Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0195/2019Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0195/2019

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou

12.3.2019 - (2019/2582(RSP))

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B8-0195/2019 (EFDD)
B8-0198/2019 (Verts/ALE)
B8-0199/2019 (S&D)
B8-0200/2019 (ALDE)
B8-0202/2019 (PPE)
B8-0203/2019 (GUE/NGL)

Peter Liese, Christian Ehlerv mene skupiny PPE
Kathleen Van Brempt, Jytte Guteland, Miriam Dalliv mene skupiny S&D
Nils Torvalds, Fredrick Federleyv mene skupiny ALDE
Bas Eickhoutv mene skupiny Verts/ALE
Lynn Boylan, Marie-Christine Vergiat, Patrick Le Hyaric, Barbara Spinelli, Anja Hazekamp, Marie-Pierre Vieu, Stefan Eck, Eleonora Forenza, Luke Ming Flanagan, Rina Ronja Kari, Marisa Matias, Martina Michels, Stelios Kouloglou, Cornelia Ernstv mene skupiny GUE/NGL
Eleonora Evi, Dario Tamburrano, Rosa D’Amato, Piernicola Pediciniv mene skupiny EFDD


Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B8-0195/2019
Predkladané texty :
RC-B8-0195/2019
Rozpravy :
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o dlhodobej strategickej vízii Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018) 0773),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu na podporu oznámenia Komisie[1],

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy UNFCCC a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 k 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán slúžiacu ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11), ktorá sa v Paríži vo Francúzsku konala od 30. novembra do 11. decembra 2015,

–  so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň zasadnutím zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. novembra do 14. decembra 2018,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 z 25. októbra 2018 v Katoviciach v Poľsku (COP 24)[2],

–  so zreteľom na závery Rady z 22. marca 2018,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy IPCC s názvom Globálne oteplenie o 1,5°C, jej 5. hodnotiacu správu AR5 a jej súhrnnú správu,

–  so zreteľom na deviate vydanie správy OSN o deficitoch v oblasti emisií (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

1.  víta zverejnenie oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré európskym občanom a európskemu hospodárstvu prináša transformácia na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, a vytvára základ pre rozsiahlu diskusiu inštitúcií EÚ, národných parlamentov, podnikateľského sektora, mimovládnych organizácií, miest a obcí, ako aj občanov; podporuje cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 a naliehavo žiada členské štáty, aby v rámci diskusie o budúcnosti Európy na osobitnom samite EÚ v máji 2019 v Sibiu urobili to isté; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k ambíciám potrebným na dosiahnutie tohto cieľa;

2.  oceňuje, že závažné riziká zmeny klímy sú v centre záujmu našich občanov; víta to, že ľudia v celej Európe, a najmä mladšia generácia, sú čoraz aktívnejší a demonštrujú za spravodlivosť v oblasti klímy; víta výzvy týchto aktivistov k vyšším ambíciám a rýchlym skutkom tak, aby sa neprekročil klimatický limit 1,5°C; domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy, ako aj EÚ by týmto výzvam mali venovať pozornosť;

3.  vyzdvihuje, že občania Európy sa s priamymi dôsledkami zmeny klímy už potýkajú; zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry priemerné ročné straty v dôsledku počasia a extrémov spojených s klímou dosiahli v rokoch 2010 až 2016 v Únii približne 12,8 miliárd EUR a že ak sa neprijmú opatrenia, klimatické škody v EÚ by do roku 2080 mohli dosiahnuť minimálne 190 miliárd EUR, čo zodpovedá poklesu životnej úrovne o 1,8 % súčasného HDP Únie; zdôrazňuje, že pri scenári s vysokými emisiami by ročné náklady vyvolané povodňami mohli do roku 2100 dosiahnuť v EÚ 1 bilión EUR a že poveternostne podmienené katastrofy by do roku 2100 mohli postihnúť približne dve tretiny európskych občanov oproti súčasným 5 %; ďalej zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry do roku 2030 bude 50 % osídlených oblastí v EÚ postihnutých závažným nedostatkom vody;

4.  zdôrazňuje, že osobitná správa IPCC o náraste teploty o 1,5 °C (správa IPCC) je najkomplexnejším a najaktuálnejším hodnotením spôsobov zmierňovania zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou;

5.  zdôrazňuje, že podľa osobitnej správy IPCC o náraste teploty o 1,5 °C obmedziť globálne otepľovanie na najviac 1,5 °C znamená dosiahnuť nulovú bilanciu globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2067 a znížiť globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 na najviac 27,4 GtCO2eq ročne; vyzdvihuje, že ak má vzhľadom na tieto zistenia Únia ako svetový líder mať zaručenú možnosť udržať do roku 2100 globálny nárast teploty na hodnote nižšej ako 1,5 °C, treba, aby sa usilovala dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr, najneskôr však do roku 2050;

6.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správou Programu OSN pre životné prostredie o deficitoch v oblasti emisií, v ktorej sa uvádza, že príspevky, ktoré si stanovili jednotlivé štáty, povedú k výrazne vyššiemu otepleniu, než je limit 2°C stanovený v Parížskej dohode, a to k otepleniu o 3,2°C[3] do roku 2100; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetky strany UNFCCC do roku 2020 zvýšili svoje ambície súvisiace s klímou;

Ako do polovice storočia dosiahnuť ciele európskej stratégie nulových emisií

7.  domnieva sa, že Európa môže smerovať ku klimatickej neutralite investovaním do nových technologických riešení, posilnením postavenia občanov a zosúladením činností v kľúčových oblastiach, ako je energetika, priemyselná politika a výskum, a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť pre spravodlivú transformáciu;

8.  poznamenáva, že táto stratégia ponúka osem spôsobov hospodárskej, technickej a sociálnej transformácie, ktorú Únia potrebuje na splnenie dlhodobého cieľa Parížskej dohody v súvislosti s nárastom teplôt; konštatuje, že iba dva z nich by Únii umožnili najneskôr do roku 2050 dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; vyzdvihuje, že si to vyžaduje urýchlene konať a vyvinúť značné úsilie na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a úniovej úrovni, ako aj zapojenie všetkých neverejných subjektov; pripomína povinnosť členských štátov prijať dlhodobé vnútroštátne stratégie podľa nariadenia o riadení energetickej únie; vyzýva preto členské štáty, aby stanovili jasné krátkodobé a dlhodobé ciele a politiky v súlade s cieľmi Parížskej dohody a jednotlivé spôsoby dosiahnutia nulovej bilancie emisií podporovali investične;

9.  vyzdvihuje, že prvá kategória spôsobov predstavených v stratégií sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 len o približne 80 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990; so znepokojením konštatuje, že táto ambícia sa nachádza na dolnej hranici pre udržanie globálneho otepľovania pod hodnotou 2 °C, a preto nie je v súlade s Parížskym cieľom udržať otepľovanie výrazne pod 2 °C, ani s ďalším cieľom udržať ho na hodnote nižšej ako 1,5 °C;

10.  poukazuje, že podľa prognóz Komisie sa HDP EÚ zvýši viac, ak sa naplní scenár s nulovými emisiami, než v prípade scenára s menším obmedzením emisií, čo však kvôli rozdielom medzi jednotlivými členskými štátmi môže znamenať nevyvážený výskyt v EÚ, o. i. pokiaľ ide o HDP na obyvateľa a uhlíkovú náročnosť energetického mixu; domnieva sa, že nečinnosť by bola zďaleka najnákladnejším scenárom a viedla by nielen k masívnemu zníženiu HDP v Európe, ale aj k ďalšiemu zvýšeniu hospodárskej nerovnosti medzi členskými štátmi a regiónmi navzájom a v nich, keďže sa očakáva, že niektoré z nich zasiahnu dôsledky nečinnosti výraznejšie než iné;

11.  so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovozu energie v súčasnosti dosahuje približne 55 %; vyzdvihuje, že podľa scenára s nulovou bilanciou emisií má do roku 2050 táto závislosť klesnúť na 20 %, čo by malo mať pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu a geopolitické postavenie EÚ; konštatuje, že kumulatívne úspory na nákladoch na dovoz fosílnych palív v rokoch 2031 – 2050 majú dosiahnuť približne 2 až 3 bilióny EUR, ktoré by sa mohli použiť na iné priority v prospech európskych občanov;

12.  víta začlenenie dvoch spôsobov, ktorých cieľom je do roku 2050 dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov, a to, že ich Komisia podporuje, a považuje tento cieľ do roku 2050 za jediný, ktorý je zlučiteľný so záväzkami Únie podľa Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v tejto stratégii nezvážili spôsoby na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov pred rokom 2050;

13.  poznamenáva, že navrhnuté spôsoby prinášajú využitie niekoľkých postupov odstraňovania oxidu uhličitého, a to aj jeho zachytávaním a ukladaním alebo využívaním a priamym zachytávaním vzduchu, ktoré si však ešte vyžadujú rozsiahle nasadenie; domnieva sa však, že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala preferovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a zásobníkov EÚ; domnieva sa, že ak sa má Únia vyvarovať technológií odstraňovania uhlíka, ktoré by boli pre ekosystémy, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť značným rizikom, budú do roku 2030 potrebné ďalšie opatrenia, ako sa konštatuje v osobitnej správe IPCC o obmedzení globálneho oteplenia o 1,5°C;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivá transformácia

14.  víta úsudok Komisie, že nulové emisie možno dosiahnuť bez čistých strát pracovných miest, a pozitívne vníma podrobné posúdenie transformácie v energeticky náročných odvetviach priemyslu; vyzdvihuje, že ak sa bude správne zaobchádzať s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivá transformácia na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov má potenciál viesť k čistému zvýšeniu počtu pracovných príležitostí v Únii – zamestnanosť sa pri scenári s nulovou bilanciou emisií do roku 2050 v celom hospodárstve zvýši o 2,1 milióna ďalších pracovných miest v porovnaní so zamestnanosťou vyššou o 1,3 milióna ďalších pracovných miest pri scenári s 80 % znížením emisií; domnieva sa preto, že Komisia by v rámci Panorámy zručností EÚ mala pripraviť audit obnovených zručností s regionálnymi údajmi o zručnostiach potrebných pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom podporiť najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a osoby formou rekvalifikácie pre kvalitné pracovné miesta v tých istých regiónoch, ktoré odolajú budúcim zmenám;

15.  zdôrazňuje množstvo prínosov klimaticky neutrálnej spoločnosti k verejnému zdraviu, a to z hľadiska úspory nákladov na starostlivosť a menšej príťaže pre poistné systémy a verejné zdravotníctvo, ako aj dobrých životných podmienok európskych občanov vo všeobecnosti vďaka posilneniu biodiverzity, nižšiemu znečisteniu ovzdušia a nižšej expozícii voči znečisťujúcim látkam; konštatuje, že pri takomto scenári by sa škody na zdraví znížili o približne 200 miliárd EUR ročne;

16.  zdôrazňuje význam vytvorenia fondu pre spravodlivú transformáciu, najmä pre regióny najviac postihnuté dekarbonizáciou, ako sú oblasti ťažby uhlia, spolu so všeobecným zohľadnením sociálnych vplyvov súčasného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; v tejto súvislosti vyzdvihuje, že treba, aby verejnosť v čo najväčšej miere stratégiu prijímala, keďže niektoré odvetviach treba transformovať;

17.  zdôrazňuje potrebu predvídavého prístupu s cieľom zabezpečiť pre občanov EÚ spravodlivú transformáciu a podporu pre regióny, ktoré sú dekarbonizáciou postihnuté najviac; domnieva sa, že transformácia Európy v súvislosti so zmenou klímy musí byť udržateľná z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; zdôrazňuje, že na dosiahnutie jej politickej akceptácie od všetkých občanov je dôležité zohľadniť distribučné účinky politík súvisiacich s klimatickými zmenami a dekarbonizáciou osobitne na osoby s nízkymi príjmami; domnieva sa preto, že sociálne vplyvy by sa mali v plnej miere prejaviť vo všetkých politikách EÚ a členských štátov v oblasti zmeny klímy s cieľom zabezpečiť sociálnu a ekologickú transformáciu v Európe; zdôrazňuje, že sa na všetkých úrovniach budú musieť vypracovať ndividualizované stratégie s dostatočným financovaním na základe inkluzívnych procesov a v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi verejnej moci, odborovými zväzmi, vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom, aby sa pri tejto transformácii zabezpečila rovnosť spravodlivých príležitostí pre všetkých európskych občanov;

18.  pripomína, že približne 50 až 125 miliónov európskych občanov je v súčasnosti ohrozených energetickou chudobou[4]; vyzdvihuje, že energetická transformácia môže mať neúmerný vplyv na osoby s nízkymi príjmami a ďalej zvyšovať energetickú chudobu; vyzýva členské štáty, aby vo svojom integrovanom vnútroštátnom energetickom a klimatickom pláne odhadom stanovili počet domácností v energetickej chudobe a v prípade potreby podnikli následné kroky tak, ako sa to vyžaduje v nariadení o riadení energetickej únie; vyzýva členské štáty, aby prijali výhľadovo orientované opatrenie s cieľom zabezpečiť spravodlivú energetickú transformáciu a prístup k energii pre všetkých občanov EÚ;

Strednodobé ciele

19.  pripúšťa, že ak má EÚ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050, desaťročie od roku 2020 do roku 2030 bude najdôležitejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili náročný strednodobý cieľ do roku 2030, pretože na trhu treba zabezpečiť dostatočnú stabilitu investícií, plne využívať potenciál technologickej inovácie a pre európske podniky posilniť možnosti stať sa výrobou s nízkymi emisiami lídrom na svetovom trhu;

20.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom bude potrebné zvýšiť úroveň ambícií pre rok 2030 a zladiť ju so scenármi s nulovou bilanciou pre rok 2050; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby Únia vyslala jasný signál, a to najneskôr na samite OSN o klíme v septembri 2019 v New Yorku, že je pripravená prehodnotiť svoj prínos podľa Parížskej dohody;

21.  podporuje aktualizáciu vnútroštátne stanoveného príspevku Únie; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na osobitnom samite EÚ v máji 2019 v Sibiu so zreteľom na samit OSN o klíme v septembri 2019 podporili vyššiu náročnosť vnútroštátne stanovených príspevkov Únie;

22.  domnieva sa, že Komisia by v období 2022 – 2024 počas preskúmania balíka opatrení v oblasti klímy do roku 2030 a ďalších príslušných právnych predpisov mala predložiť legislatívne návrhy na zvýšenie náročnosti v súlade s aktualizovanými vnútroštátne stanoveným príspevkami a cieľom nulovej bilancie emisií; domnieva sa, že nedostatok ambícií do roku 2030 môže obmedziť budúce možnosti, čo by mohlo obmedziť aj dostupnosť niektorých možností nákladovo efektívnej dekarbonizácie; považuje tieto preskúmania za dôležité míľniky pre zabezpečenie záväzkov EÚ v oblasti klímy;

23.  domnieva sa, že pre ďalšie zabezpečenie vyššej stability trhov bude tiež prospešné, ak si EÚ stanoví ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, ktorý môže zabezpečiť ďalšiu stabilitu a dosiahnutie dlhodobého cieľa do roku 2050;

24.  domnieva sa, že táto stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej úrovne emisií by mala vychádzať z päťročného globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody a mala by odzrkadľovať technické a spoločenské zmeny, ako aj vstupy od neštátnych aktérov a Európskeho parlamentu;

Prínosy jednotlivých odvetví

25.  zdôrazňuje, že bilancia emisií sa bude vo všetkých odvetviach hospodárstva musieť znížiť takmer na nulu, čo by malo prispieť k spoločnému úsiliu o zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala spôsoby, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu vo všetkých odvetviach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady znečisťovateľ platí;

26.  zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy prijatých v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že nesústredený prístup by mohol viesť k nejednotnosti, a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že treba zaujať všeobecný prístup;

27.  žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti harmonizácie cien uhlíka a energií v EÚ na podporu transformácie na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, najmä v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ obchodovania s emisiami; žiada Komisiu, aby preskúmala najvhodnejší možný spôsob, ako sa vyhnúť ťažkostiam, a trvá na tom, aby sa celkové zaťaženie obyvateľstva nezvyšovalo;

28.  oceňuje úlohu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého podľa osobitnej správy IPCC o obmedzení globálneho oteplenia do 1,5 °C vo väčšine scenárov pre obmedzenie globálneho otepľovania o najviac 1,5 °C; zdôrazňuje potrebu, aby EÚ v tejto oblasti presadzovala náročnejšie ambície; ďalej berie na vedomie ciele, ktoré členské štáty stanovili v strategickom pláne pre energetické technológie SET na realizáciu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého v európskej energetike a priemysle v komerčnom rozsahu v 20. rokoch 21. storočia; považuje za potrebné, aby sa v priemyselných procesoch zvýšila miera využívania environmentálne bezpečného zachytávania a využívania oxidu uhličitého CCU a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého CCS, čo prinesie čisté zníženie emisií tým, že by emisie nevznikli vôbec alebo že sa CO2 ukladal natrvalo;so znepokojením konštatuje, že mnohé technológie CCU v súčasnosti neprinášajú trvalé zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala technické kritériá, ktoré zabezpečia podporu iba tých technológií, ktoré prinášajú overiteľné výsledky;

29.  poukazuje na to, že stratégia potvrdzuje neustály nárast emisií skleníkových plynov z dopravy a že súčasné politiky na dekarbonizáciu dopravy do roku 2050 nebudú stačiť; zvýrazňuje, aké dôležité je merať prechod z leteckej dopravy na železničnú, a to aj urýchlenou realizáciou interoperabilnej železničnej siete na území EÚ a mobilizáciou zvýšených investícií, ako aj na verejnú dopravu a spoločne využívanú mobilitu; konštatuje, že približne jedna pätina všetkých emisií oxidu uhličitého v EÚ pochádza z cestnej dopravy; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom umožniť spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami a súčasne zabrániť zvýšenému využívaniu starých, vysoko znečisťujúcich vozidiel v nízkopríjmových členských štátoch; ďalej zdôrazňuje úlohu inteligentných technológií, ako je infraštruktúra inteligentného dobíjania, s cieľom vytvoriť synergiu medzi elektrifikáciou dopravy a zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie;

30.  zdôrazňuje, že k dosiahnutiu klimatickej neutrality hospodárstva EÚ ako takého musia prispieť všetky odvetvia vrátane medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; konštatuje, že keby sa aj podľa analýzy Komisie aj súčasné globálne ciele a opatrenia plánované Medzinárodnou námornou organizáciou a Medzinárodnou organizáciou civilného letectva vykonávali v plnej miere, nemusia nevyhnutne viesť k zníženiu emisií, a že sú potrebné ďalšie významné opatrenia v súlade s cieľom nulovej bilancie emisií v celom hospodárstve; zdôrazňuje potrebu investícií do technológie a palív s nulovým a nízkym obsahom uhlíka v týchto odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v týchto odvetviach zaviedla do praxe zásadu znečisťovateľ platí; pripomína, že sa predpokladá nárast emisií skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy do roku 2050 až o 250 %; víta to, že medzinárodná lodná doprava si stanovila vlastný cieľ absolútneho zníženia emisií skleníkových plynov; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol dostatočný pokrok pri premene tohto cieľa na krátkodobé a strednodobé opatrenia a ďalšie konkrétne kroky; berie na vedomie rôznu záťaž od rôznych druhov dopravy; vyzýva, aby sa zvýšené príjmy systému obchodovania s emisiami použili na ekologické druhy dopravy, ako sú autobusy alebo železnice;

31.  konštatuje, že približne 60 % emisií metánu vo svete sa vypúšťa zo zdrojov, ako sú poľnohospodárstvo, skládky odpadov a odpadové vody, výroba a potrubná preprava fosílnych palív; pripomína, že metán je silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom otepľovania, ktorý je 28-krát väčší ako potenciál CO2[5];opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu ako súčasť strategického plánu Únie pre metán a aby na tento účel predložila legislatívne návrhy Parlamentu a Rade;

32.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo bude jedným z hlavných zostávajúcich zdrojov emisií skleníkových plynov v EÚ v roku 2050, najmä v dôsledku emisií metánu a oxidu dusného;zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho odvetvia pri riešení výziev súvisiacich so zmenou klímy, napríklad prostredníctvom ekologických a technologických inovácií, ako aj zachytávania uhlíka v pôde; požaduje spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodárske politiky, najmä fondy EÚ a vnútroštátne fondy, sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

33.  zdôrazňuje potrebu zaradiť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky obchodné dohody podpísané EÚ budú úplne v súlade s Parížskou dohodou, pretože by to nielen zlepšilo globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy, ale aj zaručilo rovnaké podmienky pre postihnuté odvetvia;

34.  podporuje aktívne a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na vnútroštátnej úrovni, ako aj konkrétne prostriedky na stimulovanie efektívneho a udržateľného biohospodárstva EÚ, pretože lesy majú významný potenciál prispievať k posilňovaniu európskeho úsilia v oblasti klímy (prostredníctvom sekvestrácie, ukladania a nahradenia uhlíka) a k dosiahnutiu cieľa nulových emisií do roku 2050; uznáva nutnosť adaptácie na zmenu klímy a zastavenia straty biodiverzity a zastavenia degradácie ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020, ako aj nutnosť vypracovať politiky založené na dôkazoch, ktoré pomôžu pri vykonávaní a financovaní opatrení EÚ na ochranu biodiverzity;

Energetická politika

35.  zdôrazňuje prínos energetickej efektívnosti pre bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť hospodárstva, ochranu životného prostredia, zníženie účtov za energie a zlepšenie kvality domov; potvrdzuje dôležitú úlohu energetickej efektívnosti pri vytváraní podnikateľských príležitostí a zamestnanosti, ako aj jej globálny a regionálny prínos; v tejto súvislosti pripomína zavedenie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti podľa nariadenia o riadení energetickej únie a že jej uplatňovanie by sa malo v plnej miere využívať nákladovo efektívnym spôsobom v celom energetickom reťazci a malo by sa považovať za základ pre všetky cesty k splneniu cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050;

36.  zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; pripomína, že Únii sa v posledných desaťročiach podarilo úspešne oddeliť emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu a znížiť emisie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že prechod na čistú energiu by mal naďalej stimulovať modernizáciu európskeho hospodárstva, udržateľný hospodársky rast a zabezpečiť európskym občanom spoločenský a environmentálny prínos;

37.  je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;

38.  poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si v porovnaní so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;

39.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne východiskové body energetickej transformácie môže byť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrálnosti na úrovni EÚ nerovnomerné;

40.  vyzýva členské štáty, aby neodkladne začali vykonávať balík opatrení v oblasti čistej energie; pripomína právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky;

41.  požaduje energetický systém, ktorý je vysoko energeticky efektívny a založený na obnoviteľných zdrojoch, a žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali všetky potrebné opatrenia, keďže tento systém bude mať účinok presahovania na všetky hospodárske odvetvia; zdôrazňuje, že všetky spôsoby, ktoré predstavila Komisia, predpokladajú veľmi výrazné zníženie fosílnych palív a podstatné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

42.  zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne[6] významne prispieva k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy znižovaním emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne a že sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ vďaka smernici ušetria celkovo až 112 miliárd EUR alebo okolo 490 EUR na domácnosť ročne; žiada o reguláciu dodatočných výrobkov v rámci smernice o ekodizajne vrátane tabletov a smartfónov a požaduje, aby sa súčasné normy priebežne aktualizovali, aby zohľadňovali technologický vývoj;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť ďalšiu integráciu európskeho trhu s energiou s cieľom čo najúčinnejšie znížiť emisie uhlíka v odvetví energetiky, uľahčiť investície tam, kde je možné dosiahnuť najväčšiu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a podporiť aktívnu účasť občanov, s cieľom urýchliť transformáciu energetiky na uhlíkovo neutrálne a udržateľné hospodárstvo; domnieva sa, že je nevyhnutné zvýšiť úroveň prepojenosti medzi členskými štátmi a nabádať k väčšiemu množstvu cezhraničných systémov podpory;

44.  konštatuje, že úniový sektor stavebníctva je v súčasnosti zodpovedný za 40 % konečnej spotreby energie a 36 % emisií CO2[7] v Európe; žiada, aby sa uvoľnil potenciál sektoru, pokiaľ ide o energetické úspory a zníženie uhlíkovej stopy, v súlade s cieľom, ktorý je stanovený v smernici o energetickej hospodárnosti budov[8] a ktorým je dosiahnutie vysoko energeticky účinného a dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050; zdôrazňuje, že efektívnejšia spotreba energie v budovách predstavuje významný potenciál ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov v Európe; ďalej sa domnieva, že nízkoenergetické budovy, do ktorých sa dodáva len energia z obnoviteľných zdrojov, sú nevyhnutnou podmienkou Parížskej dohody a programu EÚ pre rast, miestne pracovné miesta a lepšie životné podmienky pre občanov v celej Európe;

45.  vyzýva orgány správy, či už na národnej, regionálnej alebo miestnej orgány na všetkých úrovniach, aby zaviedli opatrenia na podporu účasti občanov na transformácii energetiky a podporovali výmenu najlepších postupov; zdôrazňuje, že zapojenie občanov do energetického systému v rámci decentralizovanej vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania elektrickej energie a ich účasť na systémoch riadenia odberu a energetickej účinnosti budú zohrávať kľúčovú úlohu pri prechode na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; vyzýva preto na úplnú integráciu aktívneho zapojenia občanov na týchto cestách, najmä na strane spotreby;

Priemyselná politika

46.  je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú; opätovne zdôrazňuje, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov predstavuje pre EÚ výzvy i príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podnietenie rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, podporu budúcich zručností a vytvorenie miliónov pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve a biohospodárstve;

47.  zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný politický rámec v oblasti energetiky a klímy je kľúčom k zabezpečeniu veľmi potrebnej dôvery investorov a k tomu, aby európsky priemysel mohol prijímať rozhodnutia o dlhodobých investíciách v Európe, pretože životnosť väčšiny priemyselných zariadení presahuje 20 rokov;

48.  zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví pri dosahovaní dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ; domnieva sa, že zachovanie vedúceho postavenia EÚ v oblasti nízkouhlíkových priemyselných odvetví a priemyselnej výroby v EÚ, zachovanie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví, minimalizovanie závislosti od fosílnych palív a minimalizovanie vystavenia nestálym a rastúcim dovozným cenám fosílnych palív a zabránenie riziku úniku uhlíka si vyžadujú inteligentné a cielené politické rámce; vyzýva Komisiu, aby predložila novú integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ v oblasti klímy pre energeticky náročné priemyselné odvetvia na podporu transformácie odvetvia ťažkého priemyslu na konkurencieschopné odvetvie s nulovými emisiami;

49.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu s opatreniami, ktoré umožnia európskemu priemyslu konkurovať na celosvetovej úrovni za rovnakých podmienok; domnieva sa, že Komisia by v rámci tejto politiky mala preskúmať účinnosť dodatočných opatrení na ochranu priemyselných odvetví, ktoré čelia riziku úniku uhlíka, pokiaľ ide o dovoz výrobkov, ako aj súlad týchto opatrení s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, pričom by tieto opatrenia nahradili, prispôsobili alebo doplnili všetky existujúce opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka;

50.  konštatuje, že viacero rozvíjajúcich sa trhov si získava také postavenie, aby zohrávali dôležitú úlohu pri uspokojovaní potrieb svetového trhu počas prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami, napríklad pokiaľ ide o dopravu s nulovými emisiami a energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že EÚ ako hospodárstvo musí aj naďalej zaujímať vedúce postavenie v oblasti ekologických inovácií a investícií do ekologických technológií;

51.  konštatuje, že v správe Komisie z roku 2018 o cenách energie a nákladoch na ňu v Európe[9] sa zdôrazňuje pretrvávajúca vysoká miera vystavenia EÚ nestálym a rastúcim cenám fosílnych palív a očakáva sa, že budúce náklady na výrobu elektrickej energie sa zvýšia v prípade elektrickej energie vyrobenej z fosílnych palív a znížia v prípade energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že náklady na dovoz energie do EÚ sa v roku 2017 zvýšili o 26 % na 266 miliárd EUR, a to najmä v dôsledku rastúcich cien ropy; ďalej poznamenáva, že v správe sa odhaduje, že rast cien ropy má negatívny vplyv na rast v EÚ (- 0,4 % HDP v roku 2017) a na infláciu (+ 0,6);

Výskum a inovácie

52.  zdôrazňuje, že úniové a vnútroštátne programy výskumu a inovácií sú kľúčové na podporu Únie v jej vedúcej úlohe v boji proti zmene klímy, a domnieva sa, že uplatňovanie hľadiska klímy by sa malo primerane začleniť do prípravy a vykonávania programov v oblasti výskumu a inovácií;

53.  domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach bude nutné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

54.  zdôrazňuje svoju pozíciu, že program Horizont Európa musí prispievať podľa potreby aspoň 35 % na jeho výdavky a ciele v oblasti klímy ako súčasť všeobecného cieľa Únie zameraného na presadzovanie opatrení v oblasti klímy;

Financovanie

55.  požaduje urýchlené vykonávanie inovačného fondu ETS EÚ a začatie prvej výzvy na predloženie návrhov v roku 2019 s cieľom zvýšiť investície do zavádzania prelomových nízkouhlíkových priemyselných technológií v širokej škále sektorov, a to nielen v prípade výroby elektrickej energie, ale aj diaľkového vykurovania a priemyselných procesov; požaduje, aby bol viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027 a jeho programy úplne v súlade s Parížskou dohodou;

56.  domnieva sa, že na to, aby Únia dosiahla nulovú bilanciu emisií najneskôr do roku 2050, je potrebné mobilizovať značné súkromné investície; domnieva sa, že si to vyžiada dlhodobé plánovanie a regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov, a teda náležité zohľadnenie v budúcich nariadeniach EÚ; zdôrazňuje preto, že vykonávanie akčného plánu udržateľného financovania prijatého v marci 2018 by malo byť prioritou vrátane kalibrácie kapitálových požiadaviek bánk a prudenciálneho zaobchádzania s vysokouhlíkovými aktívami, prudenciálnych pravidiel poisťovní a aktualizácie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív;

57.  domnieva sa, že VFR na obdobie 2021 – 2027 by sa mal pred prijatím posúdiť z hľadiska cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo a že sa musí zaviesť štandardný test na zabezpečenie odolnosti výdavkov z rozpočtu EÚ proti zmene klímy;

58.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie na fosílne palivá sa stále zvyšujú a dosahujú približne 55 miliárd EUR ročne[10]; žiada EÚ a členské štáty, aby okamžite pristúpili k postupnému ukončovaniu všetkých európskych a vnútroštátnych dotácií na fosílne palivá;

59.  zdôrazňuje význam spravodlivého prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a vyzýva členské štáty, aby v tomto smere zaviedli primerané politiky a financovanie; zdôrazňuje, že v prípade potreby by mohli poskytovať dodatočnú podporu výdavky EÚ z príslušných fondov;

Úloha spotrebiteľov a obehové hospodárstvo

60.  zdôrazňuje, že pri dosahovaní zníženia emisií skleníkových plynov má významný vplyv zmena správania; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti – vrátane environmentálneho zdaňovania – s cieľom podporiť zmenu správania; zdôrazňuje význam iniciatív zdola nahor, ako je Dohovor primátorov a starostov, pri podpore zmeny správania;

61.  zdôrazňuje, že veľmi veľká časť využívania energie, a teda emisie skleníkových plynov, je viazaná priamo na získanie, spracovanie, prepravu, konverziu, využívanie a likvidáciu zdrojov; zdôrazňuje, že v každej z týchto etáp reťazca riadenia zdrojov by sa mohli dosiahnuť veľmi významné úspory; zdôrazňuje preto, že zvyšovanie produktivity zdrojov prostredníctvom lepšej efektívnosti a zníženia množstva odpadu zo zdrojov opatreniami, ako je opätovné použitie, recyklácia a opätovná výroba, môže výrazne znížiť tak spotrebu zdrojov, ako aj emisie skleníkových plynov, a zároveň zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvárať podnikateľské príležitosti a pracovné miesta; zdôrazňuje nákladovú efektívnosť opatrení v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že zlepšený prístup k efektívnosti využívania zdrojov a obehovému hospodárstvu, ako aj navrhovanie výrobkov vhodných pre obehové hospodárstvo pomôžu dosiahnuť posun v modeloch výroby a spotreby a znížiť množstvo odpadu;

62.  zdôrazňuje význam politiky v oblasti výrobkov – napríklad zelené verejné obstarávanie a ekodizajn –, ktorá môže významne prispieť k úsporám energie a k znižovaniu uhlíkovej stopy výrobkov a zároveň zlepšiť stopu používaných materiálov a celkový vplyv na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu stanoviť požiadavky obehového hospodárstva v rámci noriem EÚ v oblasti ekodizajnu a rozšíriť súčasnú metodiku ekodizajnu o ďalšie kategórie výrobkov popri energeticky významných výrobkoch;

63.  domnieva sa, že by sa malo pokračovať v práci na spoľahlivom modeli merania klimatického vplyvu na základe spotreby; berie na vedomie záver v podrobnej analýze Komisie, že úsilie EÚ o zníženie emisií z vlastnej výroby je do určitej miery oslabené dovozom tovaru s vyššou uhlíkovou stopou, ale že EÚ napriek tomu významne prispela k zníženiu emisií v iných krajinách z dôvodu zvýšeného obchodného toku a zlepšenej uhlíkovej efektívnosti svojho vývozu;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

64.  zdôrazňuje význam výraznejších iniciatív a sústavného dialógu na príslušných medzinárodných fórach, ako aj význam účinnej diplomacie v oblasti klímy, s cieľom podnietiť podobné politické rozhodnutia smerom k zvýšeniu ambícií v oblasti zmeny klímy v ďalších regiónoch a tretích krajinách; vyzýva EÚ, aby zvýšila vlastné financovanie opatrení v oblasti klímy a aktívne podporovala členské štáty v tom, aby zvýšili pomoc v oblasti ochrany klímy (skôr rozvojovú pomoc než pôžičky) tretím krajinám, ktorá by mala dopĺňať zahraničnú rozvojovú pomoc, a nemala by sa započítavať dvakrát ako rozvojová pomoc a finančná pomoc v oblasti klímy;

65.  zdôrazňuje, že samit OSN o zmene klímy, ktorý sa uskutoční v septembri 2019, bude pre vedúcich predstaviteľov vhodnou príležitosťou na oznámenie zvýšených ambícií v súvislosti s vnútroštátne stanovenými príspevkami; domnieva sa, že EÚ by mala zaujať stanovisko k aktualizácii svojich vnútroštátne stanovených príspevkov v dostatočnom časovom predstihu, aby prišla na samit dobre pripravená a mala nadviazanú úzku spoluprácu s medzinárodnou koalíciou strán na podporu posilnených ambícií v oblasti klímy;

66.  zdôrazňuje význam posilnenia interoperability medzi politickými nástrojmi EÚ a ich ekvivalentmi v tretích krajinách, najmä mechanizmov stanovovania cien uhlíka; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci a podpore pri vývoji mechanizmov stanovovania cien uhlíka mimo Európy s cieľom dosahovať významnejšie zníženia emisií a zlepšené rovnaké podmienky na celom svete a aby túto spoluprácu a podporu posilňovala; zdôrazňuje význam vytvorenia environmentálnych záruk s cieľom zabezpečiť skutočné a dodatočné zníženie emisií skleníkových plynov; vyzýva preto Komisiu, aby sa zasadila za prísne a spoľahlivé medzinárodné pravidlá s cieľom zabrániť medzerám v započítaní alebo dvojitému započítaniu znižovania emisií;

°

°  °

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

Posledná úprava: 12. marca 2019
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia