Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0465/2017Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0465/2017

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v Burundi

5.7.2017 - (2017/2756(RSP))

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:
Verts/ALE (B8-0465/2017)
ECR (B8-0468/2017)
S&D (B8-0469/2017)
ALDE (B8-0471/2017)
EFDD (B8-0474/2017)
GUE/NGL (B8-0475/2017)
PPE (B8-0476/2017)

Cristian Dan Preda, Joachim Zeller, Sandra Kalniete, Mairead McGuinness, David McAllister, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Patricija Šulin, Jarosław Wałęsa, Ivan Štefanec, Tomáš Zdechovský, Jaromír Štětina, Pavel Svoboda, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Michaela Šojdrová, Milan Zver, Dubravka Šuica, Sven Schulze, Krzysztof Hetman, Elisabetta Gardini, Claude Rolin, Brian Hayes, Maurice Ponga, Eduard Kukan, Lefteris Christoforou, Adam Szejnfeld, Bogdan Brunon Wenta, Romana Tomc, Roberta Metsola, Jiří Pospíšil, Csaba Sógor, Marijana Petir, Tunne Kelam, Seán Kelly, Stanislav Polčák, Željana Zovko, Ivana Maletić, Andrey Kovatchev, Laima Liucija Andrikienė, László Tőkés, Anna Záborská, Lars Adaktusson, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Inese Vaidere v mene skupiny PPE
Elena Valenciano, Victor Boştinaru v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Karol Karski, Ryszard Czarnecki, Ryszard Antoni Legutko, Anna Elżbieta Fotyga, Notis Marias, Ruža Tomašić, Branislav Škripek v mene skupiny ECR
Louis Michel, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Martina Dlabajová, Nathalie Griesbeck, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Patricia Lalonde, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström, Valentinas Mazuronis, Filiz Hyusmenova v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat, Lola Sánchez Caldentey, Xabier Benito Ziluaga, Estefanía Torres Martínez, Tania González Peñas, Miguel Urbán Crespo, Dimitrios Papadimoulis, Stelios Kouloglou, Kostas Chrysogonos, Barbara Spinelli v mene skupiny GUE/NGL
Judith Sargentini, Maria Heubuch, Heidi Hautala, Florent Marcellesi, Michèle Rivasi, Bodil Valero, Barbara Lochbihler, Bart Staes, Ernest Urtasun, Igor Šoltes, Davor Škrlec, Bronis Ropė, Jordi Solé v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi, Rolandas Paksas, Laura Ferrara v mene skupiny EFDD
Barbara Kappel

Postup : 2017/2756(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B8-0465/2017
Predkladané texty :
RC-B8-0465/2017
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Burundi

(2017/2756(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou, najmä na jej článok 96,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015 a č. 2303 (2016) z 29. júla 2016 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na správu medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá bola predložená 15. júna 2017 na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na prvú správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o Burundi z 23. februára 2017,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady z 9. marca 2017 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovania Organizácie Spojených národov o Burundi (UNIIB) z 20. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou OSN pre ľudské práva 30. septembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundi,

–  so zreteľom na Arushskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi z 28. augusta 2000,

–  so zreteľom na vyhlásenie samitu Africkej únie z 13. júna 2015 o Burundi,

–  so zreteľom na rozhodnutie o činnosti Mierovej a bezpečnostnej rady a o stave mieru a bezpečnosti v Afrike (Assembly/AU/Dec.598(XXVI)) prijaté na 26. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 30. a 31. januára 2016 v Addis Abebe (Etiópia),

–  so zreteľom na rozhodnutia a vyhlásenia zhromaždenia Africkej únie (Assembly/AU/Dec.605-620 (XXVII)) prijaté na 27. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 17. a 18. júla 2016 v Kigali (Rwanda),

–  so zreteľom na uznesenie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov zo 4. novembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundskej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenie samitu Východoafrického spoločenstva z 31. mája 2015 o Burundi,

–  so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2016, zo 17. decembra 2016 a z 18. januára 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/394 zo 14. marca 2016 o ukončení konzultačného postupu s Burundskou republikou podľa článku 96 Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015 a na rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1763 a 2016/1745 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca, z 18. mája, 22. júna a zo 16. novembra 2015 a z 15. februára 2016 o Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 28. mája 2015, 19. decembra 2015 a 21. októbra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP zo 6. januára 2017 o zákaze činnosti Ligue Iteka v Burundi,

–  so zreteľom na ústavu Burundi, najmä na jej článok 96,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Burundi upadlo do vážnej politickej krízy a občianskych nepokojov v nadväznosti na oznámenie prezidenta Pierrea Nkurunzizu z apríla 2015, že bude kandidovať na tretie funkčné obdobie, čo je v rozpore s burundskou ústavou, ktorá obmedzuje počet funkčných období prezidenta na dve, a s Arushskou dohodou; keďže silné protesty proti jeho znovuzvoleniu vláda veľmi tvrdo potlačila, čo viedlo k alarmujúcemu zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv v krajine;

B.  keďže podľa medzinárodných pozorovateľov vláda od júla 2015 veľmi kruto potláča protesty proti jeho znovuzvoleniu; keďže od vypuknutia násilností zahynulo podľa údajov OSN 500 osôb; keďže podľa organizácií na ochranu ľudských práv bolo zabitých viac než 1 200 osôb, 400 až 900 osôb sa stalo obeťami nedobrovoľných zmiznutí, niekoľko stoviek, alebo dokonca tisícov osôb bolo mučených a viac ako 10 000 ľudí je aj naďalej svojvoľne zadržiavaných;

C.  keďže prezident Pierre Nkurunziza nevylučuje možnosť zmeniť ústavu, aby mohol kandidovať na štvrté funkčné obdobie od roku 2020, a keďže v súčasnosti prebieha interný postup zameraný na zrušenie obmedzení týchto mandátov; keďže by to bolo v rozpore s predchádzajúcimi vyhláseniami prezidenta Pierrea Nkurunzizu a ohrozilo by to dohodnuté spoločné úsilie o nájdenie udržateľného dlhodobého riešenia krízy;

D.  keďže správa nezávislého vyšetrovania Organizácie Spojených národov v Burundi (UNIIB) odkazuje na „mnohé dôkazy závažného porušovania ľudských práv a závažného zneužívania“ v krajine, ktorého sa dopustili najmä bezpečnostné sily a orgány; keďže počet prípadov podnecovania k násiliu a nenávisti od apríla vzrástol, najmä počas zhromaždení Imbonerakure, mládežníckych milícií vládnucej strany CNDD-FDD; keďže predstavitelia opozície a subjekty občianskej spoločnosti, najmä obhajcovia ľudských práv, novinári a právnici, sú hlavným terčom týchto praktík; keďže záverečná správa vyšetrovacej komisie, ktorú zriadila Rada pre ľudské práva, sa očakáva v septembri;

E.  keďže medzi oznámené násilnosti patria vraždy, únosy, nedobrovoľné zmiznutia a prípady mučenia, znásilnenia a svojvoľného zatýkania a zadržiavania; keďže korupcia a neprijímanie opatrení zo strany orgánov verejnej moci udržiavajú kultúru beztrestnosti, ktorá bráni postaviť pred súd mnoho páchateľov smrteľného násilia, a to aj príslušníkov orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb;

F.  keďže v októbri 2016 burundské orgány zakázali päť organizácií pre ľudské práva a keďže v januári 2017 bola najstaršia z týchto organizácií v krajine, Ligue Iteka, takisto zakázaná; keďže v decembri 2016 parlament prijal zákon, ktorým sa ustanovuje prísna kontrola medzinárodných mimovládnych organizácií;

G.  keďže sa zintenzívnili reštrikcie voči nezávislým médiám a novinám; keďže nezávislé médiá sú aj naďalej cenzurované, pozastavuje sa ich činnosť, sú blokované a/alebo zatvárané; keďže novinári sa stali obeťami zmiznutí, vyhrážania, fyzických útokov a súdneho obťažovania; keďže činnosť všetkých nezávislých rozhlasových staníc bola pozastavená; keďže Burundi je v rebríčku slobody tlače vo svete, ktorý na rok 2017 zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc, na 160. mieste spomedzi 180 krajín;

H.  keďže úradníci OSN poukazujú na tendenciu štátnych úradníkov polarizovať, čo vyvoláva obavy z vystupňovania násilia a možnej „etnizácie“ krízy; keďže bolo poukázané na rozšírené využívanie násilia a zastrašovania zo strany CNDD-FDD (Národnej rady pre obranu demokracie – Sily na obranu demokracie) a jej mládežníckej sekcie, milície Imbonerakure;

I.  keďže v októbri 2016 Burundi začalo konanie na odstúpenie od Rímskeho štatútu, čím prejavilo svoj úmysel opustiť Medzinárodný trestný súd (MTS), a to v nadväznosti na jeho rozhodnutie o začatí predbežného vyšetrovania prípadov násilia a porušovania ľudských práv v tejto krajine;

J.  keďže v auguste 2016 burundská vláda odmietla vyslanie policajných úradníkov Organizácie Spojených národov do krajiny s cieľom zabezpečiť monitorovanie situácie; keďže burundská vláda rozhodla pozastaviť svoju spoluprácu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a odmietla spolupracovať s vyšetrovacou komisiou, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva;

K.  keďže 21. decembra 2015 burundský parlament zamietol návrh na vyslanie mierovej misie Africkej únie, pričom argumentoval, že akákoľvek vojenská intervencia jednotiek Africkej únie by predstavovala inváziu okupačnej sily;

L.  keďže 8. decembra 2015 Európska únia začala postup konzultácií s vládou Burundi podľa článku 96 Dohody z Cotonou za prítomnosti zástupcov skupiny štátov AKT, Africkej únie, Východoafrického spoločenstva a Organizácie Spojených národov; keďže v marci 2016 Európska únia tieto konzultácie uzavrela, pričom dospela k záveru, že záväzky, ktoré navrhla burundská vláda v oblasti ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, sú nedostatočné;

M.  keďže po skončení tohto postupu Európska únia vymedzila súbor konkrétnych opatrení, ktoré musí burundská vláda prijať, aby umožnila obnovenie plnej spolupráce;

N.  keďže Únia pozastavila priamu finančnú pomoc burundskej vláde, a to aj rozpočtovú podporu; keďže Únia sa zaviazala udržiavať finančnú podporu určenú obyvateľstvu a na humanitárnu pomoc vrátane projektov zameraných na zabezpečenie prístupu k základným službám;

O.  keďže Európska únia prijala cielené sankcie voči osobám, subjektom a orgánom, ktoré narúšajú demokraciu alebo bránia hľadaniu politického riešenia v Burundi; keďže aj samotná Africká únia má v súčasnosti v úmysle prijať sankcie;

P.  keďže vnútorný burundský dialóg, ktorý prebieha pod záštitou Východoafrického spoločenstva a s podporou Africkej únie a Európskej únie, je podľa Bezpečnostnej rady OSN jediným schodným riešením v záujme trvalého politického urovnania situácie v Burundi; keďže tento dialóg má byť otvorený všetkým, a to i opozičným stranám, občianskej spoločnosti a členom diaspóry;

Q.  keďže patová politická situácia v Burundi a zhoršujúca sa ekonomická situácia majú vážne dôsledky pre obyvateľstvo; keďže agentúra OSN pre utečencov odhaduje, že z Burundi utieklo viac ako 420 000 osôb v snahe nájsť útočisko v susedných krajinách; keďže podľa zástupcu generálneho tajomníka OSN je v rámci krajiny momentálne vysídlených 209 000 osôb; keďže 3 milióny osôb potrebujú humanitárnu pomoc a 2,6 milióna osôb je vystavených akútnemu nedostatku potravín; keďže od núdzovej potravinovej pomoci je závislých 700 000 osôb aj napriek tomu, že vláda odstránila niektoré obmedzenia; keďže táto situácia vážne ohrozuje stabilitu regiónu;

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad politickou a bezpečnostnou situáciou v Burundi; dôrazne odsudzuje prejavy násilia, vraždenie a iné porušovanie ľudských práv v Burundi, ku ktorým došlo od roku 2015; žiada o účinné a primerané opatrenia, ktoré zabránia novým prípadom násilia;

2.  vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlou beztrestnosťou, najmä pokiaľ ide o násilné činy a porušovanie ľudských práv a páchateľov týchto činov; pripomína, že burundské orgány majú na základe medzinárodných a regionálnych právnych predpisov v oblasti ľudských práv povinnosť zaručovať, chrániť a podporovať základné práva, a to vrátane občianskych a politických práv občanov; v tejto súvislosti žiada podrobné a nezávislé vyšetrenie prípadov zabíjania a násilia, ktoré sa odohrali v Burundi v posledných rokoch, a žiada, aby sa páchatelia zodpovedali za svoje činy;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vláda Burundi aktivovala postup odstúpenia krajiny od Rímskeho štatútu, ktorým sa zakladá Medzinárodný trestný súd; žiada vládu Burundi, aby tento postup odstúpenia ešte zvážila a aby zabezpečila, že krajina sa bude aj naďalej v plnej miere zúčastňovať na Medzinárodnom trestnom súde;

4.  naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby naplno rešpektovala rezolúciu č. 2303 (2016) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a dovolila vyslanie policajnej jednotky OSN, ktorá by zabezpečila monitorovanie situácie v oblasti bezpečnosti v krajine;

5.  víta zriadenie vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Burundi v novembri 2016, ktorej úlohou je vyšetriť porušovanie ľudských práv v Burundi od apríla 2015; vyzýva orgány Burundi, aby v plnej miere spolupracovali s členmi vyšetrovacej komisie;

6.  víta skutočnosť, že generálny tajomník OSN António Guterres nedávno menoval nového osobitného vyslanca pre Burundi Michela Kafanda, ktorý má uľahčiť pochopenie prebiehajúceho politického procesu;

7.  potvrdzuje svoj záväzok voči slobode prejavu a opätovne potvrdzuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti, právnikov, organizácií pre ľudské práva a médií v demokratickej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva burundské orgány, aby zrušili zákazy a odstránili obmedzenia uložené vo vzťahu k týmto subjektom, aby znovu zvážili nové právne predpisy týkajúce sa zahraničných MVO a aby zabezpečili, že novinári a obhajcovia ľudských práv budú môcť slobodne a bezpečne vykonávať svoje činnosti v krajine;

8.  vyjadruje znepokojenie nad vysokým rizikom toho, že súčasná situácia prehĺbi rozpory medzi jednotlivými etnickými skupinami; odsudzuje „etnizáciu“ krízy prostredníctvom propagandy, ktorá vychádza z ideológie založenej na etnickej príslušnosti; vyzýva všetky zúčastnené strany v Burundi, aby sa zdržali akéhokoľvek správania alebo postojov, ktoré by mohli vyostriť prejavy násilia, zhoršiť krízu alebo ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dlhodobú stabilitu regiónu, a aby v plnej miere dodržiavali Arushskú dohodu;

9.  odsudzuje podnecovanie k nenávisti a násiliu vedúcich predstaviteľov mládežníckych milícií Imbonerakure voči utečencom a oponentom, najmä verejné výzvy na znásilňovanie žien oponentov, a žiada okamžité odzbrojenie týchto milícií; vyjadruje hlboké znepokojenie nad novým zákonom o zriadení národného zboru dobrovoľníkov, ktorý by sa mohol využiť na legitimizáciu činností týchto milícií;

10.  naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili podmienky potrebné na obnovenie dôvery a podporu národnej jednoty prostredníctvom otvoreného, transparentného a inkluzívneho národného dialógu medzi vládou, opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou, v súlade s burundskou ústavou, s Arushskou dohodou a medzinárodnými záväzkami krajiny;

11.  konštatuje, že situácia v Burundi má extrémne škodlivé dôsledky pre celý región; v tejto súvislosti víta rokovacie úsilie, ktoré sa vyvíja pod vedením Východoafrického spoločenstva s podporou Africkej únie, a v záujme bezodkladného, realizovateľného a dlhodobého riešenia tohto konfliktu žiada zapojenie a spoluprácu burundských orgánov, ale vyjadruje silné znepokojenie v súvislosti s pomalým pokrokom tohto dialógu;

12.  žiada EÚ, aby podporila úsilie regionálnych aktérov v rámci hľadania riešenia krízy; žiada, aby sa zrealizoval plán sprostredkovateľa vymenovaného Východoafrickým spoločenstvom, bývalého prezidenta Tanzánie Mkapu;

13.  víta rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie povoliť vyslanie africkej misie na prevenciu a ochranu do Burundi s cieľom podporiť politické riešenie situácie; vyzýva burundskú vládu, aby v plnej miere dodržala svoj záväzok, ktorým je uľahčiť urýchlené vyslanie pozorovateľov a odborníkov v oblasti ľudských práv, a to najmä okamžitým vydaním víz a veľmi rýchlym vybavením ostatných požadovaných formalít;

14.  je presvedčený o tom, že výraznejšia prítomnosť medzinárodných pozorovateľov v Burundi by mohla významne prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv a bezpečnosti; žiada, aby Africká únia vyslala ďalších 200 vojenských pozorovateľov a pozorovateľov v oblasti ľudských práv, ktorí podporia prácu 30 pozorovateľov, ktorí sa v krajine už nachádzajú;

15.  považuje za potrebné objasniť v koordinácii s Africkou úniou vysledovateľnosť finančných prostriedkov vyčlenených pre burundských vojakov zúčastňujúcich sa na misii AMISOM;

16.  domnieva sa, že akákoľvek normalizácia vzťahov s EÚ, ako aj členskými štátmi, si vyžaduje, aby burundské orgány uplatnili všetky ustanovenia zakotvené v „prehľade záväzkov“ vo vzťahu s konzultáciami podľa článku 96 Dohody z Cotonou;

17.  berie na vedomie rozhodnutie Európskej únie, že v nadväznosti na konzultácie s burundskými orgánmi podľa článku 96 Dohody z Cotonou pozastaví priamu finančnú pomoc vláde Burundi, a víta prijatie obmedzení Európskej únie týkajúcich sa cestovania a zmrazenia majetku voči osobám zodpovedným za ohrozovanie mierového úsilia alebo úsilia v oblasti ľudských práv; poukazuje na to, že Únia trvá na svojej plnej finančnej podpore určenej burundskému ľudu, a to i utečencom v kľúčových odvetviach v oblasti zdravia, výživy a vzdelávania, ako aj na humanitárnu pomoc, ktorú poskytuje priamymi kanálmi; podporuje obnovené cielené sankcie zo strany Európskej únie, ako aj rozhodnutie Rady EÚ pozastaviť rozpočtovú pomoc pre Burundi na základe konzultácií podľa článku 96;

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tokom burundských utečencov do susedných krajín a nad znepokojujúcou humanitárnou situáciou vysídlených osôb v Burundi a opätovne potvrdzuje svoju podporu humanitárnym organizáciám prítomným v tomto regióne, ako aj susedným krajinám, ktoré prijímajú utečencov; naliehavo vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby zvýšili svoju finančnú podporu a humanitárnu pomoc určenú vysídleným osobám a utečencom z Burundi; pripomína členským štátom ich záväzok dodržiavať Ženevský dohovor;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Burundi, Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii a Rade ministrov Európskej únie, podpredsedníčke Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov Európskej únie, členským štátom a inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.