Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0424/2017Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0424/2017

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v oblasti ľudských práv v Indonézii

14.6.2017 - (2017/2724(RSP))

v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:
ECR (B8‑0424/2017)
Verts/ALE (B8‑0425/2017)
S&D (B8‑0426/2017)
ALDE (B8‑0428/2017)
GUE/NGL (B8‑0430/2017)
PPE (B8‑0431/2017)

Cristian Dan Preda, Esther de Lange, Jeroen Lenaers, Sandra Kalniete, Elmar Brok, Mairead McGuinness, Brian Hayes, Lefteris Christoforou, Marijana Petir, Ivan Štefanec, József Nagy, Milan Zver, Dubravka Šuica, Pavel Svoboda, Tunne Kelam, Patricija Šulin, Krzysztof Hetman, Sven Schulze, Tomáš Zdechovský, Ivana Maletić, Claude Rolin, Romana Tomc, László Tőkés, Bogdan Brunon Wenta, Eduard Kukan, Csaba Sógor, Adam Szejnfeld, Giovanni La Via, Jaromír Štětina, Jiří Pospíšil, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Laima Liucija Andrikienė, Roberta Metsola, Deirdre Clune, Stanislav Polčák, Andrey Kovatchev, Julia Pitera v mene skupiny PPE
Elena Valenciano, Victor Boştinaru, Soraya Post, David Martin v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Angel Dzhambazki, Ruža Tomašić, Monica Macovei v mene skupiny ECR
Hilde Vautmans, Izaskun Bilbao Barandica, Ilhan Kyuchyuk, Johannes Cornelis van Baalen, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Dita Charanzová, Gérard Deprez, María Teresa Giménez Barbat, Martina Dlabajová, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Louis Michel, Javier Nart, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Paavo Väyrynen, Ramon Tremosa i Balcells, Cecilia Wikström v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat, Barbara Spinelli, Miguel Urbán Crespo, Tania González Peñas, Estefanía Torres Martínez, Xabier Benito Ziluaga, Lola Sánchez Caldentey, Stelios Kouloglou, Helmut Scholz, Dimitrios Papadimoulis v mene skupiny GUE/NGL
Barbara Lochbihler, Heidi Hautala, Bodil Valero, Ernest Urtasun, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Igor Šoltes, Maria Heubuch, Jordi Solé v mene skupiny Verts/ALE
Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Isabella Adinolfi v mene skupiny EFDD

Postup : 2017/2724(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B8-0424/2017
Predkladané texty :
RC-B8-0424/2017
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v oblasti ľudských práv v Indonézii

(2017/2724(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Indonézii, najmä na uznesenie z 19. januára 2017[1],

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Indonéziou (DPS), ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2014, a na spoločnú tlačovú správu z 29. novembra 2016 po prvom zasadnutí spoločného výboru EÚ – Indonézia v rámci DPS,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 9. mája 2017 o slobode náboženského vyznania a viery a slobode prejavu,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva – súbor informácií o Indonézii zo 17. februára 2017, ako aj na všeobecné pravidelné preskúmanie (tretí cyklus) a súhrn príspevkov zainteresovaných strán, pokiaľ ide o Indonéziu, z 20. februára 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 27. júla 2016 o plánovaných popravách v Indonézii,

–  so zreteľom na Šiesty dialóg o ľudských právach medzi Európskou úniou a Indonéziou z 28. júna 2016,

–  so zreteľom na Bangkockú deklaráciu o podpore globálneho partnerstva ASEAN – EÚ pre spoločné strategické ciele zo 14. októbra 2016,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Indonézia ratifikovala v roku 2006,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1987,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Indonézia je štvrtou najľudnatejšou krajinou, treťou najväčšou demokraciou, najväčšou krajinou s moslimskou väčšinou a je rozmanitou spoločnosťou, ktorú tvorí 255 miliónov občanov z rôznych etník, jazykov a kultúr;

B.  keďže Indonézia je dôležitým partnerom EÚ; keďže vzťahy medzi EÚ a Indonéziou, členom skupiny G20, sú pevné; keďže EÚ a Indonézia uznávajú rovnaké hodnoty, pokiaľ ide o ľudské práva, správu vecí verejných a demokraciu;

C.  keďže v roku 2016 bolo v Indonézii zaznamenané nezvyčajne veľké množstvo násilných diskriminačných obťažujúcich verbálnych útokov a ničivých prejavov voči LGBT; keďže údajne tieto útoky priamo alebo nepriamo rozdúchavali vládni úradníci, štátne inštitúcie a extrémisti; keďže v roku 2017 sa povaha týchto útokov zhoršila;

D.  keďže v osobitnej autonómnej provincii Aceh, v ktorej platí právo šaría, sú sexuálne dobrovoľné styky osôb rovnakého pohlavia a dobrovoľné sexuálne vzťahy mimo manželstva trestným činom a trestajú sa 100 ranami bičom a odňatím slobody v trvaní 100 mesiacov; keďže v máji 2017 boli dvaja mladí muži odsúdení za sexuálne vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia na 85 rán palicou; keďže právo nebyť mučený je základným a nescudziteľným právom;

E.  keďže v ostatných častiach Indonézie nie je homosexualita nezákonná; keďže však napriek tomu je komunita LGBTI v posledných rokoch vystavená tlakom;

F.  keďže počas policajného zásahu v gay klube v Jakarte 21. mája 2017 bolo zatknutých 141 mužov za „porušenie zákonov o pornografii“ ;

G.  keďže od januára 2016 ústavný súd v Indonézii skúma petíciu požadujúcu kriminalizáciu pohlavného styku medzi gejmi a nemanželského pohlavného styku;

H.  keďže v Indonézii narastá neznášanlivosť voči náboženským menšinám, ktorú umožňujú diskriminačné zákony a iné právne predpisy vrátane zákona o rúhaní, ktorým sa oficiálne uznáva len šesť náboženstiev; keďže do júna 2017 bolo na základe zákonov o rúhaní odsúdených a uväznených viacero osôb;

I.  keďže v januári 2017 Národná komisia pre ľudské práva (Komisi Nasional Hak Asaki Manusia) zistila, že v niektorých provinciách, napríklad v provincii Západná Jáva, dochádza k oveľa viac prípadom náboženskej neznášanlivosti než inde, a že úradníci regionálnej vlády nesú často zodpovednosť za tolerovanie alebo priamo za páchanie zneužívania;

J.  keďže existujú vážne obavy zo zastrašovania novinárov a násilia páchaného voči nim; keďže novinári by mali mať prístup do celej krajiny;

K.  keďže podľa organizácie Human Rights Watch sa v období medzi rokmi 2010 a 2015 stalo obeťami mrzačenia ženských pohlavných orgánov 49 % dievčat vo veku 14 rokov alebo mladších;

L.  keďže orgány popravili štyroch odsúdených obchodníkov s drogami v júli 2016 a uviedli, že ďalších 10 väzňov v cele smrti bude popravených v roku 2017;

1.  váži si pevné vzťahy medzi EÚ a Indonéziou a znovu poukazuje na význam silných a dlhotrvajúcich politických, hospodárskych a kultúrnych väzieb medzi obidvomi stranami; zdôrazňuje význam dialógu medzi EÚ a Indonéziou o ľudských právach, ktorý umožňuje otvorenú výmenu názorov o ľudských právach a demokracii, ktoré sú tiež základom DPS;

2.  vyzýva na intenzívnejšie parlamentné kontakty medzi EÚ a Indonéziou, prostredníctvom ktorých je možné konštruktívne diskutovať o rozličných otázkach spoločného záujmu vrátane ľudských práv; vyzýva indonézsky parlament na posilnenie týchto medziparlamentných vzťahov;

3.  víta aktívne zapojenie Indonézie na regionálnej a mnohostrannej úrovni; zdôrazňuje, že Indonézia bola nedávno skúmaná v rámci všeobecného pravidelného preskúmania počas zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v máji 2017; zdôrazňuje, že podobne ako v minulých cykloch podstúpila Indonézia toto preskúmanie dobrovoľne;

4.  vyzýva orgány osobitnej autonómnej provincie Aceh, aby zabránili ďalšiemu prenasledovaniu homosexuálov a aby dekriminalizovali homosexualitu zmenou islamského trestného poriadku; dôrazne odsudzuje palicovanie dvoch homosexuálnych mužov vo veku 20 a 23 rokov, ku ktorému došlo v Acehu 22. mája 2017, pričom to bolo prvýkrát, keď orgány v Acehu trestali palicovaním ľudí za homosexuálne praktiky; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že homosexualita je nezákonná podľa islamského trestného poriadku Acehu, ktorý je založený na práve šaría; zdôrazňuje, že potrestanie týchto dvoch mužov je krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, ktoré podľa medzinárodného práva môže predstavovať mučenie; okrem toho vyzýva orgány, aby okamžite skoncovali s verejným bičovaním;

5.  vyjadruje tiež obavy v súvislosti s rastúcou neznášanlivosťou voči indonézskej komunite LGBTI mimo osobitnej autonómnej provincie Aceh; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že napriek tomu, že homosexualita nie je trestný čin podľa trestného poriadku Indonézie, počas policajného zásahu v gay klube v Jakarte bolo 21. mája 2017 zatknutých 141 mužov; naliehavo vyzýva orgány a vládnych predstaviteľov, aby sa zdržali verejných vyhlásení, ktoré sú diskriminačné voči LGBTI alebo iným menšinám v krajine; zdôrazňuje, že polícia má povinnosť presadzovať právo a chrániť zraniteľné menšiny, a nie ich prenasledovať;

6.  odmieta tvrdenie indonézskej psychiatrickej asociácie, že homosexualita a „transrodovosť“ sú poruchy duševného zdravia; vyzýva orgány, aby ukončili násilné zadržiavanie LGBTI osôb a aby skoncovali aj so všetkými formami „liečenia“, ktoré ich má „vyliečiť“ z homosexuality, bisexuality či transrodovej identity, a aby dôsledne presadzovali tento zákaz;

7.  víta vyhlásenie prezidenta Widodoa z 19. októbra 2016, v ktorom odsúdil diskrimináciu LGBTI; vyzýva prezidenta Widodoa, aby využil svoje kľúčové postavenie a verejne odsúdil neznášanlivosť a trestné činy voči LGBTI, menšinám, ženám a organizáciám alebo zhromaždeniam v krajine;

8.  požaduje revíziu zákona o rúhaní, pretože ohrozuje náboženské menšiny; podporuje odporúčania OSN o zrušení článkov 156 a 156 písm. a) trestného poriadku, zákona o predchádzaní zneužívaniu a hanobeniu náboženstva, zákona o elektronických transakciách a údajoch a o stiahnutí obvinení vznesených proti osobám obvineným z rúhania a zastavení trestného stíhania týchto osôb;

9.  vyjadruje znepokojenie nad narastajúcou neznášanlivosťou zameranou proti etnickým, náboženským a sexuálnym menšinám v Indonézii; naliehavo vyzýva orgány Indonézie, aby pokračovali vo svojom úsilí posilniť náboženskú toleranciu a sociálnu rozmanitosť a aby toto úsilie zintenzívnili; dôrazne odsudzuje všetky prejavy násilia, obťažovania a zastrašovania namierené voči menšinám; požaduje, aby sa všetky osoby, ktoré spáchajú takéto akty násilia, za ne museli zodpovedať;

10.  vyjadruje svoje znepokojenie nad vážnym porušovaním slobody médií; naliehavo vyzýva indonézsku vládu, aby trvala na tom, aby štátne agentúry prijali politiku nulovej tolerancie voči fyzickému zneužívaniu novinárov, a aby zahraničným médiám umožnila otvorený prístup do krajiny;

11.  vyzýva indonézske orgány, aby zrušili všetky právne ustanovenia, ktoré neprimerane obmedzujú základné slobody a ľudské práva; vyzýva indonézske orgány, aby preskúmali všetky svoje právne predpisy a zabezpečili ich súlad s medzinárodnými záväzkami krajiny, najmä právne predpisy týkajúce sa slobody prejavu, myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia, rovnosti pred zákonom, nediskriminácie a práva na slobodu prejavu a zhromažďovať sa na verejnosti;

12.  je znepokojený správami o pretrvávajúcom násilí voči ženám a o praktikách, ktoré ženám ubližujú, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov; vyzýva indonézske orgány, aby presadzovali svoje právne predpisy týkajúce sa násilia páchaného na ženách, aby trestali všetky formy sexuálneho násilia, prijali právne predpisy na odstránenie rodovej nerovnosti a na posilnenie postavenia žien;

13.  víta pozastavenie popráv osôb odsúdených na smrť za obchodovanie s drogami, zatiaľ čo sa čaká na preskúmanie ich prípadu; naliehavo vyzýva indonézsku vládu, aby pokračovala v pozastavení všetkých takýchto popráv a aby opäť preskúmala jednotlivé prípady v súlade s medzinárodnými normami; požaduje okamžité obnovenie moratória na trest smrti s výhľadom zrušiť trest smrti;

14.  vyzýva indonézsku vládu, aby si plnila všetky svoje záväzky a aby rešpektovala, chránila a dodržiavala práva a slobody zakotvené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;

15.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Indonézie, generálnemu tajomníkovi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Medzivládnej komisii pre ľudské práva ASEANu a Rade OSN pre ľudské práva.