SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o masových hroboch nezvestných osôb z dediny Ashia v dedine Ornithi v okupovanej časti Cypru
11.2.2015 - (2015/2551 (RSP)).
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B8‑0150/2015)
ECR (B8‑0153/2015)
ALDE (B8‑0155/2015)
EFDD (B8‑0156/2015)
GUE/NGL (B8‑0157/2015)
S&D (B8‑0159/2015)
PPE (B8‑0161/2015)
Cristian Dan Preda, Eleni Theocharous, Manolis Kefalogiannis, Elmar Brok, Lefteris Christoforou, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Giovanni La Via, Lara Comi, Tunne Kelam, Jiří Pospíšil, Dubravka Šuica, Pavel Svoboda, Stanislav Polčák, Francesc Gambús, Inese Vaidere, Jaromír Štětina, Jarosław Wałęsa, Tomáš Zdechovský, Jeroen Lenaers, Marijana Petir, Andrej Plenković, Joachim Zeller, Franck Proust, Ivan Štefanec, Seán Kelly, Michaela Šojdrová, Claude Rolin, József Nagy, Eduard Kukan, Kinga Gál, Tadeusz Zwiefka, Elisabetta Gardini, Ivana Maletić, Andrey Kovatchev, Monica Macovei v mene poslaneckého klubu PPE
Josef Weidenholzer, Michela Giuffrida, Kashetu Kyenge, Nikos Androulakis, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Vilija Blinkevičiūtė, Demetris Papadakis, Costas Mavrides, Miroslav Poche, Victor Negrescu, Viorica Dăncilă, Luigi Morgano, Nicola Caputo, Enrico Gasbarra, Doru-Claudian Frunzulică, Juan Fernando López Aguilar, Eva Kaili, Afzal Khan, Neena Gill, Biljana Borzan v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Ruža Tomašić, Valdemar Tomaševski, Branislav Škripek v mene skupiny ECR
Fernando Maura Barandiarán, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Cecilia Wikström, Ramon Tremosa i Balcells, Juan Carlos Girauta Vidal, Gérard Deprez, Beatriz Becerra Basterrechea, Ivan Jakovčić, Marielle de Sarnez, Johannes Cornelis van Baalen, Izaskun Bilbao Barandica v mene skupiny ALDE
Takis Hadjigeorgiou, Neoklis Sylikiotis, Marie-Christine Vergiat, Malin Björk, Javier Couso Permuy, Marina Albiol Guzmán, Lidia Senra Rodríguez, Paloma López Bermejo, Ángela Vallina, Sofia Sakorafa, Kostas Chrysogonos, Kostadinka Kuneva, Dimitrios Papadimoulis v mene skupiny GUE/NGL
Ska Keller, Ernest Urtasun, Davor Škrlec, Ernest Maragall v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Laura Agea, Piernicola Pedicini, Tiziana Beghin, Dario Tamburrano, Ignazio Corrao, Rosa D’Amato, Laura Ferrara, Eleonora Evi v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o masových hroboch nezvestných osôb z dediny Ashia v dedine Ornithi v okupovanej časti Cypru
(2015/2551 (RSP)).
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o nezvestných osobách na Cypre[1],
– so zreteľom na príslušné správy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov[2], rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov[3] a medzinárodné iniciatívy, pokiaľ ide o vyšetrovanie osudu nezvestných osôb na Cypre[4],
– so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 10. mája 2001[5] a 10. januára 2008[6] týkajúce sa nezvestných osôb na Cypre a na rozsudok veľkej komory vo veci Cyprus/ Turecko z 12. mája 2014,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2008 o nezvestných osobách na Cypre[7],
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0139/2008),
– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 9. júna 2011 o práci Výboru pre nezvestné osoby na Cypre,
– so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo, zmluvné i obyčajové, týkajúce sa nezvestných osôb,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku
A. keďže 14. augusta 1974 turecké vzdušné ozbrojené sily bombardovali dedinu Ashia; keďže 21. augusta turecká armáda uskutočnila nútenú masovú evakuáciu; keďže 28. augusta došlo ku konečnému vyhosteniu všetkých obyvateľov dediny;
B. keďže v roku 1974 bolo nezvestných celkovo 106 osôb z dediny Ashia vo veku od 11 do 84 rokov;
C. keďže na jar 2009 Výbor pre nezvestné osoby na Cypre (CMP) pátral v oblasti dediny Ornithi nachádzajúcej sa 4 km na západ od dediny Ashia; keďže boli odkryté štyri pohrebné miesta – dve studne a miesta masových hrobov; keďže testy DNA potvrdili, že telesné pozostatky patria 71 civilistom, ktorí boli vyhlásení za nezvestných v Ashia 21. augusta 1974, ako sa uvádza skôr v texte;
D. keďže dôkazy naznačujú, že v prípade dvoch masových hrobov už predtým došlo k exhumácii; keďže telesné pozostatky boli zámerne vyňaté a presunuté na neznáme miesta;
E. keďže naďalej trvá obrovská bolesť a utrpenie rodín nezvestných, ktoré už celé desaťročia nevedia, aký osud stihol ich milovaných príbuzných, a keďže sa preto musí vynaložiť všetko úsilie, aby sa urýchlili vyšetrovania, ktoré uskutočňuje CMP;
F. keďže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva ide v prípade nezvestných gréckych Cyperčanov a ich príbuzných o trvajúce porušenie článku 2 (právo na život) dohovoru, pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, ktorí zmizli za životu nebezpečných okolností, trvajúce porušenie článku 5 (právo na slobodu a bezpečnosť), pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, o ktorých sa opodstatnene tvrdí, že v čase svojho zmiznutia boli zadržovaní Turkami, a trvajúce porušenie článku 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), keď mlčanie tureckých orgánov voči skutočným obavám príbuzných dosiahlo kritickú úroveň, ktorú nemožno označiť inak ako neľudské zaobchádzanie;
G. keďže prípady – keď je na pochovanie možné odovzdať iba čiastočné pozostatky kostier osôb – sa nemôžu považovať za uzatvorené, kým nebudú objavené všetky identifikovateľné telesné pozostatky všetkých nezvestných osôb;
H. keďže Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že je zodpovednosťou Turecka ako de facto okupačnej sily v severnej časti Cypru, aby vypátralo miesta, kde sa nezvestní nachádzajú a ich osud, a aby uľahčovalo prácu CMP;
I. keďže problém nezvestných je humanitárnym problémom vyplývajúcim z práva príbuzných nezvestných osôb dozvedieť sa pravdu o ich osude;
J. keďže utrpenie nezvestných na Cypre začalo v roku 1964, keď bol nezvestný obmedzený počet osôb z obidvoch spoločenstiev, a vrchol dosiahlo, keď sa stratilo takmer 2000 osôb po vojenskej invázii Turecka v roku 1974, v dôsledku ktorej je ostrov naďalej rozdelený;
K. keďže už niekoľko desaťročí zostáva nezvestných celkovo 2001 Cyperčanov, pričom 1508 z nich sú grécki Cyperčania a 493 sú tureckí Cyperčania;
1. odsudzuje premiestnenie, ku ktorému došlo v Ornithi, a podobné kroky, ako prejav veľkej neúcty k nezvestným osobám a závažné porušenie práv ich rodín dozvedieť sa konečne skutočné okolnosti smrti ich milovaných; vyjadruje svoju účasť s rodinami všetkých nezvestných, ktoré ďalej žijú v neistote;
2. zdôrazňuje, že premiestňovanie telesných pozostatkov a podobné akty by mohli predstavovať závažné narušenie a komplikácie náročného a zložitého procesu vyšetrovania osudu všetkých nezvestných osôb na Cypre;
3. zdôrazňuje naliehavosť celej veci, pokiaľ ide o rodiny nezvestných osôb, 41 rokov po ich zmiznutí, a zdôrazňuje, že nezostáva veľa času na ich nájdenie, pretože svedkovia a príbuzní umierajú; požaduje bezodkladné a konečné zistenie toho, aký osud postihol nezvestné osoby;
4. oceňuje prácu CMP a zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť jeho činnosť, pretože je ešte nutné polovicu všetkých nezvestných lokalizovať a viac ako dve tretiny identifikovať;
5. zdôrazňuje, že práca CMP závisí od plnej podpory a spolupráce všetkých zúčastnených strán, a v tejto súvislosti víta finančné prostriedky, ktoré poskytla EÚ, a žiada, aby boli naďalej poskytované;
6. berie na vedomie, že CMP vydal naliehavú výzvu, aby ktokoľvek, kto by mal informácie o možných pohrebných miestach, kontaktoval vyšetrovateľov CMP; vyzýva Turecko a jeho vládu, aby bezodkladne prestali s premiestňovaním pozostatkov z masových hrobov a aby dodržiavali medzinárodné právo, medzinárodné humanitárne právo a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a aby nato uľahčili úsilie trojstranného Výboru pre nezvestné osoby tým, že mu umožnia plný prístup do vojenských archívov a vojenských zón na účely exhumácie; vyzýva Turecko, aby v plnej miere splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva odškodniť rodiny nezvestných osôb;
7. vyzýva Turecko, aby bez zámerného zdržovania povolilo prístup do zón, ktoré boli definované ako vojenské, a existujú informácie, že sa v nich nachádzajú hroby nezvestných osôb; zdôrazňuje, že turecká armáda by mala poskytnúť staré vojenské mapy a podeliť sa s nimi a umožniť plný prístup k svojim archívom s cieľom uľahčiť pátranie po zatiaľ neobjavených hroboch;
8. naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby prednostne ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby podporovali prácu Výboru OSN pre nútené zmiznutia, ktorý je zriadený v súlade s uvedeným dohovorom;
9. pripomína všetkým dotknutým stranám a všetkým, ktorí majú akékoľvek informácie alebo dôkazy vychádzajúce z osobných znalostí, archívov, správ z bojísk alebo zo záznamov z miest zadržiavania, aby ich bezodkladne postúpili CMP;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Turecka a pripomína bezpodmienečnú povinnosť každého štátu dodržiavať v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach konečné rozsudky vo veciach, v ktorých je zúčastnenou stranou.
- [1] Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 243.
- [2] Predovšetkým posledná správa o operácii OSN na Cypre (S/2008/353), kapitola IV.
- [3] Predovšetkým rezolúcia č. 1818 (2008) z 13. júna 2008.
- [4] Výbor pre nezvestné osoby na Cypre: http://www.cmp-cyprus.org
- [5] Výbor pre nezvestné osoby na Cypre: http://www.cmp-cyprus.org
- [6] Varnava a ďalší/ Turecko, čísla 16064/90, 16065/90, 16066/90, 16068/90, 16069/90, 16070/90, 16071/90, 16072/90 a 16073/90; odvolacie konanie prebieha.
- [7] Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 13.