Postup : 2019/2880(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0138/2019

Predkladané texty :

RC-B9-0138/2019

Rozpravy :

PV 24/10/2019 - 3.2
CRE 24/10/2019 - 3.2

Hlasovanie :

PV 24/10/2019 - 8.2

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0043

<Date>{23/10/2019}23.10.2019</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0138/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0139/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0141/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0143/2019</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 174kWORD 55k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0138/2019 (Verts/ALE)

B9-0139/2019 (GUE/NGL)

B9-0141/2019 (Renew)

B9-0143/2019 (S&D)</TablingGroups>


<Titre>o Egypte</Titre>

<DocRef>(2019/2880(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Kati Piri, Maria Arena</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Petras Auštrevičius, Atidzhe Alieva-Veli, Phil Bennion, Izaskun Bilbao Barandica, Olivier Chastel, Anna Júlia Donáth, Valter Flego, Luis Garicano, Barbara Ann Gibson, Klemen Grošelj, Svenja Hahn, Martin Hojsík, Antony Hook, Irena Joveva, Karin Karlsbro, Elsi Katainen, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Karen Melchior, Javier Nart, Jan-Christoph Oetjen, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Michal Šimečka, Susana Solís Pérez, Ramona Strugariu, Viktor Uspaskich, Hilde Vautmans</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Hannah Neumann, Monika Vana, Gina Dowding, Katrin Langensiepen, Salima Yenbou, Erik Marquardt, Ernest Urtasun, Pär Holmgren, Alice Kuhnke, Mounir Satouri, Ellie Chowns</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Miguel Urbán Crespo, Marisa Matias, Idoia Villanueva Ruiz, Eugenia Rodríguez Palop, Anne-Sophie Pelletier, Manuel Bompard</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

<Depute>Rosa D’Amato, Fabio Massimo Castaldo, Laura Ferrara, Ignazio Corrao, Daniela Rondinelli, Piernicola Pedicini</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o Egypte

(2019/2880(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie zo 17. júla 2014 o slobode prejavu a zhromažďovania v Egypte[1], z 15. januára 2015 o situácii v Egypte[2], z 10. marca 2016 o Egypte, najmä o prípade Giulia Regeniho[3], z 8. februára 2018 o popravách v Egypte[4] a z 13. decembra 2018 o Egypte, najmä o situácii obhajcov ľudských práv[5],

 so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Egypte z augusta 2013 a februára 2014,

 so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, so zreteľom na priority partnerstva medzi EÚ a Egyptom na roky 2017 – 2020 prijaté 25. júla 2017, na spoločné vyhlásenie vydané v nadväznosti na zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Egypt v roku 2017 a na spoločné vyhlásenie zo 6. zasadnutia Podvýboru EÚ – Egypt pre politické otázky, ľudské práva a demokraciu v júni 2019,

 so zreteľom na vyhlásenie EÚ podľa článku 4 na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva z 19. septembra, v ktorom sa uvádza Egypt,

 so zreteľom na nový strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby ochrana ľudských práv a dohľad nad nimi boli ťažiskom všetkých politík EÚ,

 so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu, ako aj obhajcov ľudských práv,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach ICCPR, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ICESCR, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovor o právach dieťaťa, ktoré Egypt ratifikoval,

 so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 27. septembra 2019 o protestoch v Egypte,

 so zreteľom na ústavu Egypta, najmä na jej článok 52 (o zákaze všetkých foriem a druhov mučenia), článok 73 (o slobode zhromažďovania) a článok 93 (o záväznosti medzinárodného práva v oblasti ľudských práv),

 so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Egypt ratifikoval 20. marca 1984,

 so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv, ktorej signatárom je aj Egypt,

 so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2473 (2019) prijatú v júni 2019, ktorou sa obnovujú opatrenia zamerané na uplatňovanie zbrojného embarga voči Líbyi,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže v posledných týždňoch egyptské orgány podľa správ svojvoľne zatkli viac ako 4 300 osôb (z ktorých takmer 3 000 je stále vo vyšetrovacej väzbe), z toho najmenej 114 žien – a podľa Amnesty International a Belady Foundation najmenej 111 maloletých – v reakcii na pokojné demonštrácie, ktoré sa začali 20. septembra 2019; keďže policajné a bezpečnostné služby na rozohnanie demonštrantov údajne používali neprimeranú silu;

B. keďže protivládne demonštrácie boli zamerané proti úsporným opatreniam, korupcii typickej pre vládu a systematickému útlaku a požadovali odstúpenie egyptského prezidenta Abdulfattáha al-Sísího;

C. keďže nedávne kroky egyptských orgánov podkopávajú základné slobody, ako je sloboda prejavu, združovania a zhromažďovania, ktoré sú všetky zakotvené v egyptskej ústave, ako aj v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv; keďže toto je súčasťou širších zásahov proti občianskej spoločnosti a základným právam v Egypte, najmä slobode prejavu na internete aj mimo neho, slobode združovania a zhromažďovania, politickému pluralizmu a právnemu štátu;

D. keďže egyptské orgány pokračovali v zásahoch proti pokojamilovným demokratickým opozičným stranám v Egypte, a to v rozpore s právom na účasť na veciach verejných a slobodou prejavu vrátane svojvoľného zadržiavania desiatok občanov v prípade Hope a zatýkania desiatok ďalších členov pokojamilovných politických strán od septembra 2019;

E. keďže právnici, novinári, aktivisti v oblasti ľudských práv a členovia opozície boli uväznení na základe závažných obvinení, a to aj z trestných činov spojených s terorizmom; keďže pokojamilovným disidentom, prodemokratickým aktivistom a obhajcom ľudských práv hrozí, že sa označia za teroristov; keďže toto zatýkanie súvisí výlučne s ich pokojnou legitímnou prácou na obrane ľudských práv;

F. keďže nútené zmiznutia obhajcov ľudských práv sa stávajú systematickou praxou egyptských orgánov, čo je prípad Alá Abdulfattáha, Asmaa Daabes, Esraa Abdulfattáha, Emana Al-Helw, Mohameda Ibrahima, Abdelrahmana Tareka, Ezzata Ghonheima, Haythama Mohamadeena a Ibrahima Metwally Hegazyho; pričom ďalší vrátane Ibrahima Ezz El-Dina ostávajú nezvestní;

G. keďže sa nadmerne využívajú preventívne väzenské opatrenia a preventívne opatrenia s cieľom zabrániť obhajcom ľudských práv a ich obhajcom, ako sú Mahienour El-Masry, Mohamed El-Baqer, Esraa Abdulfattáh a Mohamedovi Ramadánovi, pri výkone ich legitímnej práce v oblasti ľudských práv v Egypte;

H. keďže egyptské orgány bránia, aby pokročilo vyšetrovanie a odhalenie pravdy o únose, mučení a zabití talianskeho výskumného pracovníka Giulia Regeniho; keďže taliansky parlament prerušil diplomatické styky s egyptským parlamentom a parlamenty členských štátov vyzval, aby tento príklad solidárne nasledovali;

I. keďže organizácia Reportéri bez hraníc zdokumentovala prípady najmenej 31 pracovníkov médií, ktorí sú v Egypte v súčasnosti zadržiavaní za svoju prácu, a to na základe politicky motivovaného trestného stíhania a niekoľkonásobného porušenia práva na riadny proces; keďže šesť z týchto novinárov bolo zatknutých v súvislosti s nedávnymi protestmi; keďže terčom sa stávajú aj zahraniční pracovníci masovokomunikačných prostriedkov, pričom viacerí medzinárodní korešpondenti boli deportovaní alebo im bol odmietnutý vstup do Egypta; keďže medzinárodné organizácie zdokumentovali blokovanie internetových stránok so spravodajstvom, ako aj blokovanie alebo obmedzenie prístupu k aplikáciám na posielanie správ po internete, najmä počas posledných týždňov;

J. keďže egyptským zákonom o mimovládnych organizáciách z roku 2019 sa rušia tresty odňatia slobody a končí činnosť agentúry, ktorá mala predtým úlohu schvaľovať a sledovať finančné prostriedky zo zahraničia, ale napriek tomu hrozí, že tento zákon výrazne obmedzí občiansku spoločnosť, prinesie problematické obmedzenia práva na slobodu združovania a výrazne obmedzí činnosť domácich, ako aj zahraničných mimovládnych organizácií;

K. keďže obhajcovia ľudských práv žien v Egypte sú naďalej konfrontovaní s rôznymi formami štátom organizovaného obťažovania, najmä vo forme ohováračských kampaní a súdneho stíhania; keďže aktivisti, ktorí obhajujú práva LGBTQI osôb a žien, sú konfrontovaní s neustálymi represiami, a to aj pod zámienkou zachovania verejnej morálky;

L. keďže závažné porušenia práva na život v Egypte pokračujú prostredníctvom súdnictva, ktoré vydalo a vykonalo bezprecedentne vysoký počet rozsudkov smrti množstva osôb – odsúdené boli dokonca deti – a to aj v nadväznosti na vojenské a hromadné súdne procesy, v ktorých absentovali minimálne záruky spravodlivého procesu; keďže od roku 2014 trestné a vojenské súdy vyniesli viac ako 3 000 rozsudkov smrti a 50 osobám bezprostredne hrozí poprava;

M. keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyhlásil, že súdy pojednávajú vo viacerých veciach týkajúcich sa osôb odsúdených na základe dôkazov údajne získaných mučením, ktorým teraz hrozí trest smrti; keďže tieto rozsudky sa javia ako priame porušenie egyptského i medzinárodného práva a konania;

N. keďže zodpovednosť za závažné porušovanie ľudských práv egyptskými bezpečnostnými silami takmer úplne absentuje a k riadnemu vyšetreniu obvinení z korupcie v armáde nedošlo;

O. keďže egyptské bezpečnostné sily počas protestov na námestí Rabaa v roku 2013 usmrtili najmenej 900 ľudí; keďže napriek tomu, že počas následného procesu boli odmietnuté početné nezrovnalosti a vysoký komisár OSN pre ľudské práva to označil za závažný justičný omyl, nikto zo zodpovedných za masaker ešte nebol postavený pred súd;

P. keďže postup všeobecného pravidelného preskúmania Egypta pred Radou OSN pre ľudské práva, ktorý sa začína v novembri 2019, je jedinečnou príležitosťou pre medzinárodné spoločenstvo na kontrolu dodržiavania ľudských práv v Egypte a na predloženie odporúčaní na zlepšenie;

Q. keďže mnoho aktivistov za ľudské práva je trestaných represívnymi opatreniami, pričom niektoré z nich sú odvetou za účasť na všeobecnom pravidelnom preskúmaní Egypta v roku 2014; keďže desiatim obhajcom ľudských práv a siedmim mimovládnym organizáciám uvedeným vo veci 173/2011 („prípad financovania zo zahraničia“) bol zmrazený majetok s paralyzujúcimi účinkami; keďže zákaz cestovania naďalej platí pre najmenej 31 obhajcov a pracovníkov nezávislých egyptských mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv a týka sa ich vec 173/2011, hoci 43 pracovníkov organizácií občianskej spoločnosti odsúdených v roku 2013 v tom istom prípade bolo od obvinenia oslobodených;

R. keďže Egypt od revolúcie v roku 2011 postihlo niekoľko náročných udalostí a pri riešení početných problémov krajina má podporu medzinárodného spoločenstva; keďže bezpečnostná situácia v Egypte je nestabilná, riziko teroristických útokov na Sinajskom polostrove a vo veľkých mestách v celej krajine zo strany rôznych islamistických organizácií je vysoké, a to aj napriek agresívnej, ba niekedy až hrubej taktike vlády v boji proti nim; keďže teroristické útoky priniesli obete na životoch veľkého počtu nevinného civilného obyvateľstva vrátane Koptov; keďže vojenské operácie na severnom Sinaji sa od konca roku 2013 stále stupňujú a vláda dala hromadne zbúrať obydlia a nútene vysťahovať desiatky tisíc obyvateľov, pričom bránila nezávislému spravodajstvu tým, že v takmer úplne odstránila prítomnosť médií a obmedzila pohyb na Sinajský polostrov a z neho;

S. keďže od EÚ a jej členských štátov nevyšla žiadna energická jednotná verejná reakcia na tvrdý zákrok v Egypte v septembri – októbri 2019; keďže priority partnerstva EÚ a Egypta na roky 2017 – 2020 prijaté v júni 2017 sa riadia spoločným záväzkom rešpektovať univerzálne hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavať ľudské práva a predstavujú obnovený rámec pre politickú angažovanosť a posilnenú spoluprácu, a to aj v oblasti bezpečnosti, reformy súdnictva a boja proti terorizmu na základe riadneho dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; keďže európske úsilie o zapojenie Egypta do najnáročnejších aspektov porušovania ľudských práv neprinieslo žiadne významné výsledky;

T. keďže Egypt je dôležitým partnerom Európskej únie a jej členských štátov v širokom spektre oblastí vrátane obchodu, bezpečnosti a medziľudských kontaktov; keďže 21. augusta 2013 poverila Rada pre zahraničné veci vysokú predstaviteľku, aby prehodnotila pomoc EÚ Egyptu; keďže Rada rozhodla, že spolupráca EÚ s Egyptom sa upraví podľa vývoja situácie v krajine; keďže EÚ a Egypt v júni 2017 prijali priority partnerstva, ktorých cieľom je posilniť spoluprácu v rôznych oblastiach vrátane boja proti terorizmu, s náležitým rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd;

U. keďže v záveroch Rady pre zahraničné veci z 21. augusta 2013 sa uvádza, že „členské štáty sa tiež dohodli, že pozastavia licencie na vývoz akéhokoľvek zariadenia do Egypta, ktoré by sa mohlo použiť na vnútorné represie, a opätovne posúdia licencie na zariadenia v zmysle spoločnej pozície 2008/944/SZBP, a prehodnotia svoju pomoc Egyptu v oblasti bezpečnosti“; keďže spoločnosti so sídlom vo viacerých členských štátoch EÚ naďalej vyvážajú zbrane, technológie určené na sledovanie a iné bezpečnostné zariadenia do Egypta, čím uľahčujú útoky hackerov a používanie malvéru, ako aj iné formy útokov na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to fyzicky aj online; keďže táto činnosť viedla k potláčaniu slobody prejavu na internete;

1. dôrazne odsudzuje najnovší zásah a pretrvávajúce obmedzovanie základných práv v Egypte, najmä slobody prejavu na internete aj mimo neho, slobody združovania a zhromažďovania, politického pluralizmu a právneho štátu; odsudzuje nadmerné používanie násilia voči protestujúcim a pripomína Egyptu, že reakcia bezpečnostných síl by mala byť v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi a jeho vlastnou ústavou;

2. požaduje ukončenie všetkých aktov násilia, podnecovania, nenávistných prejavov, obťažovania, zastrašovania, nedobrovoľných zmiznutí či cenzúry namierených proti obhajcom ľudských práv, právnikom, demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, študentom, deťom, aktivistom za práva žien, osobám LGBTI, organizáciám občianskej spoločnosti, politickým oponentom a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín v Egypte; vyzýva na nezávislé a transparentné vyšetrenie všetkých prípadov porušenia ľudských práv a na zabezpečenie toho, aby sa osoby, ktoré sú za to zodpovedné, museli za svoje skutky zodpovedať; zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv je jediným spôsobom, ako zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť Egypta;

3. vyzýva egyptské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv zadržiavaných alebo odsúdených len za to, že vykonávajú svoju legitímnu a mierovú prácu v oblasti ľudských práv, ku ktorým patrí Eman Al-Helw, Mohamed Ibrahim, Mohamed Ramadan, Abdelrahman Tarek, Ezzat Ghoneim, Haytham Mohamadeen, Alaa Abdel Fattah, Ibrahim Metwally Hegazy, Mahienour El-Masry, Mohamed El-Baqer and Esraa Abdel Fattah, a aby bezodkladne zistili miesto pobytu Ibrahima Ezza El-Dina; ďalej vyzýva na prepustenie obhajcov ľudských práv, akademických pracovníkov a ďalších osôb vo vyšetrovacej väzbe v prípade „Coalition Hope“, ku ktorým patrí Zyad el-Elaimy, Hassan Barbary a Ramy Shaath, ako aj členov strany  Bread and Freedom, strany Al-Dostour a egyptskej sociálnodemokratickej strany, ktorí boli nedávno zadržaní bez presvedčivých dôvodov na ich obvinenie z trestných činov; vyzýva Egypt, aby informoval o mieste ich pobytu a umožnil úplný prístup ich rodín k nim a právnikov podľa ich vlastného výberu a primeranú zdravotnú starostlivosť a aby dôkladne vyšetril všetky obvinenia zo zlého zaobchádzania alebo mučenia;

4. zdôrazňuje význam zaručenia rovnosti všetkých Egypťanov bez ohľadu na ich vyznanie alebo vieru; vyzýva Egypt, aby preskúmal svoje zákony o rúhaní a zabezpečil ochranu náboženských menšín; víta vyhlásenia, v ktorých sa vyzýva na obnovenie islamskej rétoriky s cieľom čeliť extrémizmu a radikalizácii; vyzýva egyptské orgány vrátane vojenských a bezpečnostných síl, aby rešpektovali práva kresťanov, chránili ich pred násilím a diskrimináciou a aby zabezpečili, aby boli osoby zodpovedné za tieto činy stíhané;

5. podporuje snahy väčšiny egyptského ľudu, ktorý chce vybudovať slobodnú, stabilnú, prosperujúcu, inkluzívnu a demokratickú krajinu, ktorá bude rešpektovať svoje vnútroštátne a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd; opakuje, že sa musí zaručiť právo na pokojné vyjadrenie názoru a kritiky;

6. naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby prestali blokovať webové stránky miestnych a medzinárodných spravodajských organizácií a organizácií pre ľudské práva a aby prepustili všetkých pracovníkov médií zadržaných za výkon novinárskej práce;

7. vyjadruje hlboké znepokojenie nad odvetnými opatreniami voči osobám, ktoré spolupracujú alebo sa usilujú spolupracovať s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv alebo s orgánmi OSN pre ľudské práva; vyzýva egyptské orgány, aby uzavreli vec 173/2011 (prípad financovania zo zahraničia), aby zrušili všetky zákazy týkajúce sa cestovania uložené aspoň 31 ochrancom ľudských práv a zamestnancom MVO pôsobiacim v oblasti ľudských práv v tomto prípade, ako aj všetky ostatné svojvoľne uložené zákazy cestovania, a aby egyptským obhajcom ľudských práv v Egypte umožnili cestovať, aby sa mohli osobne zúčastniť na všeobecnom pravidelnom preskúmaní, ktoré sa zameria na Egypt a ktoré sa začne 13. novembra 2019;

8. vyzýva na zrušenie novoprijatého zákona o MVO a na jeho nahradenie novým legislatívnym rámcom, ktorý bude navrhnutý na základe skutočnej konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti a ktorý bude v súlade s egyptskou ústavou a s medzinárodnými normami;

9. vyjadruje poľutovanie nad absenciou dôveryhodného vyšetrovania a vyvodenia zodpovednosti za únos, mučenie a vraždu talianskeho výskumníka Giulia Regeniho v roku 2016; opakuje svoju výzvu egyptským orgánom, aby v plnej spolupráci s orgánmi členských štátov, ktorých sa tieto prípady týkajú, objasnili okolnosti spojené s úmrtiami Giulia Regeniho a Erica Langa a vyvodili zodpovednosť voči zodpovedným osobám;

10. žiada, aby orgány novelizovali, prijali a účinne vykonávali právne predpisy s cieľom odstrániť všetky formy diskriminácie a kriminalizovali všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, a to aj zmenou zákona o osobnom stave a zavedením právnych predpisov zakazujúcich rodovo motivované násilie, ako aj sexuálne obťažovanie, útoky a znásilnenie; ďalej vyzýva orgány, aby účinne vykonávali národnú stratégiu boja proti násiliu voči ženám v partnerstve s nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti, ktorých odbornosť v tejto oblasti sa všeobecne uznáva;

11. vyjadruje znepokojenie nad tým, že vykonávanie trestu smrti v Egypte prudko vzrástlo od nástupu prezidenta Sísího k moci; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby vyhlásili moratórium na popravy s cieľom zrušiť uplatňovanie trestu smrti v Egypte, a opätovne vyzýva Egypt, aby podpísal a ratifikoval druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti;

12. vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí terorizmu; solidárne stojí pri egyptskom obyvateľstve a opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie bojovať proti šíreniu radikálnych ideológií a teroristických skupín; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili, aby sa ich prebiehajúce vojenské operácie na Sinaji vykonávali v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, aby dôkladne vyšetrili všetky prípady zneužívania a aby okamžite otvorili Severný Sinaj nezávislým organizáciám a nezávislým pozorovateľom a novinárom;

13. vyjadruje poľutovanie nad absenciou oficiálnej reakcie vysokej predstaviteľky a členských štátov na poslednú vlnu zatýkania; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby jednotne a rázne reagovali na súčasné zásahy a porušovanie ľudských práv; očakáva, že ESVČ bude priorizovať situáciu obhajcov ľudských práv v Egypte a podá Parlamentu správu o svojom pôsobení v Káhire, a to aj o jednotlivých prípadoch uvedených v tomto uznesení; pripomína PK/VP a členským štátom, aby využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, vrátane bilaterálnych a multilaterálnych nástrojov, obchodných rokovaní, európskej susedskej politiky, pomoci a v prípade potreby cielených reštriktívnych opatrení s cieľom zastaviť zásahy v krajine a zabezpečiť konkrétny pokrok v oblasti ľudských práv v Egypte;

14. požaduje dôkladné a komplexné preskúmanie vzťahov s Egyptom; domnieva sa, že situácia v oblasti ľudských práv v Egypte si vyžaduje veľkú revíziu rozpočtovej podpory Komisie, ktorá by sa mala obmedziť predovšetkým na podporu občianskej spoločnosti;

15. naliehavo žiada, aby sa dodržiavali záväzky prijaté v rámci partnerstva EÚ – Egypt na obdobie 2017 – 2020, a vyzýva na ich úplné a riadne vykonávanie; vyzýva EÚ, aby s cieľom rokovať o nových prioritách partnerstva stanovila jasné kritériá, na základe ktorých bude ďalšia spolupráca s Egyptom podmienená pokrokom v reforme demokratických inštitúcií, zásad právneho štátu a ľudských práv, a aby vo všetkých rozhovoroch s egyptskými orgánmi zohľadňovala otázky ľudských práv; pripomína, že ľudské práva by nemali byť oslabované riadením migrácie ani opatreniami v oblasti boja proti terorizmu;

16. opätovne vyzýva členské štáty EÚ, aby nadviazali na svoje závery z 21. augusta 2013, ktorými oznámili pozastavenie vývozných licencií pre všetko zariadenie, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/CFSP, a odsudzuje pretrvávajúce nedodržiavanie týchto záväzkov zo strany členských štátov EÚ; vyzýva ich preto, aby zastavili vývoz zbraní, technológií určených na sledovanie a iných bezpečnostných zariadení do Egypta, ktoré môžu uľahčovať útoky na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to aj v sociálnych médiách, ako aj akýkoľvek iný druh vnútornej represie; vyzýva PK/VP, aby podala správu o súčasnom stave vojenskej a bezpečnostnej spolupráce členských štátov EÚ s Egyptom; vyzýva EÚ, aby v plnej miere začala riadiť svoj vývoz do Egypta, a to pokiaľ ide o tovar, ktorý by sa mohol použiť na represie, mučenie alebo vykonávanie trestu smrti;

17. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby akékoľvek dojednania medzi EÚ a Egyptom v oblasti migrácie boli prísne v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, rešpektovali základné práva migrantov a utečencov a zabezpečili primeranú úroveň transparentnosti a zodpovednosti;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, egyptskej vláde a parlamentu a Africkej komisii pre ľudské práva a práva národov.

 

[1] Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 5.

[2] Ú. v. EÚ C 300, 18.8.2016, s. 34.

[3] Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 42.

[4] Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 35.

[5] Prijaté texty, P8_TA(2018)0526.

Posledná úprava: 23. októbra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia