SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o pracovnom programe Komisie na rok 2018
4.7.2017 - (2017/2699(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
PPE (B8-0434/2017)
ALDE (B8-0435/2017)
ECR (B8-0450/2017)
József Szájer v mene skupiny PPE
Anthea McIntyre v mene skupiny ECR
Sophia in ‘t Veld v mene skupiny ALDE
Uznesenie Európskeho parlamentu o pracovnom programe Komisie na rok 2018
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2017 – Európa, ktorá chráni, posilňuje a ochraňuje (COM(2016)0710) a na jeho prílohy 1 až 5,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu (MID) medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva[1],
– so zreteľom na záverečnú správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže z 24. júla 2014 s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti,
– so zreteľom na súhrnnú správu Konferencie predsedov výborov z 13. júna 2017,
– so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,
A. keďže politické priority a finančné prostriedky musia byť v súlade;
B. keďže udržateľnosť a hospodársky rast sú zlučiteľné a môžu sa navzájom posilňovať;
C. keďže EÚ musí byť odhodlaná znovu získať konkurencieschopnosť v rámci tvrdej celosvetovej hospodárskej súťaže, a chrániť tak model sociálneho trhového hospodárstva a zabezpečiť udržateľný rast so zvyšujúcou sa úrovňou produktivity a inovácie s cieľom vytvoriť pre novú generáciu mladých občanov pracovné miesta, a nie dlhy;
D. keďže najlepšou hospodárskou a sociálnou podporou, ktorú členské štáty Európskej únie môžu ponúknuť svojim občanom v záujme zabezpečenia lepšej kvality života, je rast hospodárstva s nízkou mierou inflácie a vysokou mierou zamestnanosti a rastom miezd, v rámci čoho sa vytvárajú zdroje potrebné na financovanie investícií do budúcnosti, lepšej infraštruktúry a verejných služieb;
E. keďže EÚ čelí rôznym a zložitým podobám hrozieb, ktoré vytvárajú nestabilitu, čo v európskych občanoch vytvára pocit neistoty;
F. keďže Komisia má povinnosť sledovať dodržiavanie zmlúv a presadzovať právne predpisy EÚ; keďže s veľkým poľutovaním konštatuje, že vykonávanie politík EÚ a presadzovanie právnych predpisov a pravidiel EÚ je slabé, čo sa prejavuje vo viacerých oblastiach; keďže Komisia a členské štáty by mali vykonávanie a presadzovanie stanoviť ako najvyššiu prioritu;
ČASŤ 1
1. konštatuje, že súčasné krízy vrátane ich finančných, hospodárskych, sociálnych a migračných dôsledkov vedú k rastúcej nespokojnosti medzi európskymi občanmi, ktorá sa prejavuje v náraste extrémizmu; zdôrazňuje, že závažné výzvy si vyžadujú spoločnú reakciu EÚ a jej členských štátov; domnieva sa, že na riešenie týchto kríz sú potrebné seriózne politické iniciatívy a že by sa mali vykonávať realistické reformy s cieľom obnoviť dôveru a bojovať proti tomu, aby sa obavy ľudí zneužívali na šírenie strachu a neistoty; zdôrazňuje, že demagogické a nerealistické politické kampane dávajú falošné nádeje vo veľmi krátkom časovom horizonte, ale majú škodlivé dôsledky vedúce k väčším rozdielom, nestabilite a konfliktom v celej Európe;
2. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ bola otvorená a udržiavala a rozvíjala úzke hospodárske, obchodné a strategické vzťahy s blízkymi susedmi; je presvedčený, že do budúcna je potrebný jasný rámec pre vzťah EÚ s tretími krajinami v jej susedstve;
3. domnieva sa, že základným kameňom európskej spoločnosti je vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo, na ktorom boli postavené európske politiky, ktoré priamo prospievajú občanom v ich každodennom živote; podporuje iniciatívy na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;
4. vyzýva Komisiu, aby určila kľúčové prioritné opatrenia zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ tým, že sa spoločnostiam umožní konkurovať na domácich a svetových trhoch a posilní sa schopnosť EÚ a jej členských štátov podporovať rozvoj podnikov, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať malým a stredným podnikom (MSP); domnieva sa, že modernizácia európskeho priemyslu musí byť rozsiahla a mala by zahŕňať uvádzanie inovačných výrobkov a služieb, technológií a obchodných modelov, ktoré sú založené na investíciách do výskumu a inovácií pretavených do lepších tovarov, služieb a trhových postupov;
5. zdôrazňuje, že využitie prínosov a riešenie zvyšných nedostatkov spoločnej meny si vyžaduje komplexný prístup, pričom sa zároveň musí zabezpečiť udržateľnosť odolnosť HMÚ a dosahovanie cieľov rastu a plnej zamestnanosti; domnieva sa, že ďalší rozvoj HMÚ musí vychádzať z existujúcich právnych predpisov a ich vykonávania a nadväzovať na ne a musí zahŕňať opatrenia na zvýšenie legitímnosti a demokratickej zodpovednosti svojej inštitucionálnej štruktúry;
6. naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prácu na dokončení únie kapitálových trhov (CMU) s cieľom pomôcť uvoľniť investície v EÚ na tvorbu rastu a pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia v EÚ s cieľom pritiahnuť viac priamych zahraničných investícií a získať späť pracovné miesta;
7. zdôrazňuje, že úspešná európska politika v oblasti migrácie si vyžaduje dohodnutý mechanizmus pre spravodlivé a účinné rozdelenie žiadateľov o azyl; zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia pokroku pri riešení migračnej krízy spôsobom, ktorý preukáže oveľa väčšiu citlivosť voči rozšíreným obavám členských štátov v súvislosti s nekontrolovanou migráciou, víta posledné úspechy pri posilňovaní riadenia a účinnej kontrole vonkajších hraníc Únie, čo je podmienkou opätovného vytvorenia vysokej úrovne vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi;
8. zdôrazňuje, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa musí zlepšiť, aby prispela k nájdeniu presvedčivých odpovedí na nové bezpečnostné hrozby a výzvy, boju proti terorizmu a nastoleniu mieru, stability a poriadku vo svojom susedstve; vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK), aby aj naďalej úzko spolupracovala s členskými štátmi pri vypracúvaní praktických politík a metód spolupráce na dosiahnutie týchto cieľov;
9. zdôrazňuje, že voľný obchod výrazne zlepšil životné štandardy a obmedzil chudobu v EÚ aj vo svete, pričom vytvoril hospodársky rast a pracovné miesta a posilnil politické a hospodárske vzťahy s tretími krajinami; domnieva sa, že EÚ musí aj naďalej bojovať proti protekcionistickým tendenciám na celom svete, preto vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila a dokončila plánované aj už prebiehajúce rokovania a aby neustále skúmala možnosti uzatvárania nových dohôd o voľnom obchode;
10. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ostatnými inštitúciami otvorila širokú verejnú diskusiu o budúcnosti Únie;
11. zdôrazňuje, že Európa bude aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy a že EÚ je naďalej plne odhodlaná usilovať sa o vykonávanie Parížskej dohody; poukazuje na to, že perspektívna politika v oblasti zmeny klímy je kľúčová pri modernizácii európskeho priemyslu a hospodárstva;
12. zdôrazňuje význam zabezpečenia hodnoty za vynaložené prostriedky a prijatia politiky nulovej tolerancie, pokiaľ ide o prípady zlého hospodárenia a podvodov;
13. zdôrazňuje, že EÚ stále čelí zásadným výzvam, pokiaľ ide o vykonávanie dohodnutých alebo prijatých právnych predpisov, preto vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na presadzovanie právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje dôležitosť presadzovania politiky hospodárskej súťaže pri vytváraní rovnakých podmienok, ktoré podporujú inovácie, produktivitu, vytváranie pracovných miest a investície všetkými subjektmi na jednotnom trhu a vo všetkých obchodných modeloch vrátane MSP;
14. opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa administratívneho práva EÚ, ktorý bude garantovať otvorenú, efektívnu a nezávislú európsku administratívu, a aby v tejto súvislosti náležite zohľadnila návrh Parlamentu v súvislosti s nariadením EÚ;
ČASŤ 2
1. Mladí ľudia a celoživotné vzdelávanie
15. vyzýva Komisiu, aby:
– investovala do inkluzívnych a efektívnych systémov vzdelávania v rámci podpory členských štátov;
– zabezpečila, aby odborná verejnosť a príslušné zainteresované strany vrátane združení rodičov boli zapojené a konzultované vo veciach rozvoja politiky;
– zabezpečila prostriedky na financovanie programu Erasmus+ s cieľom plniť ciele programu a ich použitie na prvotné účely programu (mobilita, vzdelávanie a odborná príprava, politiky v oblasti mládeže a šport);
– podporila členské štáty v prvom rade v opatreniach v oblasti vzdelávania vo všetkých vekových a pracovných skupinách; investovala do rámca celoživotného vzdelávania s osobitným zameraním na digitálne a podnikateľské zručnosti a kompetencie, ako aj mediálnej gramotnosti vrátane osobitných programov s cieľom podporiť najmä ženy;
– analyzovala trhy práce s cieľom určiť správnu rovnováhu medzi odbornou prípravou a vysokoškolským vzdelávaním, aby sa tak zlepšilo prepojenie medzi ponukou a dopytom na trhu práce;
– podporovala podnikanie a ďalej rozvíjala a podporovala vhodné právne prostredie pre MSP v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“;
– predložila odporúčania a návrhy o tom, ako dlhšie udržať starších pracovníkov medzi pracujúcimi, čím by sa tiež podporili prenos skúseností na mladšie generácie a mentorstvo na pracovisku;
– spolu s členskými štátmi prijala ďalšie opatrenia na zvýšenie príťažlivosti a hodnoty znalostí v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (oblasti STEM) a povzbudzovala zvýšenie počtu žien a dievčat v rámci STEM, v rámci ktorých im môžu najmä IKT otvoriť nové možnosti;
16. domnieva sa, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) je nevyhnutná na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v EÚ stále neprijateľne vysoká; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané finančné prostriedky na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a pokračovanie YEI, a zároveň zlepšila jej fungovanie a vykonávanie a zohľadnila osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017;
17. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla všetky vhodné mechanizmy pre väčšiu mobilitu mladých ľudí, vrátane učňovskej prípravy, ako prostriedok na riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce a zlepšenie prístupu k pracovným príležitostiam;
2. Modrý rast a obehové hospodárstvo
18. žiada Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa:
– modrého rastu na podporu udržateľného rastu v morskom a námornom odvetví ako celku;
– vyplnenia medzery, ktorá vznikla v dôsledku neexistencie viacročných plánov na riadenie všetkých významných populácií a rybolovu vo vodách EÚ v rámci novej spoločnej rybárskej politiky (SRP);
19. nalieha na Komisiu, aby bezodkladne predložila iniciatívy uvedené v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo a aby pravidelne monitorovala pokrok smerom k obehovému hospodárstvu;
3. Finančný rámec na obdobie po roku 2020
20. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dosiahnutie plnej prevádzkovej rýchlosti pri vykonávaní všetkých programov EÚ do budúceho roka, aby sa kompenzovali výrazné oneskorenia zaznamenané na začiatku tohto programového obdobia; je obzvlášť znepokojený dôsledkami takýchto oneskorení na možnú akumuláciu žiadostí o platbu koncom tohto VFR; domnieva sa, že by sa malo vynaložiť všetko úsilie, aby sa zabránilo ďalšej platobnej kríze, a to aj pokiaľ ide o dosiahnutie dohody o primeranej úrovni platieb v budúcich ročných rozpočtoch;
21. naliehavo vyzýva Komisiu, aby najneskôr do júna 2018 predložila legislatívne návrhy týkajúce sa VFR po roku 2020, aby bolo možné bezprostredne nato začať zmysluplné medziinštitucionálne rokovania; stanovuje za cieľ úspešné uzavretie týchto rokovaní do konca aktuálneho volebného obdobia;
22. vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila stanovisko Parlamentu k budúcemu VFR, ktoré sa prijme pred predložením legislatívnych návrhov Komisie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa začal štruktúrovaný dialóg o celkovej úrovni, politických a rozpočtových prioritách, štruktúre a flexibilite budúceho VFR, čoho súčasťou je aj dosiahnutie pozície v súvislosti s obdobím trvania finančného rámca; domnieva sa, že v rámci budúceho VFR sa musí vytvoriť cesta k modernému rozpočtu EÚ; domnieva sa, že Komisia by mala uskutočniť komplexné preskúmanie výdavkov ako súčasť svojej prípravy;
23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné plány na riešenie obáv týkajúcich sa budúcej príjmovej strany rozpočtu a vlastných zdrojov; zdôrazňuje, že Komisia by tieto legislatívne návrhy mala predložiť spolu s návrhom VFR na obdobie po roku 2020, aby bolo možné spoločné rokovanie o oboch témach; zdôrazňuje, že Parlament prijme vlastné stanovisko ešte pred predložením legislatívnych návrhov a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zohľadnila stanovisko Parlamentu;
24. vyzýva Komisiu, aby predložila:
– návrhy nariadení týkajúcich sa politiky súdržnosti EÚ po roku 2020, ktoré nadviažu na nadchádzajúce predstavenie budúceho VFR, a to čo najskôr v roku 2018;
– komplexnú revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách a súvisiacich sektorových právnych predpisov vrátane platného nariadenia o spoločných ustanoveniach (súhrnné nariadenie), ako aj ustanovení týkajúcich sa zjednodušenia politiky súdržnosti a zlepšeného spojenia štrukturálnych a investičných fondov EÚ (EŠIF) s Európskym fondom pre strategické investície, a to s platnosťou od začiatku roku 2018;
25. žiada Komisiu, aby v kontexte diskusie o bielej knihe dostatočne skoro v roku 2018 vysvetlila svoje ambície, pokiaľ ide o deviaty rámcový program (RP9), aby Parlament mohol sformulovať svoju pozíciu k tomuto programu a tiež k programom Galileo, Copernicus a COSME, aby všetky opatrenia mohli začali fungovať od roku 2021; očakáva, že návrh deviateho rámcového programu bude založený na priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 a na správe Parlamentu o vykonávaní;
26. poukazuje na potrebu aplikovaného výskumu, najmä výskumu, ktorý vedie k vyššej úrovni znalostí, zručností a postupov, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie nových technológií; vyzýva Komisiu, aby lepšie vyvážila potreby základného, aplikovaného a translačného výskumu a rozvoja s cieľom zabezpečiť účinné a rýchle premietnutie nových objavov do reálnych technológií a výrobkov;
27. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o zjednodušenie a zároveň minimalizovala prekážky brániace účasti a zabezpečila najväčšie sociálno-ekonomické prínosy – tak krátkodobé, ako aj dlhodobé – pre všetky časti programu a aby pracovala na ambicióznom návrhu ďalšieho rámcového programu; zdôrazňuje, že posilnenie existujúcich synergií s EŠIF je potrebné pre vznik príležitostí na inováciu v rámci EÚ;
28. zdôrazňuje, že treba zriadiť výkonnostný rámec, a domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať lepší systém kontroly rozpočtu, ktorý bude primeraný prínosom dosiahnutým prostredníctvom financovania z prostriedkov EÚ; domnieva sa, že neoddeliteľnou súčasťou tohto systému by malo byť podávanie správ, ktoré by malo byť dostatočne transparentné a podrobné, a malo by obsahovať aj ohlasovanie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ a o tom, či sa platby realizujú včas; domnieva sa, že výkonnosť, nákladová účinnosť a výsledky dosiahnuté prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ by mali byť vždy podrobené kontrole, aby sa zabezpečili udržateľné dlhodobé účinky výdavkov EÚ; vyzýva na prípravu návrhov na reformu Dvora audítorov s cieľom posilniť vykonávanie jeho audítorskej funkcie tak, aby mohol slúžiť ako audítorský aj hodnotiaci orgán;
4. Stratégia pre jednotný digitálny trh
29. je znepokojený oneskoreniami v súvislosti s niektorými z legislatívnych návrhov obsiahnutých v stratégii pre digitálny jednotný trh; domnieva sa, že inštitúcie EÚ by nemali stratiť dynamiku stratégie a mali by vynaložiť všemožné úsilie na vypracovanie a prijatie príslušných návrhov; žiada príslušné tri inštitúcie, aby sa v čase preskúmania stratégie v polovici trvania zaviazali na najvyššej úrovni, že sa návrhmi budú v legislatívnom procese zaoberať prednostne, aby mali občania a podniky prínos z ich výsledkov;
30. žiada Komisiu, aby:
– dosiahla pokrok pri dobudovaní jednotného digitálneho trhu a pri vytváraní prostredia, ktoré podporuje MSP;
– predložila návrhy na stanovenie všeobecnej zásady voľného pohybu údajov a odstránenie obmedzení týkajúcich sa lokalizácie údajov v celej EÚ;
– ďalej podporovala digitalizáciu európskeho dopravného sektora prostredníctvom iniciatív, ako sú kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS), elektronický manažment vzťahov so zákazníkmi (E-CRM) a iné digitálne systémy;
– predložila svoje plánované iniciatívy týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, a to aj v súvislosti s Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA); takéto iniciatívy by sa mali zamerať na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti pre priemysel a ďalšie civilné účely a zahŕňať účinné opravné prostriedky;
– spolu s členskými štátmi bezodkladne identifikovala systémové príčiny rastúcich digitálnych rodových rozdielov a prijala opatrenia na celosvetovej úrovni s cieľom ukončiť digitálne vylúčenie žien;
5. Stratégia energetickej únie
31. vyzýva Komisiu, aby po prijatí rôznych návrhov v oblasti energetickej únie, energetickej efektívnosti, koncepcie trhu a energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj iných legislatívnych návrhov a oznámení týkajúcich sa energetiky zamerala svoju pozornosť na zabezpečenie ich úplného vykonávania členskými štátmi s cieľom vybudovať skutočnú energetickú úniu;
32. očakáva, že Komisia bude pokračovať v úzkej spolupráci týkajúcej sa prebiehajúcich a veľmi dôležitých legislatívnych postupov v rámci balíka opatrení pre oblasť čistej energie, a to aj vo fáze trialógu, aby sa zabezpečilo úspešné uzavretie rokovaní čo najskôr v roku 2018;
33. vyzýva Komisiu, aby monitorovala ekonomické dôsledky novej koncepcie trhu s elektrickou energiou, a to najmä v regióne strednej a východnej Európy, ktorý bude pravdepodobne znášať vyššie náklady na transformáciu energetiky;
6. Stratégia jednotného trhu
34. vyzýva Komisiu, aby:
– spolu s členskými štátmi zlepšila vykonávanie smernice o službách vrátane odstránenia zostávajúcich regulačných a administratívnych prekážok v sektore služieb, a tiež aby skoncovala s tzv. pozlacovaním (gold-plating);
– presadzovala existujúce právne predpisy predovšetkým uplatňovaním zavedených pravidiel, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých a umožní plné využívanie výhod jednotného trhu;
35. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doteraz nevypočula opakované výzvy na vytvorenie silného piliera jednotného trhu v rámci európskeho semestra so systémom pravidelného sledovania a identifikácie prekážok jednotného trhu v jednotlivých krajinách;
36. za politické priority považuje:
– rozvoj potenciálu odvetvia kultúry a tvorivých odvetví na základe ucelenej politiky EÚ, pričom sa uzná, že pozostávajú najmä z mikropodnikov, malých a stredných podnikov a sú kľúčovými faktormi pre trvalo udržateľný rast a tvorbu kvalitných pracovných miest;
– zlepšovanie a podporu opatrení a činností na uľahčenie kultúrneho cestovného ruchu za plnej účasti regiónov a miestnych orgánov;
– návrh na preskúmanie smernice IPRED (smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva), a to do konca tohto roka;
– revíziu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti, ktorá bola opäť odložená, pričom vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že časový rámec stanovený v smernici (EÚ) 2015/719 z 29. apríla 2015[2] sa nebral do úvahy, a pripomína Komisii potrebu jasných a rozhodných opatrení, pokiaľ ide o toto preskúmanie a bezpečnosť na cestách vo všeobecnosti;
– včasné nadväzujúce opatrenia s konkrétnymi návrhmi v reakcii na zistenia a návrhy obsiahnuté v pripravovanej strategickej iniciatívnej správe o podvodoch spojených s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti pripomínajúc, že táto správa sa zaoberá významným problémom európskych občanov a majúc na pamäti, že v niektorých členských štátoch sa už zaviedli dobre fungujúce modely;
7. Zdravie
37. zdôrazňuje naliehavosť a význam prijatia opatrení proti rastúcej hrozbe antimikrobiálnej rezistencie, pretože môže mať veľký vplyv na zdravie občanov a produktivitu, ako aj na rozpočty členských štátov v oblasti zdravotníctva; vyzýva preto Komisiu, aby predložila iniciatívu na akčný plán EÚ pre vykonávanie celosvetového akčného plánu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti antimikrobiálnej rezistencie v Únii; vyzýva Komisiu, aby tiež posilnila opatrenia uplatňované už v súčasnom akčnom pláne proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie a zabezpečila jeho dôsledné vykonávanie všetkými príslušnými stranami;
38. vyzýva Komisiu, aby:
– predložila legislatívny návrh týkajúci sa písomných informácií pre používateľov pre farmaceutické výrobky s cieľom zabezpečiť ich zrozumiteľnosť a zohľadnenie potrieb pacientov (súhrnné informácie o lieku);
– urýchlene preskúmala smernicu 2004/23/ES z 31. marca 2004 o normách kvality a bezpečnosti pre darované ľudské tkanivá a bunky[3] (smernicou o tkanivách a bunkách), aby ju zosúladila so zásadou bezplatného darcovstva a s nariadením č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu (nariadenie o inovatívnych liečebných postupoch)[4], ktoré navyše musí byť vo väčšej miere uplatniteľné na MSP;
8. Rybárstvo a poľnohospodárstvo
39. zdôrazňuje významnú úlohu udržateľných odvetví poľnohospodárstva, rybárstva a lesného hospodárstva v zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti v EÚ, vytváraní pracovných miest a zlepšovaní environmentálnych noriem a tiež zdôrazňuje potenciál európskeho poľnohospodárstva prispievať k politikám v oblasti zmeny klímy prostredníctvom inovácie a prijatia politík, ktoré zvyšujú potenciál európskeho poľnohospodárstva na sekvestráciu uhlíka;
40. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na bilaterálnych dohodách o rybolove s krajinami mimo EÚ, ktoré v blízkej budúcnosti stratia platnosť;
41. opakuje, že s cieľom zabezpečiť včasné a riadne vykonávanie spoločnej rybárskej politiky prijatej v roku 2013 musí Komisia naďalej predkladať legislatívne návrhy na prijímanie obnovených viacročných plánov riadenia populácií rýb;
42. vyzýva Komisiu, aby:
– zabezpečila riadne vykonávanie SRP a povinnosti vylodiť úlovky;
– naďalej úzko spolupracovala s rybármi a vedeckými pracovníkmi s cieľom zistiť a predpovedať, kde by sa mohli vyskytovať blokačné druhy, a vyvinúť výskumné riešenia, ako sú inovačné metódy rybolovu;
– zrevidovala nariadenie (ES) č. 1967/2006 (nariadenie o Stredozemnom mori), najmä časť, ktorá sa týka zákazu používania určitých druhov tradičného výstroja, a ustanovenia, ktoré sa týkajú osobitných charakteristík rybárskeho výstroja;
– našla pragmatické riešenie týkajúce sa priemyselného rybolovu s cieľom regulovať a obmedziť používanie cenných rybolovných zdrojov na výrobu rybej múčky, najmä pokiaľ ide o citlivé ekosystémy v Baltskom mori;
43. zaväzuje sa zapojiť do konštruktívneho dialógu s Komisiou týkajúceho sa jej oznámenia o budúcnosti SPP po roku 2020, ktoré sa očakáva do konca roku 2017;
44. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby:
– zjednodušila vykonávanie SPP;
– obmedzila byrokraciu, aby sa zvýšila jej účinnosť;
– znížila administratívne zaťaženie podnikateľov v poľnohospodárstve;
– vytvorila priestor pre inovácie, ktoré sú nevyhnutné pre konkurencieschopné európske poľnohospodárstvo;
– zabezpečila zahrnutie zásady lepšej regulácie do pripravovaného návrhu reformy SPP, ktorá by mala poskytnúť väčší priestor a finančné stimuly pre inovácie v poľnohospodárstve zamerané na zabezpečenie dlhodobej potravinovej bezpečnosti v EÚ, zníženie vplyvu poľnohospodárstva na biodiverzitu a zvýšenie jeho odolnosti voči zmene klímy;
– bez zbytočného odkladu predložila návrh rámcových právnych predpisov na úrovni EÚ zameraných na boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci;
45. vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby daňovníci dostávali hodnotu za peniaze z ich investícií do poľnohospodárstva a zároveň by sa malo postupovať smerom k vyrovnaniu priamych platieb v členských štátoch a zaistiť, aby EÚ mohla zachovať a zvýšiť svoj potenciál výroby potravín;
9. Spravodlivejšie zdaňovanie
46. žiada Komisiu, aby:
– predložila návrhy týkajúce sa definitívneho systému DPH a sadzieb DPH;
– predložila jasné usmernenia týkajúce sa štátnej fiškálnej pomoci zo strany členských štátov;
– vyhodnotila podmienky prístupu ku kultúrnym tovarom a službám a navrhla riešenia na jeho zlepšenie, a to aj prostredníctvom preskúmania otázky existujúcich rozdielov v DPH na knihy a elektronické knihy;
47. víta prácu Komisie a členských štátov v oblasti aktívnej podpory boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a využívaniu daňových rajov, ktorá vychádzala z odborných znalostí Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej aj „OECD“) v oblasti podpory dobrej správy v daňových záležitostiach;
10. Finančné služby a únia kapitálových trhov
48. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zefektívnenie prístupu EÚ a riešenia otázok týkajúcich sa tretích krajín, pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti finančných služieb;
49. vyzýva Komisiu, aby veľmi rýchlo predložila konkrétne návrhy v oblasti retailových finančných služieb, pričom poznamenáva, že oblasť retailového finančníctva v EÚ by mala pracovať v záujme občanov a poskytnúť lepšie produkty a väčší výber na trhu;
50. vyzdvihuje význam dokončenia únie kapitálových trhov; zdôrazňuje však, že každý ďalší legislatívny návrh by sa mal vypracovať len vtedy, ak zamýšľané účinky nemožno dosiahnuť nelegislatívnymi prostriedkami;
11. Digitalizácia a automatizácia: výzvy a príležitosti
51. zdôrazňuje, že treba čeliť meniacim sa modelom práce a vyrovnať sa s nimi a nájsť spôsob vytvárania pracovných miest spojených s dôstojným sociálnym zabezpečením pre pracovníkov, a tiež skúmať možnosti pružných pracovných podmienok v záujme podpory rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;
52. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala stratégiu EÚ v oblasti automatizácie na trhu práce a aby túto štúdiu doplnila o iniciatívy týkajúce sa možností organizovať interakciu medzi odborníkmi a robotmi, otázky toho, akým spôsobom môže automatizácia pomôcť maximalizovať výhody pre zamestnancov aj zamestnávateľov, otázky zlepšenia produktivity, ako aj jej účinkov na vyváženie pracovného a súkromného života a na zdravie a bezpečnosť pri práci;
12. Oblasť spravodlivosti a základných práv založená na vzájomnej dôvere
53. vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala nadväzujúce opatrenia a predložila legislatívny návrh týkajúci sa spoločných minimálnych noriem v oblasti občianskeho súdneho konania;
54. víta skutočnosť, že podpísaní Radou Únia pristúpila k Istanbulskému dohovoru;
55. pripomína Komisii zásadný význam úplného vykonávania smernice 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012[5] (smernica o právach obetí) a smernice 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011[6] (smernica o európskom ochrannom príkaze);
13. Pokrok smerom k vytvoreniu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
56. domnieva sa, že prioritou by mala byť práca na nových alebo aktualizovaných databázach vrátane systému vstup/výstup (EES), európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), balíka opatrení SIS II, Eurodac, Európskeho systému policajných záznamov (EPRIS) a Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) a na ich zavedenie by mali byť poskytnuté primerané finančné prostriedky;
57. vyzýva Komisiu, aby pripravila potrebné legislatívne úpravy na základe záverov dialógu o interoperabilite, pokiaľ ide o spôsoby, ako by existujúce a budúce informačné systémy mohli zlepšiť riadenie vonkajších hraníc aj vnútornú bezpečnosť v EÚ;
58. vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy na riešenie výziev súvisiacich s bojom proti cezhraničnej počítačovej trestnej činnosti, ktoré sa identifikujú v rámci preskúmania stratégie kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa má vykonať na jeseň 2017, aby prehodnotila súčasnú legislatívu v oblasti počítačovej kriminality a predložila návrh, ktorým sa vytvorí jasný rámec vzťahov medzi súkromnými spoločnosťami a orgánmi presadzovania práva v boji proti organizovanej trestnej činnosti a radikalizácii na internete, pričom sa bude zohľadňovať bezpečnosť spracúvania osobných údajov a riziko narušenia ochrany údajov;
59. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné a koordinované vykonávanie európskeho programu v oblasti bezpečnosti na obdobie 2015 – 2020 a jeho priorít v oblasti boja proti terorizmu, cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite so zameraním na účinné výsledky v oblasti bezpečnosti; opätovne vyzýva na hĺbkové posúdenie zamerané na operačnú účinnosť príslušných existujúcich nástrojov EÚ a na zvyšné medzery v tejto oblasti;
60. považuje boj proti korupcii za politickú prioritu;
61. vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o prijatie právnych aktov, ktorými sa menia alebo nahrádzajú akty Únie v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, najmä rozhodnutie Rady 2005/671/SVV a rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV o výmene informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva vrátane výmeny informácií o teroristických trestných činoch, a to prostredníctvom návrhu legislatívneho nástroja na zlepšenie výmeny informácií na účely presadzovania práva a posilnenie operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ s cieľom zabezpečiť výmenu informácií na účely boja proti závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a terorizmu;
62. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila včasné nadobudnutie účinnosti balíka o ochrane údajov, ktoré bude v súlade s pravidlami;
14. Európska migračná agenda
63. vyzýva Komisiu, aby po ukončení dialógu o interoperabilite vykonala potrebné preskúmanie nariadenia (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008[7] (nariadenie o vízovom informačnom systéme – VIS);
64. uznáva významné legislatívne kroky vykonané Komisiou v snahe o dosiahnutie spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky na úrovni EÚ a zdôrazňuje, že v čase, keď skutočné krízy vyžadujúce si naliehavú pozornosť vytvorili významný tlak na hranice Európy, sa EÚ pustila do dôležitého procesu formulácie politiky v oblasti prisťahovalectva a azylu;
65. pripomína význam boja proti základným príčinám migrácie prostredníctvom vylepšenia politiky EÚ v oblasti rozvoja a spolupráce s Afrikou, ako aj jej úlohu pri riešení konfliktov v susedných krajinách;
66. pripomína Komisii, že by sa mal predstaviť konkrétny mechanizmus podávania správ, aby sa umožnilo pravidelné posudzovanie účinnosti súčasného úsilia o riešenie základných príčin migrácie, a že by sa malo dôkladne monitorovať vykonávanie trustového fondu EÚ pre Afriku a budúceho Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj;
67. opakuje svoju podporu pre inovatívne spôsoby financovania opatrení na riešenie súčasnej migračnej krízy a víta najmä to, že ich súčasťou je posilnené partnerstvo so súkromným sektorom; domnieva sa, že spolupráca so súkromným sektorom je kľúčovým prvkom pri dosahovaní rozvojových cieľov a že súkromné financovanie je nevyhnutné na riešenie základných príčin neregulárnej migrácie; trvá na tom, že parlamentný dohľad nad trustovými fondmi a inými mechanizmami kombinovania financovania by sa mal zabezpečiť za každých okolností;
15. Zmena klímy
68. vyzýva Komisiu, aby navrhla doplnkové opatrenia pre celú Úniu na boj proti zmene klímy so zreteľom na facilitačný dialóg v roku 2018 v rámci Parížskej dohody; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila súlad súčasných politík EÚ so záväzkami v rámci Parížskej dohody;
16. Ciele trvalo udržateľného rozvoja
69. zdôrazňuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja by sa mali uplatňovať všeobecne na všetky krajiny a zdôrazňuje potrebu začleniť ciele udržateľného rozvoja do všetkých politík EÚ; vyzýva Komisiu, aby ako prvý krok vykonala komplexné posúdenie existujúcich politík EÚ a možných politických medzier a nezrovnalostí; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami vytvorila zastrešujúci rámec EÚ pre vykonávanie všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja; trvá na tom, že úspešné plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje lepšie využívanie existujúcich nástrojov, akými sú program lepšej právnej regulácie a environmentálny akčný program, ako aj účinné vykonávanie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja;
70. vyzýva Komisiu, aby:
– pozorne monitorovala inštitucionálne a politické zmeny potrebné na efektívne vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;
– súbežne vykonávala nový Európsky konsenzus o rozvoji, ktorého podpísanie sa očakáva v júni 2017;
71. vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasný, štruktúrovaný, transparentný a zodpovedný rámec, ktorým sa budú riadiť partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom v rozvojových krajinách; okrem toho žiada, aby sa na úrovni EÚ vytvorili sektorové mnohostranné platformy, ktoré budú združovať súkromný sektor, organizácie občianskej spoločnosti (OOS), MVO, expertné skupiny, partnerské vlády, darcov a ďalšie zainteresované strany;
72. zdôrazňuje, že podpora a dodržiavanie ľudských práv, medzinárodného práva a základných slobôd musí byť základným spoločným menovateľom vo všetkých politikách EÚ; vyzýva Komisiu, aby nepodcenila význam ochrany ľudských práv v kontexte protiteroristických opatrení, naliehavo žiada Komisiu, aby aktívne pokračovala v presadzovaní účinného uplatňovania ľudských práv prostredníctvom všetkých dohôd, ktorých stranou je EÚ, a najmä tzv. doložky o demokracii a článku 8 Dohody z Cotonou; vyzýva Komisiu, aby jasne monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv v krajinách, s ktorými má EÚ dohody
17. Prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom
73. vyzýva na vytvorenie nového inovatívneho finančného nástroja pre mier a spravodlivosť, v ktorom by sa zohľadnili revidované kritériá oprávnenosti ODA (oficiálna rozvojová pomoc) týkajúce sa mieru a bezpečnosti, aby sa reagovalo na čoraz užšie prepojenia medzi rozvojom a bezpečnosťou, najmä pokiaľ ide o podporu demokracie, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv;
18. Obchod
74. domnieva sa, že vyvážená dohoda o obchode a investíciách so Spojenými štátmi je v záujme EÚ, preto vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach a dosiahla hmatateľné výsledky;
75. zdôrazňuje svoju podporu pre ambiciózny program v oblasti obchodu založený na hodnotách, ktorý posilní globálny systém založený na pravidlách a prispeje k zamestnanosti a rastu v Európe; v tejto súvislosti víta úsilie Komisie o uzavretie rokovaní s Japonskom a pokrok v ostatných prebiehajúcich rokovaniach, napríklad s Mexikom, Čile a Mercosurom, ako aj jej zámer začať nové rokovania, napríklad s Austráliou a Novým Zélandom, a snahu odblokovať iné rokovania, napríklad s Indiou;
76. vyzýva Komisiu, aby oživila diskusiu, ktorá sa v rámci WTO viedla po konferencii v Nairobi, pretože mnohostranné obchodné rokovania sú pre EÚ životne dôležité, aj keď sú ťažké; domnieva sa, že by bolo vhodné preskúmať aj nové oblasti a otázky v rámci WTO, napríklad digitálny obchod, a víta medzinárodné iniciatívy prijaté Komisiou v oblasti ochrany investícií;
77. zdôrazňuje, že modernizácia a posilňovanie nástrojov Únie na ochranu obchodu tak, aby sa zabezpečil ich súlad s pravidlami WTO, sú naliehavé a mimoriadne dôležité;
78. vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasný obchodný rámec AKT – EÚ, ktorý sa riadi Dohodou z Cotonou, ktorého platnosť sa skončí v roku 2020; domnieva sa, že nový koncept by mal byť zameraný na podporu hospodárskeho rastu v afrických, karibských a tichomorských krajinách (AKT) a ich začlenenia do celosvetového hospodárstva; žiada preto Komisiu, aby vypracovala jasnú a silnú obchodnú politiku, ktorá bude okrem iného zahŕňať rozvoj súkromného sektora, uľahčenie obchodu a recipročnú liberalizáciu; vyzýva Komisiu, aby ju vypracovala v súlade so zásadou súdržnosti politiky v záujme rozvoja;
19. Vonkajšie politiky priority
79. žiada Komisiu, aby:
– predložila preskúmanie v polovici trvania Útvaru pre nástroje zahraničnej politiky (FPI);
– posilňovala transatlantické väzby;
– potvrdila záväzok Únie voči Balkánu a východnému a južnému susedstvu;
– podporovala občiansku spoločnosť a schopnosť získať prístup k dôveryhodným informáciám napriek zužujúcim sa právnym rámcom a obmedzeniam v krajinách východného a južného susedstva aj mimo nich;
– pripravila návrhy na posilnenie spolupráce s medzinárodnými organizáciami, okrem iných najmä s: Organizáciou Spojených národov, NATO, Africkou úniou, Ligou arabských štátov, Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a Spoločenstvom národov, a to v oblastiach spoločného záujmu;
– posilnila usmernenia EÚ týkajúce sa slobody náboženského vyznania alebo viery;
– podporila kľúčové globálne priority v oblasti ľudských práv, okrem iných najmä slobodu náboženského vyznania, slobodu prejavu, politické slobody, práva žien a detí, práva osôb so zdravotným postihnutím a práva menšín vrátane osôb LGBTI;
– rozvíjala medzinárodnú spoluprácu medzi ombudsmanmi a partnerstvá v oblasti ľudských práv;
80. domnieva sa, že NATO predstavuje základ štruktúry európskej obrany a konštatuje, že ochrana Európy sa stane vzájomne sa posilňujúcou zodpovednosťou, ktorú budú niesť NATO a EÚ, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení vydanom v júli 2016 vo Varšave, a najmä v akčnom pláne v oblasti európskej obrany;
81. podporuje zachovanie rámca založeného na troch pilieroch (politický dialóg, rozvojová spolupráca a obchod); domnieva sa, že by sa mala preskúmať ďalšia regionalizácia s cieľom venovať každému regiónu pozornosť podľa jeho potrieb a osobitostí, pričom zároveň zdôrazňuje potrebu reagovať na novú spoločnú stratégiu EÚ a Afriky, ktorá sa má prijať na roky 2018 – 2020;
82. vyzýva Komisiu, aby pokročila v zriaďovaní Európskeho obranného fondu, ktorý by zahŕňal primerané financovanie tak spoločného výskumu v oblasti obranných technológií, ako aj nadobúdania spoločných aktív členskými štátmi, a to podľa toho, ako a kedy to bude preukázateľne praktické, prínosné a nákladovo efektívne; nabáda Komisiu, aby zintenzívnila presadzovanie oboch smerníc upravujúcich jednotný trh v oblasti obrany a prišla s iniciatívou zameranou na rozvoj spoločných priemyselných noriem pre vybavenie a aktíva;
83. naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť rastúcemu napätiu v oblasti západného Balkánu a hľadala spôsoby posilnenia angažovanosti EÚ v prospech zmierenia a reforiem vo všetkých dotknutých krajinách;
84. chváli Komisiu za dôraz, ktorý kladie na susedskú politiku, a to východnú aj južnú, ale zdôrazňuje, že túto politiku treba posilniť, a to najmä prostredníctvom kombinácie zvýšenej finančnej pomoci, posilnenej podpory demokracie, prístupu na trh a lepšej mobility; zdôrazňuje, že je potrebné, aby politika jasne určila oblasti činnosti s cieľom lepšie riešiť výzvy, ktorým čelia susedné krajiny;
20. Strategickejší prístup k presadzovaniu právnych predpisov EÚ
85. žiada Komisiu, aby zlepšila systémy kontroly, najmä pokiaľ ide o miery chybovosti;
86. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu, pokiaľ ide o obsah a hĺbku odpovedí, ktoré poskytuje Výboru Európskeho parlamentu pre petície, aby sa mohli dôslednejšie riešiť obavy európskych občanov;
87. vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na dosiahnutie dohody v Rade o ratifikácii Marakéšskej zmluvy s cieľom bez zbytočného odkladu naplniť potenciál tejto zmluvy;
88. poukazuje na rastúce úsilie tretích štátov a neštátnych aktérov oslabiť prostredníctvom hybridných prostriedkov vrátane dezinformácie legitímnosť demokratických inštitúcií v rámci EÚ a naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila svoju odolnosť voči hybridným hrozbám a zlepšila svoju schopnosť primerane reagovať na falošné správy a dezinformácie;
21. Lepšia tvorba právnych predpisov
89. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že:
– všetky legislatívne návrhy budú podliehať podrobnému posúdeniu vplyvu a analýze nákladov a prínosov;
– všetky generálne riaditeľstvá zavedú testovanie vplyvu na MSP a aby sa zaviedla systematická spolupráca s výborom pre kontrolu regulácie s cieľom dosiahnuť štruktúrovanejšie uplatňovanie testovania vplyvu na MSP;
– Parlamentu sa postúpi hodnotenie nezávislosti výboru pre kontrolu regulácie, pokiaľ ide o dohľad a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa posúdení vplyvu;
– sa vypracuje ročný prieskum záťaže (ABS) ako životne dôležitý nástroj na jasnú a transparentnú identifikáciu a monitorovanie výsledkov úsilia Únie predísť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži zo strany tak Únie, ako aj členských štátov, pri transpozícii a výklade právnych predpisov (tzv. pozlacovanie);
– Parlamentu sa postúpia návrhy na stanovenie cieľov pre znižovanie zaťaženia v kľúčových sektoroch zamerané na dosiahnutie cieľa znížiť hospodárske náklady na administratívnu záťaž pre podniky do roku 2020 o 25 % a do roku 2030 o 50 %;
o
o o
90. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.