Postup : 2020/2708(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0246/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0246/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0239

<Date>{14/09/2020}14.9.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0246/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0249/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0250/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 183kWORD 56k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0246/2020 (GUE/NGL)

B9-0249/2020 (PPE)

B9-0250/2020 (Renew)</TablingGroups>


<Titre>o kultúrnej obnove Európy</Titre>

<DocRef>(2020/2708(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Tomasz Frankowski, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Petra Kammerevert</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Laurence Farreng, Stéphane Séjourné, Irena Joveva, Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Radka Maxová, Monica Semedo, Petras Auštrevičius, Ramona Strugariu, Claudia Gamon, Nicola Danti, Klemen Grošelj, Sylvie Brunet, Frédérique Ries, Izaskun Bilbao Barandica, Marie-Pierre Vedrenne, Chrysoula Zacharopoulou, Clotilde Armand, Fabienne Keller, Martina Dlabajová, Irène Tolleret</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Niklas Nienaß</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Dace Melbārde, Elżbieta Kruk, Andrey Slabakov</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Niyazi Kizilyürek, Alexis Georgoulis</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o kultúrnej obnove Európy

(2020/2708(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na preambulu a články 2, 3 a 4 Zmluvy o Európskej únii,

 so zreteľom na články 6 a 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a najmä na jeho článok 19,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 22,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Budovanie silnejšej Európy:  význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry (COM(2018)0268),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Nová európska stratégia pre kultúru (COM(2018)0267),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 s názvom Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou (COM(2017)0673),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o doprave a cestovnom ruchu v roku 2020 a v ďalšom období[3],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (ďalej len „nariadenie”)[4],

 so zreteľom na závery Európskej rady zo 17., 18., 19., 20. a 21. júla 2020,

 so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2018 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 (2018/C 460/10),

 so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Identifikácia potrieb na obnovu Európy, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

 so zreteľom na správu z roku 2015 s názvom Kultúrne dedičstvo je pre Európu dôležité,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže kultúra je pre Európsku úniu strategickým sektorom, tvorí dôležitú súčasť nášho hospodárstva a zároveň obohacuje demokratické, udržateľné, slobodné a inkluzívne spoločnosti a odráža naše európske hodnoty, rozmanitosť, históriu, slobodu a spôsob života;

B. keďže kultúra a sloboda umenia významne prispievajú k vitalite spoločnosti a umožňujú všetkým vrstvám spoločnosti vyjadrovať svoju identitu, čím prispievajú k sociálnej súdržnosti a medzikultúrnemu dialógu a pripravujú pôdu pre čoraz zomknutejšiu Európsku úniu;

C. keďže kultúra má vlastnú hodnotu ako vyjadrenie ľudskosti, demokracie a občianskej angažovanosti, ktorá môže byť kľúčom k napredovaniu v trvalo udržateľnom rozvoji;

D. keďže kultúra posilňuje sociálny kapitál spoločností, uľahčuje demokratické občianstvo, podporuje tvorivosť, blaho a kritické myslenie, nabáda k integrácii a súdržnosti a podporuje rozmanitosť, rovnosť a pluralizmus;

E. keďže kultúrna účasť bola uznaná za jeden z hlavných urýchľovačov sociálnych zmien a budovania inkluzívnych a odolných spoločností;

F. keďže kultúra a kultúrne a kreatívne sektory a priemysel sú dôležitými prostriedkami boja proti všetkým formám diskriminácie vrátane rasizmu a xenofóbie a sú platformou pre slobodu prejavu;

G. keďže pandémia odhalila skutočnú sociálnu hodnotu kultúrnych a kreatívnych sektorov a priemyslu pre európsku spoločnosť, ako aj ich hospodársky význam; keďže hospodárska časť kultúry je pre Európsku úniu a jej hospodárstvo strategickým odvetvím, ktoré zabezpečuje zmysluplné pracovné miesta pre milióny Európanov a udržateľné financovanie európskej rozmanitosti, pričom odráža naše európske hodnoty, históriu a slobody;

H. keďže európske subjekty v oblasti kultúrnej a kreatívnej činnosti zachovávajú a podporujú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v Európe a podieľajú sa na posilňovaní európskej identity na všetkých úrovniach; keďže tieto subjekty predstavujú neoceniteľnú silu sociálnej súdržnosti, udržateľného rozvoja a hospodárskeho rastu v Európskej únii a jej členských štátoch a sú dôležitým zdrojom globálnej konkurencieschopnosti;

I. keďže európske kultúrne a kreatívne sektory a priemysel predstavujú približne 4 % európskeho hrubého domáceho produktu, čo je podobná úroveň ako IKT a ubytovacie a stravovacie služby; keďže v roku 2019 bolo v EÚ-27 zamestnaných v oblasti kultúry 7,4 milióna ľudí, čo predstavuje 3,7 % celkovej zamestnanosti v EÚ-27; keďže v roku 2019 bol podiel samostatne zárobkovo činných osôb v oblasti kultúry v EÚ-27 viac ako dvojnásobný oproti priemeru v hospodárstve ako celku[5];

J. keďže podľa vlastných odhadov Komisie kultúrne a kreatívne sektory a priemysel, ktoré predstavujú 509 miliárd EUR pridanej hodnoty k HDP, v druhom štvrťroku 2020 pravdepodobne prišli o 80 % obratu v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a opatrení na zamedzenie šírenia nákazy;

K. keďže v sektore kultúrneho dedičstva je zamestnaných viac ako 300 000 Európanov, pričom je s nim nepriamo spojených 7,8 milióna pracovných miest v Európe; keďže európska tvorivá pracovná sila v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a priemysle je v súčasnosti nedostatočne zastúpená štatistickými systémami;

L. keďže kultúrne a kreatívne sektory a priemysel sú úzko prepojené a preukázalo sa, že sú prínosom pre iné odvetvia, napríklad cestovný ruch a dopravu; keďže podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu si štyria z desiatich turistov vyberajú destináciu na základe jej kultúrnej ponuky a dve tretiny Európanov sa domnievajú, že prítomnosť kultúrneho dedičstva má vplyv na ich výber dovolenkovej destinácie; keďže Európa zostáva najpopulárnejšou destináciou kultúrneho cestovného ruchu na svete;

M. keďže rôznorodé kultúrne prostredie Európy bolo vážne zasiahnuté pandémiou COVID-19 a bez verejných investícií a pomoci hrozí mnohým subjektom v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a priemysle zruinovanie; keďže prerušenie činnosti tohto sektora zasiahlo aj iné odvetvia, napríklad dopravu, cestovný ruch a vzdelávanie;

N. keďže kultúrne a kreatívne sektory a priemysel sú atypickým odvetvím založeným na ich osobitnom hospodárskom modeli, potrebách a veľkostiach, ale v zásade ich tvoria najmä malé štruktúry (MSP, mikroorganizácie a samostatne zárobkovo činné osoby), ktoré nemajú žiadny alebo len malý prístup na finančné trhy a často majú nepravidelné a zmiešané príjmy pochádzajúce z rôznych zdrojov, ako sú verejné dotácie, súkromné sponzorstvo, príjmy z publika alebo autorské práva;

O. keďže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 vyhrotila už existujúce zraniteľné miesta kultúrnych a kreatívnych sektorov a priemyslu vrátane neistého živobytia umelcov a kultúrnych pracovníkov, ako aj na obmedzené rozpočty mnohých kultúrnych inštitúcií;

P. keďže celkové dôsledky pandémie COVID-19 na kultúrne a kreatívne sektory a priemysel sa len začínajú prejavovať, pričom celkový strednodobý a dlhodobý vplyv je stále neznámy; keďže to má vplyv na sociálne práva umelcov a profesionálov v oblasti kultúry, ktorí majú právo na spravodlivú finančnú kompenzáciu za svoju prácu, a na ochranu rozmanitosti kultúrnych prejavov;

Q. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 už má a bude mať dlhotrvajúci negatívny vplyv na kultúrnu a tvorivú produkciu, šírenie a príjmy, a tým aj na európsku kultúrnu rozmanitosť;

R. keďže divadlá, operné scény, kiná, koncertné sály, múzeá, pamiatky kultúrneho dedičstva a iné umelecké centrá sa z dôvodu opatrení na zamedzenie šírenia nákazy zatvárali ako prvé a znovu sa otvárajú medzi poslednými; keďže mnohé kultúrne a umelecké podujatia, ako sú veľtrhy, festivaly, koncerty a vystúpenia, boli zrušené alebo odložené na oveľa neskorší dátum; keďže zdravotné a bezpečnostné opatrenia zavedené s cieľom predchádzať a zabrániť novému šíreniu neumožnia centrám fungovať v dohľadnej budúcnosti s plnou kapacitou;

S. keďže počas pandémie sa mnohí Európania ocitli v situácii, keď bol pohyb obmedzený, a spoločné využívanie kultúrneho a kreatívneho obsahu sa stalo podporou pre mnohých občanov; keďže vďaka autorom, umelcom, účinkujúcim a iným tvorcom sa možnosti prístupu ku kultúrnemu obsahu na internete znásobili a kultúrny obsah sa stal prístupnejším a často bezplatným; keďže to v ešte vo väčšej miere znižuje príjmy tvorcov; keďže dostupnosť kultúrneho obsahu online sa nepremietla do zvýšenia príjmov držiteľov práv a účinkujúcich;

T. keďže rozdiely v prístupe k digitálnym infraštruktúram obmedzili základné práva na prístup ku kultúre, právo na účasť v kultúre a právo na umelecký prejav;

U. keďže jednotlivé návrhy rozpočtu programu Kreatívna Európa v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) jasne nespĺňajú očakávania tohto sektora ani Parlamentu a Parlament vyzval na potrebné zdvojnásobenie jeho financovania v porovnaní s úrovňou vyčlenenou vo VFR na roky 2014 – 2020;

V. keďže revidovaný návrh VFR predložený Komisiou obsahuje 20 % zníženie prostriedkov pre Európsky zbor solidarity, 13 % zníženie pre program Kreatívna Európa a 7 % zníženie pre program Erasmus+ v porovnaní s návrhom VFR, ktorý Komisia predložila v roku 2018; keďže pozícia Európskej rady, ako ju formulovala 17. júla 2020, len zodpovedá návrhu Komisie z roku 2018; keďže Kreatívna Európa je jediným programom EÚ, ktorý poskytuje priamu podporu pre kultúrne a kreatívne sektory a priemysel v celej Európe; keďže ani iniciatívy, ktoré má program Kreatívna Európa pokryť, ani jeho rozpočet nezabezpečujú požadovanú podporu v rámci programu, po ktorom je už teraz nadmerný dopyt, pričom je nedostatočne financovaný;

W. keďže pandémia predstavuje príležitosť prehodnotiť budúcnosť kultúry a keďže vytvorenie odolnejšieho kultúrneho ekosystému si vyžaduje obsiahlejšie úvahy o budúcnosti planéty a naliehavosti reakcie na klimatickú krízu;

X. keďže kultúrne a kreatívne sektory a priemysel sú nevyhnutné na dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti; keďže musia byť naďalej riadne financované, označené za bezpečnú investíciu s cieľom pripravenosti na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo v súlade s Európskou zelenou dohodou a s cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja;

1. vyjadruje svoju úprimnú solidaritu s účinkujúcimi, umelcami, tvorcami, autormi, vydavateľmi, ich spoločnosťami a všetkými ostatnými kultúrnymi tvorcami a pracovníkmi vrátane amatérskych tvorcov, ktorí boli všetci vážne postihnutí globálnou pandémiou COVID-19, a vyjadruje uznanie ich činnosti a solidaritu v ťažkých časoch, ktoré zažívajú milióny Európanov;

2. zdôrazňuje, že obnova a revitalizácia európskej kultúrnej politiky po pandémii sú úzko spojené s ostatnými výzvami, ktorým čelí Európska únia a svet, počnúc klimatickou krízou; je presvedčený, že budúca politika v oblasti kultúry musí byť hlboko prepojená so sociálnymi výzvami, ako aj so zelenou a digitálnou transformáciou;

3. domnieva sa, že je nevyhnutné vyčleniť pre kultúrne a kreatívne sektory a priemysel významnú časť opatrení na oživenie hospodárstva, ktoré plánujú európske inštitúcie, a spojiť ich s rozsiahlymi a rýchlymi opatreniami v prospech európskych kultúrnych a kreatívnych síl, ktoré im umožnia pokračovať v práci v nadchádzajúcich mesiacoch, prežiť v týchto časoch krízy a vytvárať odolnosť v tomto odvetví; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby koordinovali svoje opatrenia pri podpore kultúrnych a kreatívnych sektorov a priemyslu;

4. víta úsilie Komisie a Európskej rady o vypracovanie plánu obnovy Next Generation EU; je však veľmi znepokojený skutočnosťou, že nebola jasne vyčlenená žiadna konkrétna suma na priamu podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov a priemyslu; v tejto súvislosti trvá na tom, že cielené opatrenia členských štátov by mali byť jasne zamerané na subjekty pôsobiace v oblasti kultúrnej a kreatívnej činnosti a mali by vo veľkej miere a rýchlo využívať fondy obnovy;

5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na kultúrne a kreatívne sektory a priemysel vyčlenili aspoň 2 % prostriedkov z Mechanizmu na obnovu a odolnosti určených na obnovu, a to podľa ich osobitných potrieb; zdôrazňuje, že tento percentuálny podiel by mal odrážať význam kultúrnych a kreatívnych sektorov a priemyslu pre HDP EÚ vzhľadom na to, že predstavujú 7,8 milióna pracovných miest a 4 % HDP; opätovne zdôrazňuje potrebu presného plánovania a finančných plánov určených na zabezpečenie kontinuity činností v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a priemysle a na zabezpečenie predvídateľnosti pre ľudí pôsobiacich v tejto oblasti;

6. víta vytvorenie REACT-EU ako priameho akčného plánu s cieľom poskytnúť dodatočné finančné prostriedky pre najviac postihnuté regióny a hospodárske odvetvia; víta skutočnosť, že kultúra bola označená za dôležitý a postihnutý sektor; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že neboli prijaté žiadne opatrenia na zabezpečenie toho, aby kultúrne a kreatívne sektory a priemysel mali z tejto iniciatívy prospech; naliehavo vyzýva členské štáty, aby kultúrne a kreatívne sektory a priemysel považovali za strategické sektory a priority v rámci plánu obnovy EÚ a aby určili jasný rozpočet spojený s rýchlymi a konkrétnymi opatreniami zameranými na oživenie týchto subjektov, z ktorých by mali mať prospech všetky zainteresované strany vrátane nezávislých umelcov a ktoré by sa zameriavali nielen na ich hospodárske oživenie, ale aj na zlepšenie pracovných podmienok ľudí pracujúcich v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a priemysle;

7. kritizuje skutočnosť, že program Kreatívna Európa nedostal žiadne dodatočné finančné prostriedky z fondu pre Next Generation EU, a žiada, aby sa celkový rozpočet programu Kreatívna Európa zvýšil na 2,8 miliardy EUR;

8. žiada členské štáty zabezpečiť, aby sa osobitné domáce sociálne, fiškálne a hospodárske pravidlá, ktoré sa zvyčajne uplatňujú na kultúrne a kreatívne subjekty, dali predĺžiť počas krízy a po nej; žiada, aby členské štáty zahrnuli MSP pôsobiace v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a priemysle do osobitných plánov obnovy MSP, ktoré už plnia; žiada, aby členské štáty zvážili poskytovanie finančnej podpory kultúrnym centrám a podujatiam pri vykonávaní nových opatrení v oblasti zdravia a bezpečnosti;

9. vyzýva na väčšiu koordináciu s cieľom stanoviť najlepšie postupy a konkrétne riešenia, ktoré môžu podporiť odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu v súčasnej situácii a prípadné budúce oživenie; víta sektorové kampane #saveEUculture a #double4culture, ako aj úsilie Komisie o podporu odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu prostredníctvom kampane #CreativeEuropeAtHome;

10. so znepokojením konštatuje, že sociálne záchranné siete boli často nedostupné pre kreatívnych pracovníkov v neštandardných formách zamestnania; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia pre všetkých kreatívnych pracovníkov vrátane tých, ktorí pôsobia v neštandardných formách zamestnania;

11. vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky rámec pracovných podmienok v odvetviach kultúrneho a kreatívneho priemyslu na úrovni EÚ, ktorý by odrážal špecifiká tohto priemyslu a zaviedol by usmernenia a zásady s cieľom zlepšiť pracovné podmienky s osobitným dôrazom na nadnárodné zamestnávanie;

12. konštatuje, že cestovné obmedzenia naďalej brzdia európsku kultúrnu spoluprácu a majú vážny vplyv na medzinárodnú mobilitu a turné, ktoré predstavujú hlavný zdroj príjmov pre kultúrne subjekty; konštatuje, že financovanie medzinárodnej spolupráce, turné a koprodukcie sa často krátilo a bolo presmerované do fondov na preklenutie ťažkostí súvisiacich s pandémiou; je znepokojený škodlivým vplyvom týchto opatrení na európsku kultúrnu spoluprácu; vyzýva členské štáty, aby obmedzili neopodstatnené obmedzenia v rámci schengenského priestoru, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty pre organizáciu bezpečných cezhraničných turné, živých kultúrnych podujatí a kultúrnych aktivít;

13. vyzýva Komisiu, aby podporovala mobilitu umelcov, ktorá im umožní výmenu postupov a techník, a aby výrazne podporovala ich začlenenie do trhu práce; dôrazne podporuje súbežné vzájomné uznávanie umeleckých kvalifikácií;

14. víta vytvorenie nástroja dočasnej podpory EÚ na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), ktorý je určený na podporu krátkodobých pracovných opatrení zavedených členskými štátmi, najmä tých, ktoré sa týkajú MSP a samostatne zárobkovo činných osôb; domnieva sa, že tento nástroj, ktorý sa týka čo najväčšieho počtu aktérov v oblasti kultúry vrátane nezávislých autorov, interpretov, umelcov a iných tvorcov, by mohol aktérom kultúrneho a kreatívneho priemyslu umožniť naďalej pôsobiť v ich oblasti činnosti a zároveň kompenzovať ich stratu príjmov a zabrániť strate odborných znalostí; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané záruky, aby sa nástroj SURE mohol stať rýchlo funkčný a dostupný pre všetky právne subjekty vrátane neformálnych subjektov pôsobiacich v odvetviach kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

15. zastáva názor, že aktuálna pandémia a jej vplyv na naše hospodárstva by sa nemali používať ako argument na ďalšie znižovanie vnútroštátnych alebo európskych verejných výdavkov na kultúru; zdôrazňuje kľúčovú úlohu programu Kreatívna Európa a jeho podprogramov MEDIA a Kultúra, ako aj medzisektorových oblastí pri zabezpečovaní európskej spolupráce a dostatočného stupňa stability v sektore prostredníctvom prístupu k európskemu financovaniu a umožnením, aby sa v rámci projektov budovali dlhodobé partnerstvá; vyzýva Komisiu, aby začlenila odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu do všetkých aspektov VFR; v tejto súvislosti pripomína, že Parlament požiadal o potrebné zdvojnásobenie rozpočtu vyčleneného na program Kreatívna Európa v rámci budúceho VFR, a dôrazne potvrdzuje svoju pozíciu pri podpore odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ako aj ich pracovníkov; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa programy finalizovali a prijali čo najskôr s cieľom zabezpečiť hladký prechod od ich predchodcov; zdôrazňuje, že ak sa začiatok nového finančného obdobia oneskorí, Komisia musí zabezpečiť prechod s cieľom preklenúť medzeru medzi súčasným programom Kreatívna Európa a novým programom;

16. výzva Komisiu, aby identifikovala a jasne komunikovala širokú škálu zmiešaných zdrojov financovania, ktoré môžu byť prínosom pre odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu; trvá na tom, že budúce znalostné a inovačné spoločenstvo venované kultúrnym a kreatívnym sektorom v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu by v tejto súvislosti malo zohrávať vedúcu úlohu; vyzýva Komisiu, aby do programu Horizont Európa zahrnula financovanie aktérov kultúrneho a kreatívneho priemyslu pôsobiacich v oblasti kultúrneho experimentovania, inovácií a umeleckého výskumu; opakuje, že je potrebné zvýšiť súčinnosť na európskej úrovni a zároveň podporovať nové inovatívne a digitálne riešenia, ktoré môžu tomuto sektoru pomôcť v súčasnosti i budúcnosti;

17. uznáva význam digitalizácie pri tvorbe, produkcii, šírení a dostupnosti kultúrnych a kreatívnych diel a vyzýva Komisiu, aby ďalej identifikovala financovanie digitalizácie európskych kultúrnych diel a uľahčovala prístup MSP a organizácií k digitálnym zručnostiam a infraštruktúre;

18. poznamenáva, že väčšina doteraz navrhnutých podporných opatrení bola založená na požičiavaní, čo je možnosť, ktorá nie je udržateľná pre všetky zainteresované strany v kultúrnych ekosystémoch; požaduje rozsiahlu a primárnu podporu odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu založenú na grantoch s cieľom zabezpečiť živobytie miestnych komunít;

19. víta nové podporné opatrenia v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory (CCS GF), ktorých cieľom je zlepšiť prístup MSP v odvetviach kultúrneho a kreatívneho priemyslu k dostupnému dlhovému financovaniu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol dostupný vo väčšom rozsahu s cieľom pokryť všetky členské štáty a regióny a MSP všetkých veľkostí; vyzýva na posilnené zavádzanie záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory v rámci Programu InvestEU, čo by odvetviam kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytlo väčšiu flexibilitu;

20. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že MSP pôsobiace v oblasti kultúrnej a kreatívnej činnosti budú mať prospech zo zvýšenej podpory z hľadiska dlhového financovania prostredníctvom budúcich nástrojov na poskytovanie záruk v rámci Programu InvestEU na roky 2021 – 2027;

21. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedošlo k žiadnemu ďalšiemu pokroku, ktorý by mimovládnym a menším organizáciám umožnil prístup k finančným zdrojom; žiada preto členské štáty a Komisiu, aby prehodnotili svoje súčasné kritériá a politiky, pokiaľ ide o záruky, a to najmä pre tie MSP, ktoré majú vyššie rizikové profily s malým alebo žiadnym prístupom na finančné trhy a ktoré vytvárajú nehmotné aktíva;

22. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zmiernenie neustále sa zhoršujúceho vplyvu krízy na odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu v čase, keď má pokračujúce rušenie festivalov a kultúrnych podujatí katastrofálne finančné následky, najmä pre sektor hudby a scénického umenia a pre nezávislých umelcov; domnieva sa, že by sa mali zriadiť európske digitálne platformy venované scénickému umeniu s cieľom čo najviac zdieľať európsky kultúrny obsah a kreatívne produkty; žiada, aby takéto platformy boli navrhnuté so zreteľom na spravodlivé odmeňovanie umelcov, tvorcov a spoločností; žiada, aby sa výraznejšie zapájal spolu s príslušnými aktérmi do hľadania riešení na podporu činností, a to najmä umelcov a tvorcov zasiahnutých zrušením významných festivalov a kultúrnych podujatí;

23. vyzýva Komisiu, aby určila, či sú vnútroštátne spôsoby rozdeľovania finančných prostriedkov na financovanie kultúry dostupné všetkým tvorcom a či je prideľovanie nezávislé, slobodné a spravodlivé; vyzýva Komisiu, aby pracovala na lepších kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch s cieľom zabezpečiť spoľahlivý a stabilný tok údajov týkajúcich sa odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

24. pripomína členským štátom, že na pomoc odvetviam kultúrneho a kreatívneho priemyslu, aby sa mohli zotaviť z krízy, sa môžu použiť iné opatrenia, ako sú znížené sadzby DPH na všetok kultúrny tovar a služby, lepšie oceňovanie nehmotných aktív a daňové úľavy na kultúrnu produkciu;

25. poukazuje na skutočnosť, že cestovný ruch predstavuje 10,3 % HDP Európskej únie, z čoho viac než 40 % súvisí s ponukou kultúry; domnieva sa, že postupné oživenie cestovného ruchu je príležitosťou na aktívnu propagáciu európskej kultúry a dedičstva a zároveň kladie základy udržateľného európskeho cestovného ruchu; v tejto súvislosti vyzýva na spustenie ročného programu tvorby hodnôt európskej kultúry a dedičstva, ktorý odráža európsku kultúrnu rozmanitosť; žiada, aby štrukturálne fondy v čo najväčšej miere zahŕňali do projektov, ktoré podporujú, zachovanie kultúry a umeleckú tvorbu; zdôrazňuje významnú pridanú hodnotu historického a kultúrneho cestovného ruchu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli integrovanú politiku s cieľom podporiť oživenie tohto sektora;

26. domnieva sa, že by sme mali využiť túto príležitosť na propagáciu európskeho kultúrneho obsahu na celom svete prostredníctvom podpory európskej produkcie a rozvoja európskych vysielacích sietí; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom čo najplynulejšie transponovať príslušné právne predpisy, ako je revízia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách[6], smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu[7] a smernica o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii[8]; zdôrazňuje potenciál filmového a audiovizuálneho priemyslu a požaduje celoeurópske partnerstvo zamerané na podporu európskych tvorcov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že vykonávanie týchto smerníc a pripravovaných legislatívnych návrhov musí zachovávať a podporovať kolektívne mechanizmy na zabezpečenie primeranej ochrany jednotlivých tvorcov;

27. uznáva oslabený stav mediálneho ekosystému a zúfalý stav miestnych a regionálnych spravodajských médií, ako aj médií pôsobiacich na menších trhoch; domnieva sa, že keďže slobodné, nezávislé a dostatočne financované médiá sú tiež obranou proti šíreniu a účinnosti dezinformácií, Komisia by mala v tejto súvislosti predložiť strednodobé a dlhodobé stratégie vrátane osobitných iniciatív na podporu miestnych a regionálnych médií a médií pôsobiacich na malých trhoch; domnieva sa, že by sa malo zvážiť zriadenie fondu pre spravodajské médiá, ktorý by bol založený na princípe nezávislého vzťahu; podporuje pripravované návrhy Komisie v rámci balíka predpisov, ktoré tvoria akt o digitálnych službách, a to najmä nové a revidované pravidlá týkajúce sa online platforiem a online reklamy; zastáva názor, že pozornosť by sa mala venovať koncentrácii vlastníctva médií, ktorá často znižuje pluralitu a rozmanitosť spravodajstva a môže mať aj negatívny vplyv na informačný trh; podporuje plánovaný akčný plán pre mediálny a audiovizuálny sektor a jeho stanovené ciele, ktorými je zvýšenie konkurencieschopnosti a pomoc sektoru digitálnej transformácie;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a presadzovali slobodu umeleckého prejavu, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj demokracie a úspešné zotavenie spoločností z bezprecedentnej krízy; zdôrazňuje význam európskeho financovania pre podporu a zachovanie slobody a rozmanitosti kultúry a médií; domnieva sa, že odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu patria medzi najdynamickejšie odvetvia hospodárstva, že by mali podporovať rodovú rovnosť a že by mohli byť silným katalyzátorom udržateľného rozvoja a spravodlivej transformácie;

29. zdôrazňuje potenciál kultúrnej rozmanitosti, pokiaľ ide o celosvetový dosah odvetví európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu, a vyzýva na vyvážený prístup, ktorý by integroval širokú škálu aktérov rôznej veľkosti a z rôznych regiónov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riadne vyhodnotila existujúce programy a opatrenia EÚ, ako je značka „Európske dedičstvo“, a aby začlenila finančné hodnotenie s cieľom umožniť lepšiu komunikáciu o dedičstve a kultúrnych trasách, aby občania mali možnosť lepšie porozumieť opatreniam EÚ; vyzýva ďalej Komisiu, aby navrhla ambicióznu a inkluzívnu komunikačnú a propagačnú politiku pre kultúru v Európe, ktorá by európskemu kultúrnemu obsahu, podujatiam a priestorom umožnila nadobudnúť skutočne európsky a globálny dosah;

30. zastáva názor, že opatrenia prijaté členskými štátmi a Komisiou na pomoc aktérom kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe by mali podporovať aktérov a iniciatívy, ktoré odrážajú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Európy vrátane jazykov menšín a malých jazykov;

31. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s európskymi hlavnými mestami kultúry s cieľom nájsť praktické riešenia a pomôcť im čo najviac obmedziť narušenie spôsobené pandémiou, najmä s mestami, ktoré sú držiteľmi titulu v rokoch 2020 a 2021, a to prostredníctvom úzkeho dialógu s organizátormi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali k dispozícii viac podporných mechanizmov a finančných riešení; opakuje skutočnosť, že vzhľadom na súčasné okolnosti sa v kalendári európskych hlavných miest kultúry vykonali zmeny, a vyzýva subjekty s rozhodovacou právomocou, aby posúdili možnosť predĺženia obdobia pre nadchádzajúce organizujúce mestá;

32. vyzýva na zintenzívnenie úsilia o nadviazanie na dynamiku Európskeho roka kultúrneho dedičstva s cieľom vytvoriť z neho trvalý politický odkaz; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala integrovanejší prístup ku kultúrnemu dedičstvu, v rámci ktorého by sa hmotné, nehmotné, prírodné a digitálne dedičstvo považovalo za prepojené a neoddeliteľné; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť stálu platformu, ktorej jadro bude tvoriť organizovaná občianska spoločnosť a ktorá sa bude zameriavať na spoluprácu a koordináciu politík v oblasti kultúrneho dedičstva na úrovni EÚ; požaduje tiež komplexný rámec pre digitálne kultúrne dedičstvo, ktorý by sa zameral najmä na digitalizáciu existujúceho dedičstva a na rozsiahlu dostupnosť digitalizovaného kultúrneho materiálu; v tejto súvislosti berie na vedomie význam interoperability a noriem; vyzýva na dôkladnú revíziu odporúčania Komisie z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov[9];

33. zdôrazňuje, že počas zákazu vychádzania zostali mnohé pamiatky kultúrneho dedičstva bez dohľadu a bez riadnej údržby, čo viedlo k škodám na týchto pamiatkach, ktoré boli už predtým zraniteľné voči zhoršovaniu životného prostredia, prírodným katastrofám a zmene klímy, ako aj nezákonnému vykopávaniu alebo nezákonnému obchodovaniu; zdôrazňuje, že je potrebné chrániť zamestnanosť v odvetví kultúrneho dedičstva, podporovať reštaurátorov a odborníkov na dedičstvo a poskytnúť im potrebné nástroje, ktoré potrebujú na ochranu pamiatok európskeho dedičstva;

34. domnieva sa, že kultúrny rozmer musí byť súčasťou dialógu s občanmi, najmä počas nadchádzajúcej konferencie o budúcnosti Európy;

35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 28.

[2] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

[3] Prijaté texty, P9_TA(2020)0169.

[4] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

[6] Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69.

[7] Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92.

[8] Ú. v. ES L 248, 6.10.1993, s. 15.

[9] Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2011, p. 39.

Posledná úprava: 16. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia