Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0308/2018Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0308/2018

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o autonómnych zbraňových systémoch

10.9.2018 - (2018/2752(RSP))

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B8‑0308/2018 (Verts/ALE)
B8‑0309/2018 (PPE)
B8‑0355/2018 (ALDE)
B8‑0360/2018 (EFDD)
B8‑0361/2018 (GUE/NGL)
B8‑0362/2018 (S&D)

Michael Gahler, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez‑Neyra, David McAllister, Sandra Kalniete, Laima Liucija Andrikienė, Elmar Brok, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Julia Pitera, Fernando Ruas v mene skupiny PPE
Ana Gomes, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Arne Lietz, Clare Moody v mene skupiny S&D
Norica Nicolai, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Gérard Deprez, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Patricia Lalonde, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Ramon Tremosa i Balcells, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Ivo Vajgl v mene skupiny ALDE
Sabine Lösing, Javier Couso Permuy, Kateřina Konečná, Dimitrios Papadimoulis, Stelios Kouloglou, Kostadinka Kuneva v mene skupiny GUE/NGL
Philippe Lamberts, Ernest Urtasun, Bodil Valero, Max Andersson, Klaus Buchner v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Dario Tamburrano v mene skupiny EFDD

Postup : 2018/2752(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B8-0308/2018
Predkladané texty :
RC-B8-0308/2018
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o autonómnych zbraňových systémoch

(2018/2752(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V články 21 a 21 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Martensovu doložku, ktorá je súčasťou dodatkového protokolu 1 z roku 1977 k Ženevským dohovorom,

–  so zreteľom na časť IV agendy OSN o odzbrojení z roku 2018 s názvom Zaistenie našej spoločnej budúcnosti,

–  so zreteľom na svoju štúdiu z 3. mája 2013 o používaní bezpilotných lietadiel a robotov vo vojne a ich dôsledkoch na ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje pozície, odporúčania a uznesenia vyzývajúce na medzinárodný zákaz autonómnych zbraňových systémov (LAWS), ako napríklad odporúčanie Rade z 5. júla 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[1], mandát na začatie rokovaní, ktorý bol prijatý na plenárnej schôdzi 13. marca 2018, s cieľom prijať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu, uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti[2], odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[3] a uznesenie z 27. februára 2014 o ozbrojených bezpilotných lietadlách[4],

–  so zreteľom na výročnú správu osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Christofa Heynsa z 9. apríla 2013 (A/HRC/23/47),

–  so zreteľom na vyhlásenia EÚ o autonómnych smrtiacich zbraňových systémoch (LAWS) prednesené pred skupinou vládnych expertov zmluvných strán dohovoru o používaní určitých konvenčných zbraní v Ženeve počas jej schôdzí 13. – 17. novembra 2017, 9. – 13. apríla 2018 a 27. – 31. augusta 2018,

–  so zreteľom na príspevky rôznych štátov vrátane členských štátov EÚ pred stretnutiami skupiny vládnych expertov v rokoch 2017 a 2018,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017, v ktorom sa vyzýva na prístup k umelej inteligencii, pri ktorom je vo vedení človek, a na zákaz autonómnych smrtiacich zbraňových systémov,

–  so zreteľom na výzvu Svätej stolice na zákaz autonómnych smrtiacich zbraní,

–  so zreteľom na otvorený list z júla 2015, ktorý podpísalo viac ako 3 000 výskumníkov v oblasti umelej inteligencie a robotiky, a z 21. augusta 2017, ktorý podpísalo 116 zakladateľov popredných spoločností pôsobiacich v oblasti robotiky a umelej inteligencie a ktorý obsahuje varovanie pred autonómnymi smrtiacimi zbraňovými systémami, ako aj na list 240 technologických organizácií a 3 089 osôb, ktoré sa zaviazali, že nikdy nebudú vyvíjať, vyrábať ani používať autonómne smrtiace zbraňové systémy,

–  so zreteľom na vyhlásenia Medzinárodného výboru Červeného kríža a iniciatívy občianskej spoločnosti, ako je kampaň Stop Killer Robots (Zastavme roboty-zabijakov), ktorá reprezentuje 70 organizácií v 30 krajinách vrátane organizácií Human Rights Watch, Article 36, PAX a Amnesty International,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politiky a opatrenia EÚ sa riadia zásadami ľudských práv a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásadami Charty OSN a medzinárodným právom; keďže tieto zásady by sa mali uplatňovať v záujme ochrany mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti;

B.  keďže pojem autonómne smrtiace zbraňové systémy sa vzťahuje na zbraňové systémy bez významnej ľudskej kontroly nad kritickými funkciami, ako je výber jednotlivých cieľov a útok na ne;

C.  keďže neznámy počet krajín, verejne financovaných priemyselných odvetví a súkromných podnikov sa údajne zaoberá výskumom a vývojom autonómnych smrtiacich zbraňových systémov, a to od rakiet so schopnosťou selektívneho výberu cieľov po učiace sa stroje s kognitívnymi zručnosťami, ktoré im umožňujú rozhodovať s kým, kedy a kde bojovať;

D.  keďže neautonómne systémy, ako sú automatizované, diaľkovo ovládané a teleoperované systémy, by sa nemali považovať za autonómne smrtiace zbraňové systémy;

E.  keďže autonómne smrtiace zbraňové systémy majú potenciál zásadne zmeniť vedenie vojny vyvolaním nebývalých a nekontrolovaných pretekov v zbrojení;

F.  keďže používanie autonómnych smrtiacich zbraňových systémov vyvoláva zásadné etické a právne otázky týkajúc sa ľudskej kontroly, najmä pokiaľ ide o kritické funkcie, ako je výber cieľov a útok na ne; keďže stroje a roboty nemôžu prijímať rozhodnutia ako ľudia, ktorí zohľadňujú právne zásady rozlišovania, proporcionality a prevencie;

G.  keďže zapojenie a dohľad človeka má zásadný význam pre proces rozhodovania o použití smrtiacej sily, pretože za rozhodnutia o živote a smrti zostávajú aj naďalej zodpovední ľudia;

H.  keďže medzinárodné právo vrátane humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv sa plne uplatňuje na všetky zbraňové systémy a ich operátorov a keďže dodržiavanie medzinárodného práva je kľúčovou požiadavkou, ktorú musia štáty splniť, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásad, ako je ochrana civilného obyvateľstva alebo prijímanie preventívnych opatrení pri útokoch;

I.  keďže v súvislosti s používaním autonómnych smrtiacich zbraňových systémov vyvstávajú dôležité otázky týkajúce sa uplatňovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a európskych noriem a hodnôt so zreteľom na budúce vojenské akcie;

J.  keďže 116 zakladateľov popredných medzinárodných spoločností pôsobiacich v oblasti robotiky a umelej inteligencie zaslalo v auguste 2017 OSN otvorený list, v ktorom vyzvalo vlády, aby zabránili pretekom v zbrojení v súvislosti s týmto druhom zbraní a predišli destabilizačným účinkom týchto technológií;

K.  keďže akýkoľvek autonómny smrtiaci zbraňový systém by mohol fungovať chybne v dôsledku zle napísaného kódu alebo počítačového útoku zo strany nepriateľského štátu alebo neštátneho subjektu;

L.  keďže Parlament opakovane vyzval na urýchlené vypracovanie a prijatie spoločnej pozície k autonómnym smrtiacim zbraňovým systémom, na medzinárodný zákaz vývoja, výroby a používania autonómnych smrtiacich zbraňových systémov, ktoré by umožňovali útočiť bez významnej ľudskej kontroly, a na začatie účinných rokovaní o ich zákaze;

1.  pripomína ambíciu EÚ stať sa globálnym aktérom za mier a požaduje, aby Únia posilnila svoju úlohu v úsilí o globálne odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní a aby sa v rámci svojich aktivít a politík zameriavala na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti pri zaistení rešpektovania medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv a ochrany civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), členské štáty a Európsku radu, aby urýchlene pred stretnutím vysokých zmluvných strán dohovoru o používaní určitých konvenčných zbraní v novembri 2018 vypracovali a prijali spoločnú pozíciu k autonómnym smrtiacim zbraňovým systémom, ktorou zabezpečia významnú ľudskú kontrolu nad kritickými funkciami zbraňových systémov, a to aj počas nasadenia, a aby na príslušných fórach vystupovali jednotne a zodpovedajúcim spôsobom aj konali; žiada v tejto súvislosti PK/VP, členské štáty a Radu, aby si vymieňali najlepšie postupy a zhromažďovali názory odborníkov, akademickej obce a občianskej spoločnosti;

3.  naliehavo vyzýva PK/VP, členské štáty a Radu, aby sa usilovali o začatie medzinárodných rokovaní o právne záväznom nástroji, ktorým by sa zakázali autonómne smrtiace zbraňové systémy;

4.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabrániť vývoju a výrobe akéhokoľvek autonómneho smrtiaceho zbraňového systému bez ľudskej kontroly, pokiaľ ide o kritické funkcie, ako je výber cieľov a útok na ne;

5.  pripomína svoju pozíciu z 13. marca 2013 k nariadeniu o Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu, najmä k odseku 4 článku 6 (oprávnené činnosti), a zdôrazňuje svoju ochotu prijať podobnú pozíciu v súvislosti s pripravovaným programom výskumu v oblasti obrany, s programom rozvoja obranného priemyslu a s ďalšími relevantnými prvkami Európskeho obranného fondu po roku 2020;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že žiadna zbraň ani zbraňový systém, ktorý v súčasnosti používajú ozbrojené sily EÚ, nepatrí do kategórie autonómnych smrtiacich zbraňových systémov; pripomína, že zbrane a zbraňové systémy špeciálne navrhnuté na obranu vlastných platforiem, ozbrojených síl a obyvateľov pred vysoko dynamickými hrozbami, ako sú nepriateľské rakety, munícia a lietadlá, sa nepovažujú za autonómne smrtiace zbraňové systémy; zdôrazňuje, že rozhodnutia o útoku na lietadlo s posádkou by mali prijímať ľudskí operátori;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov a generálnemu tajomníkovi NATO.

 

Posledná úprava: 11. septembra 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia