Postup : 2020/2552(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0102/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0102/2020

Rozpravy :

PV 13/02/2020 - 4.2
CRE 13/02/2020 - 4.2

Hlasovanie :

PV 13/02/2020 - 7.2
CRE 13/02/2020 - 7.2

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0037

<Date>{12/02/2020}12.2.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0102/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0103/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0105/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0107/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0109/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0112/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 205kWORD 57k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0102/2020 (Verts/ALE)

B9-0103/2020 (S&D)

B9-0105/2020 (ECR)

B9-0107/2020 (GUE/NGL)

B9-0109/2020 (PPE)

B9-0112/2020 (Renew)</TablingGroups>


<Titre>o detskej práci v baniach na Madagaskare</Titre>

<DocRef>(2020/2552(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Željana Zovko, David McAllister, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, Krzysztof Hetman, Milan Zver, Lefteris Christoforou, Stelios Kympouropoulos, Arba Kokalari, Loucas Fourlas, Loránt Vincze, David Lega, Isabel Wiseler-Lima, Romana Tomc, Michaela Šojdrová, Vladimír Bilčík, Vangelis Meimarakis, Magdalena Adamowicz, Ivan Štefanec, Liudas Mažylis, Michal Wiezik, Tomas Tobé, Frances Fitzgerald, Deirdre Clune, Tomáš Zdechovský, Inese Vaidere, Jiří Pospíšil, Stanislav Polčák, Peter Pollák, Miriam Lexmann, Ioan-Rareş Bogdan</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Carlos Zorrinho</Depute>

<Commission>v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Hilde Vautmans, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Stéphane Bijoux, Izaskun Bilbao Barandica, Sylvie Brunet, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Ilana Cicurel, Jérémy Decerle, Laurence Farreng, Valter Flego, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Bernard Guetta, Ivars Ijabs, Irena Joveva, Pierre Karleskind, Moritz Körner, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Radka Maxová, Ulrike Müller, Javier Nart, Jan-Christoph Oetjen, Dragoş Pîslaru, Frédérique Ries, Michal Šimečka, Susana Solís Pérez, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Irène Tolleret, Yana Toom, Viktor Uspaskich, Adrián Vázquez Lázara, Marie-Pierre Vedrenne, Chrysoula Zacharopoulou</Depute>

<Commission>v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Caroline Roose</Depute>

<Commission>v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Joanna Kopcińska, Karol Karski, Emmanouil Fragkos, Elżbieta Kruk, Jadwiga Wiśniewska, Ruža Tomašić, Ryszard Czarnecki</Depute>

<Commission>v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Helmut Scholz, Younous Omarjee, Anja Hazekamp, Manuel Bompard, Stelios Kouloglou, Alexis Georgoulis, Dimitrios Papadimoulis</Depute>

<Commission>v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

<Depute>Fabio Massimo Castaldo</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o detskej práci v baniach na Madagaskare

(2020/2552(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Madagaskare, najmä na uznesenia z 9. júna 2011[1] a 16. novembra 2017[2],

 so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa,

  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

 

 so zreteľom na Ženevskú deklaráciu práv dieťaťa z roku 1924 a na jej prijatie Valným zhromaždením OSN v roku 1959,

 so zreteľom na usmernenia EÚ o právach dieťaťa,

 so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa výslovne uznáva presadzovanie práv dieťaťa vo vnútorných a vonkajších záležitostiach ako cieľ EÚ,

 so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania zo 6. júna 1973 a na Dohovor MOP č. 182 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce z 1. júna 1999,

 so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní zo 16. marca 2017[3] o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém Únie na samocertifikáciu náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zodpovedných dovozcov cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí),

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

 so zreteľom na Výbor pre práva dieťaťa,

 so zreteľom na závery Rady o detskej práci z 20. júna 2016,

 so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „Chrániť, rešpektovať a naprávať“, z roku 2011,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa[4],

 so zreteľom na rezolúciu VZ OSN z 25. júla 2019, ktorou sa rok 2021 vyhlasuje za Medzinárodný rok pre odstránenie detskej práce,

 so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o budovaní udržateľnej Európy do roku 2030[5],

 so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí vrátane všetkých jeho príloh a dodatkov,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016[6] o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017[7] o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce,

 so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (2011),

 so zreteľom na všeobecnú poznámku Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR) č. 24 (2017) o záväzkoch štátov podľa Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súvislosti s podnikateľskými činnosťami (E/C.12/GC/24),

 so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF,

 so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o EÚ a zodpovedných globálnych hodnotových reťazcoch,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016[8] o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách,

 so zreteľom na správu Terre des Hommes International Federation s názvom „Detská práca v odvetví sľudy na Madagaskare“ z novembra 2019[9],

 so zreteľom na článok 26 Dohody z Cotonou,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže v článku 32 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa sa stanovuje, že „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť pre dieťa nebezpečná alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa alebo jeho telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju“;

B. keďže Dohovor OSN o právach dieťaťa je jednou z najviac ratifikovaných medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, ktorú ratifikovali všetky členské štáty Európskej únie a ktorá štátom stanovuje jasné právne záväzky spočívajúce v presadzovaní, ochrane a dodržiavaní práv každého dieťaťa v ich jurisdikcii;

C. keďže Európska únia sa zaviazala podporovať a chrániť práva dieťaťa vo svojich vnútorných a vonkajších činnostiach a konať v súlade s medzinárodným právom vrátane ustanovení Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov[10];

D. keďže charta vyžaduje, aby sa pri všetkých opatreniach EÚ v prvom rade brali do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa, a zakazuje detskú prácu tým, že stanovuje minimálny vek na prijatie do zamestnania, ktorý nesmie byť nižší ako minimálny vek na ukončenie povinnej školskej dochádzky, a uvádza, mladiství prijatí do zamestnania musia mať zabezpečené pracovné podmienky primerané ich veku a musia byť chránení pred ekonomickým vykorisťovaním alebo akoukoľvek prácou, ktorá by mohla ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo telesný, psychický, morálny alebo sociálny vývoj, alebo ohroziť ich vzdelávanie;

E. keďže článok 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a článok 24 charty rešpektujú právo dieťaťa byť vypočuté a mať názor na otázky, ktoré sa ho týkajú, s prihliadnutím na jeho vek a vyspelosť;

F. keďže EÚ sa zaviazala vykonávať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a plniť jej ciele vrátane cieľa udržateľného rozvoja 8.7 „prijať okamžité a účinné opatrenia na odstránenie nútenej práce, skoncovať s modernými formami otroctva a s obchodovaním s ľuďmi a dosiahnuť zákaz a odstránenie najhorších foriem detskej práce vrátane náborov a využívania detských vojakov a do roku 2025 odstrániť všetky formy detskej práce“[11];

G. keďže celosvetovo je do detskej práce zapojených približne 152 miliónov dievčat a chlapcov vo veku od 5 do 17 rokov[12], pričom najvyšší podiel pracujúcich detí žije v najmenej rozvinutých krajinách; keďže v celosvetovom meradle patria k regiónom s najväčším počtom obetí detskej práce Afrika (72,1 milióna týchto obetí) a Ázia a Tichomorie (62,1 milióna); keďže poľnohospodárstvo, služby a priemysel vrátane ťažby sú tromi hlavnými odvetviami s výskytom detskej práce; keďže napriek určitému pokroku v oblasti znižovania detskej práce by bolo podľa odhadov MOP pri súčasnom tempe poklesu vystavených detskej práci v roku 2025 stále ešte 121 miliónov chlapcov a dievčat;

H. keďže článok 3 písm. d) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 182 z roku 1999 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce vymedzuje nebezpečnú detskú prácu ako „prácu, ktorá by svojou povahou alebo okolnosťami, za ktorých sa vykonáva, mohla ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo morálku dieťaťa“; keďže Madagaskar ratifikoval všetky kľúčové medzinárodné zmluvy o detskej práci vrátane Dohovoru o právach dieťaťa (a jeho dvoch opčných protokolov), dohovoru MOP č. 138 o minimálnom veku a dohovoru MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce; keďže vláda vypracovala národný akčný plán boja proti detskej práci na Madagaskare v spolupráci aj s medzinárodnými organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov; keďže tieto záväzky a opatrenia neprinášajú v praxi účinné výsledky;

I. keďže Medzinárodná organizácia práce vo svojom vymedzení detskej práce uvádza, že „nie každá práca vykonávaná deťmi by sa mala klasifikovať ako detská práca, ktorá by sa mala odstrániť; keďže zapojenie detí alebo mladistvých do práce, ktorá nemá vplyv na ich zdravie a osobný rozvoj či neohrozuje ich školské vzdelávanie, sa vo všeobecnosti považuje za niečo pozitívneho; keďže prostredníctvom Agendy 2063 Africkej únie a nedávno podpísaného desaťročného akčného plánu na odstránenie detskej práce, nútenej práce, obchodovania s ľuďmi a moderného otroctva v Afrike (2020 – 2030) sú africké krajiny odhodlané odstrániť všetky formy detskej práce na tomto kontinente v súlade s cieľom udržateľného rozvoja 8.7 Agendy 2030, ktorú prijala OSN;

J. keďže najväčšou kategóriou najhorších foriem detskej práce je nebezpečná detská práca s približne 73 miliónmi detí vo veku od 5 do 17 rokov pracujúcimi v nebezpečných podmienkach v širokej škále odvetví vrátane ťažby[13]; keďže v roku 2018 bolo do detskej práce zapojených 47 % všetkých malgašských detí vo veku od 5 do 17 rokov, z toho podľa odhadov 86 000 detských pracovníkov v odvetví ťažby[14]; keďže ťažba je odvetvím s najvyššou mierou úmrtnosti detí, pričom v priemere je to 32 úmrtí na 100 000 detí vo veku od 5 do 17 rokov;

K. keďže celosvetovo má Madagaskar piaty najvyšší počet detí, ktoré nechodia do školy[15]; keďže polovica zo všetkých detí na Madagaskare mladších ako päť rokov trpí spomaleným rastom a len 13 % má prístup k elektrickej energii[16]; keďže z celkového počtu obyvateľov žije 74 % pod národnou hranicou chudoby a 80 % žije vo vidieckych oblastiach[17]; keďže tri štvrtiny obyvateľstva žije z menej ako 1,90 USD denne; keďže podľa organizácie UNICEF má možnosť navštevovať základnú školu len 30 % malgašských detí; keďže vzdelávanie má kľúčový význam pri predchádzaní detskej práci a zamedzení tomu, aby deti skončili na ulici, kde sú ohrozené obchodovaním s ľuďmi a vykorisťovaním;

L. keďže Madagaskar je tretím najväčším vývozcom sľudy na svete, pričom v roku 2017 predstavoval jeho objem vývozu 6,5 milióna USD, a jednou z krajín s najväčším rizikom porušovania práv detí pri ťažbe sľudy spolu s Indiou, Čínou, Srí Lankou, Pakistanom a Brazíliou;

M. keďže sľuda sa vzťahuje na skupinu rôznych nerastov používaných v elektronickom a automobilovom priemysle a nachádza sa v širokej škále výrobkov od farieb po pomocné pôdne látky a od mejkapu po inteligentné telefóny;

N. keďže sa odhaduje, že do odvetvia ťažby sľudy na Madagaskare je zapojených približne 11 000 detí; keďže väčšina tejto detskej práce je sústredená v troch južných provinciách (Anosy, Androy a Ihorombe), kde deti zaostávajú z hľadiska zdravia, výživy a rozvoja vzdelávania;

O. keďže deti, ktoré sú zapojené do odvetvia ťažby sľudy na Madagaskare, sú vystavené drsným a nebezpečným pracovným podmienkam, ktoré im spôsobujú bolesti chrbta, bolesti hlavy v dôsledku tepla a nedostatku vody alebo kyslíka v baniach, bolesti svalov v dôsledku monotónnej a tvrdej práce, ktorá spočíva v nosení ťažkých nákladov, častý kašeľ a dýchacie problémy v dôsledku veľmi jemných prachových častíc sľudy v baniach a ich okolí a v spracovateľských centrách, a sú taktiež vystavené riziku úmrtia v dôsledku zrútenia baní alebo zosuvov pôdy; keďže madagaskarské orgány nie sú schopné poskytnúť mnohým ťažobným komunitám primeraný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo zariadeniam na čistú pitnú vodu;

P. keďže hlavnými príčinami detskej práce sú chudoba, migrácia, vojna alebo zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy, nedostatočný prístup ku kvalitnému vzdelaniu, nedostatok dôstojných pracovných miest pre rodičov, nedostatočná sociálna ochrana a sociálne normy; keďže boj proti detskej práci si preto vyžaduje viacrozmerný prístup a analýzu modelov detskej práce v konkrétnom kontexte;

Q. keďže Madagaskar je na chvoste indexu ľudského rozvoja OSN, a to na 161. mieste spomedzi 189 krajín (2017), pričom na základe indexu viacrozmernej chudoby (MPI) trpí 57 % obyvateľov Madagaskaru závažnou viacrozmernou chudobou a 1,3 milióna ľudí na Madagaskare bolo v marci 2019 vážne postihnutých potravinovou neistotou[18]; keďže detská práca je príznakom vzájomne sa posilňujúcich základných príčin – vrátane chudoby, nespravodlivosti a nedostatočného prístupu k základným sociálnym službám; keďže ako takú nemožno detskú prácu posudzovať izolovane;

R. keďže odvetvie sľudy na Madagaskare sa zdaňuje prostredníctvom súboru zložitých opatrení, pričom zdanenie exportu je relatívne nízke a nie vždy poskytuje priamy prínos pre banícke spoločenstvá; keďže bolo vydaných len okolo 40 vývozných povolení, z čoho vyplýva, že prevažná väčšina ťažby sľudy sa vykonáva nezákonne a v neregulovaných, pochybných remeselných prevádzkach; keďže zvýšenie vývozu v spojení s výrazným znížením ceny za tonu ešte viac zvýšilo riziko vykorisťovania pracujúcich;

S. keďže akčný plán Európskej únie pre demokraciu a ľudské práva na obdobie rokov 2015 – 2019 sa zameriava na boj proti detskej práci, pričom má tiež „podporovať partnerské krajiny, aby presadzovali, chránili a dodržiavali práva detí s dôrazom na hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ako napríklad právo na vzdelanie, zdravie a výživu, sociálnu ochranu, a podporovať boj proti najhorším formám detskej práce, vždy tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa“[19];

T. keďže Výbor pre práva dieťaťa vo všeobecnej poznámke č. 16 „uznáva, že povinnosti a zodpovednosť za dodržiavanie práv detí v praxi presahujú rámec štátu a štátom kontrolovaných služieb a inštitúcií a vzťahujú sa na súkromné subjekty a komerčné podniky,“ a dodáva, že „všetky podniky musia plniť svoje povinnosti týkajúce sa práv detí a štáty musia zabezpečiť, aby tak robili“;

U. keďže predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa zaviazala dodržiavať politiku nulovej tolerancie v oblasti detskej práce v obchodných dohodách EÚ[20] a vyzvala dezignovanú podpredsedníčku pre demokraciu a demografiu Dubravku Šuicovú, aby vypracovala komplexnú stratégiu v oblasti práv dieťaťa[21];

V. keďže EÚ v posledných rokoch začala prijímať právne predpisy na posilnenie zodpovednosti podnikov a začlenenie prvkov náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv do právnych predpisov, medzi ktoré patria aj nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí a smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií; keďže členské štáty začali prijímať vnútroštátne právne predpisy s rovnakým cieľom, napríklad britský zákon o modernom otroctve, francúzsky zákon o povinnej starostlivosti nadnárodných spoločností, holandský návrh zákona o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce alebo nemecký a taliansky národný akčný plán vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; keďže Komisia oznámila zámer preskúmať možnosti zlepšenia transparentnosti v celom dodávateľskom reťazci vrátane aspektov povinnej náležitej starostlivosti;

W. keďže Parlament v uznesení z roku 2010 naliehavo vyzval Komisiu, aby zvážila zákaz dovážať do EÚ výrobky pochádzajúce z detskej práce, a zopakoval svoje požiadavky v uznesení z roku 2016, v ktorom požaduje vyvážený a realistický návrh právnych predpisov zahŕňajúci opatrenia, ako je označovanie výrobkov, pri ktorých nebola použitá detská práca, a zákaz dovozu tovaru vyrobeného s použitím detskej práce;

1. dôrazne odsudzuje neprijateľné využívanie detskej práce vo všetkých jej formách;

2. je hlboko znepokojený vysokým počtom detských pracovníkov v madagaskarských baniach a porušovaním práv týchto detí; pripomína madagaskarským orgánom ich zodpovednosť za presadzovanie práv detí a zaručenie ich bezpečnosti a integrity;

3. víta skutočnosť, že odstránenie detskej práce je jednou z priorít novej Komisie, ktorú žiada, aby poskytla podrobné informácie o tom, ako má v úmysle riešiť problém detskej práce prostredníctvom politík, právnych predpisov a financovania EÚ, a to vrátane nových iniciatív;

4. víta záväzok novej Komisie predložiť novú komplexnú stratégiu týkajúcu sa práv dieťaťa a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takáto stratégia prispeje k riešeniu základných príčin detskej práce a jej najhorších foriem; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že dodržiavanie ľudských práv vrátane boja proti detskej práci a vykorisťovaniu zostane základným prvkom jej politického dialógu s Madagaskarom;

5. víta skutočnosť, že členské štáty zdôraznili potrebu urýchliť kroky v rámci i mimo Európskej únie s cieľom splniť víziu a ciele Agendy 2030 Organizácie Spojených národov[22]; opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami; preto víta prebiehajúce rokovania o záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a ľudských právach;

6. víta skutočnosť, že EÚ podnikla určité kroky na vypracovanie záväzných predpisov v oblasti náležitej starostlivosti podnikov v konkrétnych odvetviach, v ktorých existuje vysoké riziko porušovania ľudských práv, ako je napríklad ťažba dreva a nerastných surovín v konfliktných oblastiach; konštatuje, že aj niektoré členské štáty vypracovali právne predpisy, napríklad francúzsky zákon o povinnej starostlivosti nadnárodných spoločností a návrh holandského zákona o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce; rovnako konštatuje, že EÚ vyvinula viaceré iniciatívy na podporu náležitej starostlivosti a že Európsky parlament vo viacerých uzneseniach vyzýva EÚ, aby ďalej rozvíjala záväzné pravidlá v tejto oblasti;

7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s jednotlivými odvetviami s cieľom zabezpečiť efektívne monitorovanie rôznych dodávateľských reťazcov, a zabrániť tak výskytu výrobkov a služieb súvisiacich s detskou prácou na trhoch EÚ; opakuje svoju výzvu na harmonizáciu a posilnenie kontroly dovozu a dodávateľských reťazcov, a to aj prostredníctvom práce na záväznej náležitej starostlivosti a vykonávania noriem OECD;

8. pripomína, že ťažba patrí medzi odvetvia s najvyšším rizikom porušovania práv pracovníkov; berie na vedomie, že nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí nadobudne účinnosť v januári 2021, pričom Komisia má do januára 2023 predložiť Parlamentu správu o jeho vykonávaní; domnieva sa, že v preskúmaní by sa mal zohľadniť vplyv nariadenia v praxi a ma la by sa posúdiť možnosť zahrnutia nerastných surovín, ako je sľuda;

9. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s Madagaskarom s cieľom podporiť prijatie a vykonávanie právnych predpisov, politík, rozpočtov a akčných programov, ktoré by prispeli k plnému uplatňovaniu všetkých práv každého dieťaťa vrátane detských pracovníkov, ako aj k zlepšeniu pracovných podmienok osôb zapojených do ťažobného odvetvia; vyzýva delegáciu EÚ na Madagaskare, aby naďalej pozorne sledovala situáciu v oblasti práv detí v tejto krajine;

10. zdôrazňuje, že je dôležité, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 odrážal záväzok EÚ odstrániť chudobu a najhoršie formy detskej práce a odstrániť detskú prácu do roku 2025 v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, a to aj na Madagaskare[23], v časovom rámci Agendy 2030 OSN[24]; vyzýva vládu Madagaskaru, aby v plnej miere plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohovorov MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce a č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, najmä posilnením finančnej kapacity na monitorovanie a kontrolu pracovných a životných podmienok baníkov a v širšom zmysle poskytnutím primeraného prístupu k základnému vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, hygienickým zariadeniam a pitnej vode; vyzýva vládu Madagaskaru, aby chránila práva detí a presadzovala odstránenie detskej práce;

11. naliehavo žiada Komisiu, aby s Madagaskarom prediskutovala otázku madagaskarských ťažobných spoločností, ktoré využívajú detskú prácu, s cieľom uistiť sa, že žiadna časť ich produkcie sa priamo ani nepriamo nedováža do EÚ;

12. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby prehĺbenie dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Madagaskarom a ďalšími partnermi z východnej a južnej Afriky zahŕňalo rozsiahlu kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, v ktorej sa zakotví dodržiavanie medzinárodne dohodnutých noriem v oblasti pracovných práv vrátane boja proti detskej práci;

13. odporúča, aby sa v kontexte odstraňovania detskej práce v budúcnosti uplatňovalo nariadenie o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), a to aj v oblasti sociálneho začlenenia a ľudského rozvoja, čím sa zabezpečí, aby EÚ investovala do vzdelávania, zdravotníctva, výživy, sociálnej ochrany a celkového posilňovania systémov ochrany detí;

14. naliehavo vyzýva Komisiu a delegácie EÚ, aby zabezpečili zmysluplné konzultácie s miestnymi a medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa dôkazy z programov a skúsenosti pracujúcich detí zohľadňovali v procese programovania NDICI vrátane procesu programovania týkajúceho sa Madagaskaru;

15. odporúča, aby Komisia pokračovala v podpore vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, boji proti detskej práci a moderným formám nútenej práce a ochrane obhajcov ľudských práv prostredníctvom tematického programu NDICI pre ľudské práva a demokraciu;

16. žiada EÚ ako hlavného aktéra v oblasti ľudských práv vo svete, aby prevzala vedúcu úlohu pri odstraňovaní detskej práce a prijímaní okamžitých a účinných opatrení na odstránenie detskej práce do roku 2025 vo všetkých jej formách;

17. odporúča, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v ďalšom akčnom pláne EÚ pre demokraciu a ľudské práva stanovila ako prioritu ochranu a presadzovanie práv detí a odstránenie detskej práce;

18. odporúča, aby ESVČ vypracovala ďalší akčný plán EÚ pre demokraciu a ľudské práva za zmysluplnej a účinnej účasti organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií pre práva detí a samotných detí;

19. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nadchádzajúca stratégia EÚ pre Afriku bude vychádzať z ambície plniť ciele udržateľného rozvoja a investície do širokej škály práv detí a zároveň zabezpečiť, aby odstránenie detskej práce bolo stredobodom tejto stratégie; odporúča Komisii, aby zabezpečila, že práva detí budú stredobodom dohody nasledujúcej po Dohode z Cotonou;

20. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu vykonávania Agendy 2030 a stanovila ako hlavný cieľ odstránenie detskej práce; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uplatňovať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a prístup „neškodiť“ k právam detí;

21. vyzýva Madagaskar, aby vo svojich národných rozvojových programoch zohľadňoval začlenenie mladých ľudí, aby prijal mechanizmy na posilnenie ich zastúpenia na všetkých úrovniach rozhodovania a aby poskytol konkrétne a primerané rozpočtové prostriedky prostredníctvom programov, ktoré umožnia všetkým mladým ľuďom využívať primárne, sekundárne a terciárne vzdelávanie;

22. berie na vedomie prebiehajúcu revíziu madagaskarského banského zákonníka a vyzýva vládu, aby si za prioritu stanovila dodržiavanie svojich medzinárodných záväzkov, a to aj pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy, dôstojnú prácu a dodržiavanie ľudských práv vo všeobecnosti a práv detí, a to na základe existujúcich iniciatív, ako je napríklad iniciatíva za zodpovednú ťažbu sľudy;

23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade AKT – EÚ, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Juhoafrickému rozvojovému spoločenstvu, Komisii Africkej únie a madagaskarskej vláde.

 

[1] Ú. v. EÚ C 380E, 11.12.2012, s. 129.

[2] Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 58.

[3] Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 371.

[4] Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.

[6] Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.

[7] Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.

[8] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.

[10] Zmluva o Európskej únii, článok 3.

[11] Organizácia Spojených národov. 2015. Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, dokument OSN A/RES/70/1. K dispozícii na: https://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E

[12] MOP. 2017. Celosvetový odhad detskej práce: výsledky a trendy, 2012 – 2016. https://www.ilo.org/global/publications/books/WCMS_575499/lang--en/index.htm

[14] INSTAT/UNICEF, Madagaskar 2018, Travail des enfants, Multiple Indicator Cluster Surveys (MICS), PowerPointová prezentácia.

[15] Webové sídlo Svetovej banky, zápis do základnej školy, https://data.worldbank.org/indicator/SE.PRM.ENRR?locations=MG

[16] Webové sídlo Svetovej banky, sekcia „Where We Work“, Madagaskar, „Prehľad“ https://www.worldbank.org/en/country/madagascar/overview

[17] Ministère de l’Economie et du Plan, Rapport National sur le Développement Humain, RNDH č. 6, 2018, https://bit.ly/2IWdx8o

[18] OCHA, Madagaskar, správa o humanitárnej situácii, marec – apríl 2019, https://tinyurl.com/y4z3zrbo.

[19] Rada Európskej únie, 2015. Akčný plán EÚ pre demokraciu a ľudské práva na obdobie rokov 2015 – 2019. Opatrenie 15.b https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_action_plan_on_human_rights_and_democracy_en_2.pdf.

[20] Ambicióznejšia Únia –  Môj plán pre Európu, predložený kandidátkou na funkciu predsedu Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024. K dispozícii na: https://ec.europa.eu/commission/sites/betapolitical/files/political-guidelines-next-commission_en.pdf

[21] Ursula von der Leyenová, zvolená predsedníčka Európskej komisie. Poverovací list pre Dubravku Šuicovú, dezignovanú podpredsedníčku pre demokraciu a demografiu. 10. septembra 2019. K dispozícii na: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/mission-letterdubravka-suica_en.pdf

[24] Nový Európsky konsenzus o rozvoji: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, 2017. https://www.consilium.europa.eu/media/24011/european-consensus-for-development-st09459en17.pdf.

Posledná úprava: 12. februára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia