Postup : 2020/2780(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0257/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0257/2020

Rozpravy :

PV 15/09/2020 - 11
CRE 15/09/2020 - 11

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0240

<Date>{16/09/2020}16. 9. 2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0257/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0259/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0261/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0265/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0269/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 183kWORD 58k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0257/2020 (PPE)

B9-0259/2020 (GUE/NGL)

B9-0261/2020 (Renew)

B9-0265/2020 (S&D)

B9-0269/2020 (Verts/ALE)</TablingGroups>


<Titre>o COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh</Titre>

<DocRef>(2020/2780(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Esther de Lange, Andreas Schwab, Peter Liese, Roberta Metsola</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Sara Cerdas</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Véronique Trillet-Lenoir, Nicolae Ştefănuță, Dita Charanzová</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Petra De Sutter, Anna Cavazzini, Francisco Guerreiro, Monika Vana, Tilly Metz</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Kateřina Konečná</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o COVID-19: koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh

(2020/2780(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

 so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj na jej články 4, 6, 9, 21, 67, 114, 153, 169 a 191,

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 35 a 45,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice[1] (Kódex schengenských hraníc),

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[2] (smernica o voľnom pohybe) a na zásadu nediskriminácie, ktorá je v nej zakotvená,

 so zreteľom na usmernenia Komisie týkajúce sa opatrení v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb[3], ako aj na uplatňovanie voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[5],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2020 k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach – COVID-19[6],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2020 o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (COM(2020)0399),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID-19[7],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19[8],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 o pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti EÚ rýchlo reagovať v prípade ďalšieho šírenia ochorenia COVID-19 v budúcnosti (COM(2020)0318),

 so zreteľom na návrh Komisie zo 4. septembra 2020 na odporúčanie Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (COM(2020)0499),

 so zreteľom na najnovšiu správu o hrozbách pre prenosné choroby (CDTR) Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a na usmernenia ECDC v oblasti verejného zdravia a protokoly ohlasovania COVID-19,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91[9],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže pandémia COVID-19 prešla z akútnej fázy do fázy riadenia chronického rizika; keďže sa javí ako pravdepodobné, že vírus zostane aktívny dovtedy, kým sa nenájde účinná a bezpečná očkovacia látka a nebude dodaná v dostatočne veľkých množstvách na zabezpečenie riadnej ochrany veľmi veľkej časti svetovej populácie; keďže to znamená, že v ťažkých podmienkach budeme žiť ešte aspoň niekoľko nasledujúcich mesiacov;

B. keďže prevalencia, intenzita a trvanie šírenia COVID-19 sa v jednotlivých členských štátoch a jednotlivých regiónoch toho istého členského štátu výrazne odlišujú;

C. keďže viaceré očkovacie látky sú v pokročilých etapách testovania, avšak žiadna očkovacia látka zatiaľ nemá ukončený postup povoľovania na uvedenie trh EÚ;

D. keďže bežná chrípková sezóna s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši počet osôb s miernymi symptómami, ktoré by mali byť otestované;

E. keďže kapacita testovania v niektorých členských štátoch je ešte stále nedostatočná; keďže ľudia musia niekedy na výsledky testov na COVID-19 čakať aj viac dní; keďže to výrazne ovplyvňuje ich možnosti pracovať a cestovať;

F. keďže niektoré členské štáty odmietajú uznávať testy na COVID-19 vykonané v inom členskom štáte; keďže táto nedôvera výrazne komplikuje život ľudí;

G. keďže porovnávanie údajov v rámci EÚ sťažujú rozdielne prístupy k zhromažďovaniu údajov o COVID-19;

H. keďže naďalej neexistuje harmonizovaná metodológia zberu a hodnotenia počtu infikovaných osôb ani harmonizovaná metodológia farebného označovania pre COVID-19; keďže v dôsledku tejto nedostatočnej harmonizácie sa údaje o nakazených osobách v jednotlivých členských štátoch často vykladajú veľmi rozdielne, čo môže viesť k neprimeranej diskriminácii občanov z iných členských štátov;

I. keďže reakcia EÚ na pandémiu COVID-19 je naďalej poznamenaná nedostatočnou koordináciou členských štátov navzájom a s inštitúciami EÚ, pokiaľ ide o koordináciu opatrení v oblasti verejného zdravia vrátane obmedzenia pohybu osôb v rámci hraníc a cez hranice;

J. keďže vzhľadom na nedávny nárast počtu nových prípadov COVID-19 v celej EÚ členské štáty opäť prijali rozdielne nekoordinované opatrenia týkajúce sa voľného pohybu osôb prichádzajúcich z iných krajín EÚ a v niektorých prípadoch zatvorili hranice; keďže každý členský štát zaviedol vlastné vnútroštátne opatrenia bez koordinácie na úrovni EÚ vrátane povinnej alebo odporúčanej karantény (s rôznym trvaním), negatívnych testov na polymerázovú reťazovú reakciu (PCR) pri príchode s rôznou maximálnou platnosťou, používania rozdielnych vnútroštátnych formulárov na lokalizáciu cestujúcich, rôznych kritérií na vymedzenie rizikových oblastí a rozdielnych opatrení týkajúcich sa používania ochranných rúšok;

K. keďže mnohí Európania museli postupovať podľa rozdielnych predpisov nielen podľa svojej štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, ale aj podľa destinácie svojej cesty; keďže v letnom období táto nedostatočná koordinácia spôsobila zmätok v kontrolách a opatreniach na hraniciach, ako aj letiskách a železničných staniciach;

L. keďže kríza COVID-19 mala závažný vplyv nielen na zdravie a v mnohých prípadoch aj vysoko negatívne dôsledky pre základné práva a výmenu v oblasti hospodárstva, vedy, cestovného ruchu a kultúry;

M. keďže poskytovanie zdravotnej starostlivosti je predovšetkým v právomoci členských štátov, no verejné zdravie je spoločnou právomocou členských štátov a Únie;

N. keďže súčasné parametre zmlúv ešte dávajú Európskej únii priestor na lepšie výsledky v oblasti politiky verejného zdravia; keďže ustanovenia zmlúv o verejnom zdraví sa stále nedostatočne využívajú z pohľadu záväzkov, na ktorých plnenie by sa mohli použiť; keďže výzva Parlamentu na vytvorenie Európskej zdravotnej únie, ako sa uvádza v jeho uznesení z 10. júla, sa v tejto súvislosti opakuje;

O. keďže cezhraničné hrozby sa dajú riešiť len spoločne, a preto si vyžadujú spoluprácu a solidaritu celej Únie a spoločný európsky prístup;

P. keďže od začiatku výraznejšieho šírenia COVID-19 v EÚ Parlament opakovane vyzýval Komisiu a členské štáty, aby prijali koordinované opatrenia týkajúce sa voľného pohybu osôb, tovaru a služieb na vnútornom trhu; keďže voľný pohyb osôb, tovaru a služieb predstavuje tri základné piliere štyroch slobôd, na ktorých je založené riadne fungovanie vnútorného trhu;

Q. keďže opatrenia členských štátov vrátane opätovného zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach ovplyvňujú práva a slobody ľudí zakotvené v práve Únie; keďže opatrenia členských štátov alebo Únie by mali vždy rešpektovať základné práva; keďže tieto opatrenia by mal byť záväzné, primerané, dočasné a svojím rozsahom obmedzené;

R. keďže vzájomná solidarita členských štátov nie je možnosťou, ale zmluvnou povinnosťou a tvorí súčasť našich európskych hodnôt;

S. keďže nekoordinované obmedzenia slobody pohybu osôb v EÚ výrazne rozdrobujú vnútorný trh;

T. keďže Komisia už podnikla rôzne iniciatívy na zlepšenie koordinácie, ako je prijatie usmernení, oznámenia, administratívne listy a návrhy odporúčania Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19;

U. keďže Rada by mala toto odporúčanie podporiť a prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby členské štáty koordinovali svoje rozhodnutia a kroky s cieľom zastaviť či obmedziť šírenie vírusu;

V. keďže návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru je mimoriadne dôležitý pre zabezpečenie zásady slobody pohybu a funkčného vnútorného trhu ako dvoch z hlavných úspechov európskej integrácie a ako kľúčového predpokladu oživenia hospodárstva EÚ po pandémii COVID-19;

W. keďže rozdielne cestovné obmedzenia viedli mnohých občanov k zrušeniu letov, za ktoré im ešte neboli vrátené peniaze;

X. keďže Parlament ako spoluzákonodarca a jediná inštitúcia volená priamo občanmi EÚ musí byť neopomenuteľným a nevyhnutným účastníkom všetkých diskusií o koordinácii EÚ na riešenie tejto krízy v oblasti zdravia;

Y. keďže sa javí, že členské štáty nevyvodili dôsledky z obdobia na začiatku krízy; keďže neexistuje spoločná európska zdravotná politika, ale celý rad vnútroštátnych politík;

Z. keďže EÚ musí plánovať do budúcnosti umožnili, aby mohla čeliť možnému pokračovaniu pandémie COVID-19 a/alebo iným možným podobným krízam;

1. vyjadruje znepokojenie nad dosahom pandémie COVID-19 a jej dlhodobými dôsledkami na životné podmienky ľudí na celom svete, najmä najzraniteľnejších skupín a osôb v zraniteľnej situácii, ako sú starší a už predtým chorí;

2. vyjadruje znepokojenie nad nárastom prípadov COVID-19 vo viacerých členských štátoch od júna a rozhodne zdôrazňuje potrebu spoločného koordinovaného riadenia zdravia s cieľom účinného boja proti tejto pandémii;

3. poukazuje na to, že je dôležité ubezpečiť občanov o dôslednosti opatrení prijímaných v jednotlivých členských štátoch, čo pomôže presvedčiť občanov, aby tieto opatrenia dodržiavali;

4. pripomína, že sloboda pohybu je pre občanov Únie základným právom zakotveným v zmluvách EÚ a Charte základných práv EÚ;

5. vyzdvihuje, že toto právo môže byť obmedzené len z konkrétnych a obmedzených dôvodov verejného záujmu, konkrétne ochrany verejného poriadku a verejnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že takéto obmedzenia sa môžu uplatňovať len v súlade s Kódexom schengenských hraníc a všeobecnými zásadami práva EÚ, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie;

6. zdôrazňuje, že kontroly na vnútorných hraniciach sú krajným riešením, a pripomína, že členské štáty by mali overiť, či by na dosiahnutie toho istého cieľa neboli rovnako vhodné alebo vhodnejšie iné opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali možnosť zaviesť minimálne zdravotné kontroly a/alebo primerané policajné kontroly ako lepšiu alternatívu k zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach a aby prijímali len také opatrenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné, koordinované a primerané;

7. domnieva sa, že je nevyhnuté ponechať vnútorné hranice EÚ otvorené pre tovar a služby v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru, keďže zatváranie vnútorných hraníc by mohlo mať škodlivý vplyv na vnútorný trh; zdôrazňuje, že záväzok prijímať spoločné opatrenia, vďaka ktorým sa obnoví dôvera medzi členskými štátmi s cieľom pokračovať vo voľnom pohybe osôb, tovaru a služieb v rámci vnútorného trhu;

8. opätovne zdôrazňuje svoju naliehavú výzvu Komisii a členským štátom, aby sa v tejto súvislosti usilovali o lojálnu, štruktúrovanú a účinnú spoluprácu s cieľom vymedziť a predvídať potrebu spoločných opatrení;

9. zdôrazňuje, že Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) naďalej poukazuje na rozdiely v zhromažďovaní údajov a ich vykazovaní členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto nedostatočná harmonizácia nám neumožňuje kedykoľvek dostať jasný a úplný obraz o šírení vírusu v Európe;

10. poznamenáva, že každý členský štát postupuje podľa odporúčaní svojej vedeckej rady a len pri obmedzenej koordinácii s ostatnými členskými štátmi alebo Komisiou;

11. domnieva sa, že ECDC by malo byť schopné primerane a účinne vyhodnotiť riziko šírenia vírusu a uverejňovať týždenne aktualizovanú mapu rizika s použitím spoločného farebného označenia, vyhotovenú podľa informácií zhromaždených a poskytnutých členskými štátmi;

12. podporuje farebné označenie, ktoré Komisia navrhla vo svojom poslednom návrhu odporúčania Rady; domnieva sa, že navrhovaná kategorizácia (zelená, oranžová, červená a sivá) uľahčí pohyb v EÚ a poskytne občanom transparentnejšie informácie;

13. naliehavo preto vyzýva Radu, aby urýchlene prijala a vykonala odporúčanie podľa návrhu Komisie o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19; trvá na tom, že takýto spoločný rámec má zásadný význam pre zamedzenie akéhokoľvek narušenia vnútorného trhu, a to aj stanovením jasných pravidiel pre cestujúcich, ktorí vykonávajú nevyhnutné funkcie, ako pracovníci v doprave, poskytovatelia cezhraničných služieb ako zdravotnej a starobnej starostlivosti a sezónni pracovníci;

14. zdôrazňuje, že prijatá spoločná metodológia, prijaté kritériá a mapy vypracované ECDC by mali uľahčiť koordinovaný prístup k vlastným rozhodovacím procesom členských štátov a zabezpečiť, aby všetky rozhodnutia prijaté členskými štátmi boli jednotné a dobre koordinované;

15. potvrdzuje význam miery kumulatívnej incidencie a podielu pozitívnych testov pri hodnotení šírenia vírusu, domnieva sa však, že by sa mali zohľadňovať aj ďalšie kritériá, ako je podiel hospitalizovaných a miera obsadenosti jednotiek intenzívnej starostlivosti;

16. výzva Komisiu, aby podporovala spoločnú metodiku zberu zdravotných údajov a počítania a vykazovania počtu úmrtí;

17. naliehavo žiada členské štáty, aby prijali rovnaké vymedzenie pozitívneho prípadu COVID-19, úmrtia na COVID-19 a vyliečenia z infekcie;

18. zdôrazňuje, že tieto spoločné zdravotné kritériá umožnia členským štátom a Komisii uskutočniť spoločnú analýzu epidemiologického rizika na úrovni EÚ;

19. rozhodne víta regionálny prístup, ktorý navrhla Komisia; domnieva sa, že mapovanie rizík ECDC by sa malo vykonávať na regionálnej úrovni, nielen na vnútroštátnej; vyzýva preto členské štáty, aby zasielali ECDC údaje zhromaždené regionálnymi verejnými orgánmi;

20. opätovne pripomína, že ECDC odporučilo členským štátom, aby dodržiavali minimálne základné opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu, ako sú hygienické opatrenia, obmedzenie kontaktov medzi ľuďmi a obmedzenie zhromažďovania, používanie rúšok na tvári v špecifickom prostredí, práca na diaľku, rozsiahle testovanie, izolácia prípadov, karanténa blízkych kontaktov a ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva;

21. vyzýva členské štáty, aby sa riadili uvedenými odporúčaniami ECDC a vymedzili spoločný rámec zdravotných opatrení, ktoré by verejné orgány v postihnutých oblastiach mali prijať s cieľom zastaviť šírenie pandémie;

22. uznáva, že verejné orgány by mali zvážiť a navzájom sa informovať o doplnkových opatreniach, ak sa zvýši miera prenosu, vrátane opatrení na obmedzenie pohybu obyvateľstva, zníženia počtu kontaktov na osobu, zákazu masových zhromaždení, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať vysokorizikovým oblastiam;

23. domnieva sa, že takýto rámec by posilnil vzájomnú dôveru členských štátov a postihnutých oblastí a umožnil predchádzať reštriktívnym opatreniam;

24. poukazuje na to, že hospodárstvo a každodenné životy ľudí v pohraničných regiónoch boli negatívne ovplyvnené uzatváraním hraníc a že niekoľko členských štátov zaviedlo osobitné výnimky a úpravy pravidiel pre tieto regióny; vyzýva preto členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť osobitostiam pohraničných regiónov, v ktorých je bežné cezhraničné dochádzanie do práce, a aby trvali na potrebe spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni v týchto oblastiach, aby spoločne vytvorili zdravotnícke mechanizmy na koordináciu a výmenu informácií v reálnom čase a aby zaviedli tzv. zelené jazdné pruhy pre pracovníkov v kľúčových odvetviach;

25. vyzýva na prijatie a vykonávanie spoločnej stratégie testovania, v rámci ktorej by sa vo všetkých členských štátoch uznávali výsledky testov a poskytli by sa primerané testovacie kapacity s cieľom zabezpečiť, aby každý, kto potrebuje test, ho mohol podstúpiť bez neprimeraných čakacích lehôt; domnieva sa, že v prípade potreby by sa testovanie na účely cestovania malo prednostne vykonávať v krajine pôvodu; ďalej sa domnieva, že členské štáty a Komisia by mali vypracovať zoznam orgánov, ktoré môžu na tieto účely poskytnúť osvedčenie o teste, aby sa tento proces ochránil pred zneužívaním;

26. žiada Komisiu a ECDC, aby posúdili možnosť využívania spoľahlivých, no nenákladných 15-minútových testov;

27. poukazuje na to, že väčšina členských štátov vyvinula aplikácie na sledovanie kontaktov v súvislosti s ochorením COVID-19 s použitím rovnakej decentralizovanej architektúry; očakáva, že interoperabilita týchto aplikácií sa dosiahne na úrovni EÚ do októbra s cieľom umožniť celoúnijné sledovanie v súvislosti s ochorením COVID-19; povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby ďalej nabádali občanov, aby používali tieto aplikácie, a aby tak robili v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

28. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa pri zohľadnení stanoviska ECDC dohodli na spoločnom období karantény, pokiaľ ide o nevyhnutné a nie nevyhnutné cestovanie v rámci EÚ a nevyhnutné a nie nevyhnutné cestovanie do EÚ z tretích krajín;

29. vyzýva členské štáty, aby prijali spoločný protokol, pokiaľ ide o monitorovanie asymptomatických pacientov, opatrenia týkajúce sa izolácie pacientov, ktorí mali pozitívny výsledok testu na COVID-19, a izoláciu kontaktov týchto pacientov;

30. víta skutočnosť, že občania používajú formuláre na označenie miesta pobytu cestujúcich; domnieva sa, že by sa prednostne mala používať harmonizovaná verzia formulára informácií o označení miesta pobytu cestujúcich v digitálnom formáte, aby sa zjednodušilo spracovanie, a že by sa mala poskytovať aj v analógovom formáte, aby sa zabezpečil prístup všetkým Európanom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný formulár označenia miesta pobytu cestujúcich s cieľom vyvolať dôveru v celoeurópsky monitorovací systém;

31. zdôrazňuje, že formulár na označenie miesta pobytu cestujúcich a jeho používanie musia byť v plnom súlade s pravidlami ochrany údajov, najmä s integritou a dôvernosťou; trvá na tom, že zaznamenané údaje by sa mali používať len na sledovanie kontaktov s COVID-19, a na žiadny iný účel, v súlade so zásadou obmedzenia účelu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zodpovedajúcim spôsobom aktualizovali svoje príslušné právne predpisy;

32. opakuje svoju výzvu Komisii zo svojho uznesenia o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie COVID-19, aby navrhla vytvorenie európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia (EHRM) s cieľom reagovať na všetky druhy zdravotných kríz, posilniť prevádzkovú koordináciu na úrovni EÚ a monitorovať vytvorenie a spustenie strategickej rezervy liekov a zdravotníckych pomôcok a zabezpečiť jej riadne fungovanie; nazdáva sa, že európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia by mal formalizovať pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, v rozhodnutí o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia[10] a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany;

33. žiada, aby sa v rámci európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia vytvorila pracovná skupina pre COVID-19 pod vedením Komisie; domnieva sa, že v tejto pracovnej skupine by mali byť zastúpené všetky členské štáty, pričom každý členský štát by mal určiť kontaktné miesto z radov svojich vnútroštátnych výkonných orgánov; navrhuje, aby hlavným cieľom tejto pracovnej skupiny bolo pravidelné šírenie odporúčaní na európskej a vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že Parlament by mal mať trvalý mandát na hodnotenie činnosti tejto pracovnej skupiny;

34. pripomína, že na obmedzenie dosahu zavedených obmedzení voľného pohybu a na zabezpečenie predvídateľnosti, právnej istoty a dodržiavania opatrení zo strany občanov je nevyhnutne dôležité poskytovanie jasných, včasných a komplexných informácií verejnosti;

35. zdôrazňuje význam jasných, dostupných a zrozumiteľných informácií o európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych počtoch infekcií, systémoch zdravotnej starostlivosti, zavedených opatreniach a obmedzeniach cestovania; zdôrazňuje, že tieto kľúčové informácie musia byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch a v jazykoch, ktoré používajú podstatné časti obyvateľstva s cieľom začleniť ľudí s migračným pôvodom;

36. zdôrazňuje, že všetky informácie musia byť ľahko zrozumiteľné pre všetkých obyvateľov vrátane ľudí s nízkou gramotnosťou, a to použitím jasných, harmonizovaných farieb a zrozumiteľných symbolov vo verejných informáciách, a zdôrazňuje, že tieto informácie by sa mali poskytovať aj v analógovom formáte na vhodných miestach, aby sa zahrnuli aj osoby bez prístupu na internet alebo s obmedzeným prístupom k internetu;

37. vyzýva letecké spoločnosti, aby čo najskôr odškodnili cestujúcich, ktorých let bol zrušený v dôsledku pandémie, a splnili si svoje povinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 261/2004; žiada Komisiu, aby vyšetrila porušovanie práv cestujúcich počas tejto pandémie;

38. pripomína, že počas pandémie COVID-19 došlo k masívnym narušeniam niekoľkých kriticky dôležitých odvetví, ako sú potravinárstvo, farmaceutický sektor a zdravotníctvo, a ich dodávateľských reťazcov;

39. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinný, odolný a do budúcna stabilný vnútorný trh, na ktorom sa budú naďalej dodávať základné výrobky a poskytovať základné služby pre občanov v celej EÚ a sprístupňovať sa všetkým občanom;

40. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vykonala komplexnú medziodvetvovú analýzu hospodárstiev v rámci EÚ s cieľom pochopiť hĺbku dôsledkov pandémie COVID-19 a aby posúdila rozsah narušenia v cezhraničných hodnotových reťazcoch; považuje to za hlavnú informačnú základňu pre Komisiu, aby mohla vydávať aktualizované odporúčania a určovať kľúčové politiky na posilnenie spoločného dlhodobého oživenia jednotného trhu, pri ktorom nikto nezostane bokom;

41. zdôrazňuje, že pre každodenný život ľudí je veľmi dôležité, aby boli v celej EÚ zabezpečené nepretržité dodávky základného tovaru, ako sú potraviny alebo zdravotnícke pomôcky či ochranné prostriedky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh aktualizovanej smernice o kritickej infraštruktúre s cieľom zabezpečiť nepretržitý voľný pohyb základných tovarov a služieb v rámci vnútorného trhu v krízovom období, akým je napríklad pandémia;

42. domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala vypracovať komplexná stratégia s cieľom zabezpečiť neustály voľný obeh tovaru a vyhnúť sa jednostranným reštriktívnym opatreniam, pričom sa zohľadnia opatrenia v oblasti verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, a podporiť oživenie hospodárstva s cieľom posilniť odolnosť vnútorného trhu a pripraviť sa na novú krízu;

43. dôrazne podporuje výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby sa zdržali vnútroštátnych opatrení zakazujúcich vývoz osobných ochranných prostriedkov alebo iných dôležitých zdravotníckych nástrojov či farmaceutických výrobkov v rámci EÚ;

44. zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty mohli združovať zdroje vrátane výrobných kapacít, aby tak zvýšený dopyt po OOP, respirátoroch a inom zdravotníckom vybavení, laboratórnom materiáli a dezinfekčných prostriedkoch bol uspokojený v EÚ, čo by tiež pomohlo posilniť strategickú rezervu v rámci zásob v systéme rescEU;

45. vyzýva členské štáty, aby využili súčasný legislatívny rámec v oblasti verejného obstarávania s cieľom maximalizovať potenciál existujúcich ustanovení o flexibilite z hľadiska jednoduchšieho, rýchlejšieho a pružnejšieho obstarávania, a poukazuje na význam spoločného obstarávania liekov, zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov z hľadiska zabezpečovania ich dostupnosti vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych oblastí a okrajových a najvzdialenejších regiónov;

46. pripomína, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na nedostatky v ochrane spotrebiteľov v dôsledku existencie množstva podvodov a nebezpečných výrobkov, najmä na internete; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť tieto nedostatky, a zabezpečiť, aby bol jednotný digitálny trh spravodlivý a bezpečný pre všetkých prostredníctvom pripravovaného aktu o digitálnych službách tým, že budú online platformy nútené prijať vhodné opatrenia proti takýmto produktom;

47. zdôrazňuje, že spotrebitelia musia byť dobre informovaní o svojich právach a možnostiach, ktoré majú pri nákupe tovaru alebo služieb, najmä v čase krízy; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia a poskytovali spoľahlivé a primerané informácie spôsobom, ktorý bude ľahko dostupný pre spotrebiteľov v celej Únii;

48. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby čo najskôr v plnej miere vykonali opatrenia EÚ novej generácie tým, že zabezpečia, že potrebné vnútroštátne postupy budú čo najjednoduchšie a čo najmenej byrokratické s cieľom zabezpečiť, aby oživenie hospodárstva EÚ bolo účinné pri riešení najhlbšej krízy, s ktorou sa EÚ v poslednom čase stretla; zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 by sa nemala využívať ako zámienka na odloženie, oslabenie alebo zrušenie vykonávania rôznych noriem týkajúcich sa výrobkov a priemyslu vrátane tých, ktoré sú určené na podporu udržateľnosti, ale skôr by sa mala využívať ako príležitosť na zlepšenie jednotného trhu spôsobom, ktorý podporí udržateľnú výrobu a spotrebu;

49. domnieva sa, že rýchly návrat do plne funkčného schengenského priestoru je mimoriadne dôležitý, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolu s Parlamentom, Radou a Komisiou rokovali o pláne obnovy schengenského priestoru vrátane spôsobov a prostriedkov na čo najskorší návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru bez kontrol vnútorných hraníc a pohotovostných plánov s cieľom zabrániť tomu, aby sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach stali v strednodobom horizonte čiastočne trvalými;

50. pripomína, že boli zavedené dočasné cestovné obmedzenia vzťahujúce sa na všetky cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, z tretích krajín do schengenského priestoru; zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia o odopretí vstupu na vonkajších hraniciach musia byť v súlade s ustanoveniami Kódexu schengenských hraníc, najmä vrátane dodržiavania základných práv, ako sa stanovuje v článku 4;

51. vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány, aby počas krízy a po nej aktívne monitorovali trh s cieľom zabrániť poškodeniu spotrebiteľov v súvislosti s pandémiou COVID-19 a pomôcť im pri presadzovaní ich práv vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ;

52. zdôrazňuje, že všetky reštriktívne opatrenia, ktoré vnútroštátne orgány uložili v dôsledku pandémie COVID-19, by mali byť zo svojej podstaty časovo obmedzené, keďže ich jediným odôvodnením je boj proti pandémii; očakáva, že Komisia dôkladne dohliadne na to, aby sa dočasné opatrenia nestali neopodstatnenými trvalými prekážkami voľného pohybu tovaru, služieb a osôb na vnútornom trhu;

53. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na úrovni EÚ vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ, a tým zabezpečila výrobu kľúčových výrobkov, ako sú farmaceutické látky, lieky a zdravotnícke vybavenie;

54. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

[3] Ú. v. EÚ C 86 I, 16.3.2020, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ C 102 I, 30.3.2020, s. 12.

[5] Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

[6] Ú. v. EÚ C 169, 15.5.2020, s. 30.

[7] Prijaté texty, P9_TA(2020)0175.

[8] Prijaté texty, P9_TA(2020)0205.

[9] Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

Posledná úprava: 16. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia