SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v Nikarague
29.5.2018 - (2018/2711(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B8‑0244/2018 (PPE)
B8‑0248/2018 (S&D)
B8‑0249/2018 (ECR)
B8‑0251/2018 (ALDE)
B8‑0252/2018 (EFDD)
Luis de Grandes Pascual, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Gabriel Mato, Cristian Dan Preda, Lorenzo Cesa, Esteban González Pons, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Tunne Kelam, Ivan Štefanec, Eduard Kukan, José Inácio Faria v mene skupiny PPE
Elena Valenciano, Ramón Jáuregui Atondo, Francisco Assis v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Ruža Tomašić, Valdemar Tomaševski, Jan Zahradil, Pirkko Ruohonen-Lerner, Monica Macovei, Anna Elżbieta Fotyga v mene skupiny ECR
Dita Charanzová, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Patricia Lalonde, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans v mene skupiny ALDE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Nikarague
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenia z 18. decembra 2008[1], 26. novembra 2009[2] a 16. februára 2017[3],
– so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou z roku 2012,
– so zreteľom na strategický dokument EÚ a viacročný orientačný program pre Nikaraguu na roky 2014 – 2020,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z júna 2004,
– so zreteľom na nikaragujskú ústavu,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 19. novembra 2016 o konečných výsledkoch volieb v Nikarague,
– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu PK/VP z 22. apríla 2018 a 15. mája 2018 o Nikarague,
– so zreteľom na tlačovú správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 27. apríla 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Nikarague,
– so zreteľom na návštevu, ktorú v dňoch 17. až 21. mája 2018 uskutočnila Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR), aby prešetrila situáciu v Nikarague, a na jej predbežné vyhlásenie z 21. mája 2018,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Úradu OSN pre ľudské práva Liz Throssellovej z 20. apríla 2018 o násilí v súvislosti s protestmi v Nikarague,
– so zreteľom na tlačovú správu Organizácie amerických štátov (OAS) zo 14. mája 2018 o návšteve zameranej na posúdenie situácie v Nikarague,
– so zreteľom na správu generálneho sekretariátu OAS z 20. januára 2017 o Nikarague a na jeho vyhlásenie z 22. apríla 2018, v ktorom je odsudzované násilie v Nikarague;
– so zreteľom na komuniké Nikaragujskej biskupskej konferencie, a najmä na jej posledné komuniké z 23. mája 2018,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže údajne bolo zabitých aspoň 84 osôb, viac ako 860 osôb bolo zranených a vyše 400 zatknutých v dôsledku pokojných protestov vedených študentmi, ktoré začali 18. apríla 2018 a boli namierené proti reformám systému sociálneho zabezpečenia, ktoré ohlásil prezident Daniel Ortega; keďže väčšina obetí mala strelné poranenia hlavy, krku, hrudníka alebo brušnej dutiny, čo do značnej miery poukazuje na to, že išlo o mimosúdne popravy; keďže nikaragujské orgány otvorene stigmatizovali protestujúcich, keď ich nazývali „vandalmi“ a obviňovali ich z „politickej manipulácie“;
B. keďže 23. apríla 2018 pán Ortega oznámil zrušenie reformy systému sociálneho zabezpečenia, avšak demonštrácie sa zmenili na širšie pokračujúce nepokoje a požiadavky na vytvorenie dočasnej vlády a obnovenie demokratického poriadku; keďže k ďalšiemu zdroju nespokojnosti a otvoreného konfliktu patrí prudký nárast na vývoz orientovaných „extraktivistických“ aktivít;
C. keďže 20. apríla 2018 napadli 600 študentov v Starej katedrále v Manague protipovstalecké jednotky a skupina členov Sandinistického frontu národného oslobodenia, ktorí konajú úplne beztrestne a so spoluúčasťou polície a s jej súhlasom; keďže komisia IACHR zaznamenala útoky na štyri univerzitné sídla (UCA, UPOLL, UNA a UNAN);
D. keďže vysoký počet obetí poukazuje na použitie tvrdej represie zo strany štátnych orgánov, čo je porušením zásad nevyhnutnosti a proporcionality, ako sa vyžaduje podľa medzinárodného práva a štandardov, v ktorých sa stanovujú obmedzenia pre používanie sily; keďže veliteľka štátnej nikaragujskej polície Aminta Granera odstúpila v dôsledku nadmerného používania násilia;
E. keďže činnosť médií, ktoré informovali o protestoch, vláda svojvoľne ukončila, a novinári, ktorí akokoľvek vyjadrili nesúhlas, boli zastrašovaní a zadržiavaní; keďže tvrdé opatrenia nikaragujských orgánov voči slobode prejavu a obťažovanie namierené voči vedúcim predstaviteľom opozície sú odsudzované ako útok na občianske slobody; keďže novinár Angel Gahona bol zastrelený počas priameho prenosu;
F. keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv zaznamenali mnohé sťažnosti na to, že zraneným demonštrantom nebola vo verejných nemocniciach poskytnutá dostatočná pomoc a ošetrenie;
G. keďže 27. apríla 2018 predseda národného zhromaždenia Gustavo Porras ohlásil zriadenie komisie pre pravdu s cieľom vyšetriť, čo sa počas protestov stalo; keďže 6. mája 2018 výbor siedmich zákonodarcov – z ktorých päť patrí do strany prezidenta Ortegu – nominoval piatich členov tejto komisie a národné zhromaždenie ich vymenovanie ratifikovalo;
H. keďže v dňoch 17. až 21. mája 2018 navštívila Nikaraguu komisia IACHR; keďže zdokumentovala nezákonné a svojvoľné zatýkanie, mučenie a kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, cenzúru a útoky proti tlači a ďalšie formy zastrašovania, ako napríklad vyhrážanie, zastrašovanie a prenasledovanie zamerané na rozpustenie protestov a zabránenie občanom, aby sa na nich zúčastňovali;
I. keďže národný dialóg medzi pánom Ortegom a nikaragujskou opozíciou a občianskymi skupinami, ktorý sprostredkovala katolícka cirkev, a ktorý bol začatý 16. mája 2018, neuspel pri hľadaní riešenia krízy a bol pozastavený, pretože vládni vyjednávači odmietli rokovať o 40-bodovom programe, ktorý predložili sprostredkovatelia a ktorý zahŕňa plán demokratických volieb vrátane reforiem volebného zákona so skoršími voľbami a zákazom znovuzvolenia prezidenta; keďže bolo navrhnuté vytvorenie spoločného výboru, ktorý by tvorilo šesť osôb: traja zástupcovia vlády a traja zástupcovia platformy „Alianza Cívica por la Justicia y la Democracia“ (Občianska aliancia za spravodlivosť a demokraciu);
J. keďže pán Ortega bol od roku 2007 zvolený do úradu prezidenta v troch po sebe nasledujúcich voľbách, a to napriek skutočnosti, že nikaragujská ústava zakazuje opätovné zvolenie do funkcie v prípade po sebe idúcich období, čo svedčí o korupcii a autoritárstve, v ktorých sa teraz zmieta tento štát; keďže voľby v roku 2011 a 2016 boli z dôvodu nezrovnalostí rázne kritizované inštitúciami EÚ a organizáciou OAS, keďže prebehli bez toho, aby boli prítomní pozorovatelia z niektorej z týchto organizácií či iní dôveryhodní medzinárodní pozorovatelia;
K. keďže jedným z najväčších problémov zostáva korupcia vo verejnom sektore, vrátane prípadov korupcie, do ktorých sú zapletení príbuzní pána Ortegu; keďže podplácanie verejných činiteľov, protiprávne zaistenia a svojvoľné ohodnocovanie colnými a daňovými orgánmi sú veľmi bežné; keďže boli vyjadrené oprávnené obavy týkajúce sa nepotizmu v rámci nikaragujskej vlády; keďže skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv odsudzujú postupné sústreďovanie moci, ktoré spôsobila vláda jednej strany, a oslabovanie inštitúcií;
L. keďže za posledné desaťročie sa situácia v Nikarague zhoršila, pokiaľ ide o demokraciu a právny štát; keďže neoddeliteľnou súčasťou vonkajších politík EÚ vrátane dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012 musí byť rozvoj a upevňovanie demokracie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;
1. odsudzuje tvrdú represiu a zastrašovanie pokojných protestujúcich v Nikarague, ktorí sú proti reforme systému sociálneho zabezpečenia, ktoré majú za následok mnoho obetí na životoch, zmiznutia a svojvoľné zatýkanie, ktorých sa dopúšťajú nikaragujské orgány, ozbrojené sily, polícia a násilné skupiny podporujúce vládu; pripomína všetkým nikaragujským bezpečnostným silám, že ich povinnosťou je predovšetkým chrániť občanov pred ujmou;
2. vyjadruje sústrasť a solidaritu rodinám všetkých obetí, ktoré počas demonštrácií prišli o život alebo boli zranené;
3. vyzýva nikaragujské orgány, aby ukončili všetky násilné činy namierené voči osobám, ktoré uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania; vyzýva tiež demonštrantov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré stoja na čele protestov, aby upustili od používania násilia pri výkone svojich práv; naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby prepustili všetky svojvoľne zadržiavané osoby, odškodnili všetkých dotknutých rodinných príslušníkov a aby poskytli záruky, že proti nim nebude vedené žiadne trestné konanie; naliehavo vyzýva štátne orgány, aby sa zdržali verejných vyhlásení, ktoré stigmatizujú demonštrantov, ochrancov ľudských práv a novinárov, a aby štátne médiá nezneužívali na verejné kampane, ktoré môžu podnecovať násilie;
4. vyzýva nikaragujské orgány, aby okamžite umožnili nezávislé a transparentné medzinárodné vyšetrovanie s cieľom stíhať osoby zodpovedné za represiu a úmrtia počas protestov; v tejto súvislosti víta návštevu komisie IACHR v Nikarague a vyjadruje znepokojenie nad závermi predbežnej správy; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zohrávalo aktívnu úlohu pri vyvodzovaní zodpovednosti voči zodpovedným osobám;
5. žiada nikaragujskú vládu, aby uznala a posilnila právomoc výboru pre sledovanie vykonávania odporúčaní, ktoré predložila komisia IACHR, a aby vypracovala časový plán nových návštev; žiada o to, aby bola v nemocniciach vytvorená verejná listina ošetrených, ako o to požiadala komisia IACHR;
6. naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby poskytli všetkým aktérom v spoločnosti vrátane opozičných síl, novinárov a ochrancov ľudských práv vrátane environmentálnych aktivistov a občianskej spoločnosti dostatočný priestor na to, aby mohli slobodne a v súlade s medzinárodným právom vykonávať činnosť s cieľom pripraviť pôdu pre všetky oponujúce strany, aby diskutovali o situácii v Nikarague a sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v krajine; pripomína, že plná účasť opozície, zbavenie súdnictva účinkov polarizácie, ukončenie beztrestnosti a pluralita médií sú kľúčovými faktormi pre opätovné nastolenie demokratického poriadku v krajine;
7. vyjadruje poľutovanie nad porušovaním slobody médií v Nikarague, tak pred, ako aj počas protestov; považuje ovládnutie médií zo strany orgánov počas protestov za neprijateľné; vyzýva vládu, aby obnovila úplnú slobodu médií a slobodu prejavu v krajine a aby prestala obťažovať novinárov;
8. berie na vedomie nedávno začatý národný dialóg a vytvorenie komisie pre pravdu, ktorá musí zahŕňať účasť nezávislých vnútroštátnych aktérov zo všetkých odvetví, ako aj medzinárodných aktérov; vyjadruje poľutovanie nad neúspechom prvého kola národného dialógu v dôsledku obmedzení, ktoré uložila nikaragujská vláda, a vyjadruje nádej, že nedávne obnovenie dialógu je príležitosťou na riešenie krízy a ukončenie násilia; zdôrazňuje, že akýkoľvek dialóg by mal prebiehať bez násilia a represie a mal by dodržiavať právo a ústavu, ako aj zásadu, že akékoľvek zmeny v právnych predpisoch by sa mali uskutočniť v súlade s postupmi, ktoré sú v nej zakotvené;
9. odsudzuje nezákonné kroky prijaté v rozpore so systémom súdnictva, ktoré viedli k ústavným zmenám, ktorými sa odstránili obmedzenia dĺžky funkčného obdobia prezidenta, a tým umožnili pánovi Ortegovi trvalo zotrvávať vo funkcii prezidenta, čo je v jasnom rozpore s právom na demokratické voľby; zdôrazňuje potrebu silných demokratických inštitúcií, slobody zhromažďovania a politickej plurality; v tejto súvislosti vyzýva na reformu volebného systému, ktorá by viedla k spravodlivým, transparentným a dôveryhodným voľbám prihliadajúcim na medzinárodné normy, ako spôsob na vyriešenie politickej krízy;
10. vyzýva orgány, aby bojovali proti prebujnenej korupcii v politických kruhoch v Nikarague, ktorá narúša fungovanie všetkých štátnych inštitúcií a obmedzuje zahraničné investície; požaduje uplatňovanie protikorupčných právnych predpisov Nikaraguy, vrátane tých, ktoré sa týkajú úplatkárstva, zneužitia funkcie a úplatkov za rýchle vybavenie; vyjadruje znepokojenie nad prepojeniami medzi prezidentom Ortegom a inými konfliktmi v regióne; vyzýva nikaragujské orgány, aby podpísali a ratifikovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;
11. poukazuje na to, že vzhľadom na dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky treba Nikaraguu upozorniť na nevyhnutnosť dodržiavať zásady právneho štátu, demokracie a ľudských práv, ako sa stanovuje v doložke dohody týkajúcej sa ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby situáciu monitorovala a v prípade potreby zvážila prijatie prípadných opatrení; upozorňuje, že porušovanie ľudských práv môže mať vážne politické, hospodárske a investičné dôsledky;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, skupine Lima, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.
- [1] Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 89.
- [2] Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 74.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2017)0043.