Postup : 2019/2993(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0271/2019

Predkladané texty :

RC-B9-0271/2019

Rozpravy :

PV 18/12/2019 - 22
PV 18/12/2019 - 23
CRE 18/12/2019 - 22

Hlasovanie :

PV 19/12/2019 - 6.7
CRE 19/12/2019 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0112

<Date>{18/12/2019}18.12.2019</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0271/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0272/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0273/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0274/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0275/2019</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 158kWORD 49k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0271/2019 (Verts/ALE)

B9-0272/2019 (S&D)

B9-0273/2019 (ECR)

B9-0274/2019 (Renew)

B9-0275/2019 (PPE)</TablingGroups>


<Titre>o násilnom zásahu proti nedávnym protestom v Iráne</Titre>

<DocRef>(2019/2993(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Željana Zovko, Sandra Kalniete, David McAllister, Ivan Štefanec</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Jytte Guteland</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Luisa Porritt, Frédérique Ries, Catherine Bearder, Phil Bennion, Jane Brophy, Judith Bunting, Dinesh Dhamija, Barbara Ann Gibson, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Billy Kelleher, Moritz Körner, Shaffaq Mohammed, Lucy Nethsingha, Sheila Ritchie, María Soraya Rodríguez Ramos, Caroline Voaden, Irina Von Wiese</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Ernest Urtasun, Hannah Neumann</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Anna Fotyga, Jan Zahradil, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Bert-Jan Ruissen</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Fabio Massimo Castaldo</Depute>

<Depute>Cornelia Ernst</Depute></RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o násilnom zásahu proti nedávnym protestom v Iráne

(2019/2993(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne vrátane posledného uznesenia z 19. septembra 2019 o Iráne, najmä o situácii obhajcov práv žien a väznených štátnych príslušníkov EÚ s dvojakým občianstvom[1],

 so zreteľom na závery Rady zo 4. februára 2019 o Iráne,

 so zreteľom na vyhlásenie Josepa Borrella Fontellesa, podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), z 8. decembra 2019 v mene EÚ o nedávnych protestoch v Iráne,

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 21. novembra 2019 o vývoji v Iráne,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady z 12. apríla 2018 o predĺžení jej reštriktívnych opatrení na ďalších 12 mesiacov v reakcii na závažné porušovanie ľudských práv v Iráne,

 so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

 so zreteľom na príslušné usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti a usmernenia týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ako aj na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode[2],

 so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 73/181 z 17. decembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

 so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 30. januára 2019,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže desiatky tisícov ľudí zo všetkých častí Iránu, ktorí zastupujú všetky zložky spoločnosti, uplatnili svoje základné právo na slobodu zhromažďovania a vyjadrili nespokojnosť s hospodárskou situáciou v súvislosti so zvýšením cien palív najmenej o 50 % počas najväčších nepokojov za posledných 40 rokov;

B. keďže iránske bezpečnostné sily napriek opakovaným medzinárodným výzvam na zdržanlivosť použili proti demonštrantom neprimerané prostriedky a silu; keďže podľa správ občianskej spoločnosti iránske bezpečnostné sily spustili paľbu na neozbrojených demonštrantov, ktorí nepredstavovali žiadne bezprostredné riziko, a údajne strieľali s cieľom zabiť;

C. keďže podľa Amnesty International bolo zabitých najmenej 304 osôb vrátane detí, ešte viac ich bolo zranených a keďže tisíce demonštrantov, ako aj novinárov, obhajcov ľudských práv a študentov boli zatknuté; keďže iránske orgány neoznámili oficiálny počet mŕtvych a odmietli odovzdať telá obetí ich rodinám;

D. keďže 16. novembra iránske orgány na päť dní takmer úplne zablokovali komunikáciu cez internet, čím ľuďom v Iráne znemožnili použiť temer všetky prostriedky online komunikácie, a tak zabránili toku informácií súvisiacich s brutálnym zásahom; keďže odstavenie internetovej komunikácie je porušením základného práva na prístup k informáciám, čo predstavuje neprimerané obmedzenie slobody prejavu a stalo sa súčasným spôsobom fungovania orgánov;

E. keďže v uznesení z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode[3] sa zdôrazňuje význam dodržiavania usmernení EÚ v oblasti ľudských práv v kontexte vzťahov medzi EÚ a Iránom, a to aj pokiaľ ide o obhajcov ľudských práv;

F. keďže obhajcovia ľudských práv, novinári, právnici a internetoví aktivisti v Iráne v dôsledku svojej práce naďalej čelia obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a trestnému stíhaniu; keďže iránske ministerstvo spravodajských služieb a ďalšie sily tvrdo zakročili proti občianskej spoločnosti; keďže 77 členov reformistickej opozície, ktorí väčšinou patria k strane Front účasti, vydalo otvorené vyhlásenie, v ktorom sa odsudzuje nadmerné používanie sily pri potláčaní protestov; keďže niektorí z nich boli v Iráne postavení pred súd za „šírenie propagandy proti Islamskej republike“ a dvaja boli zatknutí, a to Muhammád Kianooosh Rad a Mehdi Mahmúdian;

G. keďže iránske súdy pravidelne nezaručujú spravodlivé súdne konania a odmietajú poskytnúť prístup k právnemu poradenstvu, a odopierajú návštevy konzulárnych pracovníkov, organizácií OSN alebo humanitárnych organizácií a používajú priznania získané mučením ako dôkazy na súde; keďže neexistujú nezávislé mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti v rámci súdnictva a pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s politizáciou sudcov, najmä tých, ktorí predsedajú revolučným súdom;

1. vyjadruje sústrasť rodinám obetí; želá zraneným osobám rýchle uzdravenie;

2. vyjadruje poľutovanie nad rozšíreným a neprimeraným používaním sily Iránom proti nenásilným demonštrantom, ktorí len uplatňovali svoje práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; zdôrazňuje, že takéto kroky sú neprijateľné, naliehavo vyzýva iránske orgány, aby oznámili celkový počet mŕtvych a zadržaných osôb, aby vykonali rýchle, nestranné, nezávislé a transparentné vyšetrovanie obvinení z nadmerného použitia sily vrátane priameho zameriavania sa bezpečnostných síl na demonštrantov a aby všetci páchatelia násilia boli vzatí na zodpovednosť;

3. žiada, aby boli bezpodmienečne prepustení všetci protestujúci, obhajcovia ľudských práv a novinári, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v Iráne za to, že uplatňovali svoje legitímne práva na slobodu prejavu a zhromažďovania; žiada okrem toho, aby orgány informovali všetky rodiny o tom, kde sa nachádzajú ich zadržaní príbuzní, a vyzýva, aby bol právnikom a medzinárodným pozorovateľom umožnený neobmedzený prístup ku všetkým osobám zadržaným počas protestov a aby bola medzinárodnému spoločenstvu poskytnutá totožnosť zadržaných osôb; opakuje predchádzajúce výzvy Parlamentu na prepustenie Názanín Zágharíovej-Ratcliffovej a mnohých ďalších osôb, ktoré boli nezákonne zadržané;

4. dôrazne odsudzuje rozhodnutie Iránu odstaviť internetový prístup ku globálnym sieťam, čo iránskym občanom znemožnilo komunikáciu a voľný tok informácií; zdôrazňuje, že takéto opatrenia sú jasným porušením slobody prejavu; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zrušili akékoľvek blokovanie online komunikácie a služieb;

5. zdôrazňuje, že základné práva ako sloboda prejavu a zhromažďovania sa musia vždy rešpektovať, a vyzýva iránske orgány, aby si plnili medzinárodné záväzky, a to aj podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

6. vyzýva Organizáciu Spojených národov, najmä Radu pre ľudské práva, aby bezodkladne dala podnet na začatie komplexného vyšetrovania udalostí, ku ktorým došlo v posledných týždňoch, pod vedením osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne s cieľom objasniť obvinenia z vážneho porušovania ľudských práv v krajine od začiatku protestov, a vyzýva Irán, aby poskytol úplný a neobmedzený prístup osobám, ktoré povedú toto vyšetrovanie;

7. vyzýva EÚ vrátane PK/VP, aby naďalej upozorňovala iránske orgány na otázky ľudských práv na bilaterálnych a multilaterálnych fórach, najmä v kontexte politického dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom;

8. opakuje svoju plnú podporu laureátom Sacharovovej ceny Nasrín Sutúdeovej a Džaafarovi Panáhímu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Nasrín Sutúdeová je stále vo väzení, kde si odpykáva trest odňatia slobody na 33 rokov a 148 rán bičom, a trvá na jej okamžitom a bezpodmienečnom prepustení; vyzýva iránske orgány, aby zrušili zákaz cestovania, ktorý bol od roku 2010 uložený Džaafarovi Panáhímu;

9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, najvyššiemu vodcovi Iránskej islamskej republiky, prezidentovi Iránskej islamskej republiky a poslancom iránskeho Madžlísu.

 

 

[1] Prijaté texty, P9_TA(2019)0019.

[2] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 86.

[3] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 86.

Posledná úprava: 18. decembra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia