SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v Turecku, najmä o pozbavení zvolených starostov úradu
18.9.2019 - (2019/2821(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0049/2019 (Verts/ALE)
B9‑0083/2019 (S&D)
B9‑0084/2019 (Renew)
B9‑0085/2019 (GUE/NGL)
B9‑0088/2019 (PPE)
Michael Gahler, Michaela Šojdrová, Antonio López‑Istúriz White, Vladimír Bilčík, David McAllister, Željana Zovko, Loránt Vincze, Arba Kokalari, Lefteris Christoforou, Loucas Fourlas, Romana Tomc, Karoline Edtstadler, Tomáš Zdechovský, Ivan Štefanec, Vangelis Meimarakis, Milan Zver, Manolis Kefalogiannis, David Lega, Isabel Wiseler‑Lima, Tomasz Frankowski, Sandra Kalniete, Esther de Lange, Stanislav Polčák, Stelios Kympouropoulos, Paulo Rangel, Rosa Estaràs Ferragut, Inese Vaidere, Andrey Kovatchev, Ioan‑Rareş Bogdan
v mene skupiny PPE
Kati Piri, Nacho Sánchez Amor
v mene skupiny S&D
Abir Al‑Sahlani, Andrus Ansip, Petras Auštrevičius, Phil Bennion, Izaskun Bilbao Barandica, Sylvie Brunet, Olivier Chastel, Katalin Cseh, Chris Davies, Anna Júlia Donáth, Laurence Farreng, Fredrick Federley, Valter Flego, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Irena Joveva, Nathalie Loiseau, Karen Melchior, Javier Nart, Lucy Nethsingha, Bill Newton Dunn, Urmas Paet, Dragoş Pîslaru, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Michal Šimečka, Susana Solís Pérez, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Hilde Vautmans, Marie‑Pierre Vedrenne, Chrysoula Zacharopoulou
v mene skupiny Renew
Sergey Lagodinsky, Heidi Hautala, Hannah Neumann, Ernest Urtasun, Klaus Buchner, Saskia Bricmont, Katrin Langensiepen, Bronis Ropė, Ville Niinistö, Catherine Rowett, Reinhard Bütikofer, Erik Marquardt, Anna Cavazzini, Viola Von Cramon‑Taubadel, Kim Van Sparrentak, Tineke Strik, Ellie Chowns
v mene skupiny Verts/ALE
Özlem Demirel, Miguel Urbán Crespo, Konstantinos Arvanitis, Marisa Matias, José Gusmão, Idoia Villanueva Ruiz, Eugenia Rodríguez Palop, Sira Rego, Kateřina Konečná, Younous Omarjee, Stelios Kouloglou, Dimitrios Papadimoulis, Manu Pineda
v mene skupiny GUE/NGL
Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Turecku, najmä o pozbavení zvolených starostov úradu
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom[1], z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku[2], z 8. februára 2018 o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku[3] a z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 29. mája 2019 o politike rozširovania EÚ (COM (2019)0260) a na jej pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k správe o Turecku za rok 2019 (SWD(2019)0220),
– so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2018 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,
– so zreteľom na predbežné závery volebnej pozorovateľskej misie Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy,
– so zreteľom na odporúčania Benátskej komisie a záväzok Turecka k Európskej charte miestnej samosprávy,
– so zreteľom na uznesenie 2260 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) z 24. januára 2019 s názvom The worsening situation of opposition politicians in Turkey: what can be done to protect their fundamental rights in a Council of Europe member State? (Zhoršujúca sa situácia opozičných politikov v Turecku: čo možno urobiť na ochranu ich základných práv v členskom štáte Rady Európy?),
– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 19. augusta 2019 o pozbavení úradu zvolených starostov a zadržaní stoviek ľudí v juhovýchodnom Turecku,
– so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Selahattin Demirtaş/Turecko,
– so zreteľom na uznesenie 2156 (2017) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku,
– so zreteľom na to, že základné hodnoty EÚ sú založené na dodržiavaní ľudských práv a hodnôt v rámci právneho štátu, ktoré platia aj pre všetky kandidátske krajiny EÚ;
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Turecko je dôležitým partnerom EÚ a očakáva sa od neho ako od kandidátskej krajiny, že bude presadzovať najprísnejšie normy demokracie vrátane dodržiavania ľudských práv, zásady právneho štátu, dôveryhodných volieb, základných slobôd a všeobecného práva na spravodlivý proces;
B. keďže 31. marca 2019 sa v Turecku konali komunálne voľby a podľa predbežných záverov volebnej pozorovateľskej delegácie z Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy „mali regulárny priebeh“; keďže v komunálnych voľbách bola zaznamenaná pozoruhodná volebná účasť; keďže pozorovatelia podrobili tieto voľby rozsiahlej kritike z dôvodu prílišnej zaujatosti médií v prospech vládnucej Ľudovej aliancie;
C. keďže v komunálnych voľbách 31. marca 2019 získal starosta Adnan Selçuk Mızraklı mesta Diyarbakır 63 % väčšinu, starosta Ahmet Türk mesta Mardin 56 % väčšinu a starostka Bedia Özgökçeová mesta Van 54 % väčšinu hlasov, čo znamená, že všetci traja starostovia získali jasný ľudový mandát na plnenie úloh, ktoré im vyplývajú z ich úradu starostu;
D. keďže všetci traja starostovia dostali súhlas Najvyššej volebnej rady Tureckej republiky (YSK) s ich kandidatúrou vo voľbách;
E. keďže demokraticky zvolení starostovia miest Diyarbakır, Van a Mardin v juhovýchodnom Turecku boli nahradení vládou vymenovanými provinčnými úradníkmi/splnomocnencami s odôvodnením, že v súčasnosti sú podrobení trestnému vyšetrovaniu za údajné väzby na terorizmus;
F. keďže skutočnosť, že Adnan Selçuk Mızraklı, Ahmet Türk a Bedia Özgökçeová Ertanová boli nahradení štátnymi úradníkmi, vzbudzuje vážne obavy, keďže tým dochádza k spochybneniu demokratických výsledkov volieb z 31. marca 2019; keďže 18. augusta 2019 bolo zadržaných ďalších 418 civilistov, najmä poslancov a zamestnancov miestnych zastupiteľstiev z 29 rôznych provincií z celého Turecka na základe podobných, nepodložených obvinení;
G. keďže v septembri 2016 bol dekrétom o výnimočnom stave zmenený turecký zákon o miestnej samospráve tak, aby uľahčoval administratívne odvolanie starostov obvinených z väzieb na terorizmus a ich nahradenie provinčnými úradníkmi; keďže Benátska komisia vyzvala turecké orgány, aby zrušili ustanovenia zavedené tureckým zákonným dekrétom č. 674 z 1. septembra 2016, ktoré nie sú na základe výnimočného stavu bezpodmienečne nevyhnutné, a to najmä ustanovenia týkajúce sa pravidiel umožňujúcich obsadenie voľných miest starostu, zástupcu starostu a poslanca miestneho zastupiteľstva prostredníctvom vymenovaní;
H. keďže Najvyššia volebná rada Tureckej republiky 9. apríla 2019 vyhlásila ďalších štyroch zvolených starostov a poslancov miestnych zastupiteľstiev na juhovýchode Turecka za neoprávnených prevziať úrad, hoci pred voľbami 31. marca 2019 potvrdila ich kandidatúru, pričom uviedla, že títo kandidáti boli v minulosti štátnymi zamestnancami a na základe vládneho dekrétu boli prepustení zo zamestnania; keďže týmto rozhodnutím volebná rada priznala tieto pozície kandidátom zo Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP); keďže tvrdý zásah proti tureckej politickej opozícii sa deje v kontexte zmenšujúceho sa priestoru pre demokratické hlasy a na pozadí nepretržitých opatrení tureckých orgánov, ktoré sú zamerané na umlčanie nesúhlasných názorov vrátane názorov novinárov, obhajcov ľudských práv, akademických pracovníkov, sudcov a právnikov;
I. keďže mnohé z prijatých opatrení sú neprimerané, porušujú turecké vnútroštátne právne predpisy a sú v rozpore so záväzkami člena Rady Európy a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; keďže v rámci tvrdého zákroku, ktorý nasledoval po prevrate, bolo vzatých do väzby viac ako 150 000 ľudí a zatknutých 78 000 osôb pre obvinenia z terorizmu, pričom vo väzení je naďalej viac ako 50 000 ľudí, vo väčšine prípadov bez presvedčivých dôkazov; keďže v decembri 2018 predstavoval celkový počet osôb zadržiavaných vo väzení bez obžaloby alebo súdneho procesu približne 57 000; keďže viac ako 20 % zadržiavaných osôb je vo väzení pre obvinenia súvisiace s terorizmom, pričom sú medzi nimi novinári, politickí aktivisti, právnici a obhajcovia ľudských práv, čo vyvoláva vážne obavy v súvislosti s nezávislosťou súdnictva;
J. keďže rozhodnutia Najvyššej volebnej rady Tureckej republiky zopakovať voľby starostu v Istanbule a udeliť úrad starostu v niektorých mestách, resp. obciach na juhovýchode Turecka kandidátom, ktorí sa umiestnili na druhom mieste, vzbudzujú vážne obavy, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zákonnosti a integrity volebného procesu a nezávislosť inštitúcie od politických zásahov;
K. keďže 3. septembra 2019 turecký minister vnútra oznámil, že budú nasledovať ďalšie príkazy na odvolanie zvolených zástupcov, a konkrétne pohrozil, že dôjde k nahradeniu starostu Istanbulu Ekrema İmamoğlua;
L. keďže 6. septembra 2019 bola regionálna predsedníčka Republikánskej ľudovej strany (CHP) Canan Kaftcucıoğluová odsúdená na 9 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody za obvinenia z urážky prezidenta, urážky verejných činiteľov, hanobenia štátu, podnecovania ľudí k nepriateľstvu a nenávisti a používania kanálov na sociálnych médiách na šírenie propagandy pre teroristickú organizáciu v rokoch 2012 až 2017;
M. keďže z dôvodu bezpečnosti boli zakázané viaceré verejné demonštrácie zorganizované proti odvolaniu starostov a tie, ku ktorým došlo, polícia rozohnala použitím sily, často za hromadného zatýkania a stíhania účastníkov; keďže ide o dôsledok právnych predpisov, ktoré boli zavedené bezprostredne po zrušení výnimočného stavu;
N. keďže Turecko sa stalo dejiskom viacerých útokov a pokusu o prevrat v roku 2016, pri ktorom bolo zabitých 248 ľudí;
1. odsudzuje rozhodnutie tureckých orgánov zbaviť demokraticky zvolených starostov úradu na základe pochybných dôkazov; zdôrazňuje, že tieto opatrenia naďalej oslabujú schopnosť politickej opozície uplatňovať svoje práva a plniť svoje demokratické úlohy; vyzýva turecké orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili členov opozície zatknutých počas zásahu proti všetkým opozičným hlasom v krajine a stiahli všetky obvinenia proti nim;
2. dôrazne kritizuje svojvoľné nahrádzanie miestnych zvolených zástupcov nezvolenými splnomocnencami, čo ešte viac oslabuje demokratickú štruktúru Turecka; vyzýva turecké orgány, aby znovu dosadili do funkcií všetkých starostov a ostatných zvolených zástupcov, ktorí vyhrali miestne voľby 31. marca 2019, ktorým bolo znemožnené prevziať úrad alebo ktorí boli prepustení či nahradení nezvolenými splnomocnencami na základe nepodložených obvinení;
3. dôrazne odsudzuje politicky motivovaný trest pre Canan Kaftancıoğluovú, ktorá bola zjavne potrestaná za to, že zohrala kľúčovú úlohu pri úspešnej volebnej kampani starostu Istanbulu, a požaduje okamžité zrušenie tohto trestu;
4. odsudzuje vyhrážky tureckých orgánov o prepustení ostatných zvolených zástupcov a vyzýva Turecko, aby upustilo od ďalších zastrašovacích opatrení;
5. opätovne zdôrazňuje dôležitosť dobrých vzťahov s Tureckom, ktoré sú založené na spoločných hodnotách, dodržiavaní ľudských práv, zásade právneho štátu, slobodných a demokratických voľbách vrátane rešpektovania volebných výsledkov, základných slobodách a všeobecnom práve na spravodlivý proces; vyzýva tureckú vládu, aby zaručila ľudské práva pre všetkých vrátane osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré žijú a pracujú v Turecku;
6. opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim zhoršovaním základných slobôd a právneho štátu v Turecku a odsudzuje využívanie svojvoľného zadržiavania, súdneho a administratívneho obťažovania, zákazy cestovania a ďalšie prostriedky určené na prenasledovanie tisícov tureckých občanov vrátane politikov a volených zástupcov, obhajcov ľudských práv, štátnych zamestnancov, členov organizácií občianskej spoločnosti, akademických pracovníkov a nespočetných radových občanov; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s údajným nepretržitým trestným stíhaním a vyšetrovaním príliš široko a nejasne vymedzených teroristických trestných činov;
7. naliehavo vyzýva Turecko, aby zosúladilo svoje právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; opakuje, že široko vymedzené turecké protiteroristické právne predpisy by sa nemali používať na trestanie občanov a médií, ktorí uplatnili svoje právo na slobodu prejavu, ani na svojvoľné zosadzovanie zvolených zástupcov a ich nahrádzanie vládnymi splnomocnencami;
8. vyzýva turecké orgány, aby dodržiavali medzinárodné zásady, zabezpečovali pluralitu a slobodu združovania a prejavu, ako aj najlepšie postupy a zaručovali priaznivé prostredie pre tých, ktorí boli zvolení v rámci slobodného a spravodlivého prejavenia vôle tureckého ľudu; zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia porušujú právo na slobodné voľby, právo na politickú účasť a právo na slobodu prejavu podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP);
9. opakuje svoje obavy v súvislosti s nadmerným využívaním súdnych konaní proti miestnym voleným zástupcom v Turecku a ich nahrádzaním vymenovanými splnomocnencami, čo je prax, ktorá vážne narúša riadne fungovanie miestnej demokracie;
10. vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, aby mali všetci jednotlivci v súlade s medzinárodnými normami právo na riadny proces a riadne preskúmanie ich prípadu nezávislým súdom, ktorý môže zabezpečiť nápravu, vrátane kompenzácie za spôsobenú materiálnu a morálnu škodu; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo operačnú, štrukturálnu a finančnú nezávislosť tureckej inštitúcie pre ľudské práva a rovnosť a tureckej inštitúcie ombudsmana s cieľom zaručiť ich schopnosť poskytovať možnosti skutočného preskúmania a nápravy a dodržiavať rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva;
11. odsudzuje pokračujúce zatknutie vodcu opozície a prezidentského kandidáta Selahattina Demirtaşa a vyzýva na jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie; berie na vedomie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci jeho prípadu, v ktorom sú turecké orgány vyzvané, aby ho okamžite prepustili;
12. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že turecké orgány sledujú platformy sociálnych médií a zatvárajú účty na sociálnych médiách;
13. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby Parlamentu poskytli komplexné informácie o témach, o ktorých sa rokovalo počas politického dialógu medzi EÚ a Tureckom 13. septembra 2019;
14. naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisiu a členské štáty, aby pri rokovaniach so svojimi tureckými partnermi naďalej poukazovali na situáciu zatknutých členov opozície, obhajcov ľudských práv, politických aktivistov, právnikov, novinárov a akademických pracovníkov, ktorí sa nachádzajú vo väzbe, a aby im poskytli diplomatickú a politickú podporu vrátane monitorovania súdnych procesov a prípadov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere využívali núdzové granty pre obhajcov ľudských práv a zabezpečili plné vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, tureckému prezidentovi, tureckej vláde a parlamentu a žiada o preklad tohto uznesenia do tureckého jazyka.
- [1] Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 93.
- [2] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 199.
- [3] Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 56.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2019)0200.