Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0851/2016Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0851/2016

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ

4.7.2016 - (2016/2695(RSP))

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:
Verts/ALE (B8-0851/2016)
ECR (B8-0852/2016)
EFDD (B8-0857/2016)
ALDE (B8-0858/2016)
PPE, S&D (B8-0860/2016)

Christian Ehler, Lambert van Nistelrooij v mene skupiny PPE
Constanze Krehl, Soledad Cabezón Ruiz, Derek Vaughan v mene skupiny S&D
Evžen Tošenovský, Ruža Tomašić, Remo Sernagiotto, Raffaele Fitto, Angel Dzhambazki v mene skupiny ECR
Matthijs van Miltenburg, Lieve Wierinck, Iskra Mihaylova, Ivan Jakovčić, Fredrick Federley v mene skupiny ALDE
Bronis Ropė, Davor Škrlec, Ernest Maragall v mene skupiny Verts/ALE
Rosa D’Amato, David Borrelli, Isabella Adinolfi, Marco Zullo, Rolandas Paksas v mene skupiny EFDD
Barbara Kappel


Postup : 2016/2695(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B8-0851/2016
Predkladané texty :
RC-B8-0851/2016
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ

(2016/2695(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 190,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)[1],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[5],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[6],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005[7],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES[8],

–  so zreteľom na správu svojho Výboru pre regionálny rozvoj o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (A8-0159/2016),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s Európskym fondom pre strategické investície,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu[9],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti[10],

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie[11],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020[13],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2014 s názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. júla 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 20. novembra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politika súdržnosti vo finančnom programovom období na roky 2014 – 2020 naďalej predstavuje hlavný nástroj, ktorým sa EÚ pokúša priblížiť k svojim občanom a ktorý zahŕňa všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a zároveň je prejavom európskej solidarity, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré boli ešte zhoršené hospodárskou a finančnou krízou;

B.  keďže politika súdržnosti by mala byť v plnom súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a je založená na prepojení svojich troch fondov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), ako aj na všeobecnejšej koordinácii v rámci spoločného strategického rámca (SSR) s fondmi na rozvoj vidieka, konkrétne Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a námorného a rybného hospodárstva, konkrétne Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF);

C.  keďže spoločné ustanovenia boli stanovené na základe všetkých týchto piatich fondov – európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom špecifické pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ európskej územnej spolupráce boli predmetom osobitných nariadení;

D.  keďže nedávna reforma politiky súdržnosti zaviedla obmedzený počet cieľov a priorít, čím sa vytvorilo tematické zameranie/tematická koncentrácia, ale umožnila sa súčasne určitá miera flexibility a prispôsobenia sa určitým charakteristikám; keďže okrem toho zaistila posilnenie zásady partnerstva a stabilné viacúrovňové riadenie, dobre definovanú stratégiu územného rozvoja, vyššie synergické účinky medzi týmito piatimi fondmi, ale aj ďalšími relevantnými fondmi (napr. Horizont 2020, PSCI, COSME, LIFE, nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, NER 300), ďalšie zjednodušenie pravidiel vykonávania, účinný systém monitorovania a hodnotenia, transparentný rámec výkonnosti, jasné pravidlá používania finančných nástrojov, kvalitný systém riadenia a kontroly a účinný systém finančného hospodárenia;

E.  keďže Komisia prijala 14. decembra 2015 oznámenie o príspevku EŠIF k podpore stratégie rastu EÚ, investičného plánu a priorít Komisie v priebehu nasledujúceho desaťročia, čo je v skutočnosti správa ustanovená v článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach o EŠIF o ich doterajšom vykonávaní, ktorá obsahuje aj výsledky rokovaní so všetkými členskými štátmi o dohodách o partnerstve, operačných programoch a hlavných výzvach jednotlivých krajín;

F.  keďže logika posilňovania súčinnosti medzi programom Horizont 2020 a EŠIF spočíva vo vytváraní zmysluplnej interakcie medzi investičnými stratégiami a intervenciami ako spôsob dosiahnutia výrazného vplyvu na miestne hospodárstvo, pričom spája inovačné investície do priorít inteligentnej špecializácie so svetovými iniciatívami v oblasti výskumu a inovácií, čím sa zabezpečí väčší vplyv fondov;

1.  pripomína, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ, programami financovania a iniciatívami (napr. Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, jednotný digitálny trh, rozvoj vidieka, energetická únia, Únia inovácií a hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020) bolo posilnené v spoločnom strategickom rámci zavedenom nariadením o spoločných ustanoveniach, a preto prostredníctvom všetkých svojich nástrojov a cieľov vrátane mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu, potenciálu verejných investícií do zavádzania inovatívnych riešení okrem iného v oblasti životného prostredia, energetiky, zdravotníctva, klímy, digitalizácie a dopravy výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

2.  zdôrazňuje, že uvedené synergie sú zakomponované už na úrovni strategického plánovania a preto si vyžadujú už od začiatku strategické voľby a plánovanie na strane regiónov a členských štátov, aby sa našli a vytvorili príležitosti napr. na posilňovanie excelentnosti v oblastiach inteligentnej špecializácie; poukazuje na to, že v prípade programu Horizont 2020 ide o zvyšovanie povedomia, poskytovanie informácií (najmä o výsledkoch výskumu z projektov RP7 a programu Horizont 2020), účasť na komunikačných kampaniach, otvorenie existujúcich sietí novým subjektom a prepojenie národných kontaktných miest (NKM) v čo najväčšej miere s národnými a regionálnymi tvorcami politík a riadiacimi orgánmi EŠIF;

3.  zdôrazňuje, že rozvoj stratégií pre inteligentnú špecializáciu zapojením celoštátnych a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú napríklad univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu podnikateľského objavovania, je povinný v prípade regiónov a členských štátov, ktoré chcú investovať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja do výskumu a inovácií; pripomína, že vzhľadom na to, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali zahŕňať predchádzajúce (budovanie kapacít a zlepšovanie vnútroštátnych/regionálnych systémov výskumu a inovácií) a nadväzujúce činnosti (preberanie výsledkov výskumu, podpora inovácií a prístup na trh) v rámci programu Horizont 2020, ktoré zasa stimulujú spoluprácu na úrovni EÚ na odstránenie inovačnej priepasti v Európe a posilnenie globálnej konkurencieschopnosti Únie, pričom treba investovať aj do prepojení medzi priekopníkmi a nasledovníkmi v kontexte činností šírenia excelentnosti a rozširovania účasti, by metodika inteligentnej špecializácie mala zostať vzorom pre politiku súdržnosti po roku 2020;

4.  domnieva sa, že v politike súdržnosti by sa mala ešte viac posilniť orientácia na výsledky; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zvýšiť synergie s inými politikami EÚ venovanými konkurencieschopnosti, najmä v oblasti výskumu a vývoja, IKT, obnoviteľných zdrojov energie a MSP, a to s cieľom zvýšiť mieru využívania výsledkov výskumu a vývoja v EÚ, vytvoriť nové, kvalitné pracovné miesta a zachovať tie existujúce, a presadzovať ekologické hospodárstvo;

5.  konštatuje, že v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti umožňuje, aby finančné nástroje zohrávali významnú úlohu, a pripomína, že finančné nástroje, keďže dopĺňajú granty, majú dôležitý pákový účinok, ktorý môže zvýšiť dosah financovania na aktualizáciu inovácií na trhu, napríklad prostredníctvom energetickej účinnosti, a môže prispieť k lepšej miere čerpania poskytnutím nevyhnutného spolufinancovania, a to najmä v členských štátoch a regiónoch s nízkou vnútroštátnou kapacitou spolufinancovania; zdôrazňuje však skutočnosť, že granty sú naďalej nevyhnutné na niektoré projekty, ako sú projekty v oblasti výskumu a inovácie a projekty so silným zameraním na spoločenské výzvy; pripomína, že granty a finančné nástroje nefinancujú rovnaký druh činností a že tieto odlišné formy podpory sú zacielené na rôzne druhy príjemcov a projektov; zdôrazňuje význam pokračovania grantového financovania v budúcich programoch EÚ; zdôrazňuje, že v budúcnosti treba zachovať vhodnú rovnováhu medzi grantmi a finančnými nástrojmi; pripomína nevyhnutnosť ešte viac posilniť spoľahlivosť finančných nástrojov, ich transparentnosť a orientáciu na výsledky;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali nepretržitú pozornosť potrebám MSP pri navrhovaní a vykonávaní EŠIF a programu Horizont 2020, ako aj synergiám medzi nimi; žiada Komisiu, aby vypracovala koordinované výzvy na predkladanie návrhov s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu z viacerých fondov; vyzýva na dôkladné zhodnotenie programov relevantných pre MSP, ako napríklad COSME, nástroja pre MSP programu Horizont 2020 a zložky pre MSP v rámci EFSI, a to z hľadiska pridelených rozpočtových prostriedkov a miery úspešnosti projektu, ako aj z hľadiska administratívneho zaťaženia a jednoduchosti vykonávania;

7.  poznamenáva, že synergie s inými politikami a nástrojmi sa musia ďalej posilniť s cieľom maximalizovať vplyv investícií; v tejto súvislosti pripomína pilotný projekt rozpočtu EÚ Cesta k excelentnosti (S2E), ktorý naďalej podporuje regióny 13 členských štátov v rozvoji a využívaní synergií medzi EŠIF; žiada flexibilitu pre členské štáty pri využívaní známky excelentnosti; zdôrazňuje ďalej, že je rovnako dôležité určiť súvisiace oblasti špecializácie v iných regiónoch a členských štátoch na spoluprácu s nimi a na lepšiu pripravenosť na príležitosti projektov zahŕňajúcich viac krajín a medzinárodné prepojenie;

8.  pripomína, že vzhľadom na obmedzenia programu Horizont 2020 vzniká riziko, že projekty vyhodnotené ako excelentné nebudú financované; zdôrazňuje, že treba uvoľniť alternatívne zdroje financovania; napríklad granty EŠIF by sa mohli udeľovať excelentným projektom programu Horizont 2020 pomocou známky excelentnosti;

9.  poznamenáva, že plnenie podstatných častí rozpočtu programu Horizont 2020 sa bude delegovať na verejné a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré ponúknu možnosti na využívanie mechanizmov riadenia verejných partnerstiev na optimalizáciu synergií s iniciatívami a programami inteligentnej špecializácie (RIS3) vypracúvaním ročných pracovných plánov;

10.  zdôrazňuje, že EFSI musí dopĺňať EŠIF a iné programy EÚ, ako je Horizont 2020, a pravidelné činnosti Európskej investičnej banky; konštatuje, že EFSI sa preto zameriava na iné typy projektov než sú tie, na ktoré by boli zamerané 2,2 miliardy EUR v rámci programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť úplná súdržnosť a synergia medzi všetkými nástrojmi EÚ, aby sa dosiahli celkové strategické ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a aby sa zabránilo duplicite alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky a zároveň dopĺňali vnútroštátne a regionálne fondy a programy; pripomína, že v preskúmaní stratégie Európa 2020 sa musí určiť, ktoré prostriedky sú potrebné, pri súčasnom efektívnom využití všetkých dostupných zdrojov a dosiahnutí očakávaných výsledkov, pokiaľ ide o celkové strategické ciele, pretože množstvo, kvalita a vplyv investícií na výskum a vývoj by sa mali zvýšiť prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020;

11.  vyzýva Komisiu, aby systematicky dohliadala nad synergiami medzi fondmi a vydala o nich oznámenie, najmä o synergiách medzi programom Horizont 2020 a RIS3, a to v záujme šírenia príkladov najlepších postupov a zvyšovania ich dosahu pred revíziou stratégie Európa 2020; pripomína, že takýto systém by nemal zvýšiť administratívnu záťaž;

12.  zdôrazňuje prípravu Komisie vo veci možného zriadenia Európskej rady pre inováciu pre lepšiu koordináciu inovačných iniciatív v Európskej únii; konštatuje, že hlavným cieľom Európskej rady pre inováciu by mala byť pomoc pri znižovaní prekážok komercializácie v Európe a odstraňovanie rozdielov oblasti inovácií; zdôrazňuje, že Európska rada pre inováciu by mala zapájať všetky relevantné zainteresované strany a mala by transparentne a rýchlo konzultovať a rozhodovať snažiac sa zamedziť prekrývaniu; zdôrazňuje tiež, že rozpočet programu Horizont 2020 by sa mal v plnej miere vrátiť na úroveň pred EFSI;

13.  zdôrazňuje prepojenie medzi programom Horizont 2020 a EŠIF v zmysle bezpečnosti (nevyhnutnosť rovnakej úrovne infraštruktúry IKT v celej EÚ); vyslovuje sa za harmonizáciu bezpečnostných štruktúr IKT; požaduje ďalej, aby sa tieto fondy prepojili z hľadiska procesov auditu, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasný, zosúladený a koordinovaný prístup na obdobie po roku 2020 s osobitným zameraním na administratívne a kontrolné postupy, proporcionalitu a zodpovednosť;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a národným a regionálnym vládam členských štátov.