SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe
3.7.2017 - (2017/2732(RSP))
ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:
PPE (B8‑0440/2017)
S&D (B8‑0445/2017)
Verts/ALE (B8‑0446/2017)
ALDE (B8‑0447/2017)
ECR (B8‑0449/2017)
Massimiliano Salini v mene skupiny PPE
Patrizia Toia, Martina Werner, Dan Nica v mene skupiny S&D
Evžen Tošenovský, Zdzisław Krasnodębski, Hans-Olaf Henkel v mene skupiny ECR
Lieve Wierinck v mene skupiny ALDE
Reinhard Bütikofer v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 9, 151, 152, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 173,
– so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),
– so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom[2],
– so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017,
– so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu[4],
– so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,
– so zreteľom na Parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,
– so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017 – B8-0319/2017),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
A. keďže európsky priemysel je svetovým lídrom v mnohých priemyselných odvetviach, predstavuje viac ako polovicu európskeho vývozu, zabezpečuje približne 65 % investícií do výskumu a vývoja a poskytuje viac ako 50 miliónov pracovných miest (priamo alebo nepriamo, čo je 20 % všetkých pracovných miest v Európe;
B. keďže podiel európskeho spracovateľského priemyslu na HDP EÚ klesol počas posledných 20 rokov z 19 % na menej než 15,5 % a počas uvedeného obdobia klesol aj jeho podiel na zamestnanosti a investíciách v oblasti výskumu a vývoja;
C. keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ;
D. keďže politika EÚ musí európskemu priemyslu umožňovať, aby si zachoval konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, riešiť sociálne a environmentálne výzvy vrátane zmeny klímy a zároveň zostať lídrom, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu zodpovednosť;
E. keďže obehové hospodárstvo môže mať veľmi pozitívny vplyv na reindustrializáciu Európy a na zníženie spotreby energie a závislosti od surovín z tretích krajín a keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú dôležitou hybnou silou podpory priemyselnej obnovy schopnej nastoliť účinné cykly;
F. keďže ambiciózna inovačná politika, ktorou sa podporuje výroba vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných výrobkov a presadzujú sa udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ posilniť svoju konkurencieschopnosť vo svete; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú nevyhnutné pre udržateľný rast; keďže inovačný priemysel vo veľkej miere závisí od výskumnej kapacity EÚ, pokroku vo výskume, a najmä spolupráce v oblasti výskumu;
G. keďže európsky priemysel, veľký aj malý, čelí celosvetovej konkurencii a keďže integrovaný a fungujúci vnútorný trh a otvorený a spravodlivý obchod s tretími krajinami majú zásadný význam pre priemysel EÚ, v ktorom spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí dodržiavať normy EÚ;
H. keďže malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria výraznú väčšinu európskych spoločností a sú základným pilierom priemyselných odvetví EÚ, čelia veľkým výzvam vzhľadom na celosvetové zmeny v hospodárstve a na finančné a administratívne prekážky;
I. keďže ženy podnikateľky predstavujú iba 31 % samostatne zárobkovo činných obyvateľov EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov a v súčasnosti sú v priemysle nedostatočne zastúpené, najmä na vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozíciách;
J. keďže viac ako 60 % všetkých podnikov v súčasnosti sú rodinné podniky a poskytujú 50 % všetkých pracovných miest v súkromnom sektore v Európskej únii;
K. keďže stratégia podpory digitalizácie priemyslu má zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;
L. keďže finančné nástroje a programy EÚ zohrávajú strategickú úlohu, pokiaľ ide o posilňovanie konkurencieschopnosti, prilákanie investícií do EÚ a predchádzanie ich úniku;
1. zdôrazňuje zásadnú úlohu priemyslu ako hybnej sily udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácií v Európe;
2. zdôrazňuje význam posilňovania a modernizácie priemyselnej základne v Európe a zároveň pripomína cieľ EÚ zabezpečiť, aby do roku 2020 pochádzalo 20 % HDP Únie z priemyslu;
3. vyzýva Komisiu, aby do začiatku roka 2018 spolu s členskými štátmi vypracovala stratégiu EÚ a akčný plán pre konzistentnú a komplexnú priemyselnú politiku zameranú na reindustrializáciu Európy vrátane cieľov, ukazovateľov, opatrení a časových harmonogramov; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovaní tejto stratégie vychádzala z posúdenia vplyvu začlenenia priemyselnej politiky do strategických politických iniciatív a zo širokého dialógu so zainteresovanými stranami a zohľadnila konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu vo všetkých svojich hlavných politických iniciatívach; zdôrazňuje skutočnosť, že táto stratégia Únie musí okrem iného vychádzať z digitalizácie, energeticky a zdrojovo efektívneho hospodárstva a prístupu zohľadňujúceho životný cyklus a obehové hospodárstvo;
4. domnieva sa, že európsky regulačný rámec a verejné a súkromné investície by mali umožňovať odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby prispievali k tvorbe pracovných miest, rastu, regionálnej konvergencii a územnej súdržnosti;
5. zdôrazňuje úlohu MSP ako chrbtovej kosti hospodárstva EÚ a potrebu posilniť silné hodnotové reťazce medzi MSP, spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou a väčšími podnikmi, ako aj potrebu priemyselnej politiky v EÚ, ktorá bude orientovaná na MSP tak, aby riešila výzvy, ktorým čelia; zdôrazňuje potrebu podporovať vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia prostredníctvom rovnakých podmienok pre všetky MSP, začínajúce a rozširujúce sa podniky, mladých podnikateľov, a to najmä v najinovatívnejších oblastiach, a podniky sociálneho hospodárstva v EÚ;
6. zdôrazňuje, že klastre pre konkurencieschopnosť, obchodné siete a centrá digitálnych inovácií sú veľmi užitočným riešením, ako zapojiť všetky príslušné zainteresované strany; požaduje, aby EÚ podporovala verejné investície do inovácií, keďže ide v tejto oblasti o strategickú prioritu; žiada Komisiu, aby podporila tieto klastre a ich spoluprácu na európskej úrovni a zaručila zapojenie MSP, výskumných centier a univerzít na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inteligentné špecializované platformy, ktoré by uľahčovali prepojenia medzi odvetviami a disciplínami; zdôrazňuje potrebu posilniť medziregionálnu spoluprácu s cieľom rozvíjať nadnárodné príležitosti a prierezové inovačné spojenectvá;
7. vyzýva Komisiu, aby identifikovala problémy a prekážky, ktorým ženy čelia pri začiatku podnikania, a presadzovala a podporovala vedúce postavenie žien, ako aj spôsoby, ako bojovať proti rozdielom v odmeňovaní a prístupe k pracovným pozíciám;
8. vyjadruje presvedčenie, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti EÚ; zdôrazňuje, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožnia EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam vrátane udržateľnej reindustrializácie, globálnej hospodárskej súťaže, rýchleho technologického pokroku a tvorby kvalitných pracovných miest;
9. zdôrazňuje význam energetickej únie, jednotného digitálneho trhu, digitálnej agendy a prepojiteľnosti Európy pomocou primeranej, na budúcnosť orientovanej a efektívnej infraštruktúry;
10. zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v Európe je pre EÚ dôležité podporovať zvyšovanie kvality európskych výrobkov prostredníctvom procesov reindustrializácie, najmä výskumom a digitalizáciou;
11. zdôrazňuje, že v záujme podpory priemyslu Únie pri riešení výziev v oblasti rýchlych hospodárskych a regulačných zmien v dnešnom globalizovanom svete je nevyhnutné posilniť atraktívnosť Európy v oblasti priemyslu pre európske a zahraničné priame investície;
12. zdôrazňuje, že je dôležité včas prijať priemyselnú stratégiu Únie a v tejto súvislosti pripomína, že je nevyhnutné ponechať v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) dostatočné finančné prostriedky pre priemyselné odvetvie, najmä prostredníctvom osobitných nástrojov a fondov, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a COSME;
13. pripomína záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody; požaduje, aby sa do priemyselnej stratégie EÚ začlenili účinné nástroje financovania a opatrenia, ktoré pomôžu znížiť „uhlíkové riziko“ a bojovať proti riziku úniku uhlíka;
14. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v plnej miere využil potenciál priemyslu, najmä v environmentálnych technológiách a aby sa v rámci priemyselných odvetví zaistil neustály vývoj a zavádzanie najlepších dostupných techník a nových inovácií;
15. zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky vrátane rodinných podnikov a zároveň zabezpečiť účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, zdravia, bezpečnosti a ochrany životného prostredia;
16. zdôrazňuje význam voľného a spravodlivého medzinárodného obchodu, ktorý je založený na spoločných pravidlách a rovnakých podmienkach, pre priemysel EÚ; požaduje väčšiu konzistentnosť medzi obchodnou politikou a priemyselnou politikou, aby sa zabránilo nesúrodosti, ktorá by mohla viesť k ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a obmedzovaniu priemyselnej výroby v EÚ;
17. zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby obchodná politika EÚ podporovala praktiky narúšajúce hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje ucelenú a účinnú antidampingovú a antisubvenčnú stratégiu, ktorá bude v súlade s pravidlami WTO;
18. zdôrazňuje, že európsky priemysel musí čeliť globálnej konkurencii, a vyzýva preto Komisiu, aby posúdila vhodnosť definícií trhu a súčasný súbor pravidiel hospodárskej súťaže platných v EÚ s cieľom zohľadniť vývoj príslušných globálnych trhov a vznik vplyvných národných subjektov z tretích krajín;
19. vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť úlohe štátnych podnikov so sídlom v zahraničí, ktoré ich vlády podporujú a dotujú spôsobom, ktorý je podľa pravidiel EÚ o jednotnom trhu pre subjekty v EÚ zakázaný;
20. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi sledovala priame zahraničné investície z tretích krajín do strategických sektorov EÚ, infraštruktúry a kľúčových technológií budúcnosti alebo do iných aktív, ktoré sú dôležité, v záujme bezpečnosti a ochrany prístupu k nim, a zároveň mala na pamäti, že Európa do veľkej miery závisí od priamych zahraničných investícií;
21. zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a v konzultácii so všetkými relevantným partnermi vrátane sociálnych partnerov a akademickej obce treba vyvíjať koordinované úsilie s cieľom podporovať nové zručnosti, ako aj rekvalifikáciu, zvyšovanie úrovne zručností a celoživotné vzdelávanie, ako to Komisia presadzuje vo svojom Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta;
22. pripomína dôležitú úlohu prijímania noriem na úrovni EÚ a podporuje silné zameranie na vedúcu úlohu EÚ v medzinárodných normalizačných organizáciách;
23. berie na vedomie, že je potrebné koordinovať úsilie EÚ o zníženie závislosti od zdrojov z tretích krajín zameraním sa na tieto štyri oblasti:
a. spravodlivý prístup k medzinárodným trhom so zdrojmi,
b. udržateľnú ťažbu,
c. účinné technologické inovácie,
d. obehové hospodárstvo
24. zdôrazňuje, že v novej stratégii priemyselnej politiky musia byť zosúladené rôzne oblasti politiky s priemyselnou politikou, a to predovšetkým v oblasti obchodu, životného prostredia, výskumu, zdravia, investícií, hospodárskej súťaže, energetiky a zmeny klímy, aby sa vytvoril jeden ucelený prístup;
25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0377.
- [3] Ú. v. EÚ C 199E, 7.7.2012, s. 131.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2017)0240.