Postup : 2020/2502(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0054/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0054/2020

Rozpravy :

PV 16/01/2020 - 4.1
CRE 16/01/2020 - 4.1

Hlasovanie :

PV 16/01/2020 - 6.1

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0011

<Date>{15/01/2020}15.1.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0054/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0055/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0057/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0058/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0061/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0066/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 183kWORD 57k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0054/2020 (Verts/ALE)

B9-0055/2020 (ECR)

B9-0057/2020 (S&D)

B9-0058/2020 (GUE/NGL)

B9-0061/2020 (PPE)

B9-0066/2020 (Renew)</TablingGroups>


<Titre>o Burundi, najmä o slobode prejavu</Titre>

<DocRef>(220/2502(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Arba Kokalari, Željana Zovko, David McAllister, Sandra Kalniete, Antonio López-Istúriz White, Krzysztof Hetman, Tomáš Zdechovský, Milan Zver, Roberta Metsola, Lefteris Christoforou, Stelios Kympouropoulos, Manolis Kefalogiannis, Loucas Fourlas, Loránt Vincze, David Lega, Rasa Juknevičienė, Isabel Wiseler-Lima, Karlo Ressler, Romana Tomc, Michaela Šojdrová, Vladimír Bilčík, Tomislav Sokol, Luděk Niedermayer, Cindy Franssen, Sunčana Glavak, Inese Vaidere, Stanislav Polčák, Jiří Pospíšil, Vasile Blaga, Mircea-Gheorghe Hava, Gheorghe-Vlad Nistor, Dan-Ştefan Motreanu, Ioan-Rareş Bogdan</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Maria Arena</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Jan-Christoph Oetjen, Andrus Ansip, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Phil Bennion, Stéphane Bijoux, Izaskun Bilbao Barandica, Gilles Boyer, Sylvie Brunet, Catherine Chabaud, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Jérémy Decerle, Engin Eroglu, Fredrick Federley, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Bernard Guetta, Antony Hook, Ivars Ijabs, Irena Joveva, Moritz Körner, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Karen Melchior, Shaffaq Mohammed, Urmas Paet, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Susana Solís Pérez, Ramona Strugariu, Viktor Uspaskich, Marie-Pierre Vedrenne, Chrysoula Zacharopoulou</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Ellie Chowns</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Anna Fotyga, Emmanouil Fragkos, Assita Kanko, Ruža Tomašić, Raffaele Fitto, Karol Karski, Andżelika Anna Możdżanowska, Ryszard Czarnecki, Adam Bielan, Joanna Kopcińska, Elżbieta Kruk, Jadwiga Wiśniewska, Witold Jan Waszczykowski, Izabela-Helena Kloc, Zbigniew Kuźmiuk, Evžen Tošenovský, Alexandr Vondra, Veronika Vrecionová</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Marisa Matias, José Gusmão, Stelios Kouloglou</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

<Depute>Fabio Massimo Castaldo</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o Burundi, najmä o slobode prejavu

(220/2502(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2015[1], zo 17. decembra 2015[2], z 19. januára 2017[3], zo 6. júla 2017[4] a z 5. júla 2018[5],

 so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. októbra 2019 o financovaní ročného akčného programu pre Burundskú republiku na rok 2019,

 so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) v mene EÚ o pripojení sa určitých tretích krajín v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami vzhľadom na situáciu v Burundi z 29. novembra 2019,

 so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 24. októbra 2019 o situácii v Burundi,

 so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva o Burundi zo septembra 2019,

 so zreteľom na list z 9. decembra 2019 podpísaný 39 poslancami Európskeho parlamentu, v ktorom vyzvali na prepustenie novinárov z burundského spravodajského média Iwacu,

 so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 10. decembra 2019 v mene EÚ ku Dňu ľudských práv,

 so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2248 z 12. novembra 2015 a č. 2303 z 29. júla 2016 o situácii v Burundi,

 so zreteľom na informácie, ktoré vyšetrovacia komisia pre Burundi ústne podala Rade OSN pre ľudské práva 15. júna 2017,

 so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 23. februára 2017 a z 25. januára 2018 o situácii v Burundi,

 so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 13. marca 2017 o situácii v Burundi,

 so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 9. marca 2017 o situácii v Burundi,

 so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovania OSN o Burundi (UNIIB) zverejnenú 20. septembra 2016,

 so zreteľom na Arushskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi (Arushská dohoda) z 28. augusta 2000,

 so zreteľom na vyhlásenie o Burundi prijaté na samite Africkej únie 13. júna 2015,

 so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 36/19 z 29. septembra 2017 o obnovení mandátu vyšetrovacej komisie pre Burundi,

 so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015[6] a na rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1763 z 1. októbra 2015[7], (SZBP) 2016/1745 z 29. septembra 2016[8] a (SZBP) 2019/1788 z 24. októbra 2019[9] o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,

 so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 8. mája 2018 v mene Európskej únie o situácii v Burundi pred ústavným referendom,

 so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú 23. júna 2000 v Cotonou (Dohoda z Cotonou),

 so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla platnosť 21. októbra 1986 a ktorú Burundi ratifikovalo,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/394 zo 14. marca 2016 o ukončení konzultačného postupu s Burundskou republikou podľa článku 96 Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej[10],

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

 so zreteľom na časť svetovej správy organizácie Human Rights Watch za rok 2016 o Burundi,

 so zreteľom na svetový rebríček slobody tlače z roku 2019, ktorý zostavila organizácia Reportéri bez hraníc,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže prezidentské voľby v Burundi v roku 2015 podnietili občianske nepokoje, podľa volebnej pozorovateľskej misie OSN v Burundi sa vyznačovali výrazným zhoršením základných podmienok účinného výkonu volebného práva a opozícia ich bojkotovala;

B. keďže nezávislé rozhlasové stanice sú stále zatvorené, desiatky novinárov sa stále nemôžu vrátiť z dobrovoľného exilu a tí, ktorí zostali, majú sťažený slobodný výkon povolania, čo je často spôsobené obťažovaním zo strany bezpečnostných síl, ktoré podporuje oficiálna propaganda spájajúca nepodriadené médiá s nepriateľmi národa;

C. keďže situácia v Burundi je naďalej znepokojujúca, keď bolo nahlásených veľa prípadov porušovania základných občianskych a politických slobôd, pričom rastúce ceny majú negatívny vplyv na hospodárske a sociálno-kultúrne práva, ako sú právo na primeranú životnú úroveň, právo na vzdelanie, právo na primeranú výživu a právo na život bez hladu, práva žien, právo na prácu a odborové práva;

D. keďže patová situácia pri hľadaní politického riešenia v rámci dialógu vnútri Burundi vážne ohrozuje uskutočnenie volieb naplánovaných na máj 2020; keďže tieto voľby môžu mať za následok ďalšie upevnenie autoritatívneho režimu v Burundi v situácii, keď absentuje zmysluplný politický dialóg; keďže pretrváva neistota nad účasťou všetkých zainteresovaných strán na tomto procese, a to v kontexte zmenšujúceho sa politického priestoru a potreby vytvoriť priaznivé prostredie na konanie pokojných, transparentných a dôveryhodných volieb;

E. keďže vyšetrovacia komisia pre Burundi (COIB), ktorej udelila mandát Rada OSN pre ľudské práva, vo svojej správe zo 4. septembra 2019 zdôraznila, že už niekoľko mesiacov pred konaním tohtoročných prezidentských a parlamentných volieb boli osoby, ktoré sa postavili proti vládnucej strane CNDD-FDD, vystavené atmosfére strachu a zastrašovania, a zatiaľ čo napätie naďalej rastie s blížiacim sa termínom volieb tento rok v máji, miestne orgány a členovia notoricky známeho mládežníckeho krídla vládnucej strany, Imbonerakure, sa naďalej dopúšťajú politicky motivované násilie a závažného porušovania ľudských práv; keďže napriek opakovaným žiadostiam vyšetrovacej komisie pre Burundi burundská vláda odmieta spoluprácu;

F. keďže Úrad OSN pre ľudské práva v Burundi, ktorý spolupracoval s burundskou vládou v oblasti budovania mieru, reformy sektora bezpečnosti a súdnictva a pomáhal vytvárať kapacity inštitúcií a občianskej spoločnosti v otázkach ľudských práv, bol uzavretý v marci 2019 na naliehanie burundskej vlády, ktorá už v októbri 2016 pozastavila všetky formy spolupráce s úradom;

G. keďže podľa odhadov Svetovej banky bol hospodársky rast Burundi v roku 2019 na úrovni 1,8 % v porovnaní s 1,7 % v roku 2018; keďže celkový štátny rozpočet na roky 2019 – 2020 vykazuje deficit vo výške 189,3 miliardy BIF (14,26 %) v porovnaní s deficitom vo výške 163,5 miliardy BIF za rovnaké obdobie v rokoch 2018 – 2019; keďže podľa UNHCR bolo k 30. septembru 2019 v susedných krajinách 369 517 burundských utečencov; keďže od septembra 2017 sa do Burundi dobrovoľne vrátilo spolu 78 000 utečencov; keďže k 28. februáru 2019 bolo vnútorne vysídlených 130 562 Burunďanov;

H. keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc patrí Burundi v indexe slobody tlače na svete za rok 2019 zo 180 krajín 159. miesto; keďže sloboda prejavu a sloboda slova majú zásadný význam pre zabezpečenie slobodných a informovaných volieb; keďže slobodná, nezávislá a nestranná žurnalistika predstavuje rozšírenie základného ľudského práva na slobodu slova; keďže štátom kontrolované tradičné médiá, ako je rozhlas a noviny, sú naďalej dominantným zdrojom informácií; keďže posilnenie mediálnej gramotnosti a prístupu k internetu a sociálnym médiám je potrebné na to, aby sa umožnil prístup k informáciám a upevnila sa sociálna a politická stabilita a dialóg, a teda na zaručenie slobodných, informovaných a spravodlivých volieb;

I. keďže Burundi je jednou z najchudobnejších krajín sveta, pričom 74,7 % jeho obyvateľstva žije v chudobe a krajina sa v indexe ľudského rozvoja nachádza na 185. mieste spomedzi 189 krajín; keďže viac ako 50 % obyvateľov Burundi trpí chronickým nedostatkom potravín, takmer polovica obyvateľstva má menej ako 15 rokov a len v roku 2019 sa viac ako osem miliónov ľudí nakazilo maláriou, z ktorých 3 000 zomrelo na následky tejto choroby; keďže chudoba, nekvalitné sociálne služby, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a nedostatok príležitostí naďalej vyvolávajú násilie v krajine;

J. keďže 27. septembra 2018 burundská rada pre národnú bezpečnosť oznámila trojmesačné pozastavenie činnosti medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), čo vážne narušilo operácie približne 130 medzinárodných MVO, z ktorých niektoré poskytovali pomoc na záchranu života;

K. keďže 18. júla 2019 vláda prijala dva dekréty, ktorými sa zriadil medzirezortný výbor na monitorovanie a posudzovanie medzinárodných MVO pôsobiacich v Burundi;

L. keďže vláda od uzavretia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v Burundi 28. februára 2019 odmietla uznať akékoľvek porušovanie ľudských práv a nepreukázala žiadne odhodlanie zachovať akúkoľvek formu spolupráce s úradom; keďže vyšetrovacia komisia pre Burundi je v súčasnosti jediným nezávislým medzinárodným mechanizmom, ktorý vyšetruje porušovanie ľudských práv a zneužívanie páchané v Burundi;

M. keďže burundské orgány naďalej úplne a systematicky odmietajú prácu vyšetrovacej komisie pre Burundi a zamietli jej prístup do krajiny, považujúc ju za politicky zaujatú, ale neposkytli žiadne dôkazy na podporu svojich obvinení;

N. keďže v októbri 2017 Burundi odstúpilo od Rímskeho štatútu, ktorým sa zriaďuje Medzinárodný trestný súd; keďže napriek výzvam medzinárodného spoločenstva na začatie postupu opätovného pristúpenia k Rímskemu štatútu burundská vláda nepodnikla žiadne kroky;

O. keďže Tanzánia a Burundi podpísali v roku 2019 dohodu o dobrovoľnom alebo nedobrovoľnom návrate 180 000 burundských utečencov, ktorí prebývajú v Tanzánii, do ich krajiny pôvodu do 31. decembra 2019; keďže v auguste 2019 UNHCR uviedol, že podmienky v Burundi neprispeli k podpore návratov, pretože navrátilci patrili medzi hlavné obete porušovania ľudských práv;

P. keďže 30. decembra 2019 burundský generálny prokurátor požiadal o 15-ročný trest pre štyroch novinárov pracujúcich pre tlačovú skupinu Iwacu, Christine Kamikaziovú, Agnès Ndirubusaovú, Térenca Mpozenziho, Egida Harerimanu a ich vodiča Adolpha Masabarakizu, ktorí boli 22. októbra 2019 zatknutí v obci Migati, v provincii Bubanza, keď informovali o stretoch medzi rebelmi a vládnymi silami na severozápade Burundi, a ktorí sú obvinení zo spoluúčasti na ohrozovaní vnútornej bezpečnosti štátu;

Q. keďže reportér pracujúci pre tlačovú skupinu Iwacu Jean Bigirimana je od 22. júla 2016 nezvestný a podľa správ bol naposledy videný, keď ho zatkli príslušníci Národnej spravodajskej služby (SNR) v meste Muramvya ležiacom 45 km východne od hlavného mesta Bujumbura; keďže burundské orgány sa nikdy nevyjadrili k jeho zmiznutiu;

R. keďže 13. októbra 2015 boli novinár Christophe Nkezabahizi, jeho manželka a dve deti zavraždení v ich dome v Bujumbure; keďže orgány nevyvinuli skutočné úsilie o vyšetrenie tohto násilného trestného činu a o postavenie páchateľov pred súd;

S. keďže článok 31 burundskej ústavy zaručuje slobodu prejavu vrátane slobody tlače; keďže Burundi je aj zmluvnou stranou Africkej charty ľudských práv a práv národov, ktorá zaručuje právo každého Burunďana dostávať a šíriť informácie; keďže burundská vláda je zodpovedná za presadzovanie a ochranu práv na slobodu prejavu a združovania, ako sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je Burundi zmluvnou stranou;

T. keďže priestor pre občiansku spoločnosť a médiá sa v uplynulých rokoch výrazne obmedzil a mnohí aktivisti občianskej spoločnosti a nezávislí novinári zostávajú v exile; keďže mnohí z tých, ktorí zostali v Burundi, čelia zastrašovaniu, zadržiavaniu alebo súdnym konaniam na základe vymyslených obvinení;

U. keďže vláda a členovia mládežníckeho krídla vládnucej strany Imbonerakure zorganizovali celoštátnu kampaň na vyzbieranie „dobrovoľných“ príspevkov od obyvateľstva s cieľom pomôcť financovať voľby v roku 2020; keďže v správe organizácie Human Rights Watch z 6. decembra 2019 sa zistilo, že na tento účel členovia strany Imbonerakure a úradníci miestnej samosprávy často používali násilie a zastrašovanie, obmedzovanie pohybu a prístupu k verejným službám a bili tých, ktorí neprispeli;

V. keďže aktivista v oblasti ľudských práv Germain Rukuki, člen Akcie kresťanov za odstránenie mučenia, bol v apríli 2019 odsúdený na 32 rokov väzenia za vzburu a ohrozenie bezpečnosti štátu, účasť na povstaleckom hnutí a útokoch na hlavu štátu; keďže v auguste 2018 bol aktivista Nestor Nibitanga, pozorovateľ Združenia na ochranu ľudských práv a uväznených osôb, odsúdený na päť rokov za ohrozenie štátnej bezpečnosti;

W. keďže BBC and Voice of America (VOA) mali od mája 2019 v Burundi zakázané vysielať, keďže ich licencie boli pozastavené, a to pôvodne na obdobie šiestich mesiacov, ako to v tom čase uviedol Výbor na ochranu novinárov; keďže 29. marca 2019 burundský orgán pre reguláciu médií, Národná komunikačná rada, oznámil, že odobral BBC jeho prevádzkovú licenciu a obnovil zákaz vysielania VOA; keďže Národná komunikačná rada tiež zakázala každému novinárovi v Burundi „poskytovať priame alebo nepriame informácie, ktoré by mohli byť vysielané“ buď prostredníctvom BBC alebo VOA;

X. keďže Rada 24. októbra 2019 predĺžila platnosť reštriktívnych opatrení EÚ voči Burundi do 24. októbra 2020.

Y. keďže tieto opatrenia pozostávajú zo zákazu cestovania na územie Európskej únie a zmrazenia aktív a týkajú sa štyroch osôb, ktorých činnosť sa považuje za ohrozenie demokracie alebo prekážku v hľadaní politického riešenia krízy v Burundi;

Z. keďže úsilie Východoafrického spoločenstva (EAC) o nájdenie sprostredkovaného riešenia politickej krízy, ktorú vyvolalo rozhodnutie prezidenta v roku 2015 kandidovať na tretie funkčné obdobie, je naďalej neúspešné; keďže prezident Pierre Nkurunziza viackrát zdôraznil, že sa nebude usilovať o ďalšie funkčné obdobie, ale vládnúca strana ešte nevymenovala svojho kandidáta na ďalšie prezidentské voľby;

1. dôrazne odsudzuje súčasné obmedzenia slobody prejavu v Burundi vrátane širších obmedzení verejných slobôd, ako aj rozsiahle porušovanie ľudských práv, zastrašovanie a svojvoľné zatýkanie novinárov a zákazy vysielania, ktoré posilnili atmosféru strachu medzi burundskými médiami, zvýšili obmedzenia týkajúce sa podávania správ a zabránili riadnemu informovaniu o udalostiach, najmä pred voľbami v roku 2020;

2. je naďalej hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Burundi, ktorá oslabuje akúkoľvek iniciatívu zameranú na zmierenie, mier a spravodlivosť, najmä pretrvávaním svojvoľných zatýkaní a mimosúdnych popráv;

3. dôrazne odsudzuje pokračujúce zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v krajine, najmä v prípade skutočných a podozrivých podporovateľov opozície, a to aj v prípade Burunďanov, ktorí sa vracajú zo zahraničia; pripomína, že Burundi je viazané doložkou o ľudských právach Dohody z Cotonou; naliehavo vyzýva burundské orgány, aby okamžite zastavili tento trend porušovania slobôd a dodržiavali záväzky krajiny v oblasti ľudských práv vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Africkej charte ľudských práv a práv národov, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a iných medzinárodných mechanizmoch, ktoré ich vláda ratifikovala;

4. pripomína vláde Burundi, že podmienky umožňujúce inkluzívne, dôveryhodné, pokojné a transparentné voľby znamenajú právo na slobodu prejavu, prístup k informáciám, slobodu tlače, slobodu médií a existenciu slobodného priestoru, v ktorom sa môžu obhajcovia ľudských práv vyjadriť bez zastrašovania alebo strachu z represálií; preto naliehavo vyzýva burundské orgány, aby zrušili opatrenia, ktoré obmedzujú alebo bránia práci občianskej spoločnosti a obmedzujú prístup k nezávislým tradičným a moderným médiám a ich slobodu;

5. vyzýva burundské orgány, aby stiahli obvinenia a okamžite a bezpodmienečne prepustili nedávno uväznených novinárov z Iwacu a všetky ostatné osoby zatknuté za uplatňovanie svojich základných práv;

6. zdôrazňuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti a novinárov v demokratickej spoločnosti, najmä v súvislosti s blížiacimi sa voľbami, a vyzýva burundské orgány, aby zastavili zastrašovanie, obťažovanie a svojvoľné zatýkanie novinárov, aktivistov v oblasti ľudských práv a členov opozície; ďalej vyzýva orgány, aby aktivistom v oblasti ľudských práv a novinárom umožnili bez prekážok vykonávať svoje legitímne povinnosti v oblasti vyšetrovania a ohlasovania porušovania ľudských práv;

7. s veľkým znepokojením berie na vedomie rastúci počet osôb vysídlených v rámci krajiny z Burundi a susedných krajín; vyzýva EÚ, aby zvýšila financovanie a ďalšie humanitárne úsilie určené Burunďanom, ktorí sú vysídlení v rámci krajiny alebo sú utečencami;

8. vyzýva burundské orgány, aby skoncovali s vydieraním občanov a zabezpečili, aby sa žiadnemu jednotlivcovi nebránilo v prístupe k verejným statkom a službám, ako je zdravotná starostlivosť, potraviny, voda a vzdelávanie, a aby aktéri humanitárnej pomoci mohli fungovať nezávisle a poskytovať pomoc na základe povinnosti uspokojiť najnaliehavejšie potreby;

9. zdôrazňuje, že na to, aby sa mohli uskutočniť dôveryhodné voľby, sú potrebné značné zlepšenia politickej situácie a situácie v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o základné slobody, ako sú sloboda prejavu, sloboda tlače a sloboda združovania a zhromažďovania, ako aj pokrok v oblasti zmierenia; vyzýva vládu Burundi, aby zabezpečila, aby sa porušenia týchto práv vyšetrovali nestranne a aby boli páchatelia stíhaní v súdnych konaniach, ktoré spĺňajú medzinárodné normy;

10. nalieha na orgány, aby vykonali dôkladné a transparentné vyšetrovanie s cieľom predviesť pred súd na spravodlivý a dôveryhodný súdny proces všetkých údajných páchateľov vrážd, zmiznutí, vydierania, bitia, svojvoľného zatýkania, hrozieb, obťažovania alebo iných druhov zneužívania; vyjadruje veľké znepokojenie nad pokračujúcou beztrestnosťou páchateľov v prípadoch porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila Imbonerakure; naliehavo vyzýva burundské orgány, aby začali nezávislé vyšetrovanie zmiznutia novinárov Jeana Bigirimana, ktorý je nezvestný od 22. júla 2016, a Christopha Nkezabahziho, zavraždeného spolu so svojou manželkou a dvoma deťmi 13. októbra 2015;

11. uznáva kľúčovú úlohu aktérov v regióne, konkrétne Východoafrického spoločenstva a Africkej únie, pri zabezpečovaní udržateľného riešenia politickej krízy v Burundi, a zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho prístupu a zvýšeného úsilia o ukončenie krízy a ochranu obyvateľstva Burundi, aby sa zabránilo ďalšej regionálnej eskalácii; vyzýva Africkú úniu, aby urýchlene nasadila svojich pozorovateľov dodržiavania ľudských práv v Burundi a zabezpečila, aby mali neobmedzený prístup do celej krajiny a mohli tak vykonávať svoj mandát;

12. vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou pri vykonávaní Arushskej dohody a nalieha na ručiteľov dohody, aby sa usilovali o zmierenie; vyjadruje svoj záväzok v súvislosti s dialógom vnútri Burundi; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby podporoval Východoafrické spoločenstvo pri sprostredkovaní  dialógu vnútri Burundi; naliehavo vyzýva všetkých účastníkov dialógu vnútri Burundi, aby konštruktívne spolupracovali a umožnili účasť opozície, obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti;

13. naliehavo žiada Burundi, aby sa odkazovalo na programy stretnutí regionálnych a medzinárodných spoločenstiev s cieľom dohodnúť sa na kompromise ohľadne vykonávania existujúcich rozhodnutí na úrovni OSN a Africkej únie, konkrétne ide o: rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2303, podpísanie memoranda o porozumení s pozorovateľmi v Africkej únii, obnovenie spolupráce s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Burundi naďalej odmieta spolupracovať s vyšetrovacou komisiou OSN a nechce súhlasiť s obnovením činností miestnej kancelárie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

15. vyzýva OSN, aby pokračovala v nestrannom vyšetrovaní všetkých údajných porušení ľudských práv a humanitárneho práva vrátane tých, ktorých sa dopustili štátni zástupcovia a mládežnícke krídlo strany Imbonerake, a aby tieto zodpovedné osoby náležite stíhala; zdôrazňuje, že zločinci a zabijaci musia byť postavení pred súd  bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patria, a že obetiam a osobám, ktoré prežili závažné porušovanie ľudských práv v Burundi, sa musí poskytnúť primeraná náprava;

16. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytovali flexibilnú a priamu finančnú podporu občianskej spoločnosti a mediálnym organizáciám vrátane organizácií žien, ktoré stále pôsobia v tejto oblasti, ale aj organizáciám v exile, najmä tým, ktoré pracujú na presadzovaní a ochrane politických, občianskych, hospodárskych, sociálnych a mediálnych práv;

17. vyzýva diplomatov EÚ a členských štátov EÚ v Burundi, aby zabezpečili úplné vykonávanie usmernení EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv, a to najmä tým, že sa zúčastnia na súdnych pojednávaniach so všetkými novinármi, politickými väzňami a obhajcami ľudských práv v Burundi, a najmä novinárov z Iwacu, a budú navštevovať obhajcov ľudských práv, aktivistov a novinárov vo väzení;

18. vyzýva na rozšírenie cielených sankcií EÚ a naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby uložila svoje vlastné cielené sankcie vrátane zákazu cestovania a zmrazenia aktív voči jednotlivcom zodpovedným za prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv v Burundi; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby urýchlene vypracoval rozšírený zoznam mien osôb zodpovedných za plánovanie, organizovanie a vykonávanie porušovania ľudských práv s cieľom doplniť ich do zoznamu tých burundských úradníkov, ktorí už sú terčom sankcií EÚ;

19. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Burundi neprijalo žiadne kroky na opätovné pristúpenie k Rímskemu štatútu; naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby okamžite začala takýto postup; vyzýva EÚ, aby podporila všetky snahy Medzinárodného trestného súdu vyšetriť zločiny spáchané v Burundi a postaviť páchateľov pred súd;

20. vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim nedostatočným financovaním burundskej utečeneckej krízy, ktorá vážne ovplyvňuje bezpečnosť a dobré životné podmienky utečencov; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a humanitárne agentúry, aby posilnili svoju pomoc určenú všetkým tým, ktorí sú v súčasnosti v dôsledku konfliktu utečencami alebo vysídlenými osobami; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súlade s odporúčaním vyšetrovacej komisie OSN pre Burundi poskytli žiadateľom o azyl z Burundi štatút utečenca a aby pozorne sledovali situáciu v Burundi v súvislosti s voľbami v roku 2020;

21. vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o zvýšenom tlaku na burundských utečencov, aby sa vrátili domov pred voľbami v roku 2020; vyzýva vlády v regióne, aby zabezpečili, že návrat utečencov bude dobrovoľný, bude vychádzať z informovaných rozhodnutí a bude prebiehať bezpečne a dôstojne; pripomína, že UNHCR sa domnieva, že podmienky pre bezpečné, dôstojné a dobrovoľné návraty neboli splnené;

22. vyzýva vládu Burundi, aby umožnila politickým oponentom v exile ich návrat a možnosť viesť kampane bez zastrašovania, zatýkania alebo násilia a umožnila vonkajším pozorovateľom pozorovať prípravy na prieskumy verejnej mienky, ako aj postupy odovzdávania a sčítania hlasov;

23. opätovne zdôrazňuje, že inkluzívny politický dialóg v rámci medzinárodnej mediácie a v súlade s Arushskou dohodou a ústavou Burundi zostáva jediným spôsobom, ako zabezpečiť trvalý mier v Burundi; vyzýva preto Východoafrické spoločenstvo ako kľúčového iniciátora dialógu vnútri Burundi, aby prijali primerané opatrenia, ktoré umožnia pevne a bezodkladne zapojiť burundskú vládu do inkluzívneho dialógu s cieľom nájsť mierové a trvalé riešenie súčasnej krízy;

24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi Burundskej republiky, predsedovi burundského parlamentu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ a Africkej únii a jej inštitúciám.

[1] Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 137.

[2] Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 190.

[3] Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 10.

[4] Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 146.

[5] Prijaté texty, P8_TA(2018)0305.

[6] Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 37.

[8] Ú. v. EÚ L 264, 30.9.2016, s. 29.

[9] Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019, s. 147.

[10] Ú. v. EÚ L 73, 18.3.2016, s. 90.

Posledná úprava: 16. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia