SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v oblasti ľudských práv v Guatemale
13.3.2019 - (2019/2618(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B8-0182/2019 (Verts/ALE)
B8-0183/2019 (EFDD)
B8-0185/2019 (ECR)
B8-0189/2019 (GUE/NGL)
B8-0192/2019 (ALDE)
B8-0196/2019 (S&D)
B8-0197/2019 (PPE)
Roberta Metsola, Marijana Petir, Pavel Svoboda, Tunne Kelam, Milan Zver, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Eduard Kukan, Elisabetta Gardini, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Cristian Dan Preda, Patricija Šulin, Tomáš Zdechovský, Adam Szejnfeld, Csaba Sógor, Jarosław Wałęsa, Andrzej Grzyb, Elmar Brok, Ivo Belet, Sandra Kalniete, Dubravka Šuica, Andrey Kovatchev, Francis Zammit Dimech, Seán Kelly, Deirdre Clune, Ivana Maletić, Laima Liucija Andrikienė, László Tőkés, Inese Vaidere, Stanislav Polčák, Jiří Pospíšilv mene skupiny PPE
Elena Valenciano, Victor Boştinaru, Soraya Post, Ramón Jáuregui Atondov mene skupiny S&D
Charles Tannock, Karol Karski, Ryszard Czarnecki, Ruža Tomašić, Jana Žitňanskáv mene skupiny ECR
Beatriz Becerra Basterrechea, Petras Auštrevičius, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Valentinas Mazuronis, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Robert Rochefort, Marietje Schaake, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Matthijs van Miltenburg, Hilde Vautmans, Mirja Vehkaperäv mene skupiny ALDE
Molly Scott Catov mene skupiny Verts/ALE
Xabier Benito Ziluaga, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat, Tania González Peñas, Lola Sánchez Caldentey, Luke Ming Flanagan, Dimitrios Papadimoulisv mene skupiny GUE/NGL
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi, Rolandas Paksasv mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v oblasti ľudských práv v Guatemale
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2007 o Guatemale[1], z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej[2], a zo 16. februára 2017 o Guatemale, najmä o situácii obhajcov ľudských práv[3],
– so zreteľom na návštevu Podvýboru pre ľudské práva v Mexiku a Guatemale vo februári 2016 a na jeho záverečnú správu,
– so zreteľom na správu delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky o jej návšteve v Guatemale a Hondurase v dňoch 16. až 20. februára 2015,
– so zreteľom na návštevu delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky v Guatemale v dňoch 28. októbra až 1. novembra 2018,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách[4],
– so zreteľom na viacročný orientačný program pre Guatemalu na roky 2014 – 2020 a svoj záväzok prispieť k riešeniu konfliktov, mieru a bezpečnosti,
– so zreteľom na programy EÚ na podporu sektora súdnictva v Guatemale, najmä SEJUST,
– so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a na strategický rámec EÚ o ľudských právach, ktorým sa zaväzuje angažovať sa v prípadoch obhajcov ľudských práv,
– so zreteľom na ročný akčný program Európskej únie na rok 2018 pre Guatemalu, na udržateľný a inkluzívny hospodársky rast v Guatemale a v jej okolí (AZ) a na podporu rozšíreného mandátu Medzinárodnej komisie proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG),
– so zreteľom na podpísanie dohody o poradenstve medzi komisiou CICIG a Najvyšším súdom Guatemaly v auguste 2017,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 2. septembra 2018 o rozhodnutí guatemalskej vlády neobnoviť mandát CICIG,
– so zreteľom na spoločný list predsedu pracovnej skupiny OSN pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia a osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škôd a záruk proti recidíve adresovaný prezidentovi Guatemaly zo 6. apríla 2018,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 10. septembra 2018 k rozhodnutiu guatemalskej vlády neobnoviť mandát CICIG,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 6. marca 2019 o guatemalskom zákone o mimovládnych organizáciách v oblasti rozvoja,
– so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch o Guatemale,
– so zreteľom na guatemalskú ústavu,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže v dôsledku spolupráce medzi guatemalským úradom generálneho prokurátora a Medzinárodnou komisiou proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG) s podporou OSN, ktorá vznikla v roku 2007 s cieľom vyšetrovať organizovaný zločin a posilniť miestne snahy o právny štát, Guatemala pokračuje v určitom pokroku v stíhaní prípadov porušovania ľudských práv a korupcie;
B. keďže v Guatemale počas posledných rokov došlo k zvýšeniu počtu vrážd a útokov na obhajcov, organizácie a komunity, ktoré pracujú v oblasti hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych práv; keďže podľa správy oddelenia pre ochranu obhajcov ľudských práv v Guatemale (UDEFEGUA) v roku 2018 došlo celkovo k 391 útokom proti obhajcom ľudských práv a pôvodnému obyvateľstvu, najmä útokom proti tým, ktorí pracujú s pôdou a v súvislosti s pozemkovými právami, vrátane 147 prípadov kriminalizácie a 26 prípadov atentátov, čo predstavuje 136 % nárast v porovnaní s rokom 2017,
C. keďže obhajcovia ľudských práv čelia zároveň hrozbám, zastrašovaniu, stigmatizácii, ohováraniu zo stany súkromných subjektov a guatemalských orgánov a súdnemu prenasledovaniu; keďže zneužívanie trestných konaní proti obhajcom ľudských práv s cieľom brániť im alebo ich trestať za ich prácu je aj naďalej znepokojujúce;
D. keďže počet útokov proti novinárom je takisto veľmi znepokojujúci, pričom v roku 2017 bolo zaznamenaných 93 útokov vrátane štyroch vrážd; keďže vzhľadom na prebiehajúcu koncentráciu vlastníctva médií niekoľkými spoločnosťami sú aj naďalej nezávislé médiá a novinári vystavení útokom a hrozbám;
E. keďže násilie páchané na ženách je v Guatemale naďalej vážnym problémom, o čom svedčí skutočnosť, že počet násilných úmrtí žien sa zvýšil o 8 % na 662; keďže na Medzinárodný deň žien v roku 2017 zomrelo 41 dievčat po tom, ako protestovali proti zneužívaniu zo strany dozorcov, keď v štátnom ústave pre maloletých vypukol požiar; keďže miera beztrestnosti za zločiny predstavuje v Guatemale 97 %;
F. keďže od roku 2017 CICIG na výzvu guatemalskej vlády a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi inštitúciami bojuje proti korupcii a beztrestnosti v Guatemale s cieľom identifikovať a pomôcť pri rozkladaní neštátnych inštitúcií, a prispieva k posilneniu kapacít justičných a bezpečnostných inštitúcií krajiny;
G. keďže po štyroch predĺženiach po sebe nasledujúcich dvojročných mandátov CICIG guatemalská vláda znovu požiadala generálneho tajomníka OSN o obnovenie jej mandátu do septembra 2019, čím sa ešte viac posilnila správa prostredníctvom vplyvných vyšetrovaní CICIG a podpora právneho štátu v Guatemale a konsolidovanie úspechov pri výraznom znižovaní korupcie a boji proti beztrestnosti vo vzťahu k neštátnym činnostiam prepojeným na štát (CIACS);
H. keďže v apríli 2018 CICIG a ministerstvo pre verejné záležitosti predstavili výsledok nových vyšetrovaní nezákonného financovania vládnucej strany FCN počas volebnej kampane; keďže najvyšší súd v júli 2018 plánoval vyšetrovanie činností prezidenta Jimmyho Moralesa v súvislosti s nezákonným financovaním jeho volebnej kampane;
I. keďže koncom augusta 2018 vláda Guatemaly oznámila zrušenie mandátu CICIG k septembru 2019; keďže krátko nato vláda zakázala aj návrat riaditeľa CICIG Ivána Velásqueza do krajiny a následne zrušila platnosť víz pre 11 zamestnancov CICIG, ktorí vyšetrujú prípady korupcie vysokých štátnych úradníkov; keďže v januári 2019 vláda jednostranne zrušila dohodu s OSN o CICIG s okamžitým účinkom a požiadala CICIG, aby opustila krajinu; keďže Iván Velásquez zároveň čelí obvineniam a ohováraniu;
J. keďže tieto opatrenia boli napadnuté a zrušené ústavným súdom Guatemaly; keďže ústavný súd jednomyseľne rozhodol, že vláda musí Ivánovi Velasquezovi povoliť vstup do krajiny; keďže vláda tieto rozhodnutia ústavného súdu nerešpektovala; keďže kongres pripravil žalobu proti ústavnému súdu a jeho členom, čo predstavuje zjavný konflikt so zásadou právneho štátu;
K. keďže zákon o reforme č. 5377, ktorým sa mení vnútroštátny zákon o uzmierení a ktorý na začiatku marca 2019 schválil kongres v druhom z troch čítaní, by rozšíril amnestiu na všetky zločiny spáchané domácimi bezpečnostnými silami a jednotlivcami, ktorí konajú v mene vlády, vrátane zločinov proti ľudskosti, ako sú mučenie, násilné zmiznutie a genocída; keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva a Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) vyjadrili nad zákonom znepokojenie a požadujú zachovanie súčasného zákona;
L. keďže podľa IACHR zákon o reforme č. 5377 nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Guatemaly, údajne je v rozpore s medzinárodným právom a porušuje článok 171 písm. g) guatemalskej ústavy, keďže všetky väznené osoby, ktoré boli uznané vinnými a odsúdené za politicky motivované zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas ozbrojeného konfliktu, boli v priebehu niekoľkých hodín prepustené na slobodu;
M. keďže bezpečnosť obyvateľov Guatemaly v posledných rokoch nie je zaručená a operatívnosť vnútroštátnej polície (PNC) je vážne oslabená; keďže sa objavili obvinenia zo zastrašovania a vyhrážok voči súdnym úradníkom, sudcom, prokurátorom a tiež súdnym subjektom, ktorí spolupracovali s CICIG;
N. keďže prístup k spravodlivosti, väzenské podmienky, činnosť polície a obvinenia z mučenia, rozšírená korupcia, kolúzia a beztrestnosť aj naďalej vzbudzujú vážne obavy;
O. keďže guatemalský ombudsman pre ľudské práva, ktorého rozpočet bol okresaný, generálna prokuratúra a súdnictvo prijali dôležité kroky proti beztrestnosti a v prospech rešpektovania ľudských práv; keďže guatemalské orgány sa jednoznačne pokúšajú oslabiť boj proti korupcii, beztrestnosti a právnemu štátu;
P. keďže podľa UDEFEGUA boli obeťami útokov prevažne vodcovia z radov pôvodného obyvateľstva, ktorí obhajujú právo na pôdu a územie; keďže osobitný spravodajca OSN vyjadril obavy vo vzťahu k právam pôvodného obyvateľstva v dôsledku sťažností týkajúcich sa projektov hydroelektrární, ťažby a agropriemyslu, ktorých licencie a činnosť spôsobili porušovanie práv pôvodného obyvateľstva; keďže osobitný spravodajca OSN zároveň vyhlásil, že je znepokojujúce, že k pokojným protestom komunít sa zo strany štátu a tretích subjektov pristupuje ako k trestným činom, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť; keďže Aura Lolita Chávez, obhajkyňa environmentálnych práv pôvodného guatemalského obyvateľstva a finalistka Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu v roku 2017, opustila po vážnych útokoch, hrozbách zabitia a ohováraní svoju krajinu a čelí rôznym súdnym procesom, ak sa vráti do Guatemaly;
Q. keďže 9. októbra 2018 boli medzi inými členovia pokojného odporu hnutia mikroregiónu Ixquisis napadnutí agentami PNC, v dôsledku čoho sa zranilo šesť protestujúcich;
R. keďže švédsky veľvyslanec v Guatemale bol vyhlásený za nežiaducu osobu (čo ústavný súd vyhlásil za neplatné) z dôvodu údajnej podpory činnosti CICIG v krajine;
S. keďže všeobecné a prezidentské voľby v Guatemale sú naplánované na 16. júna a 11. augusta 2019;
T. keďže rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou vonkajších politík EÚ vrátane dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012; keďže táto dohoda obsahuje doložku o demokracii, ktorá je jej podstatným prvkom; keďže Guatemala je tretím najväčším príjemcom bilaterálnej rozvojovej pomoci v Strednej Amerike, pričom táto pomoc dosahuje výšku 167 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 a je zameraná na potravinovú bezpečnosť, riešenie konfliktov, mier, bezpečnosť a konkurencieschopnosť;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšeným počtom vrážd a násilných činov a nedostatkom bezpečnosti všetkých občanov a hlavne žien a obhajcov ľudských práv; pripomína význam nezávislého a účinného súdneho systému a potrebu skoncovať s beztrestnosťou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že guatemalská vláda naďalej porušuje zásady právneho štátu a oddelenia moci; pripomína, že základnou zásadou liberálnych demokracií je oddelenie mocí a dodržiavanie zásad právneho štátu;
2. vyzýva guatemalské orgány, aby zastavili zastrašovanie guatemalskej občianskej spoločnosti, najmä organizácií pre ľudské práva, rešpektovali ústavný poriadok a zaručili základné práva všetkých guatemalských občanov; zdôrazňuje, že živá občianska spoločnosť je nevyhnutná na to, aby sa štát na všetkých úrovniach stal zodpovednejším, agilnejším, inkluzívnejším, účinnejším, a tak získal väčšiu legitimitu; trvá na tom, že je potrebné podporovať a posilňovať všetky inštitúcie, ktoré obhajujú ústavnú demokraciu a ľudské práva v Guatemale; pripomína, že zaručenie nezávislého súdnictva a rešpektovanie jeho nezávislosti, ako aj zabezpečenie nestranného právneho systému, sú nevyhnutné; zdôrazňuje, že sú zásadne dôležité pre posilnenie boja proti korupcii a beztrestnosti; domnieva sa, že obvinenia zo zastrašovania a vyhrážok voči súdnym úradníkom, sudcom a prokurátorom by mali viesť k okamžitým opatreniam na ochranu súdnych inštitúcií krajiny a ich zástupcov; naliehavo vyzýva guatemalskú vládu, aby okamžite zabezpečila nezávislosť súdnictva a zaručila slobodu tlače a médií;
3. je presvedčený, že CICIG zohráva v Guatemale kľúčovú úlohu a že jej práca v boji proti beztrestnosti a korupcii a príprava vyšetrovaní pre súdne konania, ktoré majú vykonať guatemalské inštitúcie, má kľúčový význam pre dodržiavanie zásad právneho štátu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasnou situáciou, ktorej čelí CICIG v Guatemale, a žiada guatemalskú vládu, aby zastavila všetky nezákonné útoky proti nej a jej národným a medzinárodným zamestnancom;
4. v tejto súvislosti víta vykonávacie rozhodnutie Komisie zo septembra 2018 na podporu rozšíreného mandátu CICIG vo výške ďalších piatich miliónov EUR z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) pre ročný akčný program na rok 2018 v Guatemale; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vyplatila päť miliónov EUR, ktoré boli schválené v septembri minulého roku, a aby pokračovala vo všetkých schválených programoch s CICIG; žiada Komisiu, aby bola pripravená pokračovať v spolupráci s CICIG a na jej financovanie po septembri 2019, a aktívne podporuje takéto predĺženie spolupráce;
5. je presvedčený, že navrhovaná zmena zákona o národnom zmierení predstavuje významnú hrozbu pre právny štát v Guatemale a výrazne by narušila významný pokrok dosiahnutý prostredníctvom práce vnútroštátnych súdov v ich boji proti beztrestnosti; súhlasí s názorom vysokého komisára OSN, že amnestia pre porušovateľov ľudských práv, páchateľov zločinov proti ľudskosti a vojnových zločincov v zmysle zákona by spustila ďalšie násilie v krajine; konštatuje, že takéto opatrenia by mohli znamenať odvetné opatrenia prepustených väzňov, čo by mohlo viesť k spoločenskej destabilizácii; nalieha preto na guatemalský kongres, aby tento zákon neschválil;
6. požaduje, aby sa pod záštitou OSN vykonala nezávislá štúdia s cieľom zohľadniť konečný vplyv činnosti CICIG na systém súdnictva v Guatemale a jej príspevok k politickej stabilite krajiny, ako aj na výsledok dohody medzi CICIG a ústredným volebným súdom;
7. je znepokojený návrhom zákona o mimovládnych organizáciách pre rozvoj; žiada guatemalský kongres, v súlade s technickými usmerneniami Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, aby sa zdržal schválenia zákona, ktorý ak bude prijatý, by mohol obmedziť slobodu prejavu a zhromažďovania mimovládnych organizácií, ich prístup k financovaniu a zúžiť ich vymedzenie, čím sa obmedzí rozsah a oslabí ich činnosť, a môže otvoriť dvere k svojvoľnému zakázaniu ich činnosti; pripomína , že orgány a inštitúcie Guatemaly musia vytvoriť a udržiavať bezpečné a priaznivé prostredie pre mimovládne organizácie, aby mohli slobodne vyjadrovať svoje názory a pracovať v prospech celej spoločnosti;
8. vyjadruje znepokojenie nad sťažnosťami týkajúcimi sa nedostatku slobodných, predchádzajúcich a informovaných konzultácií (Dohovor MOP č. 169); pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu OSN, že práva pôvodného obyvateľstva by sa mali v plnej miere dodržiavať v súlade s medzinárodnými normami, čo zahŕňa aj právo na slobodnú, predchádzajúcu a informovanú konzultáciu; pripomína, že vnútroštátne a medzinárodné podniky sú priamo viazané zmluvami a inými vnútroštátnymi a medzinárodnými pravidlami v oblasti ľudských práv a environmentálnych práv v rámci ich hodnotových reťazcov, a že ak sa zistí, že spoločnosti spôsobili škodu alebo k nej prispeli, musia zabezpečiť účinné postupy nápravy pre dotknutých jednotlivcov a komunity alebo sa na nich podieľať; poznamenáva, že to zahŕňa reštitúciu, náhradu, obnovu a záruky neopakovania; pripomína, že vlády majú zodpovednosť za ochranu ľudských práv a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí tieto práva porušujú;
9. opakuje svoju požiadavku na ochranu obhajcov ľudských práv, a najmä obhajcov ľudských práv žien; víta a podporuje opatrenia, ktoré doteraz vykonali európske veľvyslanectvá a delegácia EÚ v Guatemale; žiada Európsku úniu, aby zachovala a v prípade potreby zintenzívnila projekty na podporu práce vnútroštátnych a medzinárodných organizácií v Guatemale;
10. trvá na tom, že guatemalské orgány musia vyhlásiť a zabezpečiť právnu a fyzickú bezpečnosť finalistky Sacharovovej ceny Lolity Chávezovej, ak sa rozhodne vrátiť do svojej domovskej krajiny;
11. naliehavo žiada, aby sa voľby v Guatemale konali pokojne a transparentne a aby sa zaistila bezpečnosť všetkých kandidátov; zdôrazňuje, že ústredný volebný súd musí konať nezávisle a bez zasahovania štátnych inštitúcií či subjektov; ponúka možnosť vyslať misiu expertov na voľby z EÚ;
12. vyjadruje poľutovanie nad tým, že po viac ako 20 rokoch sa mierové dohody ešte stále nevykonávajú a v skutočnosti hrozí, že budú zrušené; dôrazne vyzýva všetky vnútroštátne a medzinárodné subjekty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na urýchlenie ich úplného vykonávania; na tento účel vyzýva guatemalskú vládu, aby zabezpečila demokratickú a politickú kontrolu, ako aj profesionalizáciu PNC a ďalších inštitúcií, ako je CONRED, národný koordinátor pre znižovanie katastrof, aby sa zabránilo ich militarizácii a prenosu humanitárnych finančných prostriedkov cez armádu, pretože to nie je v súlade s cieľmi mierových dohôd;
13. pripomína guatemalskej vláde, že Dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou obsahuje doložku o ľudských právach ako zásadný prvok a že v prípade jej porušenie môže byť jej vykonávanie pozastavené; žiada EÚ a jej členské štáty, aby využili mechanizmy ustanovené v dohode o pridružení a dohode o politickom dialógu a spolupráci a dôrazne podnecovali Guatemalu pri plnení jej ambiciózneho programu v oblasti ľudských práv a v boji proti beztrestnosti;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Guatemalskej republiky, Medzinárodnej komisii proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG), Sekretariátu pre hospodársku integráciu Strednej Ameriky (SIECA), Stredoamerickému parlamentu a spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia.