Postup : 2019/2927(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0193/2019

Predkladané texty :

RC-B9-0193/2019

Rozpravy :

PV 28/11/2019 - 3.1
CRE 28/11/2019 - 3.1

Hlasovanie :

PV 28/11/2019 - 8.1

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0072

<Date>{27/11/2019}27.11.2019</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9‑0193/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9‑0194/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9‑0196/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9‑0199/2019</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 189kWORD 51k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9‑0193/2019 (ECR)

B9‑0194/2019 (S&D)

B9‑0196/2019 (PPE)

B9‑0199/2019 (Renew)</TablingGroups>


<Titre>o situácii v oblasti slobôd v Alžírsku</Titre>

<DocRef>(2019/2927(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Peter van Dalen, Tomáš Zdechovský, Ivan Štefanec, Eva Maydell, Vladimír Bilčík, Magdalena Adamowicz, Michaela Šojdrová, Milan Zver, Isabel Wiseler‑Lima, Željana Zovko, Roberta Metsola, Lefteris Christoforou, Loucas Fourlas, Tomas Tobé, Seán Kelly, Romana Tomc, David McAllister, Stelios Kympouropoulos, Arba Kokalari, Tomasz Frankowski, Sandra Kalniete, Esther de Lange, Stanislav Polčák, Loránt Vincze, Inese Vaidere, Ioan‑Rareş Bogdan, Jiří Pospíšil, Andrey Kovatchev, Krzysztof Hetman</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Raphaël Glucksmann</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Bernard Guetta, Atidzhe Alieva‑Veli, Abir Al‑Sahlani, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Phil Bennion, Stéphane Bijoux, Gilles Boyer, Jane Brophy, Sylvie Brunet, Catherine Chabaud, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Anna Júlia Donáth, Engin Eroglu, Fredrick Federley, Barbara Ann Gibson, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Antony Hook, Ivars Ijabs, Irena Joveva, Moritz Körner, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Jan‑Christoph Oetjen, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos, Michal Šimečka, Susana Solís Pérez, Ramona Strugariu, Yana Toom, Viktor Uspaskich, Hilde Vautmans, Marie‑Pierre Vedrenne</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Jadwiga Wiśniewska, Joanna Kopcińska, Carlo Fidanza, Anna Fotyga, Witold Jan Waszczykowski, Karol Karski, Ruža Tomašić, Valdemar Tomaševski, Charlie Weimers, Bert‑Jan Ruissen</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v oblasti slobôd v Alžírsku

(2019/2927(RSP))

 

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Alžírsku, najmä na uznesenie z 30. apríla 2015 o uväznení aktivistov bojujúcich za ľudské a pracovné práva v Alžírsku[1]a na uznesenie z 27. marca 2019 s názvom Situácia po arabskej jari: cesta vpred pre Blízky východ a severnú Afriku (región MENA)[2],

 so zreteľom na aktualizovanú správu o situácii v Alžírsku v rámci výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2018, ktorú Európska rada prijala 18. marca 2019,

 so zreteľom na 11. zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Alžírsko zo 14. mája 2018,

 so zreteľom na tretie všeobecné pravidelné preskúmanie týkajúce sa Alžírska, ktoré Rada OSN pre ľudské práva prijala na svojom 36. zasadnutí 21. a 22. septembra 2017,

 so zreteľom na spoločné priority partnerstva, ktoré v rámci revidovanej európskej susedskej politiky (ESP) 13. marca 2017 prijali Alžírska ľudovodemokratická republika a Európska únia a ktoré sa zameriavajú na vykonanie zmeny ústavy a na podporu pokroku v oblasti demokracie a ľudských práv v Alžírsku zo strany EÚ,

 so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Alžírskom[3] , najmä na jej článok 2, v ktorom sa stanovuje, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv musí byť základným prvkom dohody a podporovať vnútroštátne a medzinárodné politiky zmluvných strán,

 so zreteľom na alžírsku ústavu revidovanú 7. februára 2016, najmä na jej články  2, 34 – 36, 39, 41, 42, 48 a 54 ,

 so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, usmernenia EÚ týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, usmernenia EÚ týkajúce sa slobody prejavu online a offline, usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a na nový strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby sa ochrana a dohľad nad ľudskými právami dostali do centra všetkých politík EÚ,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovor o právach dieťaťa,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery,

 so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

 so zreteľom na alžírsky zákon č. 12 – 06 o združeniach a na nariadenie 06 — 03 , ktorý upravuje nemoslimské náboženské bohoslužby,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže Alžírsko je blízkym susedom a kľúčovým partnerom Európskej únie a regiónu;

B. keďže 16. februára 2019, teda desať dní potom, čo Abdalazíz Buteflika oznámil, že sa bude uchádzať o piate funkčné obdobie prezidenta, začali pokojné protesty, ktoré sú tiež známe ako Harák (hnutie);  keďže 2. apríla 2019 Buteflika podal demisiu; keďže funkcie úradujúcej hlavy štátu sa ujal predseda Národnej rady Abdalqádir Binsálah; keďže od odstúpenia Butefliku moc nad krajinou otvorene drží v rukách armáda pod vedením poručíka generála Ahmada Qájida Sálaha;

C. keďže Abdalazíz Buteflika bol prezidentom od roku 1999; keďže zmenou ústavy v roku 2016 sa maximálny počet prezidentských období budúcich prezidentov obmedzil na dve funkčné obdobia; keďže ústavnú zmenu nebolo možné uplatniť retroaktívne, čo Buteflikovi umožnilo uchádzať sa o piate funkčné obdobie; keďže prezidentské voľby, pôvodne naplánované na 18. apríla 2019, boli najskôr odložené na 4. júla 2019 a neskôr na 12. decembra 2019;

D. keďže vo februári, marci a apríli 2019 a potom každý utorok a piatok za posledných 40 týždňov sa v celej krajine konali pokojné demonštrácie;  keďže v posledných týždňoch demonštranti počas celého dňa uskutočňovali nočné pochody;

E. keďže hnutie Harák má širokú podporu v celej krajine a predstavuje najväčšie protestné hnutie v Alžírsku;  keďže väčšinu demonštrantov tvoria mladí ľudia;  keďže demonštranti požadujú ukončenie korupcie, viac príležitostí na politické angažovanie, zníženie vysokej miery nezamestnanosti a ukončenie represií vo vzťahu k demonštráciám a pluralistickejší a inkluzívnejší rámec na prípravu slobodných volieb v kontexte širšej politickej transformácie;

F. keďže podľa indexu slobody tlače v roku 2019 sa Alžírsko nachádza na 141. mieste zo 180  krajín, ktoré boli predmetom prieskumu, pričom sa v ňom uvádza, že sloboda tlače v tejto krajine je „ohrozená“ a novinári sú často prenasledovaní; keďže nezávislé mediálne organizácie, občania, novinári v oblasti sociálnych médií a ďalšie médiá systematicky cenzurujú alžírske orgány za akékoľvek spravodajstvo,  ktoré sa považuje za podporujúce postoje disidentov;

G. keďže alžírske orgány od januára 2018 zatvorili niekoľko cirkví, z ktorých prevažná väčšina je súčasťou Église protestante d’Algérie (EPA), právne uznanej zastrešujúcej organizácie protestantských cirkví v Alžírsku;

H. keďže šéfredaktorka verejnej rozhlasovej stanice La Chaîne 3 Marjam Abduh odstúpila 23. februára 2019 na protest proti tomu neobjektívnemu zaobchádzaniu s hnutím Harák; keďže bolo zatknutých alebo zastrašovaných niekoľko ďalších novinárov, ako napríklad bývalý arabský korešpondent televíznej stanice France 24 Sufján Marákší a novinári Azab aš-Šajch, ktorý je zadržiavaný od 26. septembra 2019 a Abdalmúdží Challádí, ktorý je zadržiavaný od 14. októbra 2019;

I. keďže 4. marca 2019 Nádja Madásí, ktorá  za posledných 15 rokov pracovala ako hlásateľka v televíznej stanici Canal Algérie, odstúpila, pretože údajne bola cenzurovaná; keďže 5. marca 2019 dostali noviny aš-Šurúq a televízna stanica al-Bilád pokutu od ministerstva pre komunikáciu za to, že pokrývali demonštrácie; keďže facebookova skupina Algérie – Debout! s viac ako 500 000 členmi bola zrušená a jej zakladateľ a správca Sufján Binjúnis bol  niekoľkokrát obťažovaný a vypočúvaný predtým, ako proti nemu bolo vznesené obvinenie; keďže publikácie Jeune Afrique, Tout Sur l’Algerie, Algérie Part, Interlignes, a Observ’Algériesú cenzurované;

J. keďže demonštranti hnutia Harák, obhajcovia ľudských práv, novinári a blogeri sa čoraz častejšie stávajú terčom útokov alebo sú zatýkaní s cieľom zabrániť im v uplatňovaní slobody prejavu, združovania alebo pokojného zhromažďovania;

K. keďže alžírska komora právnikov (Union nationale des ordres des avocats, UNOA) jednohlasne odsúdila zatknutia aktivistov hnutia Harák a potláčanie slobôd; keďže 24. októbra 2019 približne 500 právnikov v Alžíri demonštrovalo za dodržiavanie práva protestujúcich na riadny proces a nezávislosť súdnictva; keďže UNOA zriadila výbor na podporu obhajcov zadržiavaných demonštrantov a disidentov;

L. keďže podľa alžírskej ligy na ochranu ľudských práv (Ligue algérienne pour la défense des droits de l’homme, LADDH) bolo v súvislosti s pokojnými protestmi od vzniku hnutia Harák zatknutých a zadržaných viac ako sto ľudí; keďže obvinenia, na základe ktorých sú zadržiavaní, ako sú podkopávanie národnej jednoty a narúšanie územnej celistvosti, podnecovanie k zhromažďovaniu a oslabovanie morálky armády, sú vágne a porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

M. keďže 87-ročný Lachdar Burdžá´ – veterán vojny za nezávislosť – bol zatknutý 29. júna 2019 za kritizovanie veliteľa armády; keďže 22-ročný študent práva Núr al-Hudá Dahmání bol prepustený 25. novembra 2019 po tom, ako bol 17. septembra 2019 odsúdený na šesť mesiacov väzenia v nadväznosti na pochod študentov 17. septembra 2019, a stal ikonou každotýždenných študentských pochodov; keďže Ibráhím Dawáddží a štyria ďalší aktivisti boli zatknutí 12. októbra 2019 za protest proti  návšteve ministra mládeže;

N. keďže 28. mája 2019 zomrel vo väzbe lekár a aktivista za ľudské práva, obhajca berberskej komunity Mzáb a bývalý člen LADDH Kamál ad-Dín Fachchár v nadväznosti na to, ako bol počas rozsiahlych protestov zatknutý a 53 dní držal hladovku, pričom sa predpokladá, že jeho smrť súvisí s podmienkami, v ktorých bol zadržiavaný a so zanedbaním zdravotnej starostlivosti; keďže 22-ročný Ramzí Jatú  zomrel v dôsledku zranení, ktoré utrpel počas brutálnej bitky zo strany polície v apríli 2019;

O. keďže Karím Tábú, vedúci predstaviteľ opozície a bývalý generálny tajomník strany tradičnej opozičnej strany Front socialistických síl (Front des forces socialistes, FFS) a v súčasnosti predseda neuznávanej strany Sociálna a demokratická únia, bol 12. septembra 2019 zatknutý; keďže 26. septembra 2019 ho súd v meste Tipaza prepustil, ale o necelých 14 hodín neskôr bol opäť zatknutý v inej jurisdikcii (Sídí M’Hammed), ale za podobných podmienok, pričom v súčasnosti je zadržiavaný de facto v samoväzbe;

P. keďže niekoľko členov združenia Rassemblement actions jeunesse (RAJ), vrátane jeho zakladateľa Hakíma Addáda, jeho predsedu Abdalwahhába Firsáwího a jeho členov Másínísá Ajsúsa, Džalála Mukráního, Ahmada Bujdara, Kámila Wulduwalího, Karíma Butátu, Ahcena Kádího, Wáfího Tigrínea a Chíraddína Madžáního, bolo zadržaných počas pokojných demonštrácií na podporu väzňov svedomia v Alžírsku;

Q. keďže viacerí protestujúci, ako napríklad Sámir Belarbí, Fadíl Búmála , Fu´ád Awíšír, Saída Diffeur a Ru´úf Ra´ís, ktorí zostávajú vo väzbe, a obhajcovia ľudských práv – vrátane Sa´ída Búdúra, Hamída Ghúra a Sulajmána Hámítúša  sú stíhaní za oslabovanie morálky armády;

R. keďže 11. novembra 2019 súd Sídí M’Hammed v Alžíri začal súdny proces so 42 aktivistami, vrátane členky ľudového provinčného zhromaždenia (wilája) Samíry Masúsíovej, ktorá bola obvinená z narušenia celistvosti štátneho územia za to, že mávala berberskou vlajkou; keďže táto vlajka bola počas každotýždenných demonštrácií používaná spolu s národnou vlajkou v celej krajine; keďže viaceré súdy v krajine prepustili demonštrantov zatknutých za rovnaké obvinenie;

S. keďže v alžírskej ústave sú zakotvené základné slobody vrátane slobody združovania, ktorá je ďalej vymedzená v zákone č. 12 – 06; keďže v zákone č. 12 – 06 sa vyžaduje, aby sa každé združenie vrátane tých, ktoré už boli úspešne zaregistrované, zaregistrovalo a získalo od ministerstva vnútra potvrdenie o registrácii pred tým, ako začne legálne pôsobiť; keďže žiadosti o predbežnú registráciu niekoľkých organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych, náboženských a charitatívnych organizácií, ako sú LADDH, EuromedRights, RAJ, Amnesty International, Združenie protestanských cirkví Alžírska, Národná komisia pre nemoslimské náboženské skupiny a Feministické združenie pre osobný rozvoj a uplatňovanie občianstva (AFEPEC), sa stále prerokúvajú napriek tomu, že spĺňajú všetky zákonné požiadavky; keďže týmto organizáciám preto chýba oficiálne právne postavenie;

T. keďže podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Alžírsko ratifikovalo, vlády musia zabezpečiť právo na slobodu náboženského vyznania, myslenia a svedomia v rámci svojej jurisdikcie, a najmä náboženských menšín; keďže toto právo zahŕňa slobodu praktikovať náboženstvo alebo vyznávať vieru podľa vlastného výberu, či už verejne alebo v súkromí, samostatne alebo v spoločenstve s ďalšími osobami;

1. dôrazne odsudzuje svojvoľné a nezákonné zatýkanie, zadržiavanie a zastrašovanie novinárov, odborárov, právnikov, študentov, obhajcov ľudských práv a všetkých pokojných demonštrantov a útoky voči nim;

2. vyzýva alžírske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých tých, ktorí sú obvinení z toho, že si uplatnili právo na slobodu prejavu, najmä Hakíma Addáda, Abdalwahhába Firsáwího, Másínísá Ajsúsa, Džalála Mukráního, Ahmada Bujdara, Kámila Wulduwalího, Karíma Butátu, Ahcena Kádího, Wáfího Tigrínea, Chíraddína Madžáního, Sámira Belarbího,  Karíma Tábúa, Fadíla Búmálu, Lachdara Burdžá´u, Samíru Masúsíovú, Ibráhíma Dawáddžího, Sálaha Ma´atíh, Sufjána Marákšího, Azaba aš-Šajcha, Fu´áda Awíšíra, Saída Diffeura a ostatných pokojných protestujúcich, obhajcov ľudských práv a novinárov, ktorí sú svojvoľne väznení, napriek tomu, že ich činnosti sú povolené na základe alžírskych právnych predpisov v súlade s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Alžírsko ratifikovalo; vyzýva alžírske orgány, aby zrušili zákaz cestovania a podmienku, ktorá bola uložená Sulajmánovi Hámítúšovi, Abdalmúdžímu Challádímu a Mustafovi Benddžamáovi;

3. vyzýva alžírske orgány, aby skoncovali so všetkými formami zastrašovania vrátane obťažovania súdnymi a legislatívnymi orgánmi, s kriminalizáciou a svojvoľným zatýkaním a zadržiavaním  pokojných demonštrantov, obhajcov ľudských práv, kritických novinárov a blogerov a aby podnikli vhodné kroky na zabezpečenie ich fyzickej a psychologickej ochrany, bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a slobody pri výkone ich legitímnych a mierových aktivít; vyzýva alžírske orgány, aby zabezpečili a zaručili právo na slobodu prejavu, združovania, pokojného zhromažďovania a slobody médií, ktoré zaručuje alžírska ústava a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktoré Alžírsko podpísalo a ratifikovalo;

4. vyzýva na ukončenie porušovania slobody vyznania kresťanov, členov spoločenstva Ahmadíja a iných náboženských menšín; pripomína alžírskej vláde, že vo vyhláške 06 – 03 sa zaručuje slobodné vykonávanie bohoslužieb; vyzýva alžírske orgány, aby príslušné cirkevné budovy opätovne otvorili;

5. vyzýva alžírske orgány, aby novelizovali zákon č. 91 – 19 z 2. decembra 1991 s cieľom odstrániť všetky obmedzenia pokojných demonštrácií, ktoré nie sú absolútne nevyhnutné alebo primerané z hľadiska ustanovení článku 21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek ustanoveniam ústavnej zmeny z roku 2016 sa dekrét z 18. júna 2001, ktorý zakazuje demonštrácie v hlavnom meste, nezrušil a uplatňuje sa vo všeobecnosti v celej krajine;

6. vyzýva alžírske orgány, aby účinne eliminovali všetky formy neprimeraného použitia násilia orgánmi presadzovania práva pri rozháňaní verejných zhromaždení a aby týmto formám násilia predchádzali; dôrazne odsudzuje nadmerné používanie sily, ktoré malo za následok smrť Ramzího Jattúa; vyzýva alžírske orgány, aby uskutočnili nezávislé vyšetrovanie všetkých prípadov nadmerného použitia sily zo strany členov bezpečnostných síl a vyvodzovania zodpovednosti voči páchateľom;

7. zdôrazňuje, že nezávislé súdnictvo je jedným zo základných prvkov fungovania demokracie, a vyzýva alžírske orgány, aby podporovali a zabezpečovali nezávislosť súdnictva;

8. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu a členské štáty, aby podporovali skupiny občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, novinárov a protestujúcich, a to aj organizovaním väzenských návštev, monitorovaním súdnych procesov a vydávaním verejných vyhlásení, aby podporovali výbor UNOA a ďalšie organizácie pôsobiace v oblasti obrany ľudských práv a aby podrobne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Alžírsku s využitím všetkých dostupných nástrojov vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

9. vyzýva alžírske orgány, aby zrušili zákon 12-06 o združovaní a aby nadviazali skutočný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom vypracovať nový zákon, ktorý je v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a alžírskou ústavou;

10. vyzýva alžírske orgány, aby zaručili úplné uplatňovanie slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery pre všetkých, čo je zaručené alžírskou ústavou a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach;

11. vyjadruje znepokojenie nad administratívnymi prekážkami, ktorým čelia náboženské menšiny v Alžírsku, najmä pokiaľ ide o nariadenie č. 06 – 03; nabáda alžírsku vládu, aby revidovala vyhlášku č. 06 – 03 s cieľom viac ju zosúladiť s ústavou a s jej medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, konkrétne s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

12. víta, že jazyk tamazigh bol v roku 2016 uznaný za oficiálny jazyk  a podporuje jeho praktické uplatňovanie; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie 42 demonštrantov, ktorí boli zadržaní za to, že mávali berberskou vlajkou;

13. požaduje riešenie krízy založené na mierovom a inkluzívnom politickom procese; je presvedčený, že demokratické reformy a konštruktívny a inkluzívny dialóg zabezpečujúci politickú, hospodársku a sociálnu stabilitu v Alžírsku by mohli slúžiť ako cesta k obnoveniu bohatého Zväzu arabského Maghrebu, ktorá je dôležitá pre úspešnú spoluprácu medzi oboma stranami Stredozemia;

 

14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, delegácii EÚ v Alžíri, vláde Alžírska, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

 

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 106.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2019)0318.

[3] Ú. v. EÚ L 265, 10.10.2005, s. 2.

Posledná úprava: 28. novembra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia