SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v Eritrei
8.3.2016 - (2016/2568(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B8‑0318/2016)
S&D (B8‑0319/2016)
Verts/ALE (B8‑0320/2016)
EFDD (B8‑0321/2016)
ALDE (B8‑0322/2016)
GUE/NGL (B8‑0323/2016)
PPE (B8‑0324/2016)
Davor Ivo Stier, Lars Adaktusson, Lara Comi, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Michael Gahler, György Hölvényi, Roberta Metsola, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Fernando Ruas, Antonio Tajani, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller, Milan Zver v mene skupiny PPE
Victor Boştinaru, Linda McAvan, Norbert Neuser, Elena Valenciano, Ana Gomes, Marita Ulvskog, Marlene Mizzi, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Richard Howitt, Francisco Assis, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, Brando Benifei, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Andrea Cozzolino, Andi Cristea, Isabella De Monte, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Neena Gill, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Jytte Guteland, Anna Hedh, Afzal Khan, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Krystyna Łybacka, Costas Mavrides, Sorin Moisă, Momchil Nekov, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Vincent Peillon, Tonino Picula, Kati Piri, Miroslav Poche, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Monika Smolková, Tibor Szanyi, Claudia Tapardel, Julie Ward, Flavio Zanonato v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Ryszard Antoni Legutko, Angel Dzhambazki, Ryszard Czarnecki, Arne Gericke v mene skupiny ECR
Beatriz Becerra Basterrechea, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Martina Dlabajová, Fredrick Federley, Charles Goerens, Nathalie Griesbeck, Marian Harkin, Filiz Hyusmenova, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Valentinas Mazuronis, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Marietje Schaake, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Paavo Väyrynen, Cecilia Wikström v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat, Malin Björk, Lola Sánchez Caldentey, Barbara Spinelli, Patrick Le Hyaric v mene skupiny GUE/NGL
Judith Sargentini, Maria Heubuch, Bodil Valero v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Eritrei
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Eritrei, najmä na uznesenie zo 7. februára 2002[1], z 18. novembra 2004[2] a 15. septembra 2011[3] o situácii v oblasti ľudských práv v tejto krajine vrátane prípadu Dawita Isaaka,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 751 (1992), č. 1882 (2009), č. 1907 (2009), č. 2023 (2011) a č. 2244 (2015), ktorými sa predĺžilo zbrojné embargo voči Eritrei do 15. novembra 2016, a na správu monitorovacej skupiny pre Somálsko a Eritreu z 19. októbra 2015;
– so zreteľom na správu, ktorú 19. júna 2015 Rade pre ľudské práva predložila osobitná spravodajkyňa pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei Sheila B. Keetharuth,
– so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou), v znení revidovanom v rokoch 2005 a 2010, ktorej je Eritrea signatárom,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/127/SZBP z 1. marca 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Eritrei[4], zmenené rozhodnutím Rady 2010/414/SZBP z 26. Júla 2010[5] a neskôr zmenené rozhodnutím Rady 2012/632/SZBP z 15. októbra 2012[6],
– so zreteľom na závery pracovnej skupiny pre kontrolu A Výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj z 11. novembra 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 18. septembra 2014 o politických väzňoch v Eritrei,
– so zreteľom na správu ESVČ z roku 2015 o partnerstve medzi Eritreou a Európskou úniou,
– so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy o vláde Eritrejského štátu z júna 2014,
– so zreteľom na národný indikatívny program pre Eritreu v rámci 11. ERF z 3. februára 2016,
– so zreteľom na vyhlásenie vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Eritrei pre médiá zo 4. júna 2015,
– so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,
– so zreteľom na vyhlásenia z 23. novembra 2011 a 25. júna 2013, ktoré predniesli spolupredsedovia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei,
– so zreteľom na svoju rozpravu z 27. mája 2015 o rozvojovej pomoci EÚ Eritrei vzhľadom na zdokumentované porušenia ľudských práv,
– so zreteľom na ústavu Eritrey prijatú v roku 1997, ktorá zaručuje občianske slobody vrátane slobody náboženského vyznania,
– so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej práci, č. 105 o zrušení nútenej práce a č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ podporuje Eritreu, odkedy táto krajina získala v roku 1993 nezávislosť od Etiópie; keďže pôvodný prísľub demokracie a právneho štátu po vyhlásení nezávislosti krajiny vláda Eritrey pochovala pod zámienkou národnej obrany a vojenskej služby; keďže prezidentské voľby naplánované na rok 1997 sa nikdy neuskutočnili a ústava ratifikovaná v tom istom roku sa nikdy nevykonávala; keďže regionálne voľby plánované na rok 2009 sa ešte len majú konať; keďže dokonca aj pred rozpustením národného zhromaždenia v roku 2002 sa prostredníctvom vládnych dekrétov prijímali zákony;
B. keďže nezávislosť Eritrey od Etiópie v roku 1993 vzbudila v medzinárodnom spoločenstve a u obyvateľov Eritrey očakávania, že sa podarí vybudovať krajinu, ktorá bude rešpektovať ľudské práva a bude bez útlaku; keďže sa tak nestalo, ale namiesto toho došlo k ešte väčšej represii a dokonca k početnejším prípadom porušovania ľudských práv;
C. keďže v správe osobitnej spravodajkyne OSN sa uvádza, že Eritrea je jednou z krajín s najhoršou úrovňou dodržiavania ľudských práv na svete, kde sa ľudské práva bežne porušujú každý deň a v uplynulých rokoch nedošlo k žiadnemu zlepšeniu situácie; keďže mnohí mladí ľudia utiekli z krajiny, aby unikli pred represívnou vládou a povinnou brannou povinnosťou, ktorá často začína vo veľmi skorom veku, keďže štatút osemnásťmesačnej vojenskej služby sa často porušuje, pričom väčšina Eritrejčanov slúži na neurčitú dobu, a keďže takáto rozšírená povinná branná povinnosť brzdí potenciál krajiny na hospodársky rast; keďže akékoľvek zvýšenie platov vo vojenskej službe je zbytočné, pretože nedávna devalvácia eritrejskej nakfy a bankové obmedzenia viedli k súčasnému nedostatku v krajine; keďže mnohí branci sa využívajú na nútenú prácu a verejno-prospešné práce; keďže väčšina tých, ktorí slúžia vojenskú službu, sa ocitá v pozícii otrokov, ktorí podliehajú kontrole pri výkone práce, hľadaní si zamestnania alebo zakladaní si rodiny; keďže nie je zaručená sloboda vykonávať náboženské obrady a sloboda svedomia, sloboda médií a sloboda prejavu;
D. keďže vyšetrovacia komisia OSN pre ľudské práva v Eritrei zistila, že porušovanie v prípadoch mimosúdnych popráv, mučenia (vrátane sexuálneho mučenia a sexuálneho otroctva), vojenskej služby ako formy otroctva, nútenej práce a politiky „vystreľ a zabi“, ktorá sa uplatňuje na hraniciach, môžu byť zločinom proti ľudskosti;
E. keďže organizácia Human Rights Watch zdôrazňuje, že v Eritrei neexistuje sloboda náboženského vyznania; keďže vláda vážne obťažuje občanov, ktorí vyznávajú náboženstvá, ktoré nepatria k štyrom ňou uznávaným; keďže aj v prípade uznaných náboženstiev vláda zasahuje do náboženských obradov;
F. keďže činnosti homosexuálov sú v Eritrei zakázané a vláda odmieta zaviesť antidiskriminačné právne predpisy na ochranu lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb;
G. keďže diskriminácia žien a násilie voči nim sú prítomné vo všetkých oblastiach eritrejskej spoločnosti; keďže ženy sú vystavené mimoriadnemu riziku sexuálneho násilia nielen v armáde a vo vojenských výcvikových táboroch, ale aj v spoločnosti všeobecne, kde sa násilie na ženách pácha v atmosfére beztrestnosti; keďže približne 89 % dievčat v Eritrei podstúpilo mrzačenie ženských pohlavných orgánov; keďže vláda vydala v marci 2007 vyhlásenie, v ktorom mrzačenie ženských pohlavných orgánov označila za trestný čin, zakázala ho a podporila vzdelávacie programy na odrádzanie od tejto praxe v danom roku; keďže ženy môžu stratiť nárok na potravinové poukážky a prístup k pôde;
H. keďže množstvo Eritrejčanov je zadržiavaných z rôznych neopodstatnených dôvodov, ako napríklad vyjadrovanie nezávislých názorov, alebo bez výslovného odôvodnenia, a preto na neurčitý čas; keďže zadržiavané osoby vrátane detí sú držané v extrémne krutých podmienkach, ktoré sa v niektorých prípadoch rovnajú mučeniu alebo odopieraniu zdravotnej starostlivosti; keďže dozor nad zadržiavanými ženami často vykonávajú muži, čím sa zvyšuje riziko sexuálneho a rodovo motivovaného násilia; keďže podľa indexu organizácie Freedom House (správa za rok 2015) patrí mediálne prostredie v Eritrei naďalej medzi najrepresívnejšie a Eritrea bola v tomto rebríčku vyhodnotená ako posledná, čo z nej robí „najhoršiu z najhorších“ krajín a má celosvetovo jeden z najnižších podielov obyvateľov, ktorí majú prístup k internetu – len 1 %;
I. keďže hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť vo svojom vyhlásení, ktoré predniesol 18. septembra 2014 v Bruseli, vyjadril znepokojenie v súvislosti s tým, že skupina 11 poslancov parlamentu a popredných členov Ľudového frontu za demokraciu a spravodlivosť je od 18. septembra 2001 zadržiavaná bez obvinenia a rozsudku alebo bez možnosti konzultovať s právnikom, ako aj v súvislosti s tým, že od 23. septembra 2001 sú vo väzbe desiati nezávislí novinári vrátane Dawita Isaaka, občana Švédska a jediného európskeho väzňa svedomia; keďže patriarcha Abune Antonios je od januára 2006 stále držaný v izolácii a domácom väzení;
J. keďže v Eritrei neexistuje sloboda tlače, pretože nezávislé médiá sú zakázané, v dôsledku čoho je Eritrea spomedzi 170 až 180 hodnotených krajín osem rokov po sebe na poslednom mieste vo svetovom rebríčku slobody tlače, ktorý zverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc;
K. keďže podľa správy Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji z roku 2015 sa Eritrea v indexe ľudského rozvoja za rok 2015 umiestnila na 186. mieste spomedzi 188 krajín;
L. keďže podľa správy osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei existujú tri hlavné kritické oblasti, a to: uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na primerané bývanie; prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi; a narastajúci počet maloletých bez sprievodu, ktorí sú medzi viac ako 5 000 ľuďmi utekajúcimi z krajiny každý mesiac;
M. keďže 26. júna 2015 stovky utečencov z Eritrey demonštrovali pred sídlom Africkej únie a žiadali, aby sa táto regionálna organizácia zasadila o demokratické reformy v ich domovskej krajine; keďže demonštranti obvinili dlhoročného eritrejského prezidenta Isaiasa Afewerkiho, že je diktátor, a naliehavo vyzvali Africkú úniu, aby konala;
N. keďže v novembri 2015 OSN varovala pred veľkým suchom v Africkom rohu v dôsledku súčasného fenoménu El Niňo; keďže v decembri 2015 OSN uviedla, že ide o historicky najhoršie zaznamenané sucho v danom regióne, keď úroda poklesla o 50 až 90 %; keďže v dôsledku toho patrí Eritrea medzi krajiny, ktoré budú čeliť značným problémom pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti pre svoje obyvateľstvo;
O. keďže v úplnom rozpore s realitou sucha eritrejský prezident zamietol obavy z potravinovej krízy tvrdením, že „ krajina nebude čeliť žiadnej kríze napriek zníženiu poľnohospodárskej produkcie“;
P. keďže EÚ je pre Eritreu významným podporovateľom, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc a podporu;
Q. keďže v roku 2011 vláda Eritrey jednostranne pozastavila pomoc a verejne sa nepriznáva k spolupráci a partnerstvu s EÚ; keďže Eritrea poslancom EP neumožňuje, aby ju slobodne a bez kontroly navštívili;
R. keďže strata živobytia núti ženy a deti utekať z krajiny; keďže v roku 2015 tvorili Eritrejčania utekajúci z krajiny štvrtú najväčšiu skupinu ľudí, ktorí riskujú nebezpečnú cestu do Európy (po Sýrčanoch, Iračanoch a Afgancoch) a ktorí sú ťažko skúšaní nemilosrdnými prevádzačmi počas nebezpečnej plavby cez Stredozemné more; keďže z tohto dôvodu situácia v Eritrei priamo ovplyvňuje Európu, pretože ak by sa ľudské práva v tejto krajine rešpektovali a dodržiavali a ľudia by v nej mohli žiť bez strachu, Eritrejčania by sa mohli vrátiť do svojej vlasti;
S. keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov z krajiny ušlo vyše 400 000 Eritrejčanov, t. j. 9 % z celkového počtu obyvateľov; keďže UNHCR odhaduje, že asi 5 000 Eritrejčanov každý mesiac opustí krajinu, čo je vo veľkej miere prisudzované pretrvávajúcemu závažnému porušovaniu ľudských práv; keďže v roku 2015 bolo postavenie utečenca v EÚ udelené v 69 % eritrejských žiadostí o azyl, zatiaľ čo ďalších 27 % žiadateľov získalo doplnkovú ochranu, čo preukazuje závažnosť prenasledovania v Eritrei;
T. keďže obchodovanie s ľuďmi za účelom výkupného s drsnými praktikami mučenia na Sinaji je príčinou mnohých vrážd a zmiznutí eritrejských utečencov, ktorí boli unesení, pričom osobám, ktoré prežili, utrpeli však vážnu traumu, nebola poskytnutá starostlivosť ani podpora; keďže prevláda absolútna beztrestnosť a zodpovedné osoby nie sú stavané pred súd; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom bez sprievodu, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, pretože vzhľadom na svoju mimoriadnu zraniteľnosť potrebujú osobitnú pomoc a podporu;
U. keďže 22. februára 2016 Program sektora bezpečnosti (SSP) Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) oficiálne zverejnil v Addis Abebe (Etiópia) správu o štúdii s názvom Prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi na trase Africký roh – Stredné Stredozemie;
V. keďže Eritrea podporuje chartúmsky proces (iniciatíva EÚ a Africkej únie, ktorá sa začala 28. novembra 2014 s cieľom riešiť otázku migrácie a obchodovania s ľuďmi) zahŕňajúci realizáciu konkrétnych projektov vrátane budovania kapacít v oblasti súdnictva a zvyšovania informovanosti;
W. keďže EÚ pôvodne uvalila na Eritreu sankcie v marci 2010 s cieľom uplatniť rezolúciu BR OSN č. 1907 (2009) a keďže tieto sankcie zahŕňali zbrojné embargo, cestovné obmedzenia a zmrazenie aktív osôb, ktoré predstavujú hrozbu pre mier a národné zmierenie;
X. keďže EÚ má osobitný záujem na stabilizácii situácie v Eritrei, pretože súčasný stav núti značnú časť obyvateľstva utiecť z krajiny, pričom tisíce ľudí prichádzajú o život v dôsledku trestnej činnosti vrátane prevádzania migrantov a obchodovania s ľuďmi;
Y. keďže režim rozširuje svoju totalitnú moc na eritrejskú diaspóru, vymáha finančné prostriedky od jej príslušníkov prostredníctvom dvojpercentného zdanenia zahraničných príjmov, sleduje ich a zameriava sa na členov rodiny, ktorí zostali v Eritrei, pod zámienkou údajného protiprávneho konania; keďže 28. januára 2016 eritrejský minister pre národný rozvoj a vedúci delegácie EÚ podpísali v Asmare národný indikatívny program (NIP) v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) vo výške 200 miliónov EUR na nasledujúcich päť rokov; keďže opatrenia by sa mali zameriavať na energiu z obnoviteľných zdrojov, správu vecí verejných a riadenie verejných financií najmä v oblasti energetiky;
Z. keďže 13. novembra 2015 Výbor Parlamentu pre rozvoj požiadal Komisiu a ESVČ, aby vzali do úvahy závery zaslané výboru ERF o návrhu národného indikatívneho programu pre Eritreu, ktoré sa týkali rozsahu a závažnosti porušovania ľudských práv eritrejským režimom, nedostatočnej spoľahlivosti tohto režimu ako partnera rozvojovej spolupráce, všadeprítomnej korupcie, takmer úplnej absencie transparentnosti riadenia verejných financií v krajine, ako aj rizika zneužitia prostriedkov ERF na riadenie migrácie; keďže Výbor pre rozvoj vyzval výbor ERF, aby až do ďalšej diskusie neprijal NIP; keďže pozícia Parlamentu bola ignorovaná;
AA. keďže Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť zaviedol kontrolu a dohľad nad komunitami utečencov a diaspóry prostredníctvom veľvyslanectiev, ktoré sú zapojené do vydierania, pokiaľ ide o dane diaspóry a „dobrovoľné“ príspevky vyplácané výmenou za služby, ako sú doklady totožnosti, pasy, rodné listy a základné dokumenty, ktoré môžu byť pre utečencov životne dôležité; keďže tieto praktiky sú v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch; keďže predstavitelia mládežníckej organizácie Ľudového frontu za demokraciu a spravodlivosť v Holandsku začali, pravdepodobne s cieľom umlčať kritikov režimu, právne kampane proti holandskej akademickej obci, médiám a vládnym inštitúciám, a to za podpory politického vedenia v Asmare; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Eritrei bola takisto vystavená hrozbám;
1. s veľkým znepokojením berie na vedomie pokračujúcu poľutovaniahodnú situáciu v oblasti ľudských práv a úplnú absenciu zásad právneho štátu a slobody médií v Eritrei;
2. zdôrazňuje, že prioritou musí byť riešenie nedostatku spravodlivosti, demokratickej správy vecí verejných a obnovy právneho štátu, a to ukončením autoritatívnej vlády pomocou strachu zo svojvoľného zadržiavania v izolácii, mučenia a z ďalších porušovaní ľudských práv, pričom niektoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti;
3. nalieha na vládu Eritrey, aby ukončila systém neobmedzenej vojenskej služby a demobilizovala brancov, ktorí ukončili povinnú osemnásťmesačnú službu, a aby skutočne skoncovala so zapájaním brancov do nútenej práce po tomto období, zaviedla výhradu vo svedomí a ukončila povinnosť všetkých študentov absolvovať posledný ročník štúdia vo vojenských výcvikových táboroch; vyzýva eritrejskú vládu, aby zabezpečila, aby sa vojenský výcvik neabsolvoval pred dovŕšením veku 18 rokov a aby do armády neboli odvádzané osoby, ktoré majú vyšší vek, ako je bežný vek brannej povinnosti; berie na vedomie, že vo februári 2016 eritrejské orgány pripomenuli, že dohoda EÚ nepovedie k žiadnej reforme politiky Eritrey v oblasti vojenskej služby;
4. domnieva sa, že výbor ERF mal zohľadniť odporúčania Výboru pre rozvoj neprijať NIP a zapojiť sa do ďalšej diskusie; domnieva sa, že rozhodnutie prijať NIP pre Eritreu napriek nesúhlasu Parlamentu poukazuje na demokratický deficit a vážne oslabuje úlohu Parlamentu pri zabezpečovaní účinného vykonávania rozvojových cieľov EÚ; v tejto súvislosti požaduje, aby boli Parlamentu udelené právomoci kontroly ERF prostredníctvom záväznej medziinštitucionálnej dohody v súlade s článkom 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zdôrazňuje, že Komisia by mala automaticky zasielať závery Výboru pre rozvoj o návrhu programových dokumentov stálym zastúpeniam členských štátov;
5. berie na vedomie skutočnosť, že v nasledujúcich piatich rokoch sa vyčlení 200 miliónov EUR na NIP v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu s cieľom podporiť znižovanie chudoby a sociálno-ekonomický rozvoj, riešiť hlavné hospodárske a politické príčiny migrácie, ako aj financovať projekty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a správy hospodárskych záležitostí; pripomína, že táto suma dopĺňa ďalšie oblasti spolupráce, napríklad Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR);
6. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby z pridelených finančných prostriedkov nemala úžitok vláda Eritrey, ale aby sa tieto zdroje výhradne vyčlenili na uspokojovanie potrieb eritrejského ľudu v oblasti rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti, a slobody prejavu, tlače a zhromažďovania; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila podmienenosť nedávno schválenej pomoci a tiež aby zabezpečila, aby NIP podporoval Eritreu pri dôležitej zmene jej energetickej politiky s cieľom sprístupniť energiu všetkým, najmä vo vidieckych oblastiach, ktoré sú v súčasnosti naďalej bez elektrickej energie; okrem toho sa domnieva, že zložka národného indikatívneho programu týkajúca sa správy vecí verejných by sa mala dôkladne zamerať na vykonávanie odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania OSN o ľudských právach;
7. pripomína, že maloletý bez sprievodu je predovšetkým dieťa, ktoré je potenciálne v nebezpečenstve, a že členské štáty a EÚ musia pri zaobchádzaní s maloletými bez sprievodu dbať v prvom rade na ich ochranu, a nie na prisťahovaleckú politiku, a teda dodržiavať základnú zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa; pripomína, že bez výnimky každého, ktorý má menej ako 18 rokov, treba považovať za dieťa, a teda za maloletého; poukazuje na to, že maloletí bez sprievodu, najmä dievčatá, dvakrát ľahšie podliehajú problémom a ťažkostiam než iní maloletí;
8. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a rozvojových partnerov Eritrey, aby vzhľadom na danú situáciu zasiahli a vyvinuli tlak na eritrejskú vládu, aby umožnila zahraničnú pomoc na podporu zraniteľných spoločenstiev ešte predtým, ako dôjde k zhoršeniu krízy; nalieha na EÚ, aby urýchlene prijala účinné opatrenia na pomoc eritrejskému ľudu v boji s javom El Niño s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, prístup k vode a sanitácii;
9. zostáva hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v krajine; opätovne vyzýva eritrejské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili poslancov, novinárov (vrátane švédskeho občana Dawita Isaaka, ktorý nebol vypočutý od roku 2005), politických väzňov a väzňov svedomia;
10. nabáda Komisiu, aby sa od eritrejskej vlády snažila získať jasné záruky o tom, že uskutoční demokratické reformy a zabezpečí dodržiavanie ľudských práv, a to aj vykonávaním odporúčaní vyplývajúcich z 18. zasadnutia pracovnej skupiny všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), ktoré vláda schválila 7. februára 2014; vyzýva vládu, aby povolila vstup do krajiny nezávislým expertom misie OSN a Africkej únie, vrátane osobitnej spravodajkyne OSN, a umožnila vyšetrovacej komisii OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei, aby v plnej miere vykonávala svoj mandát, a aby s ňou spolupracovala, a to aj pokiaľ ide o otázky týkajúce sa verejných financií;
11. pripomína, že sloboda náboženského vyznania je základným právom, a dôrazne odsudzuje každé násilie alebo diskrimináciu na základe náboženstva;
12. víta opatrenia, ktoré prijala vláda Eritrey, zamerané na boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; vyzýva vládu, aby posilnila všeobecnú podporu a ochranu práv žien, a to aj prijatím ďalších opatrení na boj proti škodlivým praktikám, akými sú detské, predčasné a nútené sobáše, a aby ukončila beztrestnosť v prípadoch sexuálneho násilia; vyzýva eritrejskú vládu, aby rešpektovala domácnosti, o ktoré sa starajú slobodné ženy, a aby zabezpečila ich podporu a ochranu;
13. odsudzuje tzv. „daň diaspóry“, ktorú zaviedla eritrejská vláda a ktorá sa vyberá vydieraním a inými nezákonnými prostriedkami od Eritrejčanov žijúcich mimo svojej krajiny a jej výnosy sa používajú v rozpore s rezolúciami OSN na financovanie ozbrojených skupín v susedných krajinách, čím sa destabilizuje región; nalieha na vládu, aby ukončila politiky „viny z dôvodu vzťahu“ (guilt-by-association) zamerané na rodinných príslušníkov osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, snažia sa utiecť z Eritrey alebo neplatia 2 % daň z príjmu, ktorú vláda uvalila na eritrejských vysťahovalcov;
14. žiada Eritreu, aby podpísala a bezodkladne prijala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a plne dodržiavala svoje záväzky podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, v ktorých sa mučenie zakazuje; so znepokojením konštatuje, že verejné a súkromné subjekty vrátane spoločností veľmi obmedzuje vládna kontrola; uznáva, že nedostatok akéhokoľvek riadenia verejných financií, ako aj absencia národného rozpočtu, znemožňujú kontrolu rozpočtu a že zastupiteľnosť finančných zdrojov spôsobená vládnou kontrolou centrálnej banky môže povzbudiť vojenské nákupy a prispieť tak k terorizmu a destabilizácii;
15. naliehavo vyzýva všetky medzinárodné spoločnosti investujúce v Eritrei, aby pri svojej činnosti v plnej miere rešpektovali uplatňovanie ľudských práv a aby nespôsobovali škody;
16. nalieha na členské štáty EÚ, aby vyšetrili úlohu PFDJ a jeho rôznych krídel, vrátane krídla mládeže, a zakázali všetky formy združovania a činnosti, ktoré priamo podporujú kontrolu a sledovanie v Európe, podkopávajú demokratické zásady a právny štát a vytvárajú vzory zastrašovania a vydierania; nalieha na členské štáty, aby konali s cieľom skoncovať s vyberaním tzv. dane diaspóry a vyšetrili finančné transakcie súvisiace s akýmikoľvek inými „príspevkami“ vyberanými združeniami spojenými s eritrejskou vládou, ktoré sú v zahraničí, a plne chránili práva na azyl všetkých eritrejských utečencov v Európe;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Rade Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, generálnemu tajomníkovi OSN, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a eritrejským orgánom.