Postup : 2020/2503(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0056/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0056/2020

Rozpravy :

PV 16/01/2020 - 4.2
CRE 16/01/2020 - 4.2

Hlasovanie :

PV 16/01/2020 - 6.2

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0012

<Date>{15/01/2020}15.1.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0056/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0059/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0062/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0064/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0065/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 176kWORD 54k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0056/2020 (ECR)

B9-0059/2020 (Verts/ALE)

B9-0062/2020 (S&D)

B9-0064/2020 (PPE)

B9-0065/2020 (Renew)</TablingGroups>


<Titre>o Nigérii, najmä o nedávnych teroristických útokoch</Titre>

<DocRef>(2020/2503(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Tomáš Zdechovský, Željana Zovko, David McAllister, Sandra Kalniete, Antonio López-Istúriz White, Milan Zver, Roberta Metsola, Lefteris Christoforou, Stelios Kympouropoulos, Krzysztof Hetman, Manolis Kefalogiannis, Arba Kokalari, Loucas Fourlas, Loránt Vincze, David Lega, Peter van Dalen, Isabel Wiseler-Lima, Karlo Ressler, Romana Tomc, Michaela Šojdrová, Vladimír Bilčík, Tomislav Sokol, Luděk Niedermayer, Cindy Franssen, Sunčana Glavak, Inese Vaidere, Stanislav Polčák, Jiří Pospíšil, Mircea-Gheorghe Hava, Vasile Blaga, Gheorghe-Vlad Nistor, Dan-Ştefan Motreanu, Ioan-Rareş Bogdan, Isabel Benjumea Benjumea</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Carlos Zorrinho</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Phil Bennion, Andrus Ansip, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Stéphane Bijoux, Izaskun Bilbao Barandica, Gilles Boyer, Sylvie Brunet, Catherine Chabaud, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Jérémy Decerle, Engin Eroglu, Fredrick Federley, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Bernard Guetta, Antony Hook, Ivars Ijabs, Irena Joveva, Moritz Körner, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Karen Melchior, Shaffaq Mohammed, Javier Nart, Jan-Christoph Oetjen, Urmas Paet, Samira Rafaela, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Susana Solís Pérez, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Viktor Uspaskich, Hilde Vautmans, Marie-Pierre Vedrenne, Chrysoula Zacharopoulou</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Erik Marquardt</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Raffaele Fitto, Nicola Procaccini, Anna Fotyga, Elżbieta Kruk, Assita Kanko, Bert-Jan Ruissen, Evžen Tošenovský, Alexandr Vondra, Jan Zahradil, Veronika Vrecionová, Valdemar Tomaševski, Emmanouil Fragkos, Carlo Fidanza, Ruža Tomašić, Ryszard Antoni Legutko, Karol Karski, Charlie Weimers, Adam Bielan, Ryszard Czarnecki, Beata Kempa, Andżelika Anna Możdżanowska, Joanna Kopcińska, Jadwiga Wiśniewska, Joachim Stanisław Brudziński, Witold Jan Waszczykowski, Izabela-Helena Kloc, Zbigniew Kuźmiuk, Beata Szydło, Anna Zalewska, Zdzisław Krasnodębski, Tomasz Piotr Poręba</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Fabio Massimo Castaldo</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o Nigérii, najmä o nedávnych teroristických útokoch

(2020/2503(RSP))

 

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii, najnovšie z 18. januára 2018[1],

 so zreteľom na vyhlásenie o Nigérii z 24. decembra 2019, ktorého autorom je hovorca generálneho tajomníka OSN,

 so zreteľom na správu osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo Európskej únie z 25. novembra 2019,

 so zreteľom na záverečné vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy z 2. septembra 2019 pri jej návšteve Nigérie,

 so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 31. júla 2019 o aktoch terorizmu v severovýchodnej Nigérii,

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 29. júla 2018 o teroristickom útoku skupiny Boko Haram v meste Borno v severovýchodnej Nigérii,

 so zreteľom na časť správy organizácie Human Rights Watch s názvom World Report 2019 týkajúcu sa Nigérie,

 so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva o Nigérii z 29. augusta 2019, keď ešte nebola k dispozícii druhá pravidelná správa,

 so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery,

 so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z roku 2013,

 so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2005 obhajkyni ľudských práv Hauwe Ibrahimovej,

 so zreteľom na globálny index terorizmu z roku 2019,

 so zreteľom na list predsedu Výboru pre rozvoj o obmedzeniach humanitárnej činnosti v severovýchodnej Nigérii adresovaný PK/VP a komisárovi pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie,

 so zreteľom na ústavu Nigérijskej federatívnej republiky, a najmä na jej ustanovenia v hlave IV o ochrane slobody náboženského vyznania a práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,

 so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989, ktorý Nigéria ratifikovala v apríli 1991,

 so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

 so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže bezpečnostná situácia v Nigérii sa v posledných rokoch výrazne zhoršila, čo predstavuje vážnu hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; keďže je rozšírené porušovanie ľudských práv a hromadné zabíjanie, najmä v severovýchodnom regióne krajiny; keďže od roku 2009 povstalecká skupina Boko Haram v Nigérii zabila viac ako 36 000 ľudí;

B. keďže krajina je v 10. roku regionalizovaného ozbrojeného konfliktu; keďže násilný extrémizmus, a najmä teroristické aktivity sú na vzostupe, pričom rastie moc a vplyv džihádistických skupín, ako je Boko Haram a Islamský štát v provincii západná Afrika (ISWAP); keďže Boko Haram od roku 2009 čoraz pravidelnejšie útočí na nigérijskú políciu a armádu, politikov, školy, náboženské budovy, verejné inštitúcie a civilistov; keďže prevažnú väčšinu obetí tvoria moslimovia;

C. keďže Nigéria je na globálnom indexe terorizmu na treťom mieste zo 163 krajín za Irakom a Afganistanom, čím sa stáva treťou v zozname krajín, ktoré sú najviac postihnuté terorizmom;

D. keďže bezpečnostná situácia sa zhoršila v dôsledku eskalácie náboženského a etnického násilia v niektorých častiach krajiny vrátane konfliktu v poľnohospodárskom stredovom páse krajiny, kde poľnohospodári a kočovní pastieri bojujú o pôdu a vodné zdroje;

E. keďže sa predpokladá, že ISWAP v súčasnosti zadržiava desiatky zajatcov vrátane kresťanských vodcov, bezpečnostných síl a humanitárnych pracovníkov;

F. keďže obyvateľstvo Nigérie, ktoré je v Afrike najpočetnejšie, je takmer rovnomerne rozdelené na moslimov a kresťanov; keďže krajina je domovom najväčšej kresťanskej komunity v regióne, pričom v severnej Nigérii žije takmer 30 miliónov kresťanov; keďže historická rivalita medzi prevažne moslimským severom a kresťanským juhom sa dramaticky zintenzívnila šírením radikálneho islamu;

G. keďže ISWAP sa prihlásil k zodpovednosti za popravu 11 ľudí vo videu zverejnenom 26. decembra 2019; keďže skupina tvrdila, že všetky zabité osoby boli kresťania a že útok bol odvetou za smrť vodcu IŠ Abú Bakra al-Bagdádího v Sýrii;

H. keďže toto zabíjanie je súčasťou širšej série teroristických činov, ktorá zahŕňa útok z 24. decembra 2019 na kresťanskú dedinu v blízkosti mesta Chibok, ktorý vyústil do smrti siedmich dedinčanov a únosu mladistvého dievčaťa, zabitie troch civilistov pri meste Biu 23. decembra 2019 a zabitie siedmich civilistov v meste Nganzai 22. decembra 2019;

I. keďže podľa organizácie Humanitarian Aid Relief Trust bolo od roku 2015 viac ako 6 000 kresťanov zavraždených džihádistickými skupinami alebo zomrelo v dôsledku politiky „vaša pôda alebo vaša krv“ uplatňovanej militantmi z etnickej skupiny Fulani; keďže kresťania čelia v štátoch uplatňujúcich šaríu neustálej diskriminácii a často sa považujú za druhotriednych občanov;

J. keďže napriek tomu, že prezident Muhammadu Buhari odsúdil zabíjanie a naliehavo vyzval obyvateľstvo, aby sa nedelilo na základe náboženstva, tieto útoky sa uskutočňujú úplne beztrestne, pričom páchatelia sa za ne len zriedka musia zodpovedať; keďže správa Amnesty International ukazuje úmyselnú nedbanlivosť nigérijských bezpečnostných síl v súvislosti so smrtiacimi útokmi na komunity poľnohospodárov;

K. keďže organizácia Human Rights Watch uviedla, že nigérijská armáda zadržiava viac ako 3 600 detí, z ktorých polovicu tvoria dievčatá, ktoré sú podozrivé zo zapojenia do islamistických a neštátnych ozbrojených skupín, ale často na základe nedostatočných alebo žiadnych dôkazov; keďže mnohí zadržaní sú vystavení zneužívaniu vrátane sexuálneho násilia a zomierajú počas zadržiavania na choroby, hlad, dehydratáciu alebo strelné poranenia; keďže armáda systematicky odopiera prístup k zadržiavacím centrám s cieľom overiť podmienky, v ktorých sú deti držané;

L. keďže situácia dievčat a žien v Nigérii je osobitne problematická z dôvodu všeobecných diskriminačných praktík, obmedzeného prístupu k zdravotníckym službám a vzdelávaniu, rozšíreného mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstiev detí;

M. keďže Medzinárodný trestný súd (MTS) vyhlásil, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že skupina Boko Haram a nigérijské bezpečnostné sily (NSF) sa v Nigérii dopustili zločinov proti ľudskosti podľa článku 7 Rímskeho štatútu, vrátane vrážd a prenasledovania; keďže MTS vo svojej správe o predbežných skúmaniach z roku 2019 dospel k záveru, že napriek viacerým krokom, ktoré podnikli nigérijské orgány na účely zistenia trestnej zodpovednosti údajných páchateľov, sa zdá, že úkony v rámci vyšetrovania alebo trestného stíhania, ktoré sa doteraz uskutočnili v súvislosti s členmi skupiny Boko Haram a príslušníkmi NSF, sú obmedzené, pokiaľ ide o ich rozsah aj hĺbku;

N. keďže od roku 2015 je vláda kritizovaná za to, že nedostatočne rieši islamské povstanie v celej krajine; keďže nigérijská armáda a polícia čelia veľkému množstvu bezpečnostných hrozieb a zdajú sa byť preťažené a neschopné riešiť súbežné bezpečnostné krízy;

O. keďže mnohonárodné spoločné zásahové jednotky od svojho založenia v roku 2015 vyhnali teroristické skupiny z mnohých oblastí, ktoré kontrolovali, aj keď tento región zostáva veľmi nestabilný; keďže nedávne stiahnutie 1 200 čadských vojakov, ktoré sa prekrýva s nárastom násilia v severovýchodnom regióne, vyvolalo u obyvateľstva obavy; keďže stovky nigérijských civilistov, ktoré bývali v blízkosti, utiekli z tejto oblasti zo strachu pred novými útokmi džihádistov po tomto stiahnutí;

P. keďže EÚ, Spolková republika Nemecko a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) začali v októbri 2019 projekt týkajúci sa architektúry a operácií mieru a bezpečnosti (EPSAO); keďže cieľom projektu je posilniť mechanizmy a schopnosť ECOWAS zvládať konflikt a podporovať prostredie po konflikte v západnej Afrike;

Q. keďže situácia v Nigérii spôsobila nevídanú humanitárnu krízu a podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) viedla k vysídleniu viac ako 2 miliónov ľudí na severovýchode krajiny; keďže podľa organizácie Human Rights Watch väčšina vnútorne vysídlených osôb nemôže uplatňovať svoje základné práva na výživu, bývanie, vzdelanie, zdravie, ochranu pred ujmou, ani právo na slobodu pohybu; keďže EÚ vyčlenila 28,3 milióna EUR na podporu humanitárnej pomoci v krajine; keďže súčasné finančné prostriedky zďaleka nenapĺňajú potreby humanitárnej pomoci;

R. keďže podľa časti správy World Report 2019 organizácie Human Rights Watch, ktorú venuje Nigérii, sa v roku 2018 viac ako 35 000 vnútorne vysídlených osôb vrátilo do severovýchodných komunít napriek obavám o bezpečnosť a nedostatku základných potrieb vrátane potravín a bývania;

S. keďže takmer polovica nigérijského obyvateľstva žije v extrémnej chudobe; keďže sa odhaduje, že viac ako 7 miliónov Nigérijčanov naliehavo potrebuje pomoc na záchranu životov;

T. keďže tisíce Nigérijčanov riskujú svoje životy na migračných trasách do EÚ vo viere, že budú žiť v lepších hospodárskych, sociálnych a bezpečnostných podmienkach;

U. keďže humanitárny priestor v krajine sa zmenšil, a to v dôsledku únosu a zabitia niekoľkých humanitárnych pracovníkov; keďže v roku 2019 bolo zabitých osem humanitárnych pracovníkov, ktorí predstavujú jednu časť z celkového počtu 26 osôb, ktoré prišli o život v tomto konflikte od roku 2011; keďže bezpečnostné riziká často bránia poskytovaniu pomoci a spôsobili odchod mnohých humanitárnych organizácií;

V. keďže vláda okrem toho pozastavila činnosť niekoľko medzinárodných humanitárnych a charitatívnych organizácií na základe tvrdenia, že pôsobia ako subjekty, ktoré legalizujú príjmy z trestnej činnosti pre islamistické skupiny; keďže v septembri 2019 nigérijské ozbrojené sily požiadali o zatvorenie organizácie Action Against Hunger and Mercy Corps bez predchádzajúceho upozornenia, v dôsledku čoho stratilo 400 000 osôb prístup k pomoci;

W. keďže na základe článku 8 Dohody z Cotonou vedie EÚ s Nigériou pravidelný politický dialóg o ľudských právach a demokratických zásadách vrátane otázok týkajúcich sa etnickej, náboženskej a rasovej diskriminácie;

1. odsudzuje teroristické útoky, ku ktorým došlo v krajine; opätovne vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou krízou v Nigérii a nestálou bezpečnostnou situáciou na severovýchode a dôrazne odsudzuje opakované porušovanie ľudských práv, medzinárodného a humanitárneho práva, či už na základe náboženstva alebo etnickej príslušnosti;

2. odsudzuje najmä nedávny nárast násilia voči etnickým a náboženským spoločenstvám, ktorého cieľom sa stali aj náboženské inštitúcie a veriaci;

3. vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu s nigérijským ľudom, ktorý viac ako desaťročie trpí pod vplyvom terorizmu v regióne;

4. naliehavo vyzýva nigérijské orgány, aby zaručili dodržiavanie ľudských práv v krajine a chránili civilné obyvateľstvo pred terorizmom a násilím; trvá na tom, že takéto úsilie sa musí vykonávať v plnom súlade s dodržiavaním ľudských práv a zásad právneho štátu a v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny;

5. považuje akúkoľvek formu vyhladzovania alebo etnických čistiek za barbarský čin a zločin proti ľudskosti; naliehavo vyzýva nigérijskú vládu, aby sa zaoberala hlavnými príčinami násilia tým, že všetkým občanom zabezpečí rovnaké práva a prijme nediskriminačné právne predpisy; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné ďalej podporovať medzináboženský dialóg a mierové spolužitie občanov bez ohľadu na ich náboženské vyznanie so zapojením všetkých relevantných zainteresovaných strán vrátane Medzináboženskej rady Nigérie;

6. pripomína, že ženy a deti sú najzraniteľnejšie voči účinkom konfliktu, terorizmu a násilia v krajine; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že teroristické skupiny čoraz častejšie verbujú deti a využívajú ich ako detských vojakov alebo samovražedných atentátnikov;

7. je hlboko znepokojený správami o zlom zaobchádzaní s deťmi zadržanými vo vojenských zariadeniach; vyzýva nigérijské orgány, aby umožnili OSN prístup do ich vojenských detenčných centier, podpísali formálny odovzdávací protokol s cieľom zabezpečiť, aby deti zadržiavané vojskom boli urýchlene presunuté príslušným orgánom na ochranu detí, a aby ukončili zadržiavanie detí vojskom; trvá na tom, že reakcia na boj proti terorizmu, ako aj rámec súdnictva a presadzovania práva by mali byť prispôsobené tak, aby chránili práva najzraniteľnejších skupín obyvateľstva vrátane detí;

8. pripomína nigérijským orgánom ich povinnosť chrániť práva detí a zabezpečiť ochranu a starostlivosť tým, ktorí sú postihnutí terorizmom alebo konfliktom, a to vrátane zabezpečenia prístupu k vzdelávaniu; ďalej pripomína, že vzdelávanie a hospodárske príležitosti sú silnými nástrojmi proti radikalizácii, a naliehavo vyzýva medzinárodných partnerov, aby podporovali poskytovanie dostupného a kvalitného vzdelávania v rámci protiteroristickej stratégie v tomto regióne;

9. vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že nigérijské ženy sú aj naďalej obeťami diskriminácie, násilia, sexuálneho zneužívania a znásilňovania, naliehavo vyzýva Nigériu, aby v plnej miere plnila Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW); naliehavo žiada väčšiu podporu pre obete rozsiahleho sexuálneho a rodovo motivovaného násilia vrátane psychologickej podpory;

10. zdôrazňuje, že boj proti beztrestnosti má zásadný význam pre stabilitu krajiny a pre budovanie trvalého mieru; vyzýva preto nigérijské orgány, aby uskutočnili okamžité, dôkladné a transparentné vyšetrovanie s cieľom potrestať páchateľov a zabezpečiť, aby sa zodpovedali za svoje činy; požaduje ďalej prijatie opatrení na zlepšenie kapacity a nezávislosti systému súdnictva v Nigérii ako prostriedku na podporu účinného využívania trestného práva v boji proti násiliu, terorizmu a korupcii;

11. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že sa zastavil pokrok v boji proti skupine Boko Haram, Západoafrickej provincii Islamského štátu, ako aj nad zvýšeným výskytom a závažnosťou samovražedných útokov a priamych útokov proti vojenským pozíciám; pripomína, že prezident Nigérie Buhari bol v roku 2019 opätovne zvolený na základe prísľubu, že porazí násilný extrémizmus podporovaný Boko Haram a ďalšími teroristickými skupinami, a naliehavo vyzýva prezidenta, aby splnil svoje sľuby, ktoré dal počas predvolebnej kampane;

12. podporuje ciele operácií v rámci projektu mierovej a bezpečnostnej štruktúry pod vedením EÚ a Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS); vyzýva členské štáty, aby výrazne podporili príspevok k budovaniu kapacity a riešeniu konfliktu v západnej Afrike;

13. opätovne potvrdzuje svoju podporu regionálnym mnohonárodným spoločným zásahovým jednotkám a oceňuje ich úsilie účinne bojovať proti terorizmu a obnoviť stabilitu v oblasti Čadského jazera; pripomína, že terorizmus nepozná hranice, a vyzýva krajiny v regióne, aby pokračovali v koordinácii svojho úsilia s cieľom dosiahnuť bezpečnosť celého regiónu;

14. podporuje ďalšiu reformu sektora bezpečnosti v Nigérii s cieľom posilniť kapacitu vnútroštátnych a regionálnych aktérov v boji proti terorizmu; vyzýva Európsku služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby pokračovali v technickej pomoci EÚ v tejto oblasti;

15. varuje pred zneužívaním konfliktu medzi poľnohospodármi a pastiermi ako prostriedku na šírenie náboženskej nenávisti; naliehavo žiada nigérijskú vládu, aby realizovala národný plán transformácie živočíšnej výroby, ktorého cieľom je chrániť záujmy poľnohospodárov aj pastierov; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie kroky, ako je posilnenie mechanizmov mediácie, riešenia konfliktov, zmierenia a budovania mieru;

16. zdôrazňuje vzájomné prepojenie rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti v krajine; je presvedčený, že samotný vojenský zásah nie je dostatočný na účinný boj proti terorizmu; vyzýva nigérijskú vládu, aby vypracovala komplexnú stratégiu, ktorá bude riešiť hlavné príčiny terorizmu, a to zameraním sa na preventívny prístup s cieľom odstrániť príťažlivosť teroristickej ideológie, obmedziť príležitosti na nábor a radikalizáciu a zastaviť ich financovanie, ako aj podporou a financovaním programov organizácií občianskej spoločnosti zameraných na rozvoj komunít;

17. vyzýva EÚ, Africkú úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnili svoje úsilie pri podpore boja proti terorizmu v Nigérii a aby pokračovali v poskytovaní politickej a bezpečnostnej pomoci v krajine, ako aj v celom regióne;

18. je hlboko znepokojený vplyvom bezpečnostnej situácie v krajine na účinnosť humanitárnej a rozvojovej pomoci; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo svojom humanitárnom a rozvojovom úsilí nielen v Nigérii, ale aj v celom regióne; víta ďalších 50 miliónov EUR, ktoré EÚ prisľúbila v roku 2019 na podporu obnovy a odolnosti v Nigérii;

19. berie na vedomie, že Nigéria a susedné krajiny sú pod tlakom v dôsledku regionálneho vysídľovania; vyzýva na zvýšenú podporu a koordináciu darcov pre vysídlené obyvateľstvo v Nigérii vrátane dodatočných finančných zdrojov od medzinárodného spoločenstva; pripomína, že rozvojové fondy by sa nemali odkloniť od svojho pôvodného cieľa, ktorým je odstránenie chudoby vo všetkých jej podobách;

20. odsudzuje všetky útoky na pracovníkov alebo zariadenia humanitárnej pomoci a naliehavo požaduje prijatie opatrení na zaistenie bezpečnosti humanitárnych pracovníkov a bezpečného prostredia pre humanitárne organizácie, aby mohli vykonávať svoju základnú činnosť;

21. je mimoriadne znepokojený v súvislosti s rýchlym zintenzívnením zmeny klímy a jej vplyvmi na životy a živobytie, najmä v centrálnej časti krajiny; opakuje, že je potrebné hľadať dlhodobé riešenia na ochranu prírodných zdrojov a zabezpečenie prístupu k nim; pripomína, že riešenie núdzového stavu v oblasti klímy je nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia hospodárskej stability a mieru v regióne;

22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi a parlamentu Nigérie, Africkej únii, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 43.

Posledná úprava: 15. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia