SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Eritrei, najmä o prípadoch Abuneho Antoniosa a Dawita Isaaka
5.7.2017 - (2017/2755(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B8-0464/2017)
S&D (B8-0466/2017)
ALDE (B8-0467/2017)
ECR (B8-0470/2017)
GUE/NGL (B8-0472/2017)
PPE (B8-0473/2017)
Cristian Dan Preda, Lars Adaktusson, Sandra Kalniete, David McAllister, Mairead McGuinness, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Patricija Šulin, Luděk Niedermayer, Ivan Štefanec, Tomáš Zdechovský, Jaromír Štětina, Pavel Svoboda, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Michaela Šojdrová, Milan Zver, Dubravka Šuica, Sven Schulze, Krzysztof Hetman, Elisabetta Gardini, Claude Rolin, Brian Hayes, Joachim Zeller, Maurice Ponga, Eduard Kukan, Lefteris Christoforou, Adam Szejnfeld, Bogdan Brunon Wenta, Romana Tomc, Roberta Metsola, Jiří Pospíšil, Csaba Sógor, Marijana Petir, Tunne Kelam, Seán Kelly, Stanislav Polčák, Željana Zovko, Ivana Maletić, Andrey Kovatchev, Laima Liucija Andrikienė, László Tőkés, Anna Záborská, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Inese Vaidere v mene skupiny PPE
Elena Valenciano, Victor Boştinaru, Soraya Post v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Karol Karski, Ryszard Czarnecki, Ryszard Antoni Legutko, Notis Marias, Ruža Tomašić, Branislav Škripek v mene skupiny ECR
Catherine Bearder, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Martina Dlabajová, Fredrick Federley, Nathalie Griesbeck, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström, Filiz Hyusmenova, Valentinas Mazuronis v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat, Patrick Le Hyaric, Merja Kyllönen, Barbara Spinelli, Dimitrios Papadimoulis, Kostas Chrysogonos, Stelios Kouloglou v mene skupiny GUE/NGL
Bodil Valero, Maria Heubuch, Heidi Hautala, Judith Sargentini, Jordi Solé, Bart Staes, Igor Šoltes, Florent Marcellesi, Ernest Urtasun, Barbara Lochbihler v mene skupiny Verts/ALE
Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Isabella Adinolfi, Laura Ferrara v mene skupiny EFDD
Barbara Kappel
Uznesenie Európskeho parlamentu o Eritrei, najmä o prípadoch Abuneho Antoniosa a Dawita Isaaka
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Eritrei, najmä na uznesenie o Eritrei z 15. septembra 2011: prípad Dawita Isaaka[1], a z 10. marca 2016 o situácii v Eritrei[2],
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei z 23. júna 2017,
– so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN zo 14. júna 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei na 35. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Eritrei, ktorá bola zverejnená 8. júna 2016,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 751 (1992), 1882 (2009), 1907 (2009), 2023 (2011), 2244 (2015) a 2317 (2016), ktorými sa predĺžilo zbrojné embargo voči Eritrei do 15. novembra 2017,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o novom impulze pre partnerstvo medzi EÚ a Afrikou zo 4. mája 2017;
– so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou), v znení revidovanom v rokoch 2005 a 2010, ktorej je Eritrea signatárom,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/127/SZBP z 1. marca 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Eritrei[3], zmenené rozhodnutím Rady 2010/414/SZBP z 26. júla 2010[4] a neskôr zmenené rozhodnutím Rady 2012/632/SZBP z 15. októbra 2012[5],
– so zreteľom na vec 428/12 (2012) predloženú Africkej komisii pre ľudské práva a práva národov v mene Dawita Isaaka a iných politických väzňov,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo 60. zasadnutia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z 22. mája 2017,
– so zreteľom na správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z roku 2015 o partnerstve medzi Eritreou a Európskou úniou,
– so zreteľom na národný indikatívny program pre Eritreu v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu z 3. februára 2016,
– so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,
– so zreteľom na ústavu Eritrey prijatú v roku 1997, ktorá zaručuje občianske slobody vrátane slobody náboženského vyznania,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Eritrea je jednou z krajín s najhoršou úrovňou dodržiavania ľudských práv na svete, kde sa ľudské práva bežne porušujú každý deň, pričom v uplynulých rokoch nedošlo k žiadnemu zlepšeniu tejto situácie; keďže vláda Eritrey uskutočňuje rozsiahlu kampaň zameranú na udržanie kontroly nad obyvateľstvom a obmedzovanie základných slobôd pod zámienku obrany územnej celistvosti štátu;
B. keďže vyšetrovacia komisia OSN pre ľudské práva v Eritrei zistila, že porušovanie v prípadoch mimosúdnych popráv, mučenia (vrátane sexuálneho mučenia a sexuálneho otroctva), vojenskej služby ako formy otroctva, nútenej práce a politiky „vystreľ a zabi“, ktorá sa uplatňuje na hraniciach, môžu byť zločinom proti ľudskosti;
C. keďže v septembri 2001 eritrejské orgány zadržali desiatky občanov, ktorí podporili otvorený list požadujúci demokratické reformy; keďže zadržaní neboli obvinení z trestného činu ani postavení pred súd a väčšinu z nich väznia dodnes; keďže aj napriek početným výzvam skupín ochrancov ľudských práv a medzinárodných pozorovateľov niektoré z týchto osôb údajne vo väzení zomreli; keďže však eritrejský minister zahraničných vecí Osman Saleh 20. júna 2016 označil zadržaných za politických väzňov a uviedol, že „všetci sú nažive“ a budú postavení pred súd, „keď o tom vláda rozhodne“;
D. keďže Dawita Isaaka, ktorý má dvojité občianstvo Eritrey a Švédska, zadržali 23. septembra 2001 po tom, ako eritrejská vláda zakázala súkromné médiá; keďže posledný kontakt s ním sa uskutočnil v roku 2005; keďže uväznenie Dawita Isaaka sa stalo medzinárodným symbolom boja za slobodu tlače v Eritrei, čo nedávno ocenila aj nezávislá medzinárodná porota odborníkov v oblasti médií, ktorá mu v roku 2017 udelila Svetovú cenu UNESCO a Guillerma Cana za slobodu tlače ako uznanie jeho odvahy, vzdoru a oddanosti týkajúcich sa slobody prejavu;
E. keďže rodina Dawita Isaaka čelí od jeho zmiznutia neznesiteľnému utrpeniu a neistote, pretože majú o jeho životných podmienkach, mieste pobytu a vyhliadkach do budúcnosti len málo informácií;
F. keďže počas zásahu v septembri 2001 bolo zadržaných 11 politikov – všetci bývalí členovia ústrednej rady vládnuceho Ľudového frontu za demokraciu a spravodlivosť (PFDJ) vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Petrosa Solomona – po tom, ako uverejnili otvorený list určený vláde a prezidentovi Isaiasovi Afwerkimu, v ktorom požadovali reformy a „demokratický dialóg“; keďže v priebehu nasledujúceho týždňa zadržali 10 novinárov vrátane Isaaka;
G. keďže množstvo Eritrejčanov je zadržiavaných z rôznych neopodstatnených dôvodov, ako je vyjadrovanie nezávislých názorov, alebo bez výslovného odôvodnenia, a preto na neurčitý čas; keďže zadržiavané osoby vrátane detí držia v extrémne krutých podmienkach, ktoré sa v niektorých prípadoch rovnajú mučeniu alebo odopieraniu zdravotnej starostlivosti; keďže medzinárodným organizáciám neumožnili prístup do väzenských zariadení s výnimkou jedného nadzemného väzenia v Asmare;
H. keďže sú povolené len štyri náboženské vierovyznania: eritrejská ortodoxná cirkev, katolícka cirkev, luteránska cirkev a islam; keďže všetky ostatné náboženské vierovyznania sú zakázané, pričom príslušníci týchto vierovyznaní a ich rodinní príslušníci sú zadržiavaní a väznení; keďže od roku 2016 opätovne dochádza k prenasledovaniu osôb, ktoré praktizujú náboženské vierovyznanie, a páchaniu násilia na týchto osobách; keďže podľa odhadov organizácie Christian Solidarity Worldwide len v máji 2017 bolo v Eritrei uväznených 160 kresťanov;
I. keďže Abune Antonios, patriarcha eritrejskej ortodoxnej cirkvi, ktorá je najväčšou náboženskou komunitou v krajine, je zadržiavaný od roku 2007, pretože odmietol exkomunikovať 3 000 farníkov, ktorí sa postavili proti vláde; keďže odvtedy sa nachádza na neznámom mieste, kde mu neposkytujú zdravotnú starostlivosť;
J. keďže v Eritrei neexistuje nezávislé súdnictvo ani národné zhromaždenie; keďže absencia demokratických inštitúcií v krajine vyústila do prázdna, pokiaľ ide o správu vecí verejných a právny štát, v dôsledku čoho sa vytvorila atmosféra beztrestnosti za trestné činy proti ľudskosti;
K. keďže existuje len jedna zákonná politická strana, a to Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť (PFDJ); keďže ostatné politické strany sú zakázané; keďže podľa organizácie Freedom House sú Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť a armáda prakticky jediné inštitúcie politického významu v Eritrei, pričom obe sú prísne podriadené prezidentovi;
L. keďže v Eritrei neexistuje sloboda tlače, pretože nezávislé médiá sú zakázané, v dôsledku čoho je Eritrea spomedzi 170 až 180 hodnotených krajín osem rokov po sebe na poslednom mieste vo svetovom rebríčku slobody tlače, ktorý zverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc;
M. keďže prezidentské voľby naplánované na rok 1997 sa nikdy neuskutočnili a ústava prijatá v tom istom roku sa nikdy nevykonávala; keďže sa za posledných 24 rokov v krajine nekonali žiadne parlamentné voľby a prakticky v nej neexistuje žiadne nezávislé súdnictvo, fungujúce národné zhromaždenie ani občianska spoločnosť;
N. keďže podľa správy Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji z roku 2016 sa Eritrea umiestnila v indexe ľudského rozvoja za rok 2016 na 179. mieste spomedzi 188 krajín;
O. keďže v roku 2016 tvorili Eritrejčania utekajúci z krajiny štvrtú najväčšiu skupinu ľudí, ktorí riskujú nebezpečnú cestu do Európy (po Sýrčanoch, Iračanoch a Afgancoch) a ktorí sú ťažko skúšaní nemilosrdnými prevádzačmi počas nebezpečnej plavby cez Stredozemné more; keďže z tohto dôvodu situácia v Eritrei priamo ovplyvňuje Európu, pretože ak by sa ľudské práva v tejto krajine rešpektovali a dodržiavali a ľudia by v nej mohli žiť bez strachu, Eritrejčania by sa mohli vrátiť do svojej vlasti;
P. keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) z krajiny ušlo viac ako 400 000 Eritrejčanov, t. j. 9 % celkového počtu obyvateľov; keďže podľa odhadov UNHCR krajinu opustí každý mesiac asi 5 000 Eritrejčanov, čo je vo veľkej miere prisudzované pretrvávajúcemu závažnému porušovaniu ľudských práv; keďže v roku 2015 bol štatút utečenca v EÚ udelený v 69 % eritrejských žiadostí o azyl, zatiaľ čo ďalších 27 % žiadateľov získalo doplnkovú ochranu, čo svedčí o závažnosti prenasledovania v Eritrei;
Q. keďže Eritrea podporuje chartúmsky proces (iniciatíva EÚ a Africkej únie, ktorá sa začala 28. novembra 2014 s cieľom riešiť otázku migrácie a obchodovania s ľuďmi) zahŕňajúci realizáciu konkrétnych projektov vrátane budovania kapacít v oblasti súdnictva a zvyšovania informovanosti;
R. keďže mnoho mladých ľudí utieklo z krajiny, aby uniklo pred represívnou vládou a brannou povinnosťou, ktorá často začína vo veľmi mladom veku a väčšina Eritrejčanov ju vykonáva na neobmedzený čas; keďže väčšina tých, ktorí slúžia vojenskú službu, sa ocitá v otroctve, kde podliehajú kontrole pri výkone práce, hľadaní si zamestnania alebo zakladaní rodiny; keďže sa odhaduje, že 400 000 ľudí v súčasnosti slúži v neobmedzenej nútenej vojenskej službe a mnohí z nich musia vykonávať nútenú prácu za nízku alebo žiadnu odmenu; keďže odvedené ženy sú nútené znášať domáce nevoľníctvo a sexuálne zneužívanie;
S. keďže diskriminácia žien a násilie voči nim sú prítomné vo všetkých oblastiach eritrejskej spoločnosti; keďže ženy sú vystavené mimoriadnemu riziku sexuálneho násilia nielen v armáde a vo vojenských výcvikových táboroch, ale aj v spoločnosti ako celku; keďže podľa odhadov 89 % dievčat v Eritrei podstúpilo mrzačenie ženských pohlavných orgánov (FGM); keďže však vláda vydala v marci 2007 vyhlásenie, v ktorom mrzačenie ženských pohlavných orgánov označila za trestný čin, zakázala ho a podporila vzdelávacie programy na odrádzanie od tejto praxe v danom roku;
T keďže režim rozširuje svoju totalitnú moc na komunitu žijúcu v diaspóre v zahraničí prostredníctvom 2 % dane z príjmu v zahraničí a tajným sledovaním diaspóry, pričom sa zameriava na rodinných príslušníkov, ktorí zostali v Eritrei;
U. keďže eritrejský režim od roku 2011 popiera, že by bola krajina ohrozená hladom; keďže tento rok celú východnú Afriku sužuje mimoriadne sucho, čo vyvoláva čoraz väčšie obavy v súvislosti so situáciou v Eritrei; keďže podľa UNICEF-u bolo v januári 2017 1,5 milióna Eritrejčanov vystavených potravinovej neistote vrátane 15 000 detí, ktoré trpia podvýživou;
V. keďže EÚ je významným podporovateľom Eritrey, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc; keďže v januári 2016, napriek vážnym obavám a námietkam Parlamentu, podpísali EÚ a Eritrea v rámci 11. ERF nový národný indikatívny program (NIP), čím sa vyčlenilo 200 miliónov EUR; keďže opatrenia by mali byť zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov, správu vecí verejných a riadenie verejných financií najmä v oblasti energetiky;
1. čo najdôraznejšie odsudzuje systematické, rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv v Eritrei; vyzýva eritrejskú vládu, aby ukončila väznenie predstaviteľov opozície, novinárov, náboženských vodcov a nevinných civilistov; požaduje, aby boli všetci väzni svedomia v Eritrei okamžite a bezpodmienečne prepustení, najmä Dawit Isaak a ďalší novinári zadržiavaní od septembra 2001 a Abune Antonios; požaduje, aby eritrejská vláda poskytla podrobné informácie o osude a mieste pobytu všetkých osôb, ktorých osobná sloboda bola obmedzená;
2. pripomína rozhodnutie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z mája 2017 a požaduje, aby Eritrea bezodkladne potvrdila, že Dawit Isaak je v poriadku, prepustila ho, umožnila mu kontakt s rodinou a právnymi zástupcami a priznala mu adekvátne odškodnenie za roky väznenia; ďalej vyzýva Eritreu, aby zrušila zákaz nezávislých médií v zmysle rozhodnutia Africkej komisie;
3. poznamenáva, že Eritrea v rozpore s rozhodnutím Africkej komisie pokračuje v očividnom porušovaní medzinárodných pravidiel a základných práv vrátane práva na spravodlivý proces, zákazu mučenia, slobody prejavu, práva na rodinu a že každá krajina musí dodržiavať Africkú chartu ľudských práv a práv národov;
4. vyzýva eritrejskú vládu, aby prepustila Abuneho Antoniosa, umožnila mu opäť zaujať miesto patriarchu a ukončila zásahy do pokojného vykonávania náboženských praktík v krajine; pripomína, že sloboda náboženského vyznania je základným právom, a dôrazne odsudzuje každý prejav násilia alebo diskrimináciu na základe náboženstva;
5. požaduje spravodlivé procesy s obvinenými a zastavenie mučenia a iných ponižujúcich foriem zaobchádzania, akými sú obmedzovanie prístupu k jedlu, vode a zdravotníckej starostlivosti; pripomína eritrejskej vláde jej povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá spočíva vo vyšetrovaní mimosúdnych popráv;
6. pripomína eritrejskej vláde, že mnohé jej činy predstavujú zločiny proti ľudskosti, a aj keď Eritrea nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, mnohé ustanovenia Rímskeho štatútu zhmotňujú medzinárodné obyčajové právo, ktoré je pre Eritreu záväzné; zdôrazňuje svoju podporu odporúčaniu vyšetrovacej komisie OSN a dôkladnému vyšetreniu obvinení z vážneho porušovania ľudských práv a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa dopustili eritrejské orgány, aby sa zabezpečilo, že každý ponesie za svoje činy zodpovednosť;
7. vyjadruje plnú podporu práci osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei, vyzýva EÚ, aby v spolupráci s OSN a Africkou úniou pozorne sledovala celkovú situáciu v Eritrei a podávala správy o všetkých prípadoch porušovania ľudských práv a základných slobôd;
8. žiada Eritreu, aby v plnom rozsahu a bezodkladne prijala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a plne dodržiavala svoje záväzky podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, v ktorých sa mučenie zakazuje; so znepokojením konštatuje, že verejné a súkromné subjekty vrátane spoločností výrazne obmedzuje vládna kontrola; uznáva, že nedostatok akéhokoľvek spravovania verejných financií, ako aj absencia národného rozpočtu, znemožňujú kontrolu rozpočtu;
9. vyzýva eritrejskú vládu, aby umožnila vznik ďalších politických strán ako základného nástroja podpory demokracie v tejto krajine, a požaduje, aby sa organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnilo slobodne pôsobiť v krajine;
10. pripomína, že partnerstvo EÚ s Eritreou sa riadi Dohodou z Cotonou a že všetky strany sú povinné dodržiavať a plniť podmienky tejto dohody, najmä dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu; vyzýva preto EÚ, aby zaistila podmienenosť svojej pomoci vrátane podmienky, že vláda Eritrey musí dodržiavať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a politickí väzní musia byť prepustení ešte pred tým, ako bude Eritrei poskytnutá akákoľvek ďalšia pomoci EÚ; okrem toho vyzýva EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje a páky na zabezpečenie toho, že eritrejská vláda bude rešpektovať svoje záväzky v oblasti ochrany a záruk základných slobôd vrátane posúdenia možnosti začatia konzultácií podľa článku 96 Dohody z Cotonou; požaduje podrobné a komplexné posúdenie fondov pre Eritreu, ktoré sú financované EÚ a jej členskými štátmi;
11. odsudzuje obnovenie rozsiahlej pomoci EÚ pre Eritreu, a najmä schválenie NIP pre Eritreu v hodnote 200 miliónov eur; vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje opatrenia týkajúce sa kontroly dohodnuté s Parlamentom, aby dôkladne preskúmala obavy a návrhy Parlamentu a zaručila, že budú oznámené výboru ERF; domnieva sa, že výbor ERF mal zohľadniť predchádzajúce odporúčania Parlamentu neprijať NIP a pokračovať v rokovaniach;
12. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby z pridelených finančných prostriedkov nemala úžitok vláda Eritrey, ale aby sa tieto zdroje výhradne a transparentne vyčlenili na uspokojovanie potrieb eritrejského ľudu v oblasti rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti, a slobody prejavu, tlače a zhromažďovania; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila podmienenosť nedávno schválenej pomoci a zároveň zabezpečila, aby NIP podporoval Eritreu pri dôležitej zmene jej energetickej politiky s cieľom sprístupniť energiu všetkým, najmä vo vidieckych oblastiach, ktoré sú v súčasnosti naďalej bez elektrickej energie; okrem toho sa domnieva, že zložka národného indikatívneho programu týkajúca sa správy vecí verejných by sa mala dôkladne zamerať na vykonávanie odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania OSN o ľudských právach;
13. požaduje, aby Komisia získala od eritrejskej vlády záruky, že uskutoční demokratické reformy a zabezpečí dodržiavanie ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z 18. zasadnutia pracovnej skupiny všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), ktoré akceptovala 7. februára 2014;
14. vyzýva Radu, aby prehodnotila vzťah medzi EÚ a Eritreou, ako aj svoju rozvojovú pomoc krajine, v reakcii na zlú situáciu v oblasti ľudských práv a aby zverejnila hmatateľné výsledky programov pomoci za posledné roky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné opatrenia, najmä tie, ktoré vyplývajú z dohody z Cotonou, na zabezpečenie toho, že eritrejské orgány budú dodržiavať svoje medzinárodné záväzky;
15. dôrazne pripomína, že Eritrea musí umožniť medzinárodným a regionálnym orgánom v oblasti ľudských práv vrátane osobitných spravodajcov neobmedzený prístup do krajiny, aby mohli sledovať každý pokrok; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby aktívne podporila obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei; nabáda eritrejskú vládu, aby podnikla naliehavé reformy, ako je zmiernenie politiky štátu jednej strany a obnova národného zhromaždenia a volieb;
16. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali primerané opatrenia proti uplatňovaniu dane diaspóry voči občanom Eritrey žijúcim na ich území, a to v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2023 (2011); pripomína eritrejskej vláde, že právo odísť z krajiny je zakotvené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv; vyzýva vládu, aby uznala slobodu pohybu a prestala od Eritrejčanov žijúcich v zahraničí vyberať daň diaspóry; nalieha na vládu, aby ukončila politiku „viny z dôvodu vzťahu“ (guilt-by-association) zameranú na rodinných príslušníkov osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, snažia sa utiecť z Eritrey alebo neplatia 2 % daň z príjmu, ktorú vláda uvalila na eritrejských vysťahovalcov;
17. vyzýva eritrejskú vládu, aby dodržiavala stanovenú dĺžku vojenskej služby, prestala využívať svojich občanov na nútenú prácu a umožňovať zahraničným spoločnostiam využívanie brancov za poplatky, aby umožnila uplatnenie výhrady svedomia na odopretie výkonu vojenskej služby a zabezpečila ochranu brancov;
18. pripomína Eritrei jej povinnosti vyplývajúce z dohovorov MOP, najmä pokiaľ ide o právo organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov organizovať sa, pokojne demonštrovať, zúčastňovať sa na verejných záležitostiach a zasadzovať sa za lepšie práva pracovníkov; vyzýva eritrejskú vládu, aby zrušila politiku zakazujúcu MVO, ktoré majú na bankovom účte menej ako dva milióny USD; je znepokojený endemickým prepojením podnikania, politiky a korupcie v Eritrei; odsudzuje zahraničné spoločnosti, ktoré sa podieľajú na využívaní nútenej práce, a žiada od všetkých, ktorí pôsobia v Eritrei, vyššiu mieru zodpovednosti, náležitú starostlivosť a podávanie správ;
19. berie na vedomie pokusy EÚ o spoluprácu s Eritreou v oblasti migrácie; upozorňuje na veľmi vysokú mieru udeľovania azylu alebo doplnkovej ochrany Eritrejčanom zo strany členských štátov EÚ, a nalieha preto na členské štáty, aby nevracali Eritrejčanov žiadajúcich o azyl v Európe v zmysle Ženevského dohovoru; žiada, aby členské štáty EÚ dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a pripomína im, že žiadatelia o azyl, ktorí sa musia vrátiť, budú pravdepodobne v dôsledku pokusov o útek svojvoľne zadržaní a mučení;
20. nabáda Eritreu, aby spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom v oblasti ľudských práv; požaduje, aby Rada OSN pre ľudské práva spolupracovala s Eritreou v oblasti budovania kapacít v justičnom systéme prostredníctvom organizovania seminárov a školení pre sudcov a právnikov ako spôsobu konštruktívneho napredovania; uznáva, že delegácia Úradu vysokého komisára Rady OSN pre ľudské práva navštívi Eritreu v júli, a vyzýva túto delegáciu, aby informovala o svojich zisteniach a pokúsila sa získať prístup do všetkých častí krajiny, najmä do väzníc, ktoré je možné preskúmať a podať o tom správu;
21. opakuje svoje hlboké znepokojenie nad súčasnými ničivými klimatickými podmienkami v Africkom rohu vrátane Eritrey a nad vážnym rizikom potravinovej a humanitárnej krízy, ktoré z nich vyplývajú; vyzýva EÚ, aby spolu so svojimi medzinárodnými partnermi zvýšila podporu postihnutému obyvateľstvu a zabezpečila potrebné financovanie a pomoc;
22. odsudzuje politiku svojvoľného odoberania občianstva, ktorú uplatňuje eritrejská vláda, a žiada, aby sa so všetkými eritrejskými občanmi zaobchádzalo spravodlivo a aby mali pred zákonom rovnaké postavenie; zdôrazňuje, že prioritou musí byť riešenie chýbajúcej spravodlivosti v demokratickej správe vecí verejných v Eritrei a obnova právneho štátu, a to ukončením autoritatívnej vlády pomocou strachu zo svojvoľného zadržiavania v izolácii, mučenia a z ďalších porušovaní ľudských práv, pričom niektoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Rade Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, generálnemu tajomníkovi OSN, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a eritrejským orgánom.