Postup : 2020/2691(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0216/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0216/2020

Rozpravy :

PV 08/07/2020 - 21
CRE 08/07/2020 - 21

Hlasovanie :

PV 09/07/2020 - 22
PV 10/07/2020 - 17

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0205

<Date>{07/07/2020}7.7.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0216/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0218/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0219/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0220/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0221/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 181kWORD 57k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0216/2020 (GUE/NGL)

B9-0218/2020 (S&D)

B9-0219/2020 (Renew)

B9-0220/2020 (Verts/ALE)

B9-0221/2020 (PPE)</TablingGroups>


<Titre>o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19</Titre>

<DocRef>(2020/2691(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Peter Liese</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Jytte Guteland</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Véronique Trillet-Lenoir</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Petra De Sutter</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Kateřina Konečná, Marc Botenga</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19

(2020/2691(RSP))

 

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

 so zreteľom na články 4, 6, 9, 114, 153, 169 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 168,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 35,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[1],

 so zreteľom na manifest Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19[2],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pandémia COVID-19 preukázala vzájomnú previazanosť medzi ľudským zdravím, zdravím našej planéty a našimi zraniteľnými miestami; keďže výskyt zoonotických ochorení prenášaných zo zvierat na človeka sa zhoršuje antropogénnou zmenou klímy, ničením biodiverzity a zhoršovaním stavu životného prostredia;

B. keďže v manifeste WHO pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19 sa uvádza šesť návodov na zdravé a ekologické oživenie:

a. ochrana a zachovanie zdroja ľudského zdravia: prírody;

b. investovanie do základných služieb, od vody a hygieny po čistú energiu v zariadeniach zdravotnej starostlivosti;

c. zabezpečenie rýchlej a zdravej transformácie energetiky;

d. podpora zdravých a udržateľných potravinových systémov;

e. budovanie zdravých a obývateľných miest;

f. ukončenie používania peňazí daňovníkov na financovanie znečistenia;

C. keďže toto uznesenie sa zameriava na užší rozsah pôsobnosti politík v oblasti verejného zdravia podľa článkov 168 a 114 ZFEÚ;

D. keďže pandémia COVID-19 zdôraznila to, že Európska únia nemá dostatočne silné nástroje na riešenie núdzových zdravotných situácií, ako je rozšírenie novej infekčnej choroby, ktorá zo svojej podstaty nepozná hranice;

E. keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie iba ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia;

F. keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom; keďže každá osoba má bez akejkoľvek diskriminácie právo na prístup k modernej a komplexnej zdravotnej starostlivosti; keďže všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť je jedným z cieľov udržateľného rozvoja, ktorý sa všetci signatári zaviazali splniť do roku 2030;

G. keďže v článku 168 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“, a keďže Súdny dvor Európskej únie pri mnohých príležitostiach rozhodol, že EÚ môže plniť ciele v oblasti verejného zdravia prostredníctvom opatrení vnútorného trhu;

H. keďže podľa článku 168 ZFEÚ sú členské štáty zodpovedné za vymedzenie svojej politiky v oblasti zdravia, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti vrátane riadenia zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti a za prideľovanie zdrojov, ktoré im boli pridelené;

I. keďže Európska únia má ešte priestor na to, aby lepšie plnila ciele politiky v oblasti verejného zdravia v súlade s existujúcimi parametrami zmlúv; keďže ustanovenia zmlúv týkajúce sa verejného zdravia sa stále nedostatočne využívajú z hľadiska záväzkov, na ktorých plnenie by sa mohli použiť[3];

J. keďže systémy verejného zdravotníctva sú pod veľkým tlakom, aby zabezpečili primeranú starostlivosť pre všetkých pacientov; keďže žiadne opatrenie na zníženie verejného deficitu by nemalo viesť k nedostatočnému financovaniu systému zdravotnej starostlivosti ani k utrpeniu pacientov;

K. keďže sa uznáva, že prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a lepšia koordinácia a podpora najlepších postupov medzi členskými štátmi môžu priniesť značné prínosy v oblasti verejného zdravia[4];

L. keďže v dôsledku súčasných demografických trendov, prístupu k liečbe pre všetkých, vysokého výskytu chronických ochorení, elektronického zdravotníctva/digitalizácie a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti sa začal klásť väčší dôraz na politiku Európskej únie v oblasti verejného zdravia;

M. keďže v oznámení Komisie z 20. októbra 2010 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567) sa zdôrazňuje, že v celej EÚ možno pozorovať prepojenie medzi sociálnym postavením a zdravotnou situáciou; keďže Svetová zdravotnícka organizácia vymedzuje toto prepojenie ako súvislosť medzi sociálno-ekonomickými nerovnosťami a nerovnosťami v oblasti zdravotníctva a prístupu k zdravotnej starostlivosti, keďže príčinou nerovností v oblasti zdravia sú sociálne rozdiely, pokiaľ ide o životné podmienky a modely sociálneho správania, ktoré súvisia s pohlavím, rasou, vzdelávacími štandardmi, zamestnaním, príjmom a s nerovnakým prístupom k lekárskej pomoci, prevencii chorôb a službám zameraným na podporu zdravia;

N. keďže EÚ v súčasnosti reguluje produkty, ktoré majú vplyv na zdravie a zdravotné výsledky, vrátane tabaku, alkoholu, potravín a chemických látok, ako aj liekov a zdravotníckych pomôcok;

O. keďže antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje vážne globálne riziko pre zdravie ľudí a zvierat;

P. keďže existuje regulácia a politika EÚ v oblasti klinického skúšania a koordinácie systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[5] a keďže prebiehajú diskusie o návrhu nariadenia o hodnotení zdravotníckych technológií;

Q. keďže výskum v oblasti zdravia sa financuje prostredníctvom programu Horizont 2020 a budúceho rámcového programu Horizont Európa, programu EÚ v oblasti zdravia a nadchádzajúceho programu EU4Health, ako aj prostredníctvom ďalších fondov EÚ; keďže program EU4Health s navrhovaným rozpočtom 9,4 miliardy EUR je jasným dôkazom toho, že EÚ zohráva v politike verejného zdravia čoraz väčšiu úlohu;

R. keďže Európska agentúra pre lieky, Európska chemická agentúra, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú všetko európske agentúry s významnými funkciami v oblasti verejného zdravia;

S. keďže aktuálna kríza v oblasti zdravia ukázala hranice existujúcej infraštruktúry v oblasti reakcie na núdzovú situáciu vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

T. keďže pracovníci v oblasti zdravotníctva a starostlivosti boli vystavení neprijateľne vysokému riziku a v niektorých prípadoch boli nútení prijímať rozhodnutia o tom, komu sa môže a nemôže poskytnúť intenzívna zdravotná starostlivosť; keďže mnohí kľúčoví pracovníci, cezhraniční pracovníci a sezónni pracovníci a pracovníci v odvetviach, ako sú bitúnky a výroba potravín, sú v mimoriadne zraniteľnej situácii;

U. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v Európe, pričom zvýraznila niektoré už existujúce problémy a nastolila nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

V. keďže COVID-19 neúmerne zasiahol zraniteľné obyvateľstvo, etnické menšiny, obyvateľov domovov opatrovateľských služieb, rezidenčné služby pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím;

W. keďže počas zdravotnej krízy bol negatívne ovplyvnený prístup k zdravotnej starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie, pričom ženy, deti a LGBT+ osoby boli vystavené vyššiemu riziku násilia a diskriminácie;

X. keďže mnohé z dlhodobých zdravotných účinkov ochorenia COVID-19 vrátane jeho účinkov na duševné zdravie ešte nie sú známe;

Y. keďže zdravotná kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej šírenie v celej Európe odhalili rozdiely v kapacitách systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov a ukázali, že v prípade výskytu nečakanej zdravotnej hrozby môže nastať situácia, keď niektoré členské štáty budú odkázané na svoje susedné krajiny, ktoré majú dostatočne odolné systémy;

Z. keďže rozdielne prístupy k zberu údajov o ochorení COVID-19 v rámci EÚ sťažujú porovnávanie údajov;

AA. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na význam politík v oblasti zdravia založených na dôkazoch vrátane iniciatív zameraných na prevenciu a liečbu; keďže preventívne opatrenia by mali byť primerané;

AB. keďže spoločné obstarávanie EÚ sa úspešne využilo v prípade osobných ochranných prostriedkov (OOP), testovacích súprav, ventilátorov a určitých liekov, hoci sa ukázalo, že tento mechanizmus je pomalší a menej účinný, než by si to situácia vyžadovala; keďže kapacita EÚ sa posilnila o zásoby kľúčových zdrojov, ako sú rúška,ventilátory a laboratórne vybavenie, ktoré sa nasadia tam, kde to bude najviac potrebné;

AC. keďže počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zaviedli viaceré ad hoc opatrenia vrátane skupiny odborníkov Komisie, usmernení týkajúcich sa liečby pacientov a vysielania zdravotníckych pracovníkov do iných členských štátov;

AD. keďže farmaceutické dodávateľské reťazce závisia od farmakologicky účinných látok alebo generických liekov, ktoré sa vyrábajú v tretích krajinách, niekedy len v jednej továrni na svete; keďže zákazy vývozu vyhlásené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 poukázali na to, že je riskantné spoliehať sa iba na tieto dodávateľské reťazce;

AE. keďže v mnohých správach a štúdiách sa poukazuje na psychologické následky pandémie COVID-19 a keďže potreba sociálnej izolácie počas dlhého obdobia v záujme zastavenia šírenia vírusu ovplyvnila ľudí bez ohľadu na vek;

AF. keďže je potrebné urýchlene konať s cieľom riešiť potreby starších ľudí v oblasti zdravia a starostlivosti;

AG. keďže niektoré členské štáty výrazne trpia v dôsledku úniku mozgov, pretože vysokokvalifikovaní zdravotnícki pracovníci sa rozhodujú pracovať v členských štátoch, kde sú mzdy a podmienky lepšie než v ich vlastných krajinách;

AH. keďže zdržanlivý prístup k očkovaniu a jeho vplyv na verejné zdravie vyvoláva čoraz väčšie znepokojenie; keďže pri organizovaní a realizácii programov očkovania v členských štátoch je potrebné lepšie objasniť prínosy a riziká imunizácie;

AI. keďže vďaka konferencii darcov, ktorú zorganizovala Komisia 4. mája 2020 s cieľom získať 7,5 miliardy EUR na vývoj očkovacích látok, liečbu a nástroje, ktoré v súvislosti s ochorením COVID-19 predstavujú globálny spoločný statok, sa 27. júna 2020 podarilo vyzbierať 15,9 miliardy EUR; keďže Komisia vo svojom oznámení z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456) uvádza, že „každá budúca vakcína sa musí vyrábať po svete, pre celý svet a musí byť cenovo dostupná a prístupná pre všetkých“;

AJ. keďže vakcinačná stratégia EÚ sa opiera o predkupné zmluvy, ale neuvádza sa v nej ani dostupnosť, ani cena;

AK. keďže flexibilita podľa Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorá bola opätovne potvrdená vyhlásením z Dauhy, sa môže využiť na vydávanie povinných licencií v krízových situáciách v oblasti verejného zdravia;

AL. keďže cezhraničné hrozby sa dajú riešiť len spoločne, a preto si vyžadujú spoluprácu a solidaritu celého medzinárodného spoločenstva;

1. vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby vyvodili náležité ponaučenie z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a podstatne zintenzívnili spoluprácu v oblasti zdravia; požaduje preto viacero opatrení na vytvorenie Európskej zdravotnej únie;

2. zdôrazňuje, že zmluva umožňuje oveľa viac opatrení na európskej úrovni, než sa doteraz prijalo; žiada Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti, a vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti vnímali pozitívnejšie ako v minulosti;

3. dôrazne podporuje prístup „zdravie vo všetkých politikách“ a žiada jeho úplné vykonávanie, začlenenie aspektov zdravia do všetkých príslušných politík, ako sú poľnohospodárstvo, doprava, medzinárodný obchod, výskum, životné prostredie a ochrana klímy, a systematické posudzovanie ich vplyvu na zdravie;

4. poukazuje na to, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa neskončila a ak neuplatníme obozretný prístup, dôjde k ďalším infekciám a úmrtiam; dôrazne sa zasadzuje za účinné opatrenia na prevenciu a kontrolu infekcií;

5. vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov, aby všetkým ľuďom na celom svete zabezpečili rýchly, rovnaký a cenovo dostupný prístup k budúcim očkovacím látkam a liekom proti ochoreniu COVID-19, hneď ako budú k dispozícii;

6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oficiálne podporili spoločný technologický fond pre COVID-19 (COVID-19 Technology Access Pool, C-TAP), čo umožní maximálne sa podeliť o poznatky, duševné vlastníctvo a údaje týkajúce sa zdravotníckych technológií súvisiacich s ochorením COVID-19 v prospech všetkých krajín a občanov;

7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých súčasných a budúcich výziev na financovanie a investície začlenili kolektívne záruky v prospech verejnosti, pokiaľ ide o verejné finančné prostriedky, ako je transparentnosť, prístupnosť a ustanovenia o cenovej dostupnosti a nevýhradné licencie na využívanie konečných produktov;

8. žiada o dialóg a spoluprácu s tretími krajinami; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli povinné licencie, pokiaľ sa tretie krajiny nepodelia o očkovaciu látku a/alebo liečbu či príslušné znalosti;

9. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali záťažové testy svojich systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom odhaliť slabé stránky a overiť, či sú pripravené na možný opätovný výskyt ochorenia COVID-19 a na akúkoľvek budúcu zdravotnú krízu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala túto činnosť a vytvorila spoločné parametre;

10. vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o minimálnych normách pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť na základe zistení záťažových testov, pričom by sa zachovala právomoc členských štátov v oblasti riadenia, organizácie a financovania ich systémov zdravotnej starostlivosti, avšak pri zaručení bezpečnosti pacientov, dôstojných pracovných a zamestnaneckých noriem v prípade zdravotníckych pracovníkov, ako aj odolnosti Európy voči pandémiám a iným krízam v oblasti verejného zdravia;

11. vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra začlenila primerané financovanie systému zdravotnej starostlivosti a ukazovatele a ciele dobrých životných podmienok;

12. vyzýva Komisiu, aby prijala spoločný súbor determinantov zdravia s cieľom monitorovať nerovnosti v oblasti zdravia podľa veku, pohlavia, sociálno-ekonomického postavenia a geografickej polohy a zaviesť metodiku auditu situácie v oblasti zdravia v členských štátoch s cieľom určiť a uprednostniť oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie a zvýšenie finančných prostriedkov; domnieva sa, že Komisia by mala vyhodnotiť účinnosť opatrení s cieľom znížiť nerovnosti v oblasti zdravia vyplývajúce z politík súvisiacich so sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi rizikovými faktormi;

13. vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia (EHRM) s cieľom reagovať na všetky druhy zdravotných kríz, posilniť prevádzkovú koordináciu na úrovni EÚ a monitorovať vytvorenie a spustenie strategickej rezervy liekov a zdravotníckych pomôcok a zabezpečiť jej riadne fungovanie; nazdáva sa, že európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia by mal formalizovať pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, v rozhodnutí o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia[6] a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany;

14. vyzýva na vytvorenie oddelenia pre riadenie krízy v oblasti zdravia, aby riadilo európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, pričom by ho viedli komisár pre zdravie a komisár pre krízové riadenie za podpory centra ECDC, agentúry EMA a skupiny odborníkov; žiada, aby toto oddelenie malo pripravený núdzový plán pre prípad pandémie s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu;

15. vyzýva na vytvorenie digitálnej výmennej platformy, ako je portál údajov o ochorení COVID-19, s cieľom uľahčiť výmenu epidemiologických údajov, odporúčaní zdravotníckym pracovníkom a nemocniciam a presných informácií o stave kapacít, ktoré možno mobilizovať, a zásob liekov;

16. domnieva sa, že Únia by mala mať možnosť spoľahnúť sa na mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom európskeho zdravotníckeho zboru vytvoreného na poskytovanie rýchlej lekárskej pomoci a odborných znalostí v oblasti verejného zdravia všetkým členským štátom;

17. žiada, aby sa spoločné obstarávanie EÚ používalo na nákup očkovacích látok a liekov proti ochoreniu COVID-19 a aby sa využívalo systematickejšie s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty navzájom konkurovali, a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä v prípade nových inovačných antibiotík, nových očkovacích látok a medikamentov s liečivými účinkami a liekov na zriedkavé choroby;

18. vyzýva Komisiu, aby navrhla nové nariadenie o cezhraničných ohrozeniach zdravia s cieľom nahradiť rozhodnutie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, okrem iného s cieľom urýchliť a zefektívniť spoločné obstarávanie EÚ v prípade zdravotných kríz, zaručiť efektívnosť a transparentnosť procesu a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k novým spôsobom liečby;

19. naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala svoj mandát k návrhu HTA, aby sa rokovania mohli uzavrieť do konca roka;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili nový návrh na revíziu smernice 89/105/EHS o transparentnosti cien, zaručili transparentnosť nákladov na výskum a vývoj a členským štátom vytvorili rovnakú pozíciu pri rokovaniach s výrobcami o liekoch, ktoré sa neobstarávajú spoločne;

21. trvá na tom, aby sa urýchlene vykonávalo dlho odkladané nariadenie o klinickom skúšaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinického skúšania, a to bez ohľadu na výsledok, a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie; zdôrazňuje, že negatívne alebo nepresvedčivé výsledky klinického skúšania sú dôležitými znalosťami, ktoré môžu pomôcť zlepšiť budúci výskum;

22. požaduje farmaceutickú stratégiu EÚ na riešenie problémov v rámci EÚ a svetových farmaceutických dodávateľských reťazcov, ktorá by mala zahŕňať legislatívne opatrenia, politiky a stimuly na zvýšenie výroby základných účinných farmaceutických látok a liekov v Európe a diverzifikáciu dodávateľského reťazca, aby bola neprestajne zaručovaná ponuka a cenovo dostupný prístup; domnieva sa, že farmaceutická stratégia EÚ by nemala mať vplyv na opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci strategického prístupu k liekom v životnom prostredí;

23. nabáda všetky krajiny, aby sa pripojili k dohode WTO o odstránení zdaňovania liekov a naliehavo žiada, aby sa rozsah tejto dohody rozšíril na všetky farmaceutické výrobky a liečivá;

24. žiada Komisiu, aby vypracovala cielené usmernenia k smernici o verejnom obstarávaní, ktoré sa týkajú zadávania zákaziek vo farmaceutickom odvetví; žiada, aby sa tieto usmernenia zakladali na „ekonomicky najvýhodnejšej ponuke“ (kritériá MEAT), čo by verejnému obstarávateľovi umožnilo zohľadniť kritériá, ktoré odrážajú kvalitatívne, technické a udržateľné aspekty predkladania ponúk, ako aj cenu;

25. vyzýva členské štáty, aby podporovali a zabezpečovali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane prístupu k antikoncepcii a núdzovej antikoncepcii; považuje takéto služby za základné služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sa majú zachovať v časoch krízy;

26. vyzýva Komisiu, aby navrhla revidovaný mandát pre ECDC s cieľom zvýšiť jeho rozpočet, počet zamestnancov a právomoci, čo by tomuto centru umožnilo okrem iného rozšíriť svoje právomoci na neprenosné ochorenia, vypracovať povinné usmernenia pre členské štáty a uschopnilo by ho to na koordináciu laboratórneho výskumu v časoch zdravotných kríz;

27. požaduje silnejšiu úlohu agentúry EMA pri monitorovaní a predchádzaní nedostatku liekov a pri koordinácii navrhovania a schvaľovania klinického skúšania EÚ v čase krízy;

28. nazdáva sa, že by sa malo preskúmať vytvorenie európskeho ekvivalentu Úradu USA pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj, ktorý by bol zodpovedný za obstarávanie a vývoj protiopatrení proti bioterorizmu, chemickým, jadrovým a rádiologickým hrozbám, ako aj pandemickej chrípke a novým chorobám;

29. žiada, aby sa posilnila úloha Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci neboli vystavení riziku;

30. vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nový akčný plán pre pracovnú silu v oblasti zdravotnej starostlivosti v EÚ, v ktorom sa zohľadnia skúsenosti z pandémie s cieľom poskytnúť zdravotníckym pracovníkom nový primeraný strategický a operačný rámec;

31. žiada, aby sa akčné plány EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie posilnili prostredníctvom právne záväzných opatrení s cieľom obmedziť používanie antimikrobiálnych látok len na striktne nevyhnutné prípady a podporiť inovácie nových antibiotík;

32. žiada o prijatie očkovacieho preukazu EÚ;

33. vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s občianskou spoločnosťou navrhla vytvorenie európskeho priestoru pre zber údajov o zdraví, ktorý bude plne rešpektovať európsky rámec ochrany údajov, s cieľom zlepšiť štandardizáciu, interoperabilitu, výmenu údajov a prijatie a presadzovanie medzinárodných noriem v oblasti zdravotných údajov;

34. žiada prijatie akčného plánu EÚ pre transparentnosť zdravotných informácií a boj proti dezinformáciám;

35. je pevne presvedčený o prístupe „jedno zdravie“, ktorý spája ľudské zdravie, zdravie zvierat a ochranu životného prostredia; domnieva sa, že opatrenia proti zmene klímy, zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľným metódam výroby potravín majú zásadný význam z hľadiska ochrany ľudí pred novými patogénmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“ v EÚ;

36. zdôrazňuje potrebu uprednostniť prevenciu, ktorá je prospešná pre zdravie občanov aj vnútroštátne rozpočty pre oblasť zdravia; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na riešenie zdravotných faktorov, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu, zlá výživa, znečistenie ovzdušia, vystavenie nebezpečným chemickým látkam a nerovnosti v oblasti zdravia, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia;

37. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na európskej úrovni vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ; v kontexte odolnej Európy trvá na tom, že je potrebné posilniť európsku produkciu s cieľom premiestniť a vybudovať silný zdravotnícky priemysel;

38. vyzýva na koordinovaný prístup založený na spolupráci a otvorenosti v oblasti výskumu a inovácií s výraznejšou úlohou Komisie a členských štátov pri koordinácii zdravotného a epidemiologického výskumu, aby sa zabránilo duplicite a podporoval výskum zameraný na výsledky vrátane potrebných liekov, vakcín, zdravotníckych pomôcok a zariadení;

39. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv stimulov v oblasti duševného vlastníctva na biomedicínske inovácie vo všeobecnosti a aby preskúmala vierohodné a účinné alternatívy výlučnej ochrany na účely financovania medicínskeho výskumu a vývoja, napríklad viaceré nástroje založené na mechanizmoch oddelenia nákladov a cien;

40. rozhodne víta výrazné zvýšenie navrhovaného rozpočtu na nový program EU4Health; zdôrazňuje však, že navýšenie rozpočtu EÚ pre oblasť zdravia by sa nemalo obmedziť na nadchádzajúci VFR, ale že sú potrebné dlhodobé investície a záväzky; požaduje zriadenie špecializovaného fondu EÚ na posilnenie nemocničnej infraštruktúry a zdravotníckych služieb na základe jasných kritérií;

41. poukazuje na zásadnú úlohu výskumu v oblasti zdravia a žiada väčšiu súčinnosť s výskumom uskutočňovaným v členských štátoch, ako aj vytvorenie siete zdravotných akadémií EÚ v rámci globálneho plánu v oblasti zdravia;

42. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva európsky priemysel v oblasti farmaceutík a v iných oblastiach súvisiacich so zdravím; žiada jasný regulačný rámec pre európske podniky, ako aj zdroje určené špecificky na vedu a výskum v oblasti zdravia, lebo prosperujúci a technicky vyspelý európsky zdravotnícky priemysel a konkurencieschopná výskumná komunita majú zásadný význam;

43. víta záväzok Komisie predložiť akčný plán EÚ proti rakovine;

44. žiada zavedenie akčného plánu EÚ pre oblasť duševného zdravia na roky 2021 – 2027 venujúceho rovnakú pozornosť biomedicíne a psychosociálnym faktorom zlého duševného zdravia;

45. požaduje akčný plán EÚ pre oblasť zdravého starnutia s cieľom zvýšiť kvalitu života starších ľudí;

46. žiada o akčný plán EÚ pre oblasť zriedkavých a zanedbávaných chorôb;

47. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zlepšenie nezávislého financovania európskych skupín pacientov;

48. vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu navrhla nový strategický rámec pre oblasť zdravia a bezpečnosti;

49. domnieva sa, že ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa mali zohľadniť v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, kde by sa mohli predložiť jasné návrhy na posilnenie politiky EÚ v oblasti zdravia;

50. zdôrazňuje medzinárodný rozmer zdravia; domnieva sa, že spolupráca s tretími krajinami pri výmene poznatkov a najlepších postupov týkajúcich sa pripravenosti a reakcie systémov zdravotnej starostlivosti by sa mala posilniť; vyzýva EÚ, aby v plnej miere spolupracovala s WHO a inými medzinárodnými orgánmi s cieľom bojovať proti infekčným chorobám, dosiahnuť všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých a celosvetovo posilniť zdravotné systémy;

51. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

[1] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

[2] https://www.who.int/docs/default-source/climate-change/who-manifesto-for-a-healthy-and-green-post-covid-recovery.pdf?sfvrsn=f32ecfa7_6.

[3] Štúdia s názvom Uvoľnenie potenciálu zmlúv EÚ: analýza možností činnosti podľa jednotlivých článkov, Výskumná služba Európskeho parlamentu, uverejnené 28. mája 2020, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/651934/EPRS_STU(2020)651934_EN.pdf.

[4] Štúdia s názvom Európska dividenda vo výške dva bilióny eur: Prehľad nákladov spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, 2019 – 2024, Výskumná služba Európskeho parlamentu, uverejnené 18. apríla 2019, https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_STU(2019)631745.

 

[5] Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.

[6] Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

Posledná úprava: 8. júla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia