Postup : 2020/2814(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0317/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0317/2020

Rozpravy :

PV 08/10/2020 - 8.2
CRE 08/10/2020 - 8.2

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0259

<Date>{07/10/2020}7.10.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0317/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0318/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0319/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0320/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0321/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 169kWORD 52k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0317/2020 (Verts/ALE)

B9-0318/2020 (S&D)

B9-0319/2020 (Renew)

B9-0320/2020 (PPE)

B9-0321/2020 (ECR)</TablingGroups>


<Titre>o zákone o „zahraničných agentoch“ v Nikarague</Titre>

<DocRef>(2020/2814(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Leopoldo López Gil, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko, Lefteris Christoforou, Loucas Fourlas, Loránt Vincze, Tomáš Zdechovský, David McAllister, David Lega, Inese Vaidere, Vangelis Meimarakis, Krzysztof Hetman, Romana Tomc, Magdalena Adamowicz, Ivan Štefanec, Peter Pollák, Maria Walsh, Vladimír Bilčík, Isabel Benjumea Benjumea, Sandra Kalniete, Gabriel Mato, Eva Maydell, Janina Ochojska, Jens Gieseke, Luděk Niedermayer, Jiří Pospíšil, Stanislav Polčák, Stelios Kympouropoulos</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Alicia Homs Ginel</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>José Ramón Bauzá Díaz, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Karin Karlsbro, Moritz Körner, Ilhan Kyuchyuk, Urmas Paet, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Hilde Vautmans</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Tilly Metz</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Anna Fotyga, Karol Karski, Assita Kanko, Raffaele Fitto, Ryszard Czarnecki, Elżbieta Rafalska, Adam Bielan, Jadwiga Wiśniewska, Hermann Tertsch</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Fabio Massimo Castaldo</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o zákone o „zahraničných agentoch“ v Nikarague

(2020/2814(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenia z 31. mája 2018[1], 14. marca 2019[2] a 19. decembra 2019[3],

 so zreteľom na dohodu z 29. júna 2012 ustanovujúcu pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej[4],

 so zreteľom na strategický dokument EÚ a viacročný orientačný program pre Nikaraguu na roky 2014 – 2020,

 so zreteľom na závery Rady o Nikarague,

 so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2019/1716 zo 14. októbra 2019, ktorým sa stanovuje rámec pre cielené sankcie v Nikarague[5], a na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/606 zo 4. mája 2020, ktorým sa na zoznam cielených sankcií dopĺňa šesť nikaragujských úradníkov a zavádza zmrazenie aktív a zákaz cestovania[6],

 so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Komisie  (VP/PK) v mene Európskej únie, najmä vyhlásenia z 20. novembra 2019 a zo 4. mája 2020 o Nikarague,

 so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej na 45. zasadnutí Rady pre ľudské práva, ktoré sa konalo 14. septembra 2020, a na správu Rady OSN pre ľudské práva z 19. júna 2020 o Nikarague,

 so zreteľom na informačné bulletiny zverejnené osobitným monitorovacím mechanizmom pre Nikaraguu (ďalej len „MESENI“), ktorý zriadila Medziamerická komisia pre ľudské práva,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

 so zreteľom na Usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv a usmernenia týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

 so zreteľom na ústavu Nikaraguy,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže 22. septembra 2020 poslanci Nikaragujského národného zhromaždenia za vládnúcu stranu Alianza Frente Sandinista de Liberación Nacional (Sandinistický front národného oslobodenia) predložili návrh zákona o regulovaní zahraničných agentov podľa vzoru ruského zákona z roku 2012 o zahraničných agentoch, ktorý v prípade prijatia zaväzuje každú osobu, organizáciu alebo inštitúciu vrátane médií a mimovládnych organizácií, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, aby sa zaregistrovali na ministerstve vnútra a aby sa podrobili finančnému monitorovaniu oddelením finančnej analýzy;

B. keďže každá osoba alebo subjekt registrovaní na ministerstve vnútra ako „zahraničný agent“ by podliehali prísnemu dohľadu a museli by sa „zdržať zasahovania do vnútroštátnych politických vecí alebo záležitostí“, ako sa uvádza v článku 12, čím by sa obmedzili ich občianske a politické práva a umožnilo by sa ich prenasledovanie, obťažovanie a trestné stíhanie; keďže v prípade, že sa tento zákon prijme, negatívne ovplyvní právo na rovnakú politickú a verejnú účasť vrátane účasti opozície, čím by sa ešte viac narušil politický systém v Nikarague; keďže by môže viesť k vážnym situáciám nezákonnej kriminalizácie organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov a obhajcov ľudských práv;

C. keďže zákon o regulovaní zahraničných agentov by sa v prípade schválenia použil ako nástroj represie voči ľuďom a organizáciám pre ľudské práva, ktorí získavajú zdroje od medzinárodnej spolupráce v Nikarague; keďže prijatie tohto zákona by mohlo mať priamy vplyv na spoluprácu EÚ v krajine a na jednotlivcov spojených s európskymi záujmami;

D. keďže viacerí poslanci národného zhromaždenia za vládnu stranu takisto navrhli osobitný zákon o počítačovej kriminalite, ktorého cieľom je cenzúra digitálnych médií, ako aj nový zákon o trestných činoch z nenávisti, ktorým by sa zreformoval trestný zákonník tak, aby sa umožnilo uloženie trestu odňatia slobody na doživotie za politický disent, bez jasného vymedzenia toho, čo by viedlo k takémuto prísnemu trestu, a ktorý by sa mohol použiť na potrestanie tých, ktorí vystupujú proti represívnym politikám vlády;

E. keďže jednoznačným cieľom týchto navrhovaných zákonov je obmedziť základné slobody, ako je sloboda prejavu (online aj offline), sloboda združovania a náboženská sloboda, ďalej obmedziť občiansky priestor pre nikaragujských občanov a vykonávať totalitnú kontrolu nad občanmi Nikaraguy, médiami, organizáciami občianskej spoločnosti a organizáciami pre ľudské práva, a to bez akéhokoľvek systému bŕzd a protiváh a s veľkým priestorom na voľné uváženie pri ich vykonávaní prostredníctvom monitorovania všetkých ich činností, s dôrazom na politickú, pracovnú a hospodársku sféru; keďže tieto zákony by v prípade prijatia porušovali celý rad práv a základných slobôd zakotvených v Nikaragujskej ústave, ktoré sú všetky uznané v medzinárodných dohodách, dohovoroch a zmluvách, ktorých zmluvnou stranou je Nikaragua;

F. keďže tieto iniciatívy sú najnovšími príkladmi takéhoto porušovania a potvrdzujú širší model represií a porušovania ľudských práv a základných slobôd; keďže predstavitelia občianskej spoločnosti, environmentálni aktivisti, novinári, predstavitelia politickej opozície, príslušníci náboženských spoločenstiev, najmä katolíckej cirkvi, študenti, bývalí politickí väzni a ich rodiny sú naďalej terčom bezpečnostných síl a provládnych ozbrojených skupín prostredníctvom zatýkania, kriminalizácie, nadmernej sily, razií do ich domovov, policajného obťažovania, sexuálnych útokov a zvyšovania násilia a zastrašovania, ktorým čelia aktivistky, vyhrážania smrťou, vandalizmu, verejného ohovárania a očierňujúcich kampaní;

G. keďže, ako uviedla vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet, „v oblasti ľudských práv sa nedosiahol žiadny pokrok a nič nenasvedčuje tomu, že vláda konštruktívne rieši napätie a štrukturálne problémy, ktoré vyvolali sociálno-politickú krízu v apríli 2018“; keďže organizácie občianskej spoločnosti uvádzajú, že 94 osôb, ktoré sú vnímané ako odporcovia vlády, je stále svojvoľne zadržiavaných, väčšinou na základe vymyslených obvinení z nesúvisiacich trestných činov;

1. odsudzuje úsilie prijať protiústavný zákon o regulovaní zahraničných agentov, osobitný zákon o počítačovej kriminalite a zákon proti trestným činom z nenávisti a vyzýva národné zhromaždenie, aby tieto zákony, ako aj každý iný zákon, ktorý by obmedzoval základné slobody nikaragujského ľudu, zamietlo; zdôrazňuje, že ak budú tieto zákony schválené, poskytnú vláde Daniela Ortegu nový represívny nástroj na umlčanie nielen jej kritikov, ale aj všetkých jednotlivcov alebo organizácií, ktorí dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, čo povedie k zvýšeniu počtu obetí tejto represie a ďalej zhorší celkovú atmosféru zastrašovania a hrozieb, čo bude mať za následok neprijateľné porušovanie ľudských práv v Nikarague;

2. vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Nikaraguy a odsudzuje všetky represívne opatrenia nikaragujskej vlády, najmä spôsobené úmrtia; odsudzuje represie voči aktivistom občianskej spoločnosti, predstaviteľom politickej opozície, študentom, novinárom, skupinám pôvodného obyvateľstva, členom náboženských spoločenstiev, najmä katolíckej cirkvi a voči obhajcom ľudských práv; požaduje bezodkladné prepustenie všetkých politických väzňov, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní, zrušenie všetkých obvinení proti nim a dodržiavanie ich základných právnych záruk;

3. naliehavo vyzýva nikaragujskú vládu, aby prestala kriminalizovať nezávislé hlasy a aby zastavila každý zámer kontrolovať a obmedzovať činnosť organizácií občianskej spoločnosti a organizácií pre ľudské práva, predstaviteľov politickej opozície, médií a novinárov; naliehavo vyzýva nikaragujskú vládu, aby vrátila skonfiškovaný majetok spravodajským médiám, obnovila ich licencie na prevádzku a obnovila právnu subjektivitu mimovládnych organizácií; žiada plnú spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a žiada, aby mali možnosť návratu do krajiny, vrátane Medziamerickej komisie pre ľudské práva, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, MESENI a medzinárodnej skupiny nezávislých expertov Organizácie amerických štátov (OAS); víta rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z júna 2020, ktorou sa ustanovuje posilnené monitorovanie situácie v Nikarague zo strany Úradu vysokého komisára pre ľudské práva, a víta podporu EÚ jej prijatiu;

4. zdôrazňuje, že akékoľvek obmedzenia uplatňovania práv na slobodu presvedčenia a prejavu online aj offline, slobodu pokojného zhromažďovania a združovania a práva na ochranu ľudských práv sú nezlučiteľné s ústavou Nikaraguy a jej medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z dohôd o ľudských právach;

5. odmieta zneužívanie inštitúcií a zákonov autoritárskou vládou Nikaraguy s úmyslom kriminalizovať organizácie občianskej spoločnosti a politických oponentov na politické a nezákonné účely; v tejto súvislosti vyzýva vládu Nikaraguy, aby v plnom rozsahu dodržala záväzky, ktoré prijala v dohodách z marca 2019 uzavretých s opozičnými skupinami a s Občianskou alianciou, ktoré sú v súčasnosti v národnej koalícii, s cieľom dosiahnuť demokratické, mierové a dohodnuté riešenie politickej krízy v Nikarague;

6. pripomína nikaragujskej vláde, že voľby môžu byť slobodné, dôveryhodné, inkluzívne a transparentné len vtedy, ak nedôjde k represiám, obnoví sa právny štát a budú sa dodržiavať ústavné práva všetkých nikaragujských obyvateľov vrátane práva na slobodu prejavu, zhromažďovania, viery a pokojného protestu; vyzýva nikaragujskú vládu, aby sa demokratickými mierovými a dohodnutými prostriedkami dohodla s opozičnými skupinami vrátane národnej koalície o volebných a inštitucionálnych reformách potrebných na zaručenie dôveryhodných, inkluzívnych a transparentných volieb, ktoré sú v súčasnosti naplánované na november 2021, a to v súlade s medzinárodnými normami, a to aj vykonávaním odporúčaní volebnej pozorovateľskej misie EÚ z roku 2011 a odporúčaní OAS; domnieva sa preto, že voľby musia sledovať riadne akreditovaní národní a medzinárodní pozorovatelia;

7. vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi správami nikaragujských organizácií, že orgány nariadili národnej polícii, aby sa dopustila porušovania ľudských práv, a že jej v tejto represii pomáhajú provládne civilné skupiny a územné organizácie vládnúcej strany, z ktorých niektoré sú ozbrojené a organizované ako polovojenské skupiny; žiada, aby vláda tieto polovojenské skupiny odzbrojila, a žiada, aby osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a za oslabovanie demokracie a zásad právneho štátu boli brané na zodpovednosť, a tiež požaduje preskúmanie kontroverzného zákona o amnestii, ktorý by mohol zabrániť stíhaniu osôb zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv;

8. vzhľadom na pokračujúce závažné zneužívanie a porušovanie ľudských práv, ak sa prijmú navrhovaný zákon o regulovaní zahraničných agentov, osobitný zákon o počítačovej kriminalite a zákon proti trestným činom z nenávisti, ak nikaragujská vláda bude naďalej prejavovať neochotu začať národný dialóg o riadnej volebnej reforme, ak bude pokračovať represia občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Nikaragua, žiada, aby Rada rýchlo rozšírila zoznam osôb a subjektov, na ktorých sa majú uvaliť sankcie, vrátane prezidenta a viceprezidenta, venujúc osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabránilo akýmkoľvek negatívnym vplyvom na nikaragujský ľud; opakuje svoju naliehavú žiadosť o globálny mechanizmus EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva Radu, aby prijala tento mechanizmus prostredníctvom rozhodnutia týkajúceho sa strategických záujmov a cieľov Únie podľa článku 22 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii;

9. žiada, aby bola do Nikaraguy čo najskôr vyslaná delegácia Európskeho parlamentu s cieľom pokračovať v monitorovaní situácie v krajine, a naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby umožnili neobmedzený vstup do krajiny, ako aj prístup ku všetkým partnerom a do všetkých zariadení;

10. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby spolu s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva pokračovala v materiálnej a technickej podpore obhajcov ľudských práv a nezávislých médií v Nikarague a aby túto podporu zintenzívnila; vyzýva delegáciu Európskej únie v Nikarague a členské štáty s diplomatickými misiami na mieste, aby v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv;

11. pripomína, že vzhľadom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou musí Nikaragua rešpektovať a posilniť zásady právneho štátu, demokraciu a ľudské práva, a opakovane žiada, aby sa vzhľadom na súčasnú situáciu aktivovala demokratická doložka dohody o pridružení;

12. zdôrazňuje, že pomoc EÚ organizáciám občianskej spoločnosti by sa mala zachovať a posilniť, aby sa zmiernil vplyv ochorenia COVID-19;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, skupine Lima, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.

 

[1] Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 164.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2019)0219.

[3] Prijaté texty, P9_TA(2019)0111.

[4] Ú. v. EÚ L 346, 15.12.2012, s. 3.

[5] Ú. v. EÚ L 29, 4.5.2020, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 29, 4.5.2020, s. 1.

Posledná úprava: 8. októbra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia