány nepredložili žiaden dôkaz odôvodňujúci zatknutie Boba Ruguriku na základe „porušenia solidarity verejnosti, porušenia dôvernosti vyšetrovania, ukrývania zločinca a zapletenia do vraždy”; keďže toto zatknutie je súčasťou útokov vlády proti slobode prejavu, zameraných na novinárov, aktivistov a členov politických strán; keďže tieto útoky vyvrcholili v období pred voľbami, ktoré sa budú v Burundi konať v máji a júni 2015;
D. keďže medzinárodné právo v oblasti ľudských práv vrátane Africkej charty ľudských práv a práv národov a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré Burundi ratifikovalo, jasne určuje, že vyšetrovacia väzba by mala vychádzať z dôveryhodného a právne odôvodneného obvinenia; keďže burundské orgány nepredložili žiaden dôkaz o potrebe väzby Boba Ruguriku;
E. keďže nejde o prvý pokus burundskej vlády nedopustiť, aby médiá a skupiny aktivistov za ľudské práva zverejnili citlivé informácie a správy o údajnom zneužívaní práv zo strany vlády; keďže novinári sa napriek neustálemu zastrašovaniu nezľakli a neprestali robiť záznamy a referovať o sporných otázkach, pričom jedným z mnohých je aj Pierre Claver Mbonimpa, popredný obhajca ľudských práv, ktorý bol v máji 2014 zatknutý za pripomienky, ktoré uviedol pre Radio Publique Africaine, a neskôr prepustený, hoci obvinenia voči nemu neboli doteraz stiahnuté;
F. keďže v júni 2013 prijalo Burundi reštriktívny tlačový zákon obmedzujúci slobodu médií, ktorý vymedzuje, o akých témach môžu novinári informovať, a stanovuje tiež prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť za spravodajstvo na niektoré témy, ako sú verejný poriadok a bezpečnosť; keďže únia novinárov Burundi predložila túto záležitosť Východoafrickému súdnemu dvoru;
G. keďže prijatie viacerých reštriktívnych zákonov pred voľbami v roku 2015, okrem iného zákona o médiách v roku 2013, ešte znásobilo zastrašovanie a hrozby, ktorým od roku 2010 čelia novinári a iné osoby, ktorých kritické hlasy odsudzujú politické vraždy, korupciu a zlé riadenie štátu;
H. keďže Burundi je hodnotené na 142. mieste zo 180 krajín na indexe slobody tlače Reportérov bez hraníc za rok 2014;
I. keďže osobitná spravodajkyňa pre obhajcov ľudských práv v Afrike Reine Alapini-Gansouová odsúdila zatknutie Boba Ruguriku a žiadala jeho okamžité prepustenie, a burundským orgánom pripomenula povinnosti vyplývajúce z Deklarácie zásad o slobode prejavu v Afrike a z deklarácií z Kigali a Grand Bay;
J. keďže právo na slobodu prejavu zaručuje burundská ústava, ako aj medzinárodné a regionálne dohody, ktoré Burundi ratifikovalo, a je tiež súčasťou národnej stratégie dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii, a základnou podmienkou konania slobodných a spravodlivých volieb v roku 2015, ak majú ich výsledky prijať všetci zúčastnení;
K. keďže slobodný, spravodlivý, transparentný a mierový volebný proces v roku 2015 umožní krajine, ktorá sa ešte stále nachádza v stave po konflikte, dostať sa von zo slepej uličky, ktorá vznikla po volebnom procese v roku 2010;
L. keďže v nadväznosti na uznesenie Parlamentu z 18. septembra 2014, a najmä na odkaz na článok 96 Dohody z Cotonou, trvajú predstavitelia EÚ na nutnosti inkluzívnej účasti všetkých politických síl v krajine vo volebnom procese v súlade s politickým plánom a kódexom správania;
M. keďže burundská vláda potvrdila svoje odhodlanie konať tak, aby zaručila, že rokovania so všetkými politickými silami v krajine sa budú pridržiavať oboch uvedených dokumentov a zopakovala svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby materiálne a finančne podporili súčasný volebný proces a aby vyslali pozorovateľské misie do Burundi pred voľbami, počas nich a po nich;
N. keďže EÚ nedávno pridelila Burundi 432 miliónov eur z Európskeho rozvojového fondu na obdobie 2014 – 2020, okrem iného na pomoc pri zlepšovaní správy vecí verejných a občianskej spoločnosti;
O. keďže Burundi aj naďalej zápasí s najhoršou politickou krízou od konca dvanásťročnej občianskej vojny v roku 2005, a keďže to opäť predstavuje hrozbu pre vnútornú stabilitu krajiny i jej susedov v už beztak nestálom regióne afrického kontinentu;
1. odsudzuje neodôvodnenú väzbu Boba Ruguriku a žiada jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie; zároveň vyzýva orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní tragickej vraždy troch talianskych mníšok a aby priviedli tých, čo sú za vraždu zodpovední, pred súd; taktiež žiada, aby sa začalo nezávislé vyšetrovanie vraždy troch mníšok;
2. odsudzuje akékoľvek porušovanie ľudských práv v Burundi a zavedenie reštriktívnych zákonov pred prezidentskými a parlamentnými voľbami, ktoré sa budú v krajine konať v roku 2015, najmä tie, ktoré poškodzujú opozíciu, médiá a občiansku spoločnosť tým, že obmedzujú slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu zhromažďovania;
3. vyzýva burundské orgány, aby zaručili primeranú a spravodlivú rovnováhu medzi slobodou médií, vrátane slobody novinárov vyšetrovať trestné činy a informovať o nich, a potrebou zaručiť integritu trestného vyšetrovania;
4. vyzýva burundskú vládu, aby umožnila skutočnú a otvorenú politickú diskusiu pred voľbami v roku 2015 a aby dodržiavala politický plán a kódex správania, dohodnutý pod záštitou OSN a podpísaný všetkými politickými lídrami v Burundi; pripomína, že v burundskej ústave sa uvádza: „Prezident republiky je volený na päťročné obdobie, ktoré možno raz obnoviť. Nikto nemôže zastávať úrad prezidenta po viac ako dve volebné obdobia.”;
5. vyzýva burundskú vládu, aby dodržiavala volebný kalendár a do sledovania volieb zahrnula aj opozičné strany, a to aj vo fáze čiastočnej registrácie nových voličov v súlade s dohodou nezávislej národnej volebnej komisie (CENI) s politickými stranami, ku ktorej dospeli na hodnotiacej schôdzi registrácie voličov 29.-30. januára 2015;
6. vyjadruje hlboké znepokojenie zo zasahovania vlády do vnútorného riadenia opozičných strán, nedostatočnej slobody strán v kampani a rastúcej tendencie súdnej moci vylúčiť opozičných lídrov z volebného procesu;
7. naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby prijala opatrenia s cieľom kontrolovať mládežnícke krídlo strany CNDD-FDD a zabránila jej v zastrašovaní domnelých odporcov a útokoch na nich, a tiež aby zabezpečila, že previnilé osoby budú postavené pred súd; požaduje nezávislé medzinárodné vyšetrenie tvrdení, že CNDD-FDD zabezpečuje pre svoju mládežnícku organizáciu zbrane a výcvik; žiada lídrov opozičných strán, aby zabránili násiliu voči ich protivníkom;
8. zdôrazňuje význam dodržiavania Kódexu správania v oblasti volieb (Code de bonne conduite en matière électorale) a plánu týkajúceho sa volieb sprostredkovaného OSN, ktorý podpísali politickí aktéri v roku 2013, a v plnej miere podporuje činnosť úradu OSN a medzinárodného spoločenstva, zameranú na predchádzanie ďalšiemu stupňovaniu politického násilia v období pred voľbami v roku 2015 a na pomoc pri obnovení dlhodobej bezpečnosti a mieru;
9. nabáda všetky subjekty zapojené do volebného procesu vrátane orgánov zodpovedných za organizáciu volieb a bezpečnostné služby, aby dodržali záväzky vyplývajúce z Dohody z Aruša, a pripomína, že touto dohodou sa ukončila občianska vojna a že z nej vychádza burundská ústava;
10. zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri sledovaní predvolebnej situácie, aby sa predišlo opätovnému uplatneniu záväzkov, ktoré by mohli mať závažný vplyv nielen na demokratizačný proces, ale aj na mier a bezpečnosť v Burundi a v celej oblasti Veľkých jazier;
11. pripomína, že Burundi je viazané ustanovením o ľudských právach Dohody z Cotonou, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Africkou chartou ľudských práv a práv národov, a je preto povinné dodržiavať všeobecné ľudské práva vrátane slobody prejavu; vyzýva vládu Burundi, aby umožnila, aby sa pred voľbami v roku 2015 uskutočnila skutočná a otvorená politická diskusia bez obáv zo zastrašovania, a tak, aby sa nezasahovalo do vnútorného riadenia opozičných strán, neuvaľovali sa obmedzenia na vedenie kampane, ktoré by mali vplyv na všetky strany, najmä vo vidieckych oblastiach, a nezneužívalo sa súdnictvo s cieľom vylúčiť politických odporcov;
12. vyzýva Komisiu, podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa vo vzťahu k Burundi viedla jasná a zásadová politika EÚ, ktorá bude v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu riešiť otázku pokračujúcich závažných porušovaní ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby podľa článku 96 Dohody z Cotonou zvážila začatie konzultácií s Burundi s perspektívou možného pozastavenia platnosti dohody a aby prijala všetky vhodné opatrenia počas vedenia týchto konzultácií;
13. vyzýva podpredsedníčku Komisie /vysokú predstaviteľku, aby využila intenzívny politický dialóg podľa článku 8 Dohody o partnerstve z Cotonou, uzavretej s burundskou vládou, na to, aby sa konkrétne zaoberala uzavretím politického priestoru v Burundi a vytvorila jasné a konkrétne kritériá na meranie pokroku a stratégiu na to, ako ich plniť;
14. vyzýva burundskú vládu, lídrov opozičných strán a aktivistov občianskej spoločnosti, aby sa maximálne, demokratickým a transparentným spôsobom, zasadzovali o podporu výboru pre mier a zmierenie s cieľom vyrovnať sa so zločinmi z minulosti a pohnúť sa vpred pri príprave budúcnosti;
15. vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby uvoľnili prostriedky nutné na riešenie humanitárnej situácie v tejto časti sveta a aby sa v spolupráci s orgánmi OSN zaoberali najmä chronickou situáciou nedostatočnej výživy;
16. žiada Komisiu, aby prednostne vyčlenila prostriedky na obdobie 2014 – 2020 pre mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie pracujúce priamo s ľuďmi a aby vyvíjala nátlak na burundskú vládu v záujme plnenia reforiem, ktoré sú nutné na upevnenie štátu;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, vláde Burundi a vládam krajín regiónu Veľkých jazier, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2014)0023.