Postup : 2016/2529(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0149/2016

Predkladané texty :

RC-B8-0149/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/02/2016 - 8.10
CRE 04/02/2016 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0051

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 383kWORD 110k
3.2.2016
PE576.509v01-00}
PE576.515v01-00}
PE576.518v01-00}
PE576.520v01-00}
PE576.522v01-00}
PE576.523v01-00} RC1
 
B8-0149/2016}
B8-0154/2016}
B8-0157/2016}
B8-0159/2016}
B8-0161/2016}
B8-0162/2016} RC1

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

Verts/ALE (B8‑0149/2016)

ECR (B8‑0154/2016)

ALDE (B8‑0157/2016)

S&D (B8‑0159/2016)

PPE (B8‑0161/2016)

EFDD (B8‑0162/2016)


o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš  (2016/2529(RSP))


Lars Adaktusson, Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Andrej Plenković, Antonio Tajani, Michael Gahler, Mariya Gabriel, David McAllister, Michèle Alliot-Marie, Esther de Lange, Kinga Gál, Tunne Kelam, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Lorenzo Cesa, Roberta Metsola, Davor Ivo Stier, Therese Comodini Cachia, Barbara Matera, Milan Zver, Marijana Petir, Anna Záborská, Philippe Juvin, Andrey Kovatchev v mene skupiny PPE
Knut Fleckenstein, Josef Weidenholzer, Richard Howitt, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, Brando Benifei, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Silvia Costa, Andrea Cozzolino, Andi Cristea, Miriam Dalli, Viorica Dăncilă, Isabella De Monte, Doru-Claudian Frunzulică, Eider Gardiazabal Rubial, Elena Gentile, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Adam Gierek, Neena Gill, Michela Giuffrida, Ana Gomes, Maria Grapini, Theresa Griffin, Enrique Guerrero Salom, Sylvie Guillaume, Sergio Gutiérrez Prieto, Cătălin Sorin Ivan, Liisa Jaakonsaari, Afzal Khan, Jeppe Kofod, Javi López, Costas Mavrides, Marlene Mizzi, Luigi Morgano, Alessia Maria Mosca, Victor Negrescu, Momchil Nekov, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Emilian Pavel, Vincent Peillon, Tonino Picula, Kati Piri, Miroslav Poche, Liliana Rodrigues, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Daciana Octavia Sârbu, Olga Sehnalová, Monika Smolková, Renato Soru, Tibor Szanyi, Claudia Tapardel, Marc Tarabella, Patrizia Toia, István Ujhelyi, Elena Valenciano, Nicola Caputo v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Angel Dzhambazki, Raffaele Fitto, Ruža Tomašić, Jana Žitňanská, Arne Gericke, Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Antoni Legutko, Ryszard Czarnecki, Karol Karski, Jadwiga Wiśniewska, Kosma Złotowski, Tomasz Piotr Poręba, Beatrix von Storch v mene skupiny ECR
Javier Nart, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Dita Charanzová, Marielle de Sarnez, Gérard Deprez, Martina Dlabajová, José Inácio Faria, Marian Harkin, Filiz Hyusmenova, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Valentinas Mazuronis, Louis Michel, Norica Nicolai, Urmas Paet, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Paavo Väyrynen, Renate Weber v mene skupiny ALDE
Bodil Valero v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš  (2016/2529(RSP))  

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. februára 2014 o situácii v Iraku(1), z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(2), najmä na jeho odsek 4, z 27. novembra 2014 o Iraku: únosy a zneužívanie žien(3), z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(4), a konkrétne na jeho odsek 27, z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(5), najmä na jeho odsek 2, z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(6), najmä na jeho odseky 129 a 211, z 12. marca 2015 o prioritách EÚ pre Radu OSN pre ľudské práva v roku 2015(7), najmä na jeho odseky 66 a 67, z 30. apríla 2015 o prenasledovaní kresťanov vo svete v súvislosti so zabitím študentov v Keni teroristickou skupinou aš-Šabáb(8), najmä na jeho odsek 10, a z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš(9),

–  so zreteľom na svoje odporúčania Rade z 18. apríla 2013 o zásade zodpovednosti za ochranu stanovenej OSN (R2P)(10),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze ISIL/Dá’iš v Sýrii a Iraku, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov(11),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, usmernenia EÚ v súvislosti s násilím voči ženám a dievčatám a bojom proti všetkým formám ich diskriminácie, usmernenia politiky EÚ voči tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov, usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline a usmernenia EÚ týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na rezolúciu 2091 (2016) o zahraničných bojovníkoch v Sýrii a Iraku, ktorú 27. januára 2016 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 25. augusta 2014 o civilných obyvateľoch Iraku trpiacich strašným, rozsiahlym a systematickým prenasledovaním,

–  so zreteľom na nedávne rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku a Sýrii, najmä na rezolúciu 2249 (2015), ktorá odsudzuje nedávne teroristické útoky organizácie ISIS, a rezolúciu 2254 (2015), ktorá schvaľuje plán mierového procesu v Sýrii a stanovuje harmonogram rokovaní,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 3. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na jeho články 5 až 8,

–  so zreteľom na analytický rámec Úradu osobitného poradcu OSN pre predchádzanie genocíde,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu z 12. augusta 2014 o situácii v Iraku,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 27. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami, najmä na jej odsek 16 s názvom Násilie páchané organizáciou ISIS – útoky proti náboženským a etnickým skupinám,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu z 13. októbra 2015 o eskalácii a podnecovaní násilia v Sýrii z náboženských dôvodov,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorá bola predložená 13. augusta 2015 na zasadnutí Rady pre ľudské práva, najmä na jej odseky 165 až 173,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 2249 (2015) sa uvádza, že násilná extrémistická ideológia tzv. ISIS/Dá’iš, jeho teroristické činy, jeho pokračujúce hrubé systematické a rozsiahle útoky namierené proti civilistom, jeho porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane porušení z náboženských alebo etnických dôvodov a jeho ničenie kultúrneho dedičstva a pašovanie kultúrnych statkov predstavujú globálnu a bezprecedentnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

B.  keďže terčom tzv. ISIS/Dá’iš sú náboženské a etnické menšiny, napríklad kresťanské (chaldejské/aramejské/asýrske, melkitské a arménske), jezídske, turkménske, šabakské, kakajské, sabejské-mandejské, kurdské a šiítske komunity, ako aj mnoho Arabov a sunitských moslimov; keďže mnohí boli zabití, zmasakrovaní, zbití, vydieraní, unesení a mučení; keďže sú zotročovaní (najmä ženy a dievčatá, ktoré boli tiež predmetom iných foriem sexuálneho násilia) a nútení konvertovať a sú obeťami manželstiev vynútených násilím a obchodovania s ľuďmi; keďže sa násilne verbujú aj deti; keďže sú úmyselne ničené mešity, pamätníky, svätyne, kostoly a iné miesta konania náboženských obradov, hrobky a cintoríny;

C.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny nesmú zostať nepotrestané bez ohľadu na miesto a čas ich spáchania a keďže treba zabezpečiť ich účinné stíhanie prijatím opatrení na vnútroštátnej úrovni, posilnením medzinárodnej spolupráce, ako aj prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného trestného súdnictva;

D.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny znepokojujú všetky členské štáty EÚ, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto zločinom a ukončiť beztrestnosť ich páchateľov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003;

E.  keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2249 (2015) oprávňuje členské štáty, ktoré na to majú kapacitu, aby v súlade s medzinárodným právom, najmä s Chartou OSN, medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, právom týkajúcim sa utečencov a humanitárnym právom prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zintenzívniť a koordinovať svoje úsilie o predchádzanie teroristickým činom a skoncovanie s nimi na území pod kontrolou ISIS/Dá’iš , v Sýrii a Iraku;

F.  keďže medzinárodná právna definícia genocídy v súlade s článkom II dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948 obsahuje toto znenie: „ktorýkoľvek z týchto činov spáchaných so zámerom úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú: a) zabíjanie príslušníkov tejto skupiny, b) spôsobenie ťažkej fyzickej alebo duševnej ujmy príslušníkom tejto skupiny, c) zámerné vytvorenie životných podmienok, ktoré majú viesť k úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu tejto skupiny, d) zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie pôrodom v skupine a e) nútené premiestňovanie detí z jednej skupiny do druhej“; keďže článok III tohto dohovoru považuje za trestne postihnuteľnú nielen genocídu, ale aj sprisahanie s cieľom spáchať genocídu, priame a verejné podnecovanie k spáchaniu genocídy a spolupáchateľstvo pri genocíde;

G.  keďže sa odhaduje, že od roku 2014 bolo zabitých 5 000 jezídov, pričom mnohí ďalší boli mučení alebo donútení konvertovať na islam; keďže prinajmenšom 2 000 jezídskych žien bolo zotročených, násilím donútených k manželstvu a stalo sa obeťou obchodovania s ľuďmi; keďže boli znásilnené už šesťročné dievčatá a jezídske deti boli násilne verbované za bojovníkov tzv. ISIS/Dá’iš; keďže existujú jasné dôkazy o masových hroboch jezídskeho obyvateľstva uneseného tzv. ISIS/Dá’iš;

H.  keďže v noci 6. augusta 2014 viac než 150 000 kresťanov utieklo pred postupom tzv. ISIS/Dá’iš cez Mosul, Qaraqosh a ďalšie dediny Ninivskej planiny, keď boli pripravení o celý svoj majetok, a keďže do dnešného dňa sú naďalej vysídlení a žijú v neistých podmienkach v severnom Iraku; keďže tzv. ISIS/Dá’iš zajal tých, ktorí nemohli utiecť z Mosulu a Ninivskej planiny, a keďže nemoslimské žien a deti boli zotročené, pričom niektoré boli predané a iné brutálne zavraždené, o čom páchatelia natočili filmový záznam;

I.  keďže vo februári 2015 tzv. ISIS/Dá’iš po zabratí niekoľkých poľnohospodárskych obcí na južnom brehu rieky Chábur v severovýchodnej provincii al-Hasaka uniesol viac než 220 asýrskych kresťanov a keďže dodnes bolo prepustených len niekoľko z nich, zatiaľ čo osud ostatných zostáva neznámy;

J.  keďže v niekoľkých správach orgánov OSN vrátane osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre prevenciu genocídy, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa uvádza, že činy páchané tzv. ISIS/Dá’iš môžu predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

K.  keďže nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia zaznamenala a oznámila, že osoby patriace k etnickým a náboženským menšinám, ktoré sa stavajú proti tzv. ISIS/Dá’iš a iným teroristickým skupinám, milíciám a neštátnym ozbrojeným skupinám v oblastiach de facto pod ich kontrolou, sú naďalej prenasledované;

L.  keďže podľa zásad zodpovednosti za ochranu je medzinárodné spoločenstvo v prípade, že štát (alebo neštátny subjekt) preukázateľne zlyhá pri ochrane svojho obyvateľstva alebo je sám páchateľom takýchto zločinov, zodpovedné za prijatie spoločného postupu na ochranu obyvateľstva v súlade s Chartou OSN;

M.  keďže podľa medzinárodného práva má každý jedinec právo žiť podľa svojho svedomia a slobodne vyznávať a meniť náboženské a iné presvedčenie; keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť na všetkých úrovniach bojovať proti extrémizmu a podporovať vzájomné rešpektovanie medzi jednotlivcami a náboženskými skupinami;

1.  pripomína, že dôrazne odsudzuje tzv. ISIS/Dá’iš a jeho mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv, ktoré predstavuje zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC), a že by sa mali podniknúť kroky, aby Bezpečnostná rada OSN uznala tieto zločiny za genocídu; je mimoriadne znepokojený cielenými útokmi tejto teroristickej skupiny na kresťanov (Chaldejcov/Aramejcov/Asýrčanov, Melkitov, Arménov), jezídov, Turkménov, šiítov, Šabakov, Sabejov, Kakajov a sunitov, ktorí nesúhlasia s jej výkladom islamu, čo je súčasť jej úsilia o vyhladenie všetkých náboženských a etnických menšín na územiach pod jej kontrolou;

2.  vyjadruje názor, že prenasledovanie, zverstvá a medzinárodné trestné činy predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; zdôrazňuje, že tzv. ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a ďalších náboženských a etnických menšinách, ktoré nesúhlasia s jej výkladom islamu, a to si vyžaduje prijatie právnych opatrení podľa dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948; zdôrazňuje skutočnosť, že tí, ktorí sa úmyselne z etnických alebo náboženských dôvodov spolčia, plánujú, podnecujú, páchajú alebo sa pokúsia páchať, sú spolupáchateľmi alebo podporujú zverstvá, by mali byť postavení pred súd a stíhaní za porušovanie medzinárodného práva, najmä za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

3.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia, ktorý bol podpísaný 9. decembra 1948 v Paríži, a ďalších príslušných medzinárodných dohôd, a to najmä členské štáty EÚ, aby zabránili vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a genocíde na svojom území; nalieha na Sýriu a Irak, aby uznali právomoc Medzinárodného trestného súdu;

4.  naliehavo žiada členov Bezpečnostnej rady OSN, aby podporili postup, v rámci ktorého by sa táto rada obrátila na Medzinárodný trestný súd s cieľom prešetriť porušenia, ktoré tzv. ISIS/Dá’iš spáchal v Iraku a Sýrii na kresťanoch, jezídoch a náboženských a etnických menšinách;

5.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948 a iných medzinárodných dohôd zameraných na prevenciu a trestanie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a najmä príslušné orgány krajín a ich štátnych príslušníkov, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporujú tieto trestné činy, spolupracujú na nich, financujú ich alebo sa na nich podieľajú, aby v plnej miere plnili svoje právne záväzky podľa dohovoru a spomínaných medzinárodných dohôd;

6.  naliehavo vyzýva príslušné orgány krajín, ktoré akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo tieto vojnové zločiny činy, zločiny proti ľudskosti a genocídu podporujú, spolupracujú na nich, financujú ich alebo sa na nich podieľajú, aby v plnej miere plnili svoje právne záväzky v rámci medzinárodného práva a zastavili toto neprijateľné správanie, ktoré spôsobuje obrovské škody irackej a sýrskej spoločnosti a vážne destabilizuje susedné krajiny a medzinárodný mier a bezpečnosť;

7.  pripomína, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2253 uložila členským štátom OSN zákonnú povinnosť zakázať akýkoľvek druh pomoci tzv. ISIS/Dá’iš a iným teroristickým organizáciám, najmä dodávky zbraní a finančnú pomoc vrátane nelegálneho obchodu s ropou, a nalieha na ne, aby sa tento druh pomoci stal trestným činom podľa ich vnútroštátneho práva; pripomína, že ak niektoré členské štáty nebudú konať zodpovedajúcim spôsobom, bude to znamenať porušenie medzinárodného práva a ostatným členským štátom tak vznikne zákonná povinnosť vykonať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, t. j. postaviť zodpovedných jednotlivcov a subjekty pred súd;

8.  čo najdôraznejšie odsudzuje skutočnosť, že tzv. ISIS/Dá’iš ničí nábožensky a kultúrne významné miesta a artefakty, čo predstavuje útok proti kultúrnemu dedičstvu všetkých obyvateľov Sýrie a Iraku a ľudstva ako celku; vyzýva všetky štáty, aby zintenzívnili trestné vyšetrovanie a justičnú spoluprácu s cieľom identifikovať všetky skupiny zodpovedné za nezákonné obchodovanie s kultúrnymi statkami a za poškodzovanie alebo ničenie kultúrneho dedičstva, ktoré patrí celému ľudstvu, v Sýrii, Iraku a širšom regióne Blízkeho východu a severnej Afriky;

9.  naliehavo vyzýva všetky krajiny medzinárodného spoločenstva vrátane členských štátov EÚ, aby sa aktívne podieľali na boji proti radikalizácii a zlepšili svoje právne a súdne systémy s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom a občanom v cestovaní so zámerom pripojiť sa k tzv. ISIS/Dá’iš a zúčastňovať sa na porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a aby zabezpečili, že ak tak urobia, budú čo najskôr trestne stíhaní, a to aj za podnecovanie a podporu páchania týchto zločinov online;

10.  žiada EÚ, aby vytvorila post osobitného zástupcu pre slobodu náboženského vyznania a viery;

11.  uznáva a podporuje neodňateľné právo všetkých etnických a náboženských menšín a ďalších skupín, ktoré žijú v Iraku a Sýrii, na to, aby naďalej žili vo svojich historických a tradičných domovských oblastiach v dôstojnosti, rovnosti a bezpečí a slobodne v plnom rozsahu vyznávali svoje náboženstvo bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii, a požaduje, aby všetci toto právo dodržiavali; domnieva sa, že v záujme zamedzenia utrpeniu a hromadnému odchodu kresťanov, jezídov a iných komunít regiónu je nevyhnutné, aby všetci regionálni politickí a náboženskí vodcovia jasne a jednoznačne vyjadrili podporu ich ďalšiemu zotrvaniu, ako aj zabezpečeniu plných a rovnakých práv ako občanov ich rodných krajín;

12.  žiada medzinárodné spoločenstvo a jeho členské štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby pre všetkých, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť alebo boli násilne vysídlení, zabezpečili potrebné bezpečnostné podmienky a perspektívy, ktoré im umožnia čo najskôr uplatniť právo na návrat do vlasti, zachovať si domovy, pôdu, majetok a osobné veci, ako aj kostoly a náboženské a kultúrne pamiatky a viesť dôstojný život s vyhliadkami na budúcnosť;

13.  uznáva, že pretrvávajúce prenasledovanie náboženských a etnických skupín na Blízkom východe je faktorom, ktorý prispieva k masovej migrácii a vnútornému presídleniu;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo v súlade s medzinárodným právom ochranu a pomoc vrátane vojenskej ochrany a pomoci všetkým tým, ktorí sú terčom tzv. ISIS/Dá’iš a iných teroristických organizácií na Blízkom východe, ako sú etnické a náboženské menšiny, a aby sa tieto skupiny podieľali na budúcich politických trvalých riešeniach; vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby dodržiavali všeobecné ľudské práva a uľahčili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými spôsobmi; požaduje vytvorenie humanitárnych koridorov; domnieva sa, že súčasťou reakcie na obrovskú výzvu, ktorú predstavuje poskytnutie dočasnej ochrany miliónom utečencov, ktorí sú obeťami konfliktu v Sýrii a Iraku, by mohli byť bezpečné útočiská chránené jednotkami s mandátom OSN;

15.  opakuje, že plne a aktívne podporuje medzinárodné diplomatické úsilie a prácu osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu s cieľom začať v nadchádzajúcich dňoch v Ženeve mierové rokovania medzi všetkými sýrskymi stranami za účasti všetkých príslušných celosvetových a regionálnych aktérov, ako aj jeho návrhy na miestne prímerie; žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli tlak na všetkých darcov, aby dodržali svoje sľuby a aby sa v plnej miere zaviazali poskytovať finančnú podporu hostiteľským krajinám, najmä pred konferenciou darcov pre Sýriu v Londýne 4. februára 2016;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrie, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, inštitúciám Organizácie islamskej spolupráce (OIC), Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, GCC), generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, Valnému zhromaždeniu OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

 

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0011.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0066.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0178.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0179.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0180.

(11)

Ú. v. EÚ L 118, 14.05.03, s. 12.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia