Postup : 2020/2774(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0260/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0260/2020

Rozpravy :

PV 15/09/2020 - 6
CRE 15/09/2020 - 6

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0230

<Date>{15/09/2020}15.9.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0260/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0263/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0264/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0266/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0268/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0270/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 177kWORD 54k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0260/2020 (GUE/NGL)

B9-0263/2020 (Verts/ALE)

B9-0264/2020 (S&D)

B9-0266/2020 (Renew)

B9-0268/2020 (ECR)

B9-0270/2020 (PPE)</TablingGroups>


<Titre>o príprave mimoriadneho samitu Európskej rady zameraného na nebezpečnú eskaláciu napätia a úlohu Turecka vo východnom Stredozemí</Titre>

<DocRef>(2020/2774(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Kris Peeters, David McAllister, Antonio López-Istúriz White, Manolis Kefalogiannis, Vangelis Meimarakis, David Lega, Loucas Fourlas, Lefteris Christoforou, Anna-Michelle Asimakopoulou</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Tonino Picula, Nacho Sánchez Amor</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Nathalie Loiseau, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Stéphane Bijoux, Vlad-Marius Botoş, Sylvie Brunet, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Ilana Cicurel, Bernard Guetta, Klemen Grošelj, Moritz Körner, Frédérique Ries, Ramona Strugariu, Hilde Vautmans</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Sergey Lagodinsky</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Hermann Tertsch, Elżbieta Kruk</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Stelios Kouloglou, Giorgos Georgiou</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

<Depute>Fabio Massimo Castaldo</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o príprave mimoriadneho samitu Európskej rady zameraného na nebezpečnú eskaláciu napätia a úlohu Turecka vo východnom Stredozemí

(2020/2774(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom[1], z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku[2] a z 8. februára 2018 o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku[3], z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018[4] a z 19. septembra 2019 o situácii v Turecku, najmä o pozbavení zvolených starostov úradu[5] a z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru [6],

 so zreteľom na svoju rozpravu z 9. júla 2020 o stabilite a bezpečnosti vo východnom Stredozemí a o negatívnej úlohe Turecka,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 o politike rozširovania EÚ za rok 2019 (COM(2019)0260) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2019)0220),

 so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o vrtných prácach Turecka vo východnom Stredozemí, najmä vyhlásenie zo 16. augusta 2020 o obnovení vrtných prác Turecka vo východnom Stredozemí, so zreteľom na poznámky uvedené na tlačovej konferencii po jeho stretnutí s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlutom Çavuşoğluom 6. júla 2020, po jeho stretnutí s gréckym ministrom obrany Nikolaosom Panagiotopoulosom 25. júna 2020 a po jeho stretnutí s cyperským ministrom zahraničných vecí Nikosom Christodoulidesom 26. júna 2020,

 so zreteľom na príslušné závery Rady a Európskej rady o Turecku, a najmä na závery Európskej rady z 19. augusta 2020 o východnom Stredozemí, na závery Rady z 27. februára 2020 o protiprávnych vrtných prácach Turecka vo východnom Stredozemí a na závery Rady zo 17. – 18. októbra 2019 o protiprávnych vrtných prácach Turecka vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru,

 so zreteľom na vyhlásenia ministrov zahraničných vecí EÚ z 15. mája 2020 a 14. augusta 2020 o situácii vo východnom Stredozemí,

 so zreteľom na výsledok neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich) z 28. augusta 2020,

 so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu z roku 1949 a na vyhlásenie generálneho tajomníka NATO z 3. septembra 2020,

 so zreteľom na vyhlásenie z Ajaccia vydané po siedmom samite južných krajín Únie (MED7) z 10. septembra 2020,

 so zreteľom na medzinárodné obyčajové právo a na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982, ktorého zmluvnými stranami sú Grécko, Cyprus, ako aj Európska únia, a na chartu OSN;

 so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce dokumenty Medzinárodného súdneho dvora (MSD) a na precedensy ustanovené v jeho judikatúre,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže východné Stredozemie, ktoré je oblasťou strategického významu pre EÚ a kľúčovou oblasťou pre mier a stabilitu celého regiónu Stredozemia a Blízkeho východu, sužuje dlhodobý, viacvrstvový súbor sporov politickej, hospodárskej a geostrategickej povahy; keďže stupňovanie napätia vo východnom Stredozemí je spôsobené jednostrannými krokmi Turecka vrátane vojenských akcií, nedostatkom inkluzívneho diplomatického dialógu a poľutovaniahodným zlyhaním sprostredkovateľského úsilia o urovnanie konfliktu;

B. keďže od objavenia zásob zemného plynu na mori začiatkom 21. storočia Turecko spochybňuje svojich susedov, pokiaľ ide o medzinárodné právo a vymedzenie ich výhradných hospodárskych zón (VHZ); keďže objavenie významných zásob plynu v Stredozemnom mori vrátane náleziska Leviathan v roku 2010, po ktorom nasledovalo objavenie náleziska plynu Zohr na otvorenom mori pri Egypte v roku 2015 , ktoré je najväčším objaveným ložiskom zemného plynu v Stredozemnom mori, vyvolali záujem o región a v rokoch 2018 a 2019 viedli k ďalším prieskumom a vrtom;

C. keďže Turecko nepodpísalo Dohovor UNCLOS, ktorého zmluvnými stranami sú Grécko a Cyprus, z dôvodu prebiehajúceho námorného sporu týkajúceho sa vymedzenia výhradnej hospodárskej zóny; keďže Grécko a Turecko odlišne vykladajú vyvíjajúce sa morské právo, ktoré je vo svojej podstate zložité; keďže obe strany tvrdia, že výklad námorného práva druhou stranou je v rozpore s medzinárodným právom a že činnosti druhej strany sú nezákonné; keďže uvedený spor týkajúci sa vymedzenia výhradných hospodárskych zón a kontinentálneho šelfu medzi Tureckom na jednej strane a Gréckom na strane druhej sa od novembra 1973 nevyriešil;

D. keďže Turecko je kandidátskou krajinou a dôležitým partnerom EÚ a očakáva sa od neho, že ako kandidátska krajina bude rešpektovať najvyššie normy demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu vrátane plnenia medzinárodných dohovorov; keďže EÚ je jednoznačná a odhodlaná, pokiaľ ide o obranu svojich záujmov, preukazovanie neochvejnej podpory a solidarity s Gréckom a Cyprom a dodržiavanie medzinárodného práva;

E. keďže nelegálne prieskumné a vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí vedú k intenzívnej a nebezpečnej militarizácii východného Stredozemia, čo predstavuje vážnu hrozbu pre mier a bezpečnosť celého regiónu; keďže Francúzsko 12. augusta vyslalo do tejto oblasti dve námorné plavidlá a stíhačky na podporu Grécka a Cypru a 26. augusta sa spolu s Gréckom, Cyprom a Talianskom zúčastnilo na vojenských cvičeniach;

F. keďže 10. júna sa francúzska námorná loď stretla s mimoriadne nepriateľskou reakciou tureckých vojnových lodí, keď v rámci misie NATO Sea Guardian žiadala o inšpekciu tureckého plavidla podozrivého z porušenia zbrojného embarga OSN voči Líbyi; keďže Grécko zaznamenalo od januára 2020 viac ako 600 narušení svojho vzdušného priestoru tureckým letectvom, keďže tieto aktivity Turecka sprevádza čoraz nepriateľskejšia rétorika voči Grécku aj Cypru, iným členským štátom EÚ a samotnej EÚ;

G. keďže rozhovory medzi Gréckom a Tureckom o otázkach prieskumu sú od marca 2016 pozastavené; keďže stretnutie gréckeho premiéra a tureckého prezidenta na Valnom zhromaždení OSN v septembri 2019 bolo pozitívnym impulzom na zlepšenie dvojstranných vzťahov, v decembri obe strany obnovili politický dialóg, v januári 2020 sa v Ankare stretli vysokopostavení predstavitelia a vo februári 2020 sa v Aténach diskutovalo o opatreniach na budovanie dôvery;

H. keďže v januári 2019 vlády Cypru, Egypta, Grécka, Izraela, Talianska, Jordánska a Palestínskej samosprávy zriadili Fórum pre zemný plyn vo východnom Stredozemí, ktoré je nadnárodným orgánom povereným rozvojom regionálneho trhu s plynom a mechanizmom pre rozvoj zdrojov; keďže turecké ministerstvo zahraničných vecí tento krok kritizovalo a uviedlo, že fórum sa snaží vylúčiť Ankaru z regionálnej spolupráce a koordinácie na trhu s plynom;

I. keďže Turecko a líbyjská vláda národnej jednoty podpísali v novembri 2019 memorandum o porozumení, v ktorom sa stanovuje nové námorné vymedzenie medzi týmito dvoma krajinami, a to aj napriek tomu, že nemajú žiadne susediace alebo protiľahlé pobrežie; keďže memorandum o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o vymedzení námorných jurisdikcií v Stredozemnom mori porušuje zvrchované práva tretích štátov, nie je v súlade s morským právom a nemôže mať žiadne právne účinky pre tretie štáty; keďže ak by sa toto memorandum o porozumení uplatňovalo, vytvorilo by deliacu čiaru medzi východnou a západnou časťou Stredozemného mora, čím by sa ohrozila námorná bezpečnosť;

J. keďže 20. apríla 2020 Turecko vyslalo vrtnú loď Yavuz spolu s plavidlom tureckého námorníctva do výhradnej hospodárskej zóny Cypru; keďže 30. júla 2020 Turecko vyslalo seizmickú prieskumnú loď Barbaros v sprievode vojnovej lode a druhej podpornej lode do výhradnej hospodárskej zóny Cypru; keďže 10. augusta 2020 Turecko vyslalo prieskumné plavidlo Oruç Reis v sprievode 17 vojnových lodí do gréckych vôd, aby zmapovalo morské územie z hľadiska možností ťažby ropy a plynu v oblasti, v ktorej si aj Turecko nárokuje jurisdikciu; keďže Grécko reagovalo vyslaním vlastných vojnových lodí na sledovanie tureckých plavidiel, z ktorých sa jedno zrazilo s gréckou loďou; keďže 31. augusta 2020 Turecko opäť predĺžilo prieskum vo východnom Stredozemí vykonávaný plavidlom Oruç Reis, a to do 12. septembra; keďže správy tureckej navigačnej služby (Navtex) sa týkajú oblasti, ktorá sa nachádza vo vnútri gréckeho kontinentálneho šelfu; keďže tieto činnosti Turecka viedli k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi Gréckom a Tureckom;

K. keďže po uplynutí platnosti oznámenia Navtex týkajúceho sa vôd medzi Tureckom, Cyprom a Krétou, ktoré bolo vydané 10. augusta 2020, sa seizmické prieskumné plavidlo Turecka Oruç Reis13. septembra po viacerých rokovaniach vrátilo do vôd neďaleko južnej provincie Antalya , čo by mohlo prispieť k zmierneniu napätia medzi Ankarou a Aténami;

L. keďže po tom, ako Rada opakovane vyjadrila svoje obavy a dôrazne odsúdila vrtné práce v niekoľkých záveroch vrátane záverov Európskej rady z 22. marca 2018 a z 20. júna 2019, bol v novembri 2019 stanovený rámec pre reštriktívne opatrenia, ktorý bol reakciou na protiprávne vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí; keďže 27. februára 2020 Rada zaradila dvoch vedúcich predstaviteľov tureckej ropnej spoločnosti (TPAO) na zoznam sankcií EÚ, uložila im zákaz cestovania a nariadila zmrazenie ich aktív, a to v nadväznosti na protiprávne vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí; keďže 28. augusta 2020 neformálne zasadnutie Rady (Gymnich) vyzvalo na ďalšie cielené sankcie voči Turecku v prípade, že nezmierni napätie v regióne; keďže o týchto reštriktívnych opatreniach sa bude rokovať na osobitnom samite Európskej rady 24. a 25. septembra 2020; keďže vedúci predstavitelia členských štátov na samite krajín Stredozemia Med7 10. septembra 2020 vyjadrili Grécku plnú podporu a solidaritu a vyjadrili poľutovanie nad tým, že Turecko nereagovalo na opakované výzvy EÚ na ukončenie jednostranných a nezákonných činností vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori;

M. keďže PK/VP Borrell, ktorý spolu s nemeckým predsedníctvom Rady Európskej únie intenzívne pôsobí v regióne, hľadá riešenia prostredníctvom dialógu medzi Tureckom, Gréckom a Cyprom; keďže Turecko sa musí zdržať jednostranných krokov, aby sa umožnilo napredovanie dialógu; keďže pokusy o mediáciu pod vedením nemeckého predsedníctva Rady v júli a auguste, žiaľ, zlyhali; keďže počas prebiehajúcich rokovaní Egypt a Grécko uzavreli 6. augusta 2020 dvojstrannú námornú dohodu, ktorou sa vymedzila výhradná hospodárska zóna pre práva na ťažbu ropy a zemného plynu, a to po 15 rokoch rokovaní o tejto otázke s Tureckom a Cyprom;

N. keďže NATO tiež navrhlo rôzne iniciatívy na dialóg medzi Gréckom a Tureckom a sprostredkovalo rozhovory medzi nimi; keďže v článku 1 Severoatlantickej zmluvy sa ustanovuje, že jej zmluvné strany sa zaväzujú urovnávať akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých by mohli byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a vyvarovať sa v rámci svojich medzinárodných vzťahov hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov;

O. keďže v Charte OSN sa stanovuje, že štáty sa musia zaviazať urovnávať akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých by mohli byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a vyvarovať sa v rámci svojich medzinárodných vzťahov hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov;

1. je veľmi znepokojený prebiehajúcim sporom a súvisiacim rizikom ďalšej vojenskej eskalácie vo východnom Stredozemí medzi členskými štátmi EÚ a kandidátskou krajinou EÚ; je pevne presvedčený, že udržateľné riešenie konfliktov možno dosiahnuť len prostredníctvom dialógu, diplom acie a rokovaní v duchu dobrej vôle a v súlade s medzinárodným právom;

2. odsudzuje turecké nelegálne činnosti na kontinentálnom šelfe/vo výhradnej hospodárskej zóne Grécka a Cypru, ktoré porušujú zvrchované práva členských štátov EÚ a vyjadruje svoju plnú solidaritu s Gréckom a Cyprom; naliehavo vyzýva Turecko, aby sa zapojilo do mierového urovnania sporov a zdržalo sa akýchkoľvek jednostranných a nelegálnych činností alebo hrozieb, keďže by to mohlo mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy;

3. víta rozhodnutie Turecka z 12. septembra 2020 stiahnuť svoje seizmické prieskumné plavidlo Oruç Reis, a tým urobiť prvý krok k zmierneniu napätia vo východnom Stredozemí; naliehavo žiada Turecko, aby bolo zdržanlivé a aktívne prispelo k deeskalácii situácie, okrem iného rešpektovaním územnej celistvosti a zvrchovanosti všetkých svojich susedov, okamžitým ukončením akýchkoľvek ďalších nezákonných prieskumných a vrtných činností vo východnom Stredomorí, nenarúšaním gréckeho vzdušného priestoru a teritoriálnych vôd Grécka a Cypru a dištancovaním sa od nacionalistickej štvavej rétoriky; odmieta používanie hrozieb a hanlivého jazyka voči členským štátom a EÚ ako neprijateľné a nevhodné pre kandidátsku krajinu EÚ;

4. vyjadruje potrebu nájsť riešenie diplomatickými prostriedkami, mediáciou a medzinárodným právom a dôrazne podporuje návrat k dialógu medzi stranami; vyzýva všetky zúčastnené strany, najmä Turecko, aby sa zaviazali k bezodkladnému zmierneniu napätia stiahnutím svojich vojsk z regiónu s cieľom umožniť dialóg a účinnú spoluprácu;

5. výzva Turecko ako kandidátsku krajinu na vstup do EÚ, aby plne rešpektovalo morské právo a zvrchovanosť členských štátov EÚ Grécka a Cypru nad ich teritoriálnymi morami, ako aj všetky ich zvrchované práva v ich morských zónach; opakuje svoju výzvu tureckej vláde, aby podpísala a ratifikovala Dohovor OSN o morskom práve, a pripomína, že hoci Turecko nie je signatárom, obyčajové právo stanovuje výhradné hospodárske zóny aj pre neobývané ostrovy;

6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúca eskalácia napätia oslabuje vyhliadky na obnovenie priamych rozhovorov o komplexnom riešení cyperského problému, pričom je to stále najúčinnejší spôsob, pokiaľ ide o vyhliadky na vymedzenie výhradných hospodárskych zón medzi Cyprom a Tureckom; naliehavo žiada všetky dotknuté strany, aby aktívne podporovali rokovania o spravodlivom, komplexnom a životaschopnom riešení cyperskej otázky v rámci OSN, ako sa vymedzuje v príslušných rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN, v súlade s medzinárodným právom, acquis EÚ a na základe dodržiavania zásad, na ktorých je Únia založená;

7. víta výzvu cyperskej a gréckej vlády Turecku, aby v dobrej viere rokovalo o vymedzení námorného priestoru medzi ich príslušnými pobrežiami; naliehavo vyzýva strany, aby postúpili všetky záležitosti Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu, prípadne aby iniciovali medzinárodnú arbitráž v prípade, že urovnanie nie je možné dosiahnuť mediáciou;

8. víta úsilie, ktoré vynaložila EÚ, najmä PK/VP Borrell a nemecké predsedníctvo Rady Európskej únie a ďalšie medzinárodné inštitúcie, ako je NATO, v snahe prispieť k nájdeniu riešenia prostredníctvom dialógu a diplomacie; vyzýva všetky strany aby sa skutočne spoločne angažovali a v dobrej viere rokovali o vymedzení výhradných hospodárskych zón a kontinentálneho šelfu pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva a zásady dobrých vzťahov medzi susedmi; podporuje návrh na mnohostrannú konferenciu o východnom Stredozemí, na ktorej by sa zúčastnili všetci zúčastnení aktéri a ktorá by poskytla platformu na urovnanie sporov prostredníctvom dialógu;

9. vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby pokračovali v širšom a inkluzívnom dialógu s Tureckom o komplexnej a strategickej bezpečnostnej architektúre a spolupráci v oblasti energetiky pre Stredozemie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tomto dialógu naďalej pevne zasadzovali o základné hodnoty a zásady Únie vrátane dodržiavania ľudských práv, demokracie, zásad právneho štátu a zásady solidarity;

10. naliehavo žiada komplexné posúdenie environmentálnych rizík každej vrtnej činnosti vzhľadom na množstvo rizík spojených s prieskumom zemného plynu na mori pre životné prostredie, pracovnú silu a miestne obyvateľstvo; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby investovali do obnoviteľnej energie a do udržateľnej budúcnosti priaznivej pre podnebie, a vyzýva EÚ, aby podporila vypracovanie takejto zelenej dohody pre Stredozemie, čo by zahŕňalo investičné plány v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v širšom regióne s cieľom zabrániť sporom o obmedzené fosílne zdroje, ktoré sú škodlivé pre klímu a životné prostredie;

11. vyjadruje vážne znepokojenie nad súčasným stavom vzťahov medzi EÚ a Tureckom, najmä pokiaľ ide o zúfalú situáciu v oblasti ľudských práv v Turecku a narušenie demokracie a právneho štátu; zdôrazňuje minulé a súčasné negatívne vplyvy  jednostranných zahraničnopolitických iniciatív Turecka v regióne ako celku a skutočnosť, že nezákonná prieskumná činnosť a vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí ešte viac prispievajú k zhoršovaniu vzťahov medzi EÚ a Tureckom vo všeobecnosti; vyzýva Turecko a členské štáty EÚ, aby spoločne podporili mierové riešenie konfliktu a politický dialóg v Líbyi a aby dodržiavali zbrojné embargo uvalené Bezpečnostnou radou OSN; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom súčasnej tureckej zahraničnej politiky a iných opatrení v Stredozemí na stabilitu regiónu; opakuje svoju pozíciu vyjadrenú v uznesení z 24. októbra 2019 o tureckej vojenskej operácii v severovýchodnej Sýrii a jej dôsledkoch[7];

12. vyzýva príslušné fóra v rámci NATO, a najmä pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre kontrolu konvenčných zbraní, aby urýchlene prediskutovali otázku kontroly zbraní vo východnom Stredozemí;

13. pripomína, že parlamentný dialóg medzi EÚ a Tureckom je dôležitým prvkom dialógu a úsilia o zmiernenie napätia; vyjadruje hlboké poľutovanie nad pretrvávajúcim odmietaním tureckého Veľkého zhromaždenia obnoviť bilaterálne stretnutia Spoločného parlamentného výboru EÚ – Turecko; vyzýva na okamžité pokračovanie týchto zasadnutí;

14. trvá na tom, že ďalším sankciám sa možno vyhnúť len prostredníctvom dialógu, lojálnej spolupráce a konkrétneho pokroku na mieste; vyzýva Radu, aby bola pripravená vypracovať zoznam ďalších reštriktívnych opatrení, pokiaľ sa  pri jednaní s Tureckom nedosiahne žiaden výrazný pokrok; navrhuje, aby takéto opatrenia boli odvetvové a cielené; zastáva pevný postoj, že tieto sankcie by nemali mať nepriaznivý vplyv na obyvateľov Turecka, na našu podporu nezávislej občianskej spoločnosti Turecka ani na utečencov žijúcich v Turecku;

15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi NATO, prezidentovi, vláde a parlamentu Tureckej republiky a členským štátom EÚ.

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 224, 27.6.2018, s. 93.

[2] Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 199.

[3] Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 56.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2019)0200.

[5] Prijaté texty, P9_TA(2019)0017.

[6] Ú. v. EÚ C 285, 5.8.2016, s. 11.

[7] Prijaté texty, P9_TA(2019)0049.

Posledná úprava: 16. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia