Postup : 2020/2912(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0426/2020

Predkladané texty :

RC-B9-0426/2020

Rozpravy :

PV 17/12/2020 - 8.1
CRE 17/12/2020 - 8.1

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0384

<Date>{16/12/2020}16.12.2020</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0426/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0427/2020</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0430/2020</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 174kWORD 56k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0426/2020 (Verts/ALE)

B9-0427/2020 (S&D)

B9-0430/2020 (Renew)</TablingGroups>


<Titre>o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v Egypte, najmä o prípade aktivistov Egyptskej iniciatívy za osobné práva (EIPR)</Titre>

<DocRef>(2020/2912(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Kati Piri, Pierfrancesco Majorino</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Jan-Christoph Oetjen, María Soraya Rodríguez Ramos, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Svenja Hahn, Karin Karlsbro, Moritz Körner, Ilhan Kyuchyuk, Frédérique Ries, Ramona Strugariu, Hilde Vautmans</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Mounir Satouri, Hannah Neumann</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Mario Furore, Chiara Gemma, Tiziana Beghin, Sabrina Pignedoli, Laura Ferrara, Daniela Rondinelli, Fabio Massimo Castaldo</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v Egypte, najmä o prípade aktivistov Egyptskej iniciatívy za osobné práva (EIPR)

(2020/2912(RSP))

 

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie z 24. októbra 2019[1],

 so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Egypte z augusta 2013 a februára 2014,

 so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Egypte, a najmä na vyhlásenie z 21. novembra 2020 o nedávnych zatknutiach aktivistov za ľudské práva,

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o Egypte z 20. novembra 2020,

 so zreteľom na výzvu odborníkov OSN z 27. novembra 2020 na prepustenie egyptských obhajcov ľudských práv, ktorí boli uväznení po stretnutí s diplomatmi, a na vyhlásenie odborníkov zo 7. decembra 2020 o rozhodnutí prepustiť na kauciu troch vedúcich pracovníkov Egyptskej iniciatívy za osobné práva (EIPR),

 so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Rady pre ľudské práva OSN týkajúce sa Egypta za obdobie 2019 – 2020,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), spoločného programu OSN pre HIV a AIDS (UNAIDS) a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktoré sa vydalo 13. mája 2020 a týkalo sa ochorenia COVID-19 vo väzniciach a iných uzavretých zariadeniach,

 so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá nadobudla platnosť v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, so zreteľom na priority partnerstva medzi EÚ a Egyptom na roky 2017 – 2020 prijaté 25. júla 2017, na spoločné vyhlásenie vydané v nadväznosti na zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Egypt v roku 2017 a na spoločné vyhlásenie o 6. schôdzi Podvýboru EÚ – Egypt pre politické otázky, ľudské práva a demokraciu konanej 23. – 24. júna 2019,

 so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu a obhajcov ľudských práv,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a Arabskú chartu ľudských práv, ktoré Egypt ratifikoval,

 so zreteľom na ústavu Egypta, najmä na jej článok 52 o zákaze všetkých foriem a druhov mučenia, na článok 73 o slobode zhromažďovania a na článok 93 o záväznosti medzinárodného práva v oblasti ľudských práv,

 so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Egypt ratifikoval 20. marca 1984,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže situácia v oblasti ľudských práv v Egypte sa naďalej zhoršuje, pretože orgány intenzívnejšie zasahujú proti občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv, zdravotníckym pracovníkom, novinárom, členom opozície, akademickým pracovníkom a právnikom a naďalej brutálne a systematicky potláčajú akúkoľvek formu disentu, čím podkopávajú základné slobody, najmä slobodu prejavu, online aj offline, a slobodu združovania a zhromažďovania, politický pluralizmus, právo na účasť na verejných záležitostiach a zásady právneho štátu;

B. keďže po stretnutí s 13 zahraničnými veľvyslancami a diplomatmi konanom 3. novembra 2020 bezpečnostné sily zatkli troch aktivistov z Egyptskej iniciatívy za osobné práva (EIPR) – jednej z posledných nezávislých organizácií pre ľudské práva v Egypte – Gassera Abdela Razeka, Karima Ennaraha a Mohammada Basheera, ktorí boli medzi 15. a 19. novembrom 2020 obvinení z terorizmu a trestných činov súvisiacich s národnou bezpečnosťou;

C. keďže po tom, ako bolo na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni vyjadrené znepokojenie, a to aj zo strany Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, hovorcu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a členských štátov, boli 3. decembra 2020 títo aktivisti prepustení na kauciu, pričom obvinenia naďalej platia; keďže napriek ich prepusteniu 6. decembra 2020 egyptský súd, ktorý sa zaoberá prípadmi súvisiacimi s terorizmom, potvrdil rozhodnutie prokurátora o zmrazení ich aktív až do vykonania vyšetrovania;

D. keďže tvrdý zásah proti EIPR sa začal v roku 2016, keď boli zmrazené bankové účty bývalého riaditeľa EIPR a zakladateľa Hossama Bahgatu a bolo mu zakázané opustiť krajinu; keďže EIPR poskytuje neoceniteľnú službu pri podpore osobných, politických, občianskych, hospodárskych a sociálnych práv a slobôd v krajine;

E. keďže 7. februára 2020 bol výskumný pracovník EIPR pre rodové práva a postgraduálny študent programu Erasmus na talianskej univerzite v Bologni Patrick George Zaki svojvoľne zatknutý na medzinárodnom letisku v Káhire; keďže podľa jeho právnika bol Patrick George Zaki podrobený 17-hodinovému vypočúvaniu egyptskou národnou bezpečnostnou agentúrou a následne bol prevezený do Mansúry, kde bol bitý a mučený elektrickými šokmi; keďže Patrick George Zaki bol okrem iného obvinený zo šírenia podvratnej propagandy, z podnecovania k protestom a podnecovaniu k terorizmu; keďže zatiaľ čo vzhľadom na zdravotný stav Patricka Georgea Zakiho existuje mimoriadne riziko, že sa vo väznici v Tore nakazí ochorením COVID-19, jeho vyšetrovacia väzba bola v uplynulých 10 mesiacoch nepretržite predlžovaná; keďže program Erasmus sa považuje za jednu z najúspešnejších iniciatív na podporu základných hodnôt EÚ; keďže zatknutie Patricka Georgea Zakiho počas jeho štipendijného pobytu v Európe predstavuje ohrozenie týchto hodnôt a EÚ musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby našla riešenie tohto prípadu;

F. keďže v uplynulých rokoch došlo v Egypte k zníženiu slobody médií, a to vzhľadom na obmedzený priestor, ktorý sa poskytuje novinárom; keďže novinári a ich rodinní príslušníci sú čoraz viac prenasledovaní a čelia zadržiavaniu, hrozbám a zastrašovaniu; keďže egyptské orgány naďalej blokujú webové stránky miestnych a medzinárodných spravodajských organizácií a organizácií pre ľudské práva;

G. keďže desaťtisíce obhajcov ľudských práv vrátane aktivistov za práva žien, LGBTI aktivistov, právnikov, novinárov, aktivistov, pokojných disidentov a členov opozície je naďalej väznených v podmienkach ohrozujúcich život; keďže nútené zmiznutie obhajcov ľudských práv sa stáva systematickou praxou egyptských orgánov; keďže preventívna vyšetrovacia väzba a preventívne opatrenia sa používajú na to, aby sa aktivistom a ich právnikom zabránilo vo vykonávaní ich legitímnej práce v oblasti ľudských práv alebo v mierovom uplatňovaní ich základných slobôd v Egypte;

H. keďže aktivisti egyptskej občianskej spoločnosti, obhajcovia ľudských práv, novinári a akademickí pracovníci by mali mať možnosť vykonávať svoje legitímne činnosti bez akýchkoľvek prekážok alebo strachu z odvetných opatrení voči nim alebo ich príbuzným; keďže práca týchto osôb, ich účty na sociálnych médiách a ich súkromné zariadenia sú predmetom nezákonného digitálneho sledovania;

I. keďže právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu zavedené počas vlády prezidenta as-Sísího kritizujú mnohé organizácie pre ľudské práva za to, že orgánom poskytujú nebezpečne široký rozsah výkladu a že sú zneužívané na umlčanie obhajcov ľudských práv, ich právnikov, aktivistov a členov opozície; keďže podozrivé osoby v prípadoch týkajúcich sa terorizmu často nemajú spravodlivé súdne konania, pretože ich prípady sa postupujú priamo vojenským súdom; keďže podľa organizácie Human Rights Watch od vojenského prevratu v roku 2013 zaradili egyptské orgány približne 3 000 osôb na zoznamy teroristov, 3 000 osôb odsúdili na trest smrti a zadržali asi 60 000 ľudí;

J. keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti Egypt v roku 2020 popravil aspoň 110 ľudí, pričom 66 z týchto popráv sa uskutočnilo od 3. októbra 2020, čo znamená, že za posledné dva mesiace bolo popravených viac ľudí ako v roku 2019; keďže najmenej 39 osobám hrozí bezprostredná poprava; keďže tieto rozsudky sú údajne vynášané po hrubo nespravodlivých súdnych konaniach poznačených nútenými „priznaniami“ a inými závažnými porušeniami ľudských práv vrátane mučenia a násilného zmiznutia, pri ktorých sa neuskutočnilo žiadne seriózne vyšetrovanie uvedených činov a obete nemali riadny proces, ako napríklad v prípade koptského kresťanského mnícha Isaiaha al-Maqariho; keďže na trest smrť sú naďalej odsudzované aj deti; keďže článok 122 egyptského zákona o deťoch naďalej vyvoláva vážne obavy, pretože umožňuje, aby boli deti za určitých okolností súdené v hromadných súdnych konaniach vedených na súdoch pre plnoletých, pričom na základe tohto článku bolo od roku 2011 najmenej 17 mladistvých odsúdených na trest smrti;

K. keďže od 10. apríla 2017 trvá v Egypte výnimočný stav; keďže hromadné súdne procesy pokračujú napriek rozsiahlemu medzinárodnému odsúdeniu, že jednoducho nespĺňajú základné požiadavky medzinárodného práva, pokiaľ ide o riadny proces a právo na spravodlivé súdne konanie; keďže na vojenských súdoch je súdených viac civilistov ako kedykoľvek predtým;

L. keďže egyptskú spoločnosť sužuje v posledných desaťročiach sexuálne násilie a obťažovanie žien, keď sú často obviňované obete takýchto činov a orgány urobili málo pre to, aby stíhali podozrivé osoby alebo napadli diskriminačné normy, ktoré takéto násilie odporujú; keďže sú stále rozšírené nepatričné praktiky, ako je testovanie panenstva, a to aj zo strany egyptských orgánov; keďže doposiaľ nebol ratifikovaný zákon o násilí páchanom na ženách, ktorého prerokovávanie je od roku 2017 pozastavené v egyptskom parlamente; keďže existujúce politiky a právne predpisy proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov nie sú riadne presadzované a táto prax pokračuje; keďže obhajkyne práv žien a feministické aktivistky naďalej čelia represiám;

M. keďže 10. decembra 2020 a po štvorročnom súdnom vyšetrovaní talianski prokurátori v Ríme oznámili, že majú jednoznačný dôkaz o zapojení štyroch príslušníkov egyptských štátnych bezpečnostných zložiek do únosu za priťažujúcich okolností, zranenia za priťažujúcich okolností a vraždy talianskeho výskumného asistenta Giulia Regeniho; keďže právnici Egyptského výboru pre práva a slobody (ECRF) naďalej poskytujú podporu talianskym právnikom rodine Regeniho, pretože sú právnymi zástupcami v Egypte; keďže egyptské orgány neustále bránia, aby pokročilo vyšetrovanie a odhalenie pravdy o únose, mučení a zabití Giulia Regeniho a o smrti francúzskeho učiteľa Erica Langa, ktorý bol zadržaný v roku 2013 v Káhire, a bránia tomu, aby sa vyvodila zodpovednosť voči vinníkom;

N. keďže EÚ je prvým hospodárskym partnerom Egypta a jeho hlavným zdrojom zahraničných investícií; keďže v júni 2017 EÚ a Egypt prijali priority partnerstva, ktorých cieľom je posilniť spoluprácu v širokom spektre oblastí, a to aj v oblasti bezpečnosti, boja proti terorizmu a reformy súdnictva;

1. opätovne a čo najdôraznejšie vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Egypte pokračujú a zintenzívňujú sa tvrdé zásahy štátnych orgánov a bezpečnostných síl proti základným právam a obhajcom ľudských práv, právnikom, demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, študentom, deťom, aktivistom za práva žien a rodovú rovnosť, lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym osobám (LGBTI), politickým oponentom vrátane ich rodinných príslušníkov, organizáciám občianskej spoločnosti a menšinám, a to výlučne v reakcii na to, že uplatňujú svoje základné slobody alebo vyjadrujú nesúhlas; vyzýva na nezávislé a transparentné vyšetrenie všetkých prípadov porušenia ľudských práv a na zabezpečenie toho, aby sa osoby, ktoré sú za to zodpovedné, museli za svoje skutky zodpovedať; zdôrazňuje význam silnej a dobre fungujúcej občianskej spoločnosti;

2. je pobúrený nedávnym zatknutím popredných aktivistov EIPR Gásira Abdarrazáka, Karíma An-náraha a

Muhammada Bašíra, ktoré bolo odvetou za ich legitímne stretnutie s európskymi diplomatmi v Káhire; víta ich predbežné prepustenie, ale naliehavo vyzýva orgány, aby voči nim stiahli všetky obvinenia, ukončili všetky formy obťažovania a zastrašovania namierené proti nim a zakladateľovi a úradujúcemu riaditeľovi EIPR Husámovi Buhdžatovi a zrušili všetky reštriktívne opatrenia vrátane zákazu cestovania a zmrazenia aktív, ktoré boli prijaté proti nim a EIPR; vyzýva egyptskú vládu, aby zabezpečila, že sa ich prípad bude riešiť transparentným, spravodlivým a rýchlym spôsobom;

3. ľutuje, že rozhodnutie o ich prepustení sa netýkalo aj iných zadržiavaných osôb z EIPR, najmä Patricka Georgea Zakiho, ktorého príkaz na zadržanie bol 6. decembra 2020 predĺžený o ďalších 45 dní; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie Patricka Georgea Zakiho a zrušenie všetkých obvinení, ktoré boli proti nemu vznesené; domnieva sa, že na jeho zatknutie a dlhodobé zadržiavanie je potrebná silná, rýchla a koordinovaná diplomatická reakcia EÚ;

4. opakuje svoju výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie osôb, ktoré sú svojvoľne zadržiavané a odsúdené za vykonávanie svojej legitímnej a pokojnej práce v oblasti ľudských práv, ako je najmä Muhammad Ibráhím, Muhammad Ramadán, Abdarrahmán Tárik, Izzat Ghunajm, Hajsam Muhammadín, Alá´ Ubdál Fatah, Ibráhím Mutawallí Hidžází, Máhínúr al-Masrí, Muhammad al-Báqir, Hudá Abdalmun´im, Ahmad Amáš, Islám al-Kalhí, Abdalmun´am abú-l-Futuh, Isrá´Abdalfattáh, Rámí Kámil, Ibráhím Izaddín, Zijád al-Ilajmí, Hasan al-Barbarí, Rámí Šaas, Saná Sajf, Suláfa Madždí, Husám as-Sajjád, Mahmúd Husajn a Kamál al-Balší;

5. zdôrazňuje, že prebiehajúce zatýkania a zaistenia sú súčasťou širšieho modelu zastrašovania organizácií, ktoré obhajujú ľudské práva, ako aj rastúcich obmedzení slobody prejavu, na internete aj mimo neho, združovania a pokojného zhromažďovania v Egypte, a vyzýva na ukončenie všetkých týchto aktov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Egypt naďalej využíva právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu, svojvoľné pridávanie obhajcov ľudských práv na zoznamy teroristov Egypta a vyšetrovaciu väzbu na to, aby napádal prácu obhajcov ľudských práv a kriminalizoval ju, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu a povinnosťami Egypta vyplývajúcimi z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby zmenili alebo zrušili akékoľvek nezákonné právne predpisy, najmä zákon o mimovládnych organizáciách (MVO) z roku 2019 a svoj zákon o boji proti terorizmu; opätovne vyzýva egyptské orgány, aby uzavreli prípad 173/2011 (tzv. prípad zahraničného financovania) a zrušili všetky zákazy cestovania a zmrazenie aktív uložené najmenej 31 obhajcom ľudských práv a zamestnancom MVO pôsobiacich v oblasti ľudských práv v rámci tohto prípadu;

6. vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili, že pri zaobchádzaní so všetkými zadržiavanými osobami sa počas ich zaistenia musia dodržiavať podmienky ustanovené v Súbore zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 43/173 z 9. decembra 1988, a že až do ich prepustenia im bude povolený plný prístup k ich rodinám, právnikom podľa ich výberu a primeranej zdravotnej starostlivosti a že sa dôveryhodným spôsobom prešetria všetky obvinenia zo zlého zaobchádzania alebo mučenia;

7. vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom zadržiavaných osôb a väzňov, ktorí sú počas pandémie COVID-19 zadržiavaní v preplnených väzenských zariadeniach v otrasných podmienkach, a vyzýva orgány, aby urýchlene odľahčili miesta zaistenia; vyzýva orgány, aby poskytli neobmedzený prístup k väzeniu z maximálnym stupňom stráženia v Tore nezávislej organizácii, ktorá by monitorovala podmienky zaistenia; odsudzuje svojvoľné zatýkanie, obťažovanie a represie namierené voči zdravotníkom a novinárom za to, že sa vyjadrili k situácii týkajúcej sa ochorenia COVID-19 alebo k reakcii egyptského štátu v roku 2020; vyzýva egyptské orgány, aby ukončili túto praktiku a prepustili každého zdravotníka, ktorý je stále svojvoľne zadržiavaný;

8. vyjadruje poľutovanie nad nárastom počtu popráv v Egypte a odmieta uplatňovanie trestu smrti; vyzýva egyptské orgány, aby vyhlásili moratórium na trest smrti s cieľom zrušiť ho a aby podnikli všetky kroky na zabezpečenie prísneho dodržiavania záruk riadneho procesu a všetkých možných záruk na zabezpečenie spravodlivého súdneho konania; vyzýva Egypt, aby okamžite prepustil všetkých mladistvých, ktorí boli odsúdení na trest smrti, a zmenil článok 122 svojho zákona o dieťati;

9. vyzýva egyptské orgány, aby prijali komplexný zákon o násilí páchanom na ženách a národnú stratégiu na presadzovanie schválených zákonov proti sexuálnemu násiliu; naliehavo vyzýva orgány, aby využili dostupné usmernenia OSN, ako je Príručka OSN pre právne predpisy o násilí páchanom na ženách, s cieľom stanoviť prvky boja proti násiliu páchanému na ženách vrátane ochrany obetí a svedkov, ktorú zabezpečia vyškolení zamestnanci úradov a poskytovatelia služieb; vyzýva egyptské orgány, aby zastavili akékoľvek prenasledovanie žien z dôvodu „porušovania morálky“, ako aj proti obhajkyni ľudských práv Amal Fathíovej; vyzýva orgány, aby okamžite ukončili zatýkanie a stíhanie príslušníkov komunity LGBTI alebo jednotlivcov výlučne na základe ich skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie, ako je to v prípade Sajfa Bidaura;

10. vyjadruje poľutovanie nad pokusom egyptských orgánov o zavádzanie a marenie pokroku vo vyšetrovaní únosu, mučenia a vraždy talianskeho výskumného pracovníka Giulia Regeniho v roku 2016; vyjadruje poľutovanie nad tým, že egyptské orgány neustále odmietajú poskytovať talianskym orgánom akékoľvek dokumenty a informácie potrebné na rýchle, transparentné a nestranné vyšetrenie vraždy Giulia Regeniho v súlade s medzinárodnými záväzkami Egypta; vyzýva EÚ a členské štáty, aby naliehali na egyptské orgány, aby po ukončení vyšetrovania plne spolupracovali s talianskymi súdnymi orgánmi a prestali odmietať zaslať adresy pobytu štyroch podozrivých, ktorých označili talianski prokurátori v Ríme, ako to vyžaduje talianske právo, s cieľom umožniť ich formálne obvinenie v spravodlivom súdnom konaní v Taliansku; varuje egyptské orgány pred odvetnými opatreniami proti svedkom alebo Egyptskej komisii pre práva a slobody (ECRF) a jej právnikom;

11. vyjadruje silnú politickú a ľudskú podporu rodine Giulia Regeniho v ich neustálom a dôstojnom hľadaní pravdy; pripomína, že hľadanie pravdy o únose, mučení a vraždách európskeho občana nie je vecou iba rodiny, ale je to imperatívna povinnosť vnútroštátnych inštitúcií a inštitúcií EÚ, ktorá si vyžaduje prijatie všetkých potrebných diplomatických krokov;

12. berie na vedomie, že Egypt je dôležitým partnerom Európskej únie a jej členských štátov v širokej škále oblastí vrátane obchodu, bezpečnosti, boja proti medzinárodnému terorizmu a medziľudských kontaktov; podporuje egyptský ľud v jeho úsilí vytvoriť slobodnú, stabilnú, prosperujúcu, inkluzívnu a demokratickú krajinu, ktorá dodržiava svoje vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy, pokiaľ ide o ochranu a presadzovanie ľudských práv;

13. pripomína egyptským orgánom, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd predstavuje základný prvok vzťahov medzi EÚ a Egyptom a že poskytovanie priestoru občianskej spoločnosti je spoločným záväzkom zakotveným v prioritách partnerstva EÚ a Egypta, ako sa uvádza v egyptskej ústave; zdôrazňuje, že žiadny obhajca ľudských práv by nemal čeliť finančným obmedzeniam, kriminalizácii, zákazom cestovania alebo kaucii, ani by nemal byť uväznený za svoju legitímnu prácu v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva PK/VP, aby verejne vyjadril znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Egypte a na každom stretnutí na vysokej úrovni s egyptskými orgánmi;

14. podporuje zástupcov delegácie EÚ a členských štátov v Káhire, aby sa zúčastnili na súdnych procesoch s egyptskými a zahraničnými novinármi, blogermi, odborármi, obhajcami ľudských práv a aktivistami občianskej spoločnosti v krajine a navštívili ich vo väzbe;

15. potvrdzuje svoju výzvu adresovanú PK/VP a členským štátom, aby aj v koordinácii s inými podobne zmýšľajúcimi partnermi jednotne a rozhodne reagovali na zásah a porušovanie ľudských práv v Egypte a aby využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na zabezpečenie konkrétneho pokroku Egypta v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva prevzali vedúcu úlohu s cieľom vytvoriť dlho očakávaný mechanizmus monitorovania a podávania správ o závažných porušeniach ľudských práv v Egypte; víta skutočnosť, že Rada prijala globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv/Magnitského zákon EÚ, a opätovne vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zvážili cielené reštriktívne opatrenia voči vysokopostaveným egyptským predstaviteľom zodpovedným za najzávažnejšie porušenia v krajine;

16. opätovne potvrdzuje svoju výzvu na dôkladné a komplexné preskúmanie vzťahov EÚ s Egyptom; domnieva sa, že situácia v oblasti ľudských práv v Egypte si vyžaduje seriózne preskúmanie operácií Komisie na podporu rozpočtu, a žiada, aby sa pomoc EÚ obmedzila v prvom rade na podporu demokratických aktérov a občianskej spoločnosti; požaduje väčšiu transparentnosť všetkých foriem finančnej podpory alebo odbornej prípravy, ktorú EÚ, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka poskytuje Egyptu; pripomína, že EÚ a jej členské štáty nesmú udeľovať ocenenia vedúcim predstaviteľom zodpovedným za porušovanie ľudských práv;

17. vyzýva EÚ, aby s cieľom rokovať o nových prioritách partnerstva stanovila jasné kritériá, na základe ktorých bude ďalšia spolupráca ústredným prvkom našich vzťahov s cieľom dosiahnuť pokrok v reforme demokratických inštitúcií, zásad právneho štátu a ľudských práv, a aby vo všetkých rozhovoroch s egyptskými orgánmi zohľadňovala otázky ľudských práv; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v centre nadchádzajúceho zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Egypt uviedli potrebu konkrétnych zlepšení situácie v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o prepustenie svojvoľne zadržiavaných obhajcov ľudských práv a novinárov; opakuje, že spolupráca v oblasti riadenia migrácie alebo boja proti terorizmu, ale aj geopolitických úvah by nemala pokračovať na úkor neustáleho tlaku na dodržiavanie ľudských práv a zodpovednosť za porušovanie ľudských práv;

18. opätovne pripomína svoje nedávne výzvy členským štátom, aby nadviazali na závery Rady pre zahraničné veci z 21. augusta 2013, v ktorých sa oznamuje pozastavenie vývozných licencií na akékoľvek vybavenie, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/SZBP[2], a odsudzuje pretrvávajúce nedodržiavanie týchto záväzkov zo strany členských štátov; vyzýva členské štáty, aby zastavili do Egypta cielený vývoz zbraní, technológií určených na sledovanie a iných bezpečnostných zariadení, ktoré môžu uľahčovať útoky na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to aj v sociálnych médiách, či akýkoľvek iný druh vnútornej represie; vyzýva EÚ, aby v plnej miere začala riadiť svoj vývoz do Egypta, a to pokiaľ ide o tovar, ktorý by sa mohol použiť na represie, mučenie alebo vykonávanie trestu smrti;

19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, egyptskej vláde a parlamentu a Africkej komisii pre ľudské práva a práva národov.

 

 

 

[1] Prijaté texty, P9_TA(2019)0043.

[2] Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.

Posledná úprava: 16. decembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia