SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o prípade aktivistov za ľudské práva Wu Kana, Xie Yanga, Li Ming-č´a Tašiho Wang-čchuka a o prípade tibetského mnícha Choekyiho
17.1.2018 - (2018/2514(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B8-0043/2018)
ECR (B8-0044/2018)
S&D (B8-0046/2018)
ALDE (B8-0047/2018)
PPE (B8-0048/2018)
Cristian Dan Preda, Michaela Šojdrová, David McAllister, Sandra Kalniete, Tomáš Zdechovský, Pavel Svoboda, Ivan Štefanec, Elisabetta Gardini, Jaromír Štětina, Krzysztof Hetman, Claude Rolin, Dubravka Šuica, Brian Hayes, Thomas Mann, Laima Liucija Andrikienė, Eduard Kukan, Romana Tomc, Patricija Šulin, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Francis Zammit Dimech, Jarosław Wałęsa, Bogdan Brunon Wenta, Adam Szejnfeld, Roberta Metsola, Milan Zver, Eva Maydell, Csaba Sógor, Ivana Maletić, Giovanni La Via, Tunne Kelam, Joachim Zeller, Deirdre Clune, Lars Adaktusson, Andrey Kovatchev, Marijana Petir, Ramona Nicole Mănescu, Jiří Pospíšil, László Tőkés, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Stanislav Polčák v mene skupiny PPE
Elena Valenciano, Soraya Post, Jo Leinen v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Ruža Tomašić, Valdemar Tomaševski, Zdzisław Krasnodębski, Monica Macovei, Anna Elżbieta Fotyga, Jana Žitňanská, Branislav Škripek v mene skupiny ECR
Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Martina Dlabajová, Nathalie Griesbeck, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Patricia Lalonde, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström, Valentinas Mazuronis, Robert Rochefort, Frédérique Ries v mene skupiny ALDE
Molly Scott Cato, Helga Trüpel, Heidi Hautala, Barbara Lochbihler, Igor Šoltes, Jordi Solé, Davor Škrlec, Bronis Ropė, Michel Reimon v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o prípade aktivistov za ľudské práva Wu Kana, Xie Yanga, Li Ming-č´a Tašiho Wang-čchuka a o prípade tibetského mnícha Choekyiho
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva[1] zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou[2], z 24. novembra 2016 o prípade Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne[3], z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho[4] a zo 6. júla 2017 o prípadoch nositeľov Nobelovej ceny Liou Siao-pa a Li Ming-ča[5],
– so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 22. júna 2016 s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny,
– so zreteľom na samit EÚ – Čína, ktorý sa uskutočnil 1. a 2. júna 2017 v Bruseli,
– so zreteľom na nový zákon o národnej bezpečnosti, ktorý prijal Stály výbor Národného ľudového kongresu Číny 1. júla 2015, a na uverejnenie druhého návrhu nového zákona o riadení zahraničných mimovládnych organizácií z 5. mája 2015,
– so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,
– so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 35. kolo sa konalo v Bruseli 22. a 23. júna 2017,
– so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Wei Ťing-šengovi a Chu Ťiovi v rokoch 1996 a 2008,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/Európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 27. decembra 2017 o odsúdení Wu Kana a Sie Janga v Číne,
– so zreteľom na miestne vyhlásenie delegácie Európskej únie pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv 8. decembra 2017,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže presadzovanie a dodržiavanie všeobecných ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a s vyjadrením Číny, že sa chce hlásiť sa k rovnakým hodnotám v rámci vlastného rozvoja a medzinárodnej spolupráce;
B. keďže odvtedy, ako sa prezident Si Ťin-pching ujal moci, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne stále zhoršuje a nepriateľstvo vlády voči pokojnému disentu, slobode prejavu a náboženského vyznania, ako aj právnemu štátu naberá na intenzite; keďže čínske orgány zadržiavajú a stíhajú stovky obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;
C. keďže 26. decembra 2017 súd v Tchien-t’ine odsúdil aktivistu Wu Kana na osem rokov odňatia slobody na základe obvinení z podvracania štátnej moci; keďže Wu Kan sa bežne angažoval v citlivých otázkach týkajúcich sa zneužívania právomoci vlády, a to tak na internete ako aj mimo neho; keďže Wu Kan podľa svojho právnika odmietol dohodu s orgánmi, ktoré mu v prípade priznania sa k vine ponúkali podmienečný trest;
D. keďže v ten istý deň bol v Chu-nane odsúdený aj právnik Sie Jang, ktorý sa venuje problematike ľudských práv, ktorého však oslobodili od trestných sankcií po tom, ako sa priznal k podvratnej činnosti; keďže Wu Kana zatkli niekoľko mesiacov pred bezprecedentný zásahom proti právnikom, ktorí sa venujú problematike ľudských práv, a obhajcom ľudských práv v roku 2015, boli počas niekoľkých týždňov v celej krajine vypočúvané alebo zadržiavané stovky ľudí vrátane Sie Janga; keďže sa vyskytli obvinenia, že vyšetrovatelia Sie Janga mučili, bili a vyhrážali sa mu;
E. keďže 28. novembra 2017 súd strednej inštancie v prefektúre Jüe-jang odsúdil aktivistu za demokraciu Li Ming-ča na päť rokov väzenia po tom, čo ho uznal vinným z podvratnej činnosti a na dva roky ho pozbavil všetkých politických práv v Číne; keďže je pravdepodobné, že Li Ming-čovo verejné priznanie bolo urobené pod nátlakom zo strany čínskych orgánov; keďže 19. marca 2017 Li Ming-če zmizol po tom, ako odišiel z Macaa do mesta Ču-chaj v čínskej provincii Kuang-Tung,
F. keďže tibetských obchodník a bojovník za jazykové práva Taši Wang-čchuk bol zadržaný 27. januára 2016 po tom, ako sa objavil vo videu na stránke denníka New York Times, v ktorom sa prihováral za práva Tibeťanov na vzdelávanie a štúdium vo vlastnom materinskom jazyku; keďže v marci 2016 bol Taši Wang-čchuk obvinený z „podnecovania k separatizmu“ a hrozí mu až 15 rokov odňatia slobody, hoci novinárom výslovne uviedol, že nevyzýva na nezávislosť Tibetu;
G. keďže v roku 2015 bol tibetský mních Choekyi z kláštora Phurbu v provincii S´-čchuan v okrese Seda, uväznený za to, že oslavoval narodeniny duchovného vodcu v exile dalajlámu; keďže po vznesení obvinenia bol Choekyi umiestnený vo väznici v okrese Kchang-ting v prefektúre Kan-c´ a napokon na štyri roky odvezený do s-čchuanského väzenia Mien-jang; keďže podľa mediálnych zdrojov mal Choekyi obličkové ťažkosti, ochorel na žltačku a trpel ďalším zdravotnými problémami, ktoré sa z dôvodu jeho väznenia ešte zhoršili;
H. keďže právnici, ktorí sa venujú problematike ľudských práv, boli predmetom zastrašovania a väznenia, ako je tomu v prípade popredného právnika Li Ju-chana, ktorý bol v izolácii od novembra 2017, a Wang Čchuan-čanga, ktorý bol v júli 2015 zatknutý a držaný v izolácii viac ako 800 dní a údajne mučený; keďže obhajcovia ľudských práv, ktorí sú predkladateľmi petícií a cestujú do veľkých miest s cieľom diskutovať o miestnych problémoch, čelia zadržiavaniu a väzneniu, ako napríklad Li Siao-ling, ktorý je vo väzbe od júna 2017, pričom trpí ťažkým glaukómom; keďže obhajcovia ľudských práv, ktorí poskytujú platformu predkladateľom petícií a ďalším obhajcom ľudských práv, ako napríklad Ting Ling-ťie, Liou Fej-jüe a Čen Ťiang-chua, sú tiež vo väzení;
I. keďže čínska vláda schválila nové právne predpisy, predovšetkým zákon o štátnej bezpečnosti, zákon o boji proti terorizmu, zákon o kybernetickej bezpečnosti a zákona o riadení zahraničných mimovládnych organizácií, ktoré kvalifikujú verejných aktivistov a pokojnú kritiku ako bezpečnostné hrozby pre štát, posilňujú cenzúru, policajný dozor a kontrolu jednotlivcov a spoločenských skupín a odstrašujú jednotlivcov od boja za ľudské práva;
J. keďže v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa Rada zaväzuje, že EÚ bude podporovať demokraciu, právny štát a ľudské práva vo všetkých oblastiach svojej vonkajšej činnosti bez výnimky a ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov;
1. je naďalej vysoko znepokojená postojom čínskej vlády k obhajcom ľudských práv, aktivistom a právnikom; pripomína Číne jej zodpovednosť ako svetovej veľmoci a vyzýva pekinské orgány, aby za každých okolností zabezpečili dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a ďalšími medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Čína podpísala alebo ratifikovala; naliehavo tiež žiada pekinské orgány, aby ukončili všetky akty obťažovania všetkých obhajcov ľudských práv v krajine, aby mohli svoju prácu vykonávať bez prekážok;
2. naliehavo žiada čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv, aktivistov, právnikov, novinárov a predkladateľov petícií zadržiavaných za ich prácu v oblasti ľudských práv a aby ukončili neutíchajúce represálie voči nim, ktoré sa dejú vo forme väznenia, justičného obťažovania a zastrašovania;
3. vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila Wu Kana, keďže bolo uväznených iba za to, že pokojne uplatňoval svoje právo na slobodu prejavu a zhromažďovania, a po jeho prepustení očakáva, že bude mať zabezpečený pravidelný neobmedzený prístup k rodine a právnikom podľa vlastného výberu a že nebude vystavený mučeniu ani inému zlému zaobchádzaniu; požaduje urýchlené, efektívne a nestranné vyšetrenie mučenia v Číne a žiada, aby boli osoby zaň zodpovedné postavené pred súd;
4. zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli vyšetrené obvinenia z mučenia Sie Janga;
5. vyzýva čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Li Ming-ča, po prepustení zabezpečili jeho ochranu pred mučením a iným zlým zaobchádzaním a umožnili mu prístup k rodine a právnikom podľa vlastného výberu a k primeranej zdravotnej starostlivosti;
6. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zatknutím Taši Wang-čuka a jeho ponechávaním vo väzbe, ako aj nad obmedzovaním jeho práva na právneho zástupcu, nedostatok dôkazov proti nemu a nezrovnalosti v trestnom vyšetrovaní; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Taši Wang-čuka;
7. vyzýva čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili tibetského mnícha Choekya; naliehavo žiada čínsku vládu, aby umožnila návštevy jeho príbuzným a právnikom podľa jeho vlastného výberu a najmä aby mu zabezpečila primeranú lekársku starostlivosť;
8. vyzýva čínsku vládu, aby dodržiavala vlastnú ústavu, najmä so zreteľom na článok 4, ktorý sa týka ochrany národnostných menšín; na článok 25, ktorý zaručuje slobodu prejavu, zhromažďovania, združovania, sprievodov a demonštrácie; na článok 36, v ktorom sa uznáva právo na slobodu náboženského vyznania; a na článok 41, ktorý zaručuje právo na kritizovať a predkladať návrhy týkajúce sa akéhokoľvek štátneho orgánu alebo úradníka;
9. opätovne vyzýva čínsku vládu, aby spolupracovala s Jeho Svätosťou dalajlámom a jeho zástupcami, a vyjadruje svoju podporu mierovému riešeniu tibetskej otázky prostredníctvom rozhovorov a rokovaní, s cieľom poskytnúť Tibetu skutočnú autonómiu v rámci čínskej ústavy;
10. okrem toho odsudzuje protibudhistické kampane realizované prostredníctvom tzv. výchovy k vlastenectvu vrátane opatrení zameraných na štátnu správu tibetských budhistických kláštorov; je znepokojený tým, že sa čínske trestné právo zneužíva na perzekúciu Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské aktivity sa kladú na jednu úroveň so separatizmom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie pre praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch v marci 2008 podstatne zhoršilo a čínska vláda zaujala všadeprítomný postoj v rámci tzv. výchovy k vlastenectvu;
11. je znepokojený prijatím balíka zákonov v oblasti bezpečnosti a jeho dosahom na menšiny v Číne, najmä pokiaľ ide o zákon o boji proti terorizmu, ktorý by mohol viesť k trestaniu pokojných prejavov tibetskej kultúry a náboženstva, a zákon o riadení zahraničných MVO, ktorým sa skupiny pre ľudské práva dostávajú pod prísnu kontrolu vlády, pretože je prejavom prístupu výlučne zhora nadol namiesto podpory partnerstva medzi miestnymi a ústrednými orgánmi a občianskou spoločnosťou;
12. zdôrazňuje, že čínske orgány musia zabezpečiť, aby sa všetky osoby zadržiavané v izolácii mohli okamžite spojiť so svojimi rodinnými príslušníkmi a právnikmi, a že podmienky všetkých osôb vo väzbe musia spĺňať normy stanovené v Súbore zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 43/173 z 9. decembra 1988, ako aj prístup k zdravotnej starostlivosti;
13. je vysoko znepokojený obvineniami z mučenia aktivistov za ľudské práva; vyzýva preto čínsku vládu, aby úprimne rešpektovala absolútny a bezpodmienečný zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, v súlade s článkami 2 a 16 Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (UNCAT), ktorý Čína ratifikovala 4. októbra 1988;
14. nabáda čínsku vládu, aby k 20. výročiu jeho podpísania ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a zabezpečila jeho úplné vykonávanie, a to vrátane skoncovania so všetkými praktikami zneužívania, a adekvátne tomu upravila svoje právne predpisy;
15. pripomína dôležitosť toho, aby EÚ v súlade so svojím záväzkom vystupovať silným, jasným a jednotným hlasom, pokiaľ ide o jej prístup k Číne, nastoľovala otázky porušovania ľudských práv v Číne, najmä otázky týkajúce sa menšín v Tibete a Sin-ťiangu, a to v rámci každého politického dialógu vrátane dialógov o ľudských právach s čínskymi orgánmi, ako aj pri každoročných dialógoch o ľudských právach; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych výsledkov z každoročných rozhovorov o ľudských právach medzi EÚ a Čínou; ďalej pripomína, že v kontexte nepretržitého procesu svojich reforiem a rastúcej angažovanosti vo svete si Čína podpísaním širokého spektra medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv zvolila dodržiavanie medzinárodného rámca v oblasti ľudských práv; vyzýva preto na dialóg s Čínou v záujme splnenia týchto záväzkov;
16. vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby voči Číne zaujali pevný postoj založený na hodnotách a očakáva od nich, že nebudú podnikať jednostranné iniciatívy alebo kroky, ktoré by mohli oslabiť súdržnosť, efektívnosť a súlad krokov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v júni 2017 pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve EÚ nepredniesla vyhlásenie o ľudských právach v Číne; víta prijatie vyhlásenia na nasledujúcom zasadnutí a očakáva, že EÚ bude naďalej menovať Čínu ako krajinu, ktorá si vyžaduje pozornosť Rady pre ľudské práva tak dlho, ako bude odmietať realizáciu zmysluplných reforiem; ďalej žiada EÚ a jej členské štáty, aby počas nadchádzajúceho všeobecného pravidelného preskúmania situácie v Číne vyjadrili svoje obrovské znepokojenie a aby sa zabezpečilo najmä to, že čínska občianska spoločnosť sa bude môcť slobodne zúčastňovať na tomto procese;
17. vyzýva PK/VP a členské štáty, aby prijali závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Číny, v ktorých sa zdôrazňuje mimoriadna dôležitosť ľudských práv vo vzťahoch EÚ a Číny a vyslali jasný signál svedčiaci o obavách z negatívnych trendov v Číne v tejto súvislosti spolu s očakávaním, že reakciou čínskych orgánov budú konkrétne kroky; zdôrazňuje, že tieto závery by mali zaviazať 28 členských štátov EÚ a jej inštitúcie k spoločnému posolstvu a prístupu vo vzťahu k ľudským právam v Číne;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.
- [1] Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 239.
- [2] Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 92.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2016)0444.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2016)0505.
- [5] Prijaté texty, P8_TA(2017)0308.