SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní
25.10.2016 - (2016/2936(RSP))
ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:
PPE (B8-1122/2016)
Verts/ALE (B8-1125/2016)
S&D (B8-1131/2016)
ALDE (B8-1132/2016)
Michael Gahler, Jacek Saryusz-Wolski, Sandra Kalniete, Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Tunne Kelam, David McAllister, Lorenzo Cesa, Lars Adaktusson, Andrey Kovatchev, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Eduard Kukan, Andrzej Grzyb, Laima Liucija Andrikienė, Fernando Ruas, Dubravka Šuica, Alojz Peterle, Julia Pitera v mene skupiny PPE
Ana Gomes, Elena Valenciano, Clara Eugenia Aguilera García, Nikos Androulakis, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, Brando Benifei, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Andrea Cozzolino, Andi Cristea, Viorica Dăncilă, Isabella De Monte, Tanja Fajon, Jonás Fernández, Monika Flašíková Beňová, Doru-Claudian Frunzulică, Enrico Gasbarra, Michela Giuffrida, Theresa Griffin, Sergio Gutiérrez Prieto, Cătălin Sorin Ivan, Liisa Jaakonsaari, Eva Kaili, Cécile Kashetu Kyenge, Javi López, Krystyna Łybacka, Vladimír Maňka, Louis-Joseph Manscour, Costas Mavrides, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Victor Negrescu, Momchil Nekov, Norbert Neuser, Demetris Papadakis, Gilles Pargneaux, Emilian Pavel, Vincent Peillon, Pina Picierno, Tonino Picula, Kati Piri, Miroslav Poche, Liliana Rodrigues, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Daciana Octavia Sârbu, Siôn Simon, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Paul Tang, Claudia Țapardel, Marc Tarabella, Julie Ward, Carlos Zorrinho v mene skupiny S&D
Urmas Paet, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Dita Charanzová, Gérard Deprez, José Inácio Faria, Fredrick Federley, María Teresa Giménez Barbat, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Valentinas Mazuronis, Louis Michel, Javier Nart, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Jasenko Selimovic, Hannu Takkula, Pavel Telička, Hilde Vautmans, Paavo Väyrynen, Cecilia Wikström v mene skupiny ALDE
Klaus Buchner, Ulrike Lunacek, Molly Scott Cato v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní[2],
– so zreteľom na semináre EÚ o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení a na pravidelné stretnutia Združenia EÚ pre nešírenie zbraní,
– so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,
– so zreteľom na to, že na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 sa nepodarilo dohodnúť na konečnom dokumente,
– so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),
– so zreteľom na dokumenty prijaté na jar 2016 na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016) o 20. výročí Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT),
– so zreteľom na vyhlásenie z Tbilisi z roku 2016, ktoré konsenzom prijalo Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 66/61 z 13. decembra 2011 o vytvorení zóny bez jadrových zbraní v regióne Blízkeho východu,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/422/SZBP z 23. júla 2012 na podporu procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe[3],
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 70/33 zo 7. decembra 2015 o dosiahnutí pokroku v oblasti mnohostranného jadrového odzbrojenia a na správu otvorenej pracovnej skupiny pre Valné zhromaždenie OSN prijatú 19. augusta 2016 (A/71/371),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže celosvetová bezpečnostná situácia a hlavne bezpečnostná situácia EÚ sa výrazne zhoršila a stáva sa čoraz nestabilnejšou, nebezpečnejšou a menej predvídateľnou; keďže existujú konvenčné, nekonvenčné a hybridné hrozby, ktoré vytvárajú tak štátni, ako aj neštátni regionálni a globálni aktéri;
B. keďže medzinárodný mier, bezpečnosť a stabilita sú vážne ohrozené rôznymi udalosťami vrátane zhoršujúcich sa vzťahov medzi štátmi, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, ako sú Ruská federácia a Spojené štáty americké a India a Pakistan, a ďalším rozvojom jadrových kapacít v Severnej Kórei;
C. keďže šírenie biologických a chemických foriem zbraní hromadného ničenia (ZHN) sa minimalizuje a postupne zastavuje prostredníctvom účinného medzinárodného uplatňovania zákazu a záväzkov obsiahnutých v Dohovore o biologických a toxínových zbraniach (BTWC) z roku 1972 a v Dohovore o chemických zbraniach (CWC); keďže však šírenie jadrových ZHN a ich nosičov predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre celosvetové spoločenstvo;
D. keďže podľa stavu z januára 2016 deväť štátov – Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izraelom a Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) – vlastní celkovo približne 15 395 jadrových hlavíc, v porovnaní s počtom 15 850 v roku 2015;
E. keďže medzi priority patrí zabrániť teroristom a ďalším štátom, aby získali alebo použili jadrové zbrane, obmedziť a odstrániť všetok jadrový arzenál a pokročiť v snahe o svet bez jadrových zbraní;
F. keďže už existuje viacero zmlúv o zóne bez jadrových zbraní týkajúcich sa určitých regiónov sveta, konkrétne Latinskej Ameriky, Karibiku, južného Tichomoria, juhovýchodnej Ázie, Afriky a Strednej Ázie;
G. keďže počas hodnotiacej konferencie NPT v roku 2010 do popredia opäť vystúpil humanitárny dosah jadrových zbraní, na ktorý poukázali vlády Nórska, Mexika a Rakúska prostredníctvom viacerých konferencií na túto tému a príslušných správ a ktorý bol zdôraznený aj prostredníctvom medzinárodného humanitárneho záväzku na podnet Rakúska, ktorý bol predložený na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 a ktorý schválilo 127 členských štátov OSN;
H. keďže treba naďalej posilňovať základné ciele nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia troch pilierov ZNJZ, ktorými sú nešírenie jadrových zbraní, odzbrojenie a spolupráca v oblasti mierového využívania jadrovej energie; keďže štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane a sú signatármi ZNJZ, modernizujú a vylepšujú svoj jadrový arzenál a odkladajú opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie svojho jadrového arzenálu a upustenie od presadzovania vojenskej doktríny jadrového zastrašovania;
I. keďže na samitoch o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnili v rámci doplnkového procesu mimo ZNJZ a prispeli k posilneniu tejto zmluvy zvýšením dôveryhodnosti jej zložky týkajúcej sa nešírenia jadrových zbraní, sa formálne dosiahol pokrok, pokiaľ ide o zabezpečovanie civilného štiepneho materiálu, ale keďže nedávne odmietnutie spolupráce zo strany Ruska a zhoršovanie jeho vzťahov so Spojenými štátmi americkými ohrozujú ďalšie úsilie o zabezpečovanie a obmedzovanie štiepnych materiálov;
J. keďže Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov je právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti fyzickej ochrany jadrových materiálov, ktorý stanovuje opatrenia v oblasti prevencie, vyšetrovania a trestov, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré súvisia s jadrovým materiálom;
K. keďže Rusko a Spojené štáty americké pokračujú vo vykonávaní novej zmluvy START, ktorej platnosť v prípade nepredĺženia oboma stranami uplynie v roku 2021; keďže prezident Spojených štátov Barack Obama vo svojom prejave v Berlíne v roku 2013 predniesol dôležitý návrh na obmedzenie počtu jadrových hlavíc, ktorý zopakoval v roku 2016 vo Washingtone; keďže Ruská federácia na túto predbežnú ponuku na začatie rokovaní o dohode nadväzujúcej na novú zmluvu START nereagovala a zatiaľ neboli dohodnuté žiadne opatrenia nadväzujúce na uvedenú zmluvu, ktorými by sa zabezpečilo zníženie počtu nestrategických a strategických jadrových zbraní vedúce k ich odstráneniu;
L. keďže skúšky jadrových zbraní a/alebo akékoľvek iné jadrové explózie sú hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť a ohrozujú celosvetový režim jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní; keďže Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) je najúčinnejším spôsobom, ako zakázať skúšky jadrových zbraní; keďže rok 2016 je rokom 20. výročia otvorenia CTBT na podpis, k čomu došlo 24. septembra 1996;
M. keďže napriek všetkej snahe zvolať konferenciu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe do decembra 2012, a to v súlade s konsenzuálnymi dohodami zmluvných štátov ZNJZ na hodnotiacej konferencii v roku 2010, sa táto konferencia neuskutočnila;
N. keďže strategická koncepcia NATO z roku 2010 a revízia stratégie na odstrašenie a obranu z roku 2012 zaväzujú NATO k vytvoreniu podmienok pre svet bez jadrových zbraní; keďže na základe dohôd NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní a dvojstranných dohôd je v piatich štátoch NATO, ktoré nevlastnia jadrové zbrane (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko), naďalej rozmiestnených približne 150 až 200 amerických jadrových neriadených bômb krátkeho doletu, a keďže tieto zbrane sú v uvedených krajinách umiestnené v súlade so súčasnými politikami NATO;
O. keďže bezpečnosť jadrových zbraní USA rozmiestnených v Turecku sa stala predmetom zvýšeného záujmu v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Sýrii, ktorý sa odohráva neďaleko leteckej základne Incirlik, a v dôsledku udalostí na tejto leteckej základni a v jej okolí počas neúspešného pokusu o štátny prevrat 15. júla 2016 a po ňom;
P. keďže 5. decembra 2015 sme si pripomenuli 20. výročie podpísania memoranda z Budapešti; keďže Ukrajina rešpektovala všetky jeho ustanovenia a zaujala aktívny postoj k otázkam jadrového odzbrojenia a nešírenia na rozdiel od Ruskej federácie, ktorá porušila svoje záväzky tým, že obsadila časť územia Ukrajiny (Krym) a začala ozbrojený útok na východe Ukrajiny; keďže tým vznikol nebezpečný precedens, pretože štát, ktorý zaručoval bezpečnosť Ukrajiny v reakcii na jej rozhodnutie pridať sa ako štát nevlastniaci jadrové zbrane k ZNJZ, narušil jej zvrchovanosť a územnú celistvosť a vážne poškodil nielen hodnovernosť nástroja ako celku, ale aj negatívne bezpečnostné záruky poskytnuté štátom vlastniacim jadrové zbrane, ako aj ZNJZ samotné a myšlienku presadzovania celosvetového jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní na základe medzinárodného práva a mnohostranných zmlúv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad hrozivými vyhláseniami vysokopostavených ruských predstaviteľov, že Rusko má právo rozmiestniť a použiť jadrové zbrane na Kryme, čo by malo globálne dôsledky; je znepokojený novou ruskou vojenskou doktrínou z decembra 2014, ktorá umožňuje použiť jadrové zbrane proti štátu, ktorý nedisponuje takýmito zbraňami;
Q. keďže Rusko v Kaliningrade rozmiestnilo rakety krátkeho doletu Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice, uskutočňuje cvičenia a prelety zahŕňajúce jadrové systémy, a keďže vyhlásenia ruských vedúcich predstaviteľov o význame jadrového odstrašovania a rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o ukladaní plutónia a nakladaní s ním uzatvorenej so Spojenými štátmi americkými v roku 2000 zvýšili obavy z nárastu významu jadrových zbraní pre Rusko;
R. keďže EÚ zohráva dôležitú úlohu ako účastník spoločného komplexného akčného plánu dohodnutého s Iránom, pričom je zároveň riadnym členom spoločnej komisie dohliadajúcej na vykonávanie dohody;
S. keďže KĽDR 9. septembra 2016 uskutočnila svoju piatu jadrovú skúšku iba niekoľko mesiacov po skúške zo 6. januára 2016; keďže táto skúška, ktorú KĽDR označila za „úspešnú skúšku vodíkovej bomby“, je jasným porušením jej medzinárodných záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyhlásenia o denuklearizácii medzi oboma Kóreami z roku 1992, v ktorej sa uvádza, že žiadna z krajín nebude vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane; keďže šírenie akýchkoľvek ZHN, ale najmä jadrových zbraní a prostriedkov umožňujúcich ich použitie, je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže KĽDR oznámila v roku 2003 svoje odstúpenie od ZNJZ, od roku 2006 uskutočňuje jadrové skúšky a v roku 2009 oficiálne vyhlásila, že vyvinula jadrovú zbraň na účely odstrašenia, čo znamená, že KĽDR predstavuje zvýšenú hrozbu pre susedné krajiny v severovýchodnej Ázii a pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť;
T. keďže v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 sa uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia je potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť, vrátane zvýšenia možnosti pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, a že EÚ je odhodlaná dosiahnuť univerzálne dodržiavanie režimov multilaterálnych zmlúv a posilňovať zmluvy a ich ustanovenia o overovaní; keďže globálna stratégia EÚ na rok 2016 neobsahuje žiadnu zmienku o ZHN, nešírení a kontrole zbraní;
U. keďže EÚ sa, žiaľ, v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu NPT v roku 2015 nedokázala dohodnúť na spoločnom stanovisku k jadrovému odzbrojeniu, pričom prvýkrát uznala, že boli vyjadrené „rôzne názory“ na dôsledky jadrových zbraní; keďže na tejto konferencii sa pre nezhody v súvislosti s pokračovaním v regionálnom úsilí o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe nepodarilo prijať konečný dokument;
V. keďže EÚ sa zaviazala, že využije všetky primerané dostupné nástroje na predchádzanie, zabránenie, zastavenie a v rámci možností na odstránenie programov šírenia, ktoré vyvolávajú obavy na globálnej úrovni, ako je to jasne uvedené v stratégii EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatej Európskou radou 12. decembra 2003, a keďže zabezpečila užšiu spoluprácu európskych odborných skupín zaoberajúcich sa otázkou nešírenia v rámci Združenia EÚ pre nešírenie zbraní;
W. keďže je dôležité podporovať a posilňovať transparentné zapojenie občianskej spoločnosti do tohto medzinárodného procesu;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej situácie v okolí Európskej únie a za hranicami jej susedstva, keďže v dôsledku tohto zhoršenia by sa jadrové zbrane mohli opäť začať používať na aktívne odstrašovanie a mohlo by dôjsť k ich šíreniu medzi štátmi aj neštátnymi subjektmi, ako aj nad nedostatočným vykonávaním účinných krokov na odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní;
2. vyzýva všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, aby prijali konkrétne dočasné opatrenia na obmedzenie rizika výbuchov jadrových zbraní vrátane zníženia operačného stavu jadrových zbraní a presunu jadrových zbraní z miest nasadenia do skladov, obmedzenia úlohy jadrových zbraní vo vojenských doktrínach a urýchleného zredukovania všetkých druhov jadrových zbraní;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním Zmluvy o jadrových silách stredného;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšenou jadrovou hrozbou vyplývajúcou z postoja Ruska, ktorý má celosvetový vplyv na otázky bezpečnosti, stability a predvídateľnosti a zo zhoršujúceho sa vzťahu s NATO vrátane možných porušení Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, z vyhlásení naznačujúcich zvýšenú pripravenosť použiť jadrové zbrane a z vyhlásení, podľa ktorých sa zvažuje prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní v ďalších oblastiach Európy; upozorňuje na ruské vojenské cvičenia, pri ktorých dochádza k simuláciám použitia jadrových zbraní proti Poľsku, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozmiestnením raketových systémov Iskander schopných niesť jadrové hlavice v Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s členskými štátmi EÚ Poľskom a Litvou; pripomína, že Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z roku 1996 rozhodol, že podľa platného medzinárodného práva nebol schopný dospieť k definitívnemu záveru, pokiaľ ide o zákonnosť či nezákonnosť použitia jadrových zbraní štátom v extrémnej situácii sebaobrany;
5. podporuje samit o jadrovej bezpečnosti v roku 2016, pričom uznáva, že nepovolené obchodovanie s jadrovým materiálom a jeho používanie je bezprostrednou a vážnou hrozbou pre globálnu bezpečnosť, a očakáva zaistenie úplného sledovania a fyzického zabezpečenia všetkých materiálov vhodných na výrobu zbraní;
6. víta ukončenie práce otvorenej pracovnej skupiny OSN, ktorá bola na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 70/33 poverená zabezpečením pokroku pri mnohostranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení; víta odporúčanie Valnému zhromaždeniu OSN obsiahnuté v záverečnej správe otvorenej pracovnej skupiny (dokument A/71/371) a prijaté so všeobecnou podporou 19. augusta 2016, o zvolaní konferencie v roku 2017, ktorá bude otvorená všetkým štátom a zameraná na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní, ktorý by viedol k ich úplnému odstráneniu; uznáva, že tento krok posilní ciele a záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o nešírení jadrových zbraní, a pomôže vytvoriť podmienky pre globálnu bezpečnosť a svet bez jadrových zbraní;
7. vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zvolanie takejto konferencie v roku 2017 a konštruktívne sa do nej zapojili, a žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby k priebehu rokovaní na tejto konferencii v roku 2017 konštruktívne prispeli;
8. pripomína 20. výročie otvorenia CTBT na podpis 23. septembra 1996 a zdôrazňuje, že univerzálna, medzinárodná a účinne overiteľná zmluva o zákaze skúšok je najúčinnejším spôsobom zákazu jadrových skúšok a akýchkoľvek iných jadrových explózií;
9. naliehavo vyzýva zvyšné štáty uvedené v prílohe II CTBT, ktorých ratifikácia je potrebná pre jej nadobudnutie platnosti, aby zmluvu urýchlene podpísali a/alebo ratifikovali s cieľom bezodkladne zabezpečiť plný právny účinok tohto kľúčového medzinárodného nástroja; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016);
10. oceňuje významný pokrok, ktorý dosiahla prípravná komisia Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) pri dokončovaní a prevádzke svojho účinného medzinárodného systému monitorovania, ktorý aj bez nadobudnutia platnosti zmluvy prispieva k regionálnej stabilite ako významné opatrenie na budovanie dôvery, posilňuje režim nešírenia a odzbrojenia a prináša štátom ďalšie vedecké a civilné výhody; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ ide o ďalšiu prevádzku systému monitorovania, prípravná komisia CTBTO sa bude naďalej spoliehať na finančné príspevky štátov;
11. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek nádeji na opačný vývoj sa jadrové zbrane vracajú do strategického plánovania štátov, ktoré sú nimi vyzbrojené; žiada o prehĺbenie dialógu so všetkými štátmi, ktoré vlastnia jadrové zbrane, s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporuje najmä kroky Spojených štátov amerických a Ruska vedúce k zníženiu stavov ich jadrových zbraní, ako sa dohodlo v novej zmluve START;
12. vyjadruje poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia platnosti novej zmluvy START v roku 2011 nedošlo k žiadnym ďalším rokovaniam o naliehavo potrebnom znížení počtu rozmiestnených a nerozmiestnených jadrových hlavíc vrátane – ako bolo predtým dohodnuté medzi Spojenými štátmi a Ruskom – opatrení na zníženie a odstránenie jadrových zbraní krátkeho doletu a taktických jadrových zbraní, ktoré sú považované za substrategické alebo nestrategické jadrové zbrane;
13. uznáva, že vzájomné a súbežné stiahnutie jadrových hlavíc krátkeho doletu a taktických a určených substrategických jadrových hlavíc z európskeho územia by mohlo pozitívne prispieť k zabezpečeniu podmienok na vytvorenie ďalších zón bez jadrových zbraní, čo by napomohlo splnenie záväzkov v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia uvedených v ZNJZ a zároveň vytvorilo precedens pre ďalšie jadrové ozbrojenie;
14. oceňuje vytvorenie zón bez jadrových zbraní ako pozitívny krok k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní; v tejto súvislosti zastáva názor, že zóna bez jadrových zbraní na Blízkom východe založená na ustanoveniach, ku ktorým štáty dospejú slobodne, by mohla mať zásadný význam pre dosiahnutie trvalého a komplexného mieru v tejto oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie, že v roku 2012 sa neuskutočnila konferencia o vytvorení zóny bez ZHN na Blízkom východe plánovaná v rámci ZNJZ;
15. podporuje dodatočné úsilie s cieľom posilniť mandát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vrátane všeobecného zavedenia dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a ďalších krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery; usiluje sa zabezpečiť vyčlenenie dostatočných prostriedkov pre túto organizáciu, aby mohla plniť svoj dôležitý mandát, ktorým je zaisťovanie bezpečnosti jadrových činností; žiada, aby sa v rámci prípravného výboru pre nadchádzajúcu ZNJZ v roku 2017 a na konferencii na vysokej úrovni zameranej na jadrové odzbrojenie v roku 2018 dosiahol pokrok;
16. víta dohodu skupiny P5+1 a Iránu o ambíciách tejto krajiny v jadrovej oblasti a nabáda k pokračovaniu spolupráce medzi týmito stranami, ktorá by viedla k úplnému vykonávaniu spoločného komplexného akčného plánu; domnieva sa, že spoločný komplexný akčný plán, známy aj ako dohoda o iránskom jadrovom programe, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo by malo umožniť nielen podstatné zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EÚ+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké), spolu s PK/VP; plne podporuje PK/VP v jej úlohe koordinátorky spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že dôsledné a úplné vykonávanie uvedeného plánu je naďalej mimoriadne dôležité;
17. odsudzuje nedávne jadrové skúšky KĽDR a skutočnosť, že táto krajina odmietla viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane tej najnovšej z 2. marca 2016 (2070); naliehavo žiada KĽDR, aby sa zdržala ďalších provokatívnych akcií a vzdala sa svojho programu jadrových a balistických rakiet, a to úplným, preukázateľným a nezvratným spôsobom, aby zastavila všetky súvisiace činnosti a bezodkladne splnila všetky svoje medzinárodné záväzky vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a Rady guvernérov MAAE, ako aj iných medzinárodných noriem v oblasti odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní, a aby sa vrátila k rokovaciemu stolu; vyzýva KĽDR, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; potvrdzuje svoju vôľu diplomaticky a politicky riešiť jadrový problém KĽDR a podporuje obnovenie šesťstranných rokovaní; naliehavo žiada Čínu, aby vyvinula väčší tlak na KĽDR;
18. víta začlenenie doložiek o nešírení ZHN do dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uplatňovať bez výnimky všetky partnerské krajiny EÚ;
19. víta predstavenie globálnej stratégie EÚ a naliehavo vyzýva ESVČ, aby v nadväznosti na to aktualizovala a rozšírila stratégiu EÚ proti šíreniu ZHN z roku 2003 a nové smery činnosti z roku 2009, pričom zohľadní uvedené otázky a problémy, s cieľom urobiť z EÚ hnaciu silu pri posilňovaní a presadzovaní mnohostranných dohôd o jadrovom odzbrojení a nešírení;
20. víta pravidelný kontakt s týmito témami prostredníctvom združenia EÚ pre nešírenie jadrových zbraní a iných organizácií občianskej spoločnosti a think tankov a vyzýva združenie EÚ pre nešírenie jadrových zbraní, ktoré vedie hlavný poradca a osobitný vyslanec pre nešírenie zbraní a odzbrojenie, aby rozšírilo svoju agendu tak, aby zahŕňala odzbrojenie;
21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému predstaviteľovi OSN pre otázky odzbrojenia, Organizácii Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, generálnemu riaditeľovi MAAE a parlamentom piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.