SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Zimbabwe a prípade obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru
20.5.2015 - (2015/2710(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B8‑0465/2015)
EFDD (B8‑0466/2015)
Verts/ALE (B8‑0467/2015)
ALDE (B8‑0468/2015)
GUE/NGL (B8‑0471/2015)
PPE (B8‑0474/2015)
S&D (B8‑0478/2015)
Cristian Dan Preda, Michael Gahler, Elmar Brok, David McAllister, Claude Rolin, Bogdan Brunon Wenta, Jiří Pospíšil, Marijana Petir, Davor Ivo Stier, Therese Comodini Cachia, Andrej Plenković, Csaba Sógor, Franck Proust, Giovanni La Via, Tomáš Zdechovský, Eduard Kukan, József Nagy, Ivan Štefanec, Tunne Kelam, Monica Macovei, Pavel Svoboda, Jeroen Lenaers, Dubravka Šuica, Michaela Šojdrová, Jaromír Štětina, Brian Hayes, Roberta Metsola, Ramona Nicole Mănescu, Tadeusz Zwiefka, Kinga Gál, Joachim Zeller, László Tőkés, Seán Kelly, Stanislav Polčák, Ivana Maletić, Andrzej Grzyb, Barbara Kudrycka, Elisabetta Gardini v mene poslaneckého klubu PPE
Josef Weidenholzer, Victor Boştinaru, Richard Howitt, Norbert Neuser, Elena Valenciano, Ana Gomes, Pier Antonio Panzeri, Liisa Jaakonsaari, Kati Piri, David Martin, Agnes Jongerius, Jude Kirton-Darling, Miriam Dalli, Krystyna Łybacka, Viorica Dăncilă, Victor Negrescu, Tibor Szanyi, Theresa Griffin, Michela Giuffrida, Siôn Simon, Doru-Claudian Frunzulică, Hugues Bayet, Miroslav Poche, Zigmantas Balčytis, Vilija Blinkevičiūtė, Nicola Danti, Sergio Gutiérrez Prieto, Nicola Caputo, Neena Gill, Marlene Mizzi, Biljana Borzan, Momchil Nekov, Enrico Gasbarra, Marc Tarabella, Alessia Maria Mosca, Nikos Androulakis, Demetris Papadakis, Arne Lietz, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, José Blanco López, Isabella De Monte, Tonino Picula, Goffredo Maria Bettini, Eric Andrieu, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Eider Gardiazabal Rubial, Jonás Fernández, Damiano Zoffoli, Kashetu Kyenge, Javi López, Afzal Khan, Jeppe Kofod, Julie Ward, Carlos Zorrinho, Louis-Joseph Manscour, Soraya Post, Andi Cristea v mene skupiny S&D
Geoffrey Van Orden, Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Hans-Olaf Henkel, Ryszard Czarnecki, Anna Elżbieta Fotyga v mene skupiny ECR
Catherine Bearder, Philippe De Backer, Louis Michel, Ramon Tremosa i Balcells, Pavel Telička, Martina Dlabajová, Hilde Vautmans, Juan Carlos Girauta Vidal, Marietje Schaake, Ilhan Kyuchyuk, Fernando Maura Barandiarán, Gérard Deprez, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Ivan Jakovčić, Filiz Hyusmenova, Ivo Vajgl, Petr Ježek, José Inácio Faria, Fredrick Federley, Antanas Guoga, Beatriz Becerra Basterrechea, Alexander Graf Lambsdorff, Javier Nart, Frédérique Ries, Jozo Radoš, Izaskun Bilbao Barandica, Yana Toom, Nathalie Griesbeck, Marielle de Sarnez, Dita Charanzová, Urmas Paet, Johannes Cornelis van Baalen, Hannu Takkula v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL
Judith Sargentini, Maria Heubuch, Heidi Hautala, Barbara Lochbihler, Ernest Urtasun, Bodil Ceballos, Igor Šoltes, Michèle Rivasi v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Dario Tamburrano, Ignazio Corrao v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o Zimbabwe a prípade obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe, najmä na uznesenie zo 7. februára 2013[1],
– so zreteľom na miestne vyhlásenia EÚ o únose Itaia Dzamaru z 11. marca 2015 a 9. apríla 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 19. februára 2014 o preskúmaní vzťahov medzi EÚ a Zimbabwe,
– so zreteľom na rozhodnutia Rady 2014/98/SZBP zo 17. februára 2014[2] a 2015/277/SZBP z 19. februára 2015[3], ktorými sa mení rozhodnutie 2011/101/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 18. januára 2013 o nedávnych útokoch na obhajcov ľudských práv, ktoré predchádzali voľbám,
– so zreteľom na všeobecnú politickú dohodu, ktorú v roku 2008 podpísali tri hlavné politické strany, a to ZANU PF, MDC-T a MDC,
– so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 23. júla 2012 o Zimbabwe a na vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/124/SZBP z 27. februára 2012[4] o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z 27. júna 1981, ktorú Zimbabwe ratifikovalo,
– so zreteľom na ústavu Zimbabwe,
– so zreteľom na Dohodu z Cotonou,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku
A. keďže 9. marca 2015 na predmestí Harare piati neznámi ozbrojení muži údajne uniesli Itaia Dzamaru, popredného zimbabwianskeho aktivistu za ľudské práva, vodcu hnutia Occupy Africa Unity Square a odporcu prezidenta Mugabeho; keďže miesto, kde sa nachádza, je doposiaľ neznáme a jeho bezpečnosť a ochrana jeho práv je predmetom vážnych obáv;
B. keďže v mesiacoch predchádzajúcich jeho únosu Itai Dzamara viedol množstvo pokojných protestov proti zhoršujúcej sa politickej a hospodárskej situácii v Zimbabwe; keďže dva dni predtým Itai Dzamara vystúpil na politickom zhromaždení opozičného Hnutia za demokratickú zmenu – Tsvangirai (MDC-T), pričom vyzval na hromadný protest proti narastajúcemu útlaku a zhoršujúcej sa hospodárskej situácii v krajine, žiadal prezidenta Mugabeho, aby odstúpil, a vyzval na reformu volebného systému;
C. keďže vláda doteraz o zmiznutí Itaia Dzamaru mlčala, čo medzi obyvateľstvom vyvolalo podozrenie, že za únos by mohol byť zodpovedný štát; keďže vládnuca strana ZANU-PF popiera jeho nedobrovoľné zmiznutie a odsudzuje ho ako akt zinscenovaný opozičnými stranami;
D. keďže rozsudkom Najvyššieho súdu z 13. marca 2015 sa zimbabwianskym orgánom nariaďuje, aby začali pátranie po Itaiovi Dzamarovi a aby bol súd každé dva týždne informovaný o dosiahnutom pokroku, a to dovtedy, kým bude zistené miesto, kde sa nachádza; keďže toto nariadenie Najvyššieho súdu orgány zodpovedné za jeho vykonávanie doposiaľ ignorovali a štátne orgány podľa neho zatiaľ nepostupovali;
E. keďže Itai Dzamara bol viackrát obeťou fyzických útokov prívržencov vládnucej strany ZANU-PF a uniformovaných príslušníkov polície; keďže v novembri 2014 asi 20 uniformovaných príslušníkov polície Itaia Dzamaru spútalo a zbilo do bezvedomia a tiež fyzicky napadlo jeho právnika Kennedyho Masiyeho;
F. keďže 27. apríla 2015 bolo v Harare zadržaných 11 osôb po tom, ako sa zúčastnili na pochode na podporu nezvestného Itaia Dzamaru; keďže aktivisti boli zatknutí a zdržiavaní šesť hodín;
G. keďže po únose sa jeho manželka Sheffra Dzamarová obrátila na Najvyšší súd v Harare, aby vyvinula nátlak na políciu a ústrednú spravodajskú organizáciu (CIO), aby pátrali po jej manželovi; keďže počas výsluchu polícia a CIO popreli, že by mali akékoľvek informácie o tom, kde sa Itai Dzamara nachádza; keďže Sheffra Dzamarová začiatkom apríla oznámila, že je pod neustálym dozorom neznámych mužov a že má obavy o svoj život;
H. keďže súčasná situácia v Zimbabwe v oblasti ľudských práv a demokracie sa zhoršuje a neustále sa objavujú správy o prenasledovaní obhajcov ľudských práv, novinárov a členov občianskej spoločnosti v Zimbabwe a o porušovaní ich ľudských práv;
I. keďže polícia v záujme zákazu verejných mítingov a zhromaždení, ktoré sú v súlade so zákonom, často zneužíva existujúce zákony, napríklad zákon o verejnom poriadku a bezpečnosti (POSA) a zákon o prístupe k informáciám a ochrane súkromia (AIPPA);
J. keďže sloboda zhromažďovania, združovania a prejavu je základným prvkom každej demokracie;
K. keďže EÚ vo februári 2015 obnovila svoju pomoc pre Zimbabwe v podobe národného indikatívneho programu na úrovni 234 miliónov EUR, zameraného na pomoc Zimbabwe na jeho ceste k demokratickejšej a prosperujúcejšej krajine, zatiaľ čo Európska rada rozhodla o presadení niektorých sankcií voči Zimbabwe; keďže zmrazenie aktív a zákaz cestovania sa naďalej vzťahuje iba na prezidenta Roberta Mugabeho, jeho manželku a jednu spoločnosť pôsobiacu v oblasti obrany; keďže sa naďalej uplatňuje i zbrojné embargo EÚ;
L. keďže 16. marca 2013 bola referendom prijatá nová ústava, pričom jej deklarovaným cieľom bolo očistenie politiky, ale pokrok dosahovaný v praxi je pomalý a situácia v oblasti ľudských práv je naďalej krehká;
1. dôrazne odsudzuje nedobrovoľné zmiznutie obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru a žiada jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie;
2. naliehavo vyzýva vládu Zimbabwe, aby prijala všetky potrebné opatrenia na nájdenie Itaia Dzamaru a všetky zodpovedné osoby postavila pred súd; vyzýva vládu, aby v plnej miere dodržiavala nariadenie Najvyššieho súdu, na základe ktorého má zabezpečiť pátranie po Itaiovi Dzamarovi;
3. vyzýva zimbabwianske orgány, aby zaistili bezpečnosť a ochranu jeho manželky a rodiny, jeho kolegov a prívržencov;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami organizácií pre ľudské práva o zintenzívnení politického násilia a prenasledovania politickej opozície, ako aj nad prísnymi obmedzeniami a zastrašovaním obhajcov ľudských práv, ktorí sú často obeťou fyzických útokov zo strany polície a zatýkania na základe falošných obvinení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od posledných volieb a prijatia novej ústavy v roku 2013 bol dosiahnutý len nepatrný pokrok, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu, a najmä na ceste k reforme situácie v oblasti ľudských práv;
5. naliehavo vyzýva zimbabwianske orgány, aby vyšetrili obvinenia z nadmerného používania sily a ďalšieho porušovania ľudských práv zo strany polície a štátnych úradníkov a brali ich na zodpovednosť;
6. pripomína celkovú zodpovednosť vlády Zimbabwe za zaistenie bezpečnosti všetkých jeho občanov; vyzýva zimbabwianske orgány, aby vykonávali ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Africkej charty ľudských práv a práv národov a regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré Zimbabwe ratifikovalo;
7. pripomína, že v rámci všeobecnej politickej dohody sa Zimbabwe zaviazalo, že zabezpečí, aby jeho právne predpisy, postupy a prax boli v súlade s medzinárodnými zásadami a právnymi predpismi v oblasti ľudských práv vrátane slobody zhromažďovania, združovania a prejavu;
8. uznáva zriadenie zimbabwianskej komisie pre ľudské práva, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že jej nebola zverená žiadna výrazná právomoc, na základe ktorej by mohla konať nezávisle a plniť si povinnosti, pokiaľ ide o naliehavé problémy v oblasti ľudských práv, ktoré musí táto krajina riešiť;
9. preto vyzýva na spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva, najmä Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC); nazdáva sa, že táto regionálna organizácia má zohrávať dôležitú úlohu ako garant všeobecnej politickej dohody, pričom bude okrem iného trvať na vykonávaní dohody, a najmä jej článku 13, s cieľom zabezpečiť nestrannú činnosť polície a ďalších bezpečnostných zložiek;
10. naliehavo vyzýva vládu Zimbabwe a prezidenta Mugabeho, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky a ustanovenia medzinárodných zmlúv, ktoré Zimbabwe podpísalo a ktoré zaručujú dodržiavanie zásady právneho štátu a uplatňovanie občianskych a politických práv;
11. žiada EÚ, aby na základe článku 8 Dohody z Cotonou zintenzívnila politický dialóg o ľudských právach, a najmä nabádala vládu, aby zrušila alebo primerane zmenila zákon o verejnom poriadku a bezpečnosti a zákon o prístupe k informáciám a ochrane súkromia, s cieľom ukončiť ich zneužívanie;
12. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve (DHP) uzavretej so štyrmi východoafrickými a juhoafrickými štátmi vrátane Zimbabwe nie je zakotvená žiadna pevná a vykonateľná doložka o ľudských právach;
13. berie na vedomie zrušenie sankcií, o ktorom rozhodla EÚ, a podporuje cielené opatrenia, ktoré sú v súčasnosti stále v platnosti proti prezidentovi a jeho manželke, ako aj zbrojné embargo, pričom tieto opatrenia sú reakciou na politickú situáciu a situáciu v oblasti ľudských práv v Zimbabwe;
14. domnieva sa, že podpora demokracie a ochrana ľudských práv a zásady právneho štátu sú nevyhnutným predpokladom na to, aby sa Zimbabwe stalo slobodnou a prosperujúcou krajinou;
15. vyzýva delegáciu EÚ v Harare, aby naďalej poskytovala pomoc Zimbabwe v záujme zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv; trvá na tom, že EÚ musí zabezpečiť, aby sa finančnými prostriedkami pre Zimbabwe určenými na rozvoj účinne riešili potreby obyvateľstva, najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, a aby sa vykonávali politické a hospodárske reformy, ktoré financuje;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ESVČ, vláde a parlamentu Zimbabwe, vládam Juhoafrického rozvojového spoločenstva, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi Spoločenstva národov.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0059.
- [2] Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2014, s. 20.
- [3] Ú. v. EÚ L 47, 20.2.2015, s. 20.
- [4] Ú. v. EÚ L 54, 28.2.2012, s. 20.