SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v Taliansku po zemetraseniach
28.11.2016 - (2016/2988(RSP))
ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:
PPE (B8-1285/2016)
Verts/ALE (B8-1286/2016)
S&D (B8-1288/2016)
EFDD (B8-1289/2016)
ECR (B8-1291/2016)
ALDE (B8-1294/2016)
GUE/NGL (B8-1296/2016)
Lambert van Nistelrooij, Salvatore Cicu, Antonio Tajani, Elisabetta Gardini, Ramón Luis Valcárcel Siso, Alessandra Mussolini, Lara Comi, Fernando Ruas, Lorenzo Cesa, Daniel Buda, Franc Bogovič v mene skupiny PPE
Constanze Krehl, Mercedes Bresso, Gianni Pittella, Elena Gentile, Enrico Gasbarra, Andrea Cozzolino, Damiano Zoffoli, Silvia Costa, Nicola Danti, Paolo De Castro, Michela Giuffrida, Roberto Gualtieri, David-Maria Sassoli, Iratxe García Pérez, Viorica Dăncilă, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Victor Boştinaru v mene skupiny S&D
Raffaele Fitto, Remo Sernagiotto, Ruža Tomašić v mene skupiny ECR
Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Urmas Paet, Viktor Uspaskich, Hilde Vautmans, Frédérique Ries v mene skupiny ALDE
Curzio Maltese, Eleonora Forenza, Barbara Spinelli, Patrick Le Hyaric, Merja Kyllönen, Fabio De Masi, Stelios Kouloglou, Estefanía Torres Martínez, Tania González Peñas, Xabier Benito Ziluaga, Lola Sánchez Caldentey, Miguel Urbán Crespo v mene skupiny GUE/NGL
Davor Škrlec, Bronis Ropė, Igor Šoltes v mene skupiny Verts/ALE
Rosa D’Amato, Laura Agea, Fabio Massimo Castaldo, Daniela Aiuto, Isabella Adinolfi, Piernicola Pedicini, Eleonora Evi v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Taliansku po zemetraseniach
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluvy o EÚ),
– so zreteľom na článok 174, článok 175 ods. 3 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[1],
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie[2],
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[3], a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[4],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)[5],
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci[6],
– so zreteľom na závery Rady z 11. apríla 2011 o ďalšom rozvoji hodnotenia rizík v súvislosti so zvládaním katastrof v Európskej únii,
– so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2008, v ktorých sa vyzýva k zlepšeniu spôsobilostí civilnej ochrany prostredníctvom európskeho systému vzájomnej pomoci založeného na modulárnom prístupe v oblasti civilnej ochrany (16474/08),
– so zreteľom na správu Komisie s názvom Výročná správa Fondu solidarity Európskej únie za rok 2014 (COM(2015)0502),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o regionálnom vplyve zemetrasení[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o zvýšení kapacity Únie v oblasti reakcie na katastrofy[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie: Taliansko, zemetrasenie v regióne Abruzzo (KOM(2009)0445 – C7-0122/2009 – 2009/2083(BUD))[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní[10],
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 k Fondu solidarity Európskej únie[11],
– so zreteľom na otázky Komisii o situácii v Taliansku po zemetraseniach (O-000139/2016 – B8-1812/2016, O-000140/2016 – B8-1813/2016 a O-000141/2016 – B8-1814/2016),
– so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 24/2012 s názvom Reakcia Fondu solidarity Európskej únie na zemetrasenie v regióne Abruzzo v roku 2009: závažnosť operácií a náklady na ne,
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže po zničujúcom zemetrasení, ktoré 24. augusta 2016 zasiahlo stredné Taliansko, 26. októbra 2016, resp. 30. októbra, postihli regióny stredného Talianska ďalšie tri silné zemetrasenia v podobe vlny silných otrasov o sile 5,5 a 6,1, resp. 6,5 stupňa;
B. keďže zemetrasenia a následné otrasy aj v ďalších mesiacoch pustošili stredné Taliansko; keďže posledné zemetrasenie z 30. októbra bolo najsilnejším zemetrasením, ktoré postihlo krajinu za viac ako 30 rokov, pričom zrovnalo so zemou celé dediny a mnohých obyvateľov postihnutých oblastí priviedlo na pokraj zúfalstva a spôsobilo rôzne nepriame formy škôd v okolitých oblastiach;
C. keďže nedávne zemetrasenia údajne spôsobili zranenia viac než 400 ľuďom a usmrtili 290 ľudí;
D. keďže tieto ničivé zemetrasenia sa hromadia v tzv. dominovom efekte a povedú k vysídleniu 100 000 obyvateľov;
E. keďže vplyvom najnovších zemetrasení boli zničené mestá, vážne poškodená miestna a regionálna infraštruktúra, zdevastované historické a kultúrne dedičstvo, narušená hospodárska činnosť, a to najmä v prípade MSP, vzhľad krajiny, poľnohospodárstvo a potenciál v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva;
F. keďže tieto územia trpeli deformáciou na rozlohe približne 130 km2 s maximálnym posunom aspoň 70 cm a keďže nepredvídateľné hydrogeologické dôsledky by mohli pri nepriaznivom zimnom počasí viesť k ďalším prírodným katastrofám, ako sú záplavy a zosuny pôdy, a ku kumulácii škôd;
G. keďže niektoré územia v Európskej únii sú zraniteľnejšie a hrozí im vyššie riziko vzniku zemetrasení; keďže dokonca môžu byť vystavené opakujúcim sa prírodným pohromám rôzneho druhu, niektoré z nich v období kratšom ako jeden rok, posledné prípady sa vyskytli v Taliansku, Portugalsku, Grécku a na Cypre;
H. keďže treba dobre koordinovať udržateľné rekonštrukčné úsilie s cieľom odstrániť hospodárske a sociálne straty a osobitná pozornosť by sa mala venovať aj neoceniteľnému talianskemu kultúrnemu dedičstvu, pričom sa musia podporovať medzinárodné a európske projekty zamerané na ochranu historických budov a miest;
I. keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol vytvorený na základe nariadenia č. 2012/2002 v reakcii na katastrofálne povodne, ktoré v lete 2002 postihli strednú Európu;
J. keďže na posilnenie preventívnych opatrení na riešenie zemetrasení a opatrení na obnovu možno využiť rôzne nástroje Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy alebo mechanizmus v oblasti civilnej ochrany a jeho finančný nástroj;
K. keďže reformou FSEÚ z roku 2014 sa pre členské štáty zaviedla možnosť požiadať o zálohové platby, o schválení ktorých rozhoduje Komisia, ak sú k dispozícii dostatočné zdroje; keďže však výška zálohy nesmie presiahnuť 10 % z predpokladanej celkovej sumy finančného príspevku z FSEÚ a jej maximálna výška predstavuje 30 miliónov EUR;
L. keďže postihnutý štát musí predložiť Komisii žiadosť o pomoc z FSEÚ najneskôr do 12 týždňov od zistenia prvých škôd spôsobených katastrofou; keďže prijímajúci štát zodpovedá za použitie grantu a za kontrolu spôsobu, akým sa použije, avšak Komisia môže v prípade operácií financovaných z FSEÚ vykonať kontroly na mieste;
M. keďže proces obnovy musí zohľadňovať minulé skúsenosti a keďže potreba vykonať tento proces čo najrýchlejšie, s primeranými zdrojmi, zjednodušenou byrokraciou a transparentne by mala byť základom udržateľnej rekonštrukcie rovnako ako potreba zaistiť bezpečnosť a stabilitu pre postihnuté obyvateľstvo s cieľom zabezpečiť mu, že bude môcť aj naďalej žiť v týchto regiónoch;
N. keďže prevencia by mala byť čoraz dôležitejšou fázou riadenia katastrof a mala by nadobudnúť väčšiu spoločenskú dôležitosť, a takisto si vyžaduje obozretný akčný program týkajúci sa šírenia informácií, osvety a vzdelávania;
O. keďže súčasné opatrenia na predchádzanie katastrofám by sa mali posilniť v súlade s predchádzajúcimi návrhmi Parlamentu s cieľom konsolidovať stratégiu pre prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof na úrovni EÚ;
1. vyjadruje svoj najhlbší súcit a solidaritu so všetkými jednotlivcami postihnutými zemetrasením a ich rodinami, ako aj s talianskymi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do zmierňovania následkov katastrofy;
2. vyjadruje svoje obavy z veľkého počtu vysídlených osôb vystavených drsným poveternostným podmienkam blížiaceho sa zimného obdobia; vyzýva preto Komisiu, aby identifikovala všetky možné spôsoby poskytnutia pomoci talianskym orgánom s cieľom zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre osoby, ktoré prišli o svoje obydlia;
3. oceňuje neúnavné úsilie záchranných jednotiek, síl civilnej ochrany, dobrovoľníkov, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych, regionálnych aj štátnych orgánov v zdevastovaných oblastiach, ktoré vynakladajú na záchranu životov, obmedzenie škôd a zabezpečenie spoločných základných činností s cieľom zachovať dôstojnú životnú úroveň;
4. zdôrazňuje, že séria zemetrasení a skaza, ktorú po sebe tieto zemetrasenia zanechávajú, má vážne hospodárske a sociálne dôsledky;
5. zdôrazňuje vážnosť situácie v teréne, v dôsledku ktorej vzniká významný a intenzívny finančný tlak na talianske celoštátne, regionálne a miestne verejné orgány;
6. víta väčšiu mieru flexibility pri výpočte deficitu na výdavky týkajúce sa zemetrasenia, ktorá bola poskytnutá Taliansku v súlade so zmluvami v záujme efektívneho a rýchleho zvládnutia súčasnej núdzovej situácie a budúcich zásahov potrebných na zaručenie bezpečnosti v postihnutých oblastiach; vyzýva tiež taliansku vládu, aby zabezpečila, že všetky dodatočne poskytnuté prostriedky sa skutočne použijú na tento konkrétny účel;
7. vzhľadom na výnimočnú a mimoriadne vážnu situáciu žiada Komisiu, aby zvážila možnosť vylúčiť udržateľné investície do obnovy a akékoľvek investície do antiseizmických investícií vrátane tých, ktoré sú spolufinancované prostredníctvom EŠIF a priradené k tematickému cieľu č. 5 („prevencia, podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie rizikám a riadenie rizík“), z výpočtu vnútroštátnych deficitov v rámci Paktu stability a rastu;
8. víta solidaritu vyjadrenú inštitúciami EÚ, inými členskými štátmi, európskymi regiónmi a medzinárodnými aktérmi vo forme vzájomnej podpory v núdzových situáciách;
9. zdôrazňuje problémy v oblasti predvídania v systémoch monitorovania zemetrasení a vysokú seizmickú aktivitu v oblasti Stredozemného mora a juhovýchodnej Európe; vyzýva členské štáty, aby urýchlili výskum zameraný na predchádzanie škodám, riadenie krízových situácií a minimalizáciu dosahu katastrof, a to v spojení s opatreniami v rámci programu Horizont 2020; so znepokojením konštatuje, že počas uplynulých 15 rokov v dôsledku ničivých zemetrasení, ktoré postihli Európu, tisíce ľudí zomreli a státisíce zostali bez domova;
10. pripomína, že je dôležité dodržiavať požiadavky na výstavbu budov a infraštruktúry odolných voči zemetraseniam; vyzýva štátne, regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie o zabezpečenie súladu stavieb s platnými normami týkajúcimi sa zemetrasení a venovali tejto téme náležitú pozornosť pri vydávaní stavebných povolení;
11. zdôrazňuje význam mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany pri podpore spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany v celej Európe v nepriaznivých situáciách a pri obmedzovaní dôsledkov mimoriadnych udalostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ešte viac zjednodušili postupy aktivácie mechanizmu, aby mohol byť rýchlo a účinne sprístupnený v období bezprostredne po katastrofe;
12. berie na vedomie žiadosť, ktorú predložila talianska vláda Európskemu fondu solidarity a vyzýva Komisiu, aby podnikla všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom analyzovať žiadosti o pomoc z Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), aby sa zabezpečila jeho rýchla mobilizácia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam čo najskoršieho sprístupnenia zálohových platieb vnútroštátnym orgánom, aby mohli reagovať na naliehavé požiadavky situácie;
13. domnieva sa, že čiastočné začlenenie ročného finančného príspevku FSEÚ do rozpočtu, ktoré umožňuje navrhované súhrnné nariadenie, by mohlo ešte viac urýchliť postup mobilizácie prostriedkov s cieľom skôr a rýchlejšie reagovať, pokiaľ ide o pomoc ľuďom postihnutým katastrofou; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v kontexte možných budúcich reforiem preskúmala realizovateľnosť zvýšenia prahu zálohových platieb a skrátenie lehôt na spracovanie žiadostí;
14. zdôrazňuje význam vytvárania súčinnosti medzi všetkými dostupnými nástrojmi vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a zabezpečenia toho, aby sa zdroje využívali účinne na rekonštrukciu a všetky ostatné potrebné zásahy, a to v plnej spolupráci s talianskymi štátnymi a regionálnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby bola pripravená z tohto dôvodu prijať zmeny programov a operačných programov čo najskôr po predložení žiadosti o zmeny zo strany členského štátu; podobne zdôrazňuje možnosť použiť Európsky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) na podporu vidieckych oblastí a poľnohospodárskej činnosti, ktoré boli postihnuté zemetrasením;
15. okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité optimalizovať využívanie existujúcich prostriedkov EÚ na investície do predchádzania prírodným katastrofám a zabezpečenia konsolidácie a dlhodobého udržateľného rozvoja projektov obnovy, a pripomína potrebu zjednodušiť administratívne postupy na koordináciu fondov; zdôrazňuje, že po prijatí pomoci z FSEÚ by príslušné členské štáty mali zintenzívniť svoje úsilie zamerané na rozvoj vhodných stratégií riadenia rizika a posilnenie mechanizmov na prevenciu katastrof;
16. berie na vedomie, že na žiadosť talianskej vlády bolo aktivované riadenie núdzových situácií EÚ Copernicus s cieľom poskytnúť satelitný odhad škôd v postihnutých oblastiach; podporuje spoluprácu medzi medzinárodnými výskumnými centrami a víta využitie radaru so syntetickým otvorom (SAR), ktorý dokáže cez oblaky hodnotiť a merať aj centimetrové pohyby na zemskom povrchu cez deň aj v noci, a to aj na účely prevencie a riadenia rizika;
17. zdôrazňuje dôležitosť štúdia opatrení na prispôsobovanie sa vidieckych i mestských oblastí narastajúcemu výskytu a rozmeru extrémnych klimatických javov v rôznych geografických oblastiach; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie prepojenia medzi jednotlivými systémami včasného varovania;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Talianska a regionálnym a miestnym orgánom v postihnutých oblastiach.
- [1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
- [2] Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.
- [3] Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
- [4] Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.
- [5] Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1.
- [6] Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.
- [7] Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 269.
- [8] Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 15.
- [9] Ú. v. EÚ C 230 E, 26.8.2010, s. 13.
- [10] Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13.
- [11] Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 48.