SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajnskom kráľovstve, najmä o prípadoch väzňov odsúdených na smrť a obhajcov ľudských práv
10.3.2021 - (2021/2578(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9-0190/2021 (The Left)
B9-0191/2021 (Verts/ALE)
B9-0192/2021 (S&D)
B9-0193/2021 (Renew)
B9-0194/2021 (PPE)
B9-0195/2021 (ECR)
Michael Gahler, Tomáš Zdechovský, Sandra Kalniete, Isabel Wiseler-Lima, Miriam Lexmann, Paulo Rangel, Vladimír Bilčík, Michaela Šojdrová, Loránt Vincze, Eva Maydell, Jiří Pospíšil, Stanislav Polčák, Maria Walsh, Adam Jarubas, Krzysztof Hetman, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, David Lega, Romana Tomc, Tomas Tobé, Christian Sagartz, Vangelis Meimarakis, Luděk Niedermayer, Inese Vaidere, Ioan-Rareş Bogdan, Stelios Kympouropoulos, Seán Kelly, Magdalena Adamowicz, Janina Ochojska, Frances Fitzgerald
v mene skupiny PPE
Marek Belka, Isabel Santos, Marc Tarabella
v mene skupiny S&D
José Ramón Bauzá Díaz, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Olivier Chastel, Bernard Guetta, Svenja Hahn, Moritz Körner, Javier Nart, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans
v mene skupiny Renew
Hannah Neumann, Ernest Urtasun
v mene skupiny Verts/ALE
Ryszard Antoni Legutko, Raffaele Fitto, Anna Fotyga, Karol Karski, Angel Dzhambazki, Assita Kanko, Elżbieta Kruk, Elżbieta Rafalska, Adam Bielan, Eugen Jurzyca, Veronika Vrecionová, Jadwiga Wiśniewska, Joanna Kopcińska, Valdemar Tomaševski
v mene skupiny ECR
Miguel Urbán Crespo
v mene skupiny Left
Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajnskom kráľovstve, najmä o prípadoch väzňov odsúdených na smrť a obhajcov ľudských práv
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bahrajne, najmä na uznesenie zo 14. júna 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba[1], a na uznesenie zo 16. februára 2017 o popravách v Kuvajte a Bahrajne[2],
– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 13. júla 2020 o zachovaní trestov smrti v Bahrajne, z 10. júna 2020 o prepustení obhajcu ľudských práv Nabíla Radžaba, z 9. januára 2020 o potvrdení trestu smrti pre dvoch bahrajnských občanov a z 27. júla 2019 o popravách Aliho al-Araba a Ahmeda al-Malaliho,
– so zreteľom na vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Agnesy Callamardovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu Fionnualy Ni Aolainovej a osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie Nilsa Melzera z 12. februára 2020, v ktorom naliehavo vyzývajú Bahrajn, aby zrušil trest smrti pre Mohameda Ramadána a Husajna Músu,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej v mene EÚ a generálnej tajomníčky Rady Európy Marije Pejčinovićovej Burićovej z 10. októbra 2019 k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti,
– so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa obhajcov ľudských práv, trestu smrti, mučenia, dialógov o ľudských právach s tretími krajinami a slobody prejavu,
– so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby presadzovanie, dodržiavanie a napĺňanie ľudských práv boli ťažiskom všetkých politík EÚ,
– so zreteľom na závery 25. zasadnutia spoločnej rady EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a zasadnutia ministrov z 18. júla 2016,
– so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Bahrajnom o spolupráci,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o politických a občianskych právach a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorých je Bahrajn zmluvnou stranou,
– so zreteľom na správu bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z novembra 2011 (ďalej len „BICI“),
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 3,
– so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže bahrajnské orgány po ľudovom povstaní v roku 2011 naďalej porušujú a obmedzujú práva a slobody obyvateľstva, najmä právo jednotlivcov na pokojný protest, slobodu prejavu a digitálnu slobodu online aj offline; keďže právnici v oblasti ľudských práv, novinári a politickí aktivisti čelia neustálym systematickým útokom, obťažovaniu, zadržiavaniu, mučeniu, zastrašovaniu, zákazom cestovania a odnímaniu občianstva; keďže od roku 2011 orgány odmietajú všetky požiadavky demokratickej opozície a obhajcov ľudských práv, aby dodržiavali slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže v Bahrajne nie je tolerovaná žiadna politická opozícia; keďže orgány zatkli niekoľko detí za ich účasť na protestoch vo februári 2021 a údajne im hrozili znásilnením a usmrtením elektrickým prúdom; keďže najmenej tri z nich sú od 4. marca 2021 naďalej zadržiavané vrátane 16-ročnej osoby s vážnymi zdravotnými problémami;
B. keďže obhajca ľudských práv Abulhadí al-Chawádža, ktorý má bahrajnské a dánske občianstvo a je spoluzakladateľom bahrajnského centra pre ľudské práva a centra pre ľudské práva v Perzskom zálive, je takmer desať rokov vo väzení a odpykáva si doživotný trest za „financovanie terorizmu a účasť na ňom s cieľom zvrhnúť vládu a za špionáž pre cudziu krajinu“; keďže Abulhadí al-Chawádža bol po zatknutí zbitý, mučený a odsúdený v nespravodlivom súdnom procese, ktorý nebol v súlade s bahrajnským trestným právom ani medzinárodnými normami spravodlivého procesu; keďže v júli 2012 pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie dospela k záveru, že zatknutie al-Chawádža bolo svojvoľné, keďže si uplatňoval základné práva slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania, a vyzvala na jeho prepustenie;
C. keďže Nabíl Radžab, jeden z najvýznamnejších bahrajnských obhajcov ľudských práv, bol 9. júna 2020 prepustený z väzenia s tým, že zvyšok svojho päťročného trestu si odpyká podľa zákona o alternatívnych trestoch;
D. keďže v rokoch 2011 až 2020 Bahrajn odsúdil na trest smrti približne 50 osôb, zatiaľ čo v rokoch 2001 až 2010 bolo vynesených sedem trestov smrti; keďže v súčasnosti čaká v Bahrajne na výkon trestu smrti 27 osôb, pričom 26 z nich hrozí bezprostredná poprava; keďže 15. januára 2017 Bahrajn ukončil sedemročné de facto moratórium na trest smrti popravením troch civilistov; keďže odvtedy bolo popravených šesť osôb; keďže tieto popravy vyhlásila osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy za mimosúdne popravy; keďže trest smrti je najhoršou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu a porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; keďže podmienky väzňov odsúdených na smrť im spôsobujú mimoriadne psychické utrpenie;
E. keďže nezávislí pozorovatelia uviedli, že v prípade väčšiny nedávnych popráv bahrajnské orgány dosiahli priznania mučením a žalovaným neboli zaručené spravodlivé súdne procesy; keďže od protestov v roku 2011 a v nadväznosti na závery správy komisie BICI o zneužívaní zo strany vlády bolo zriadených niekoľko interných orgánov, ako napríklad úrad ombudsmana v rámci ministerstva vnútra, špeciálna vyšetrovacia jednotka v rámci úradu generálneho prokurátora a Komisia pre práva väzňov a zadržiavaných osôb, ktoré však nie sú dostatočne účinné a nezávislé; keďže nedostatočná nezávislosť týchto orgánov údajne spôsobuje nedostatočnú zodpovednosť bahrajnskej vlády a bezpečnostných síl; keďže to podporilo kultúru beztrestnosti, ktorá ohrozuje pokusy o demokratickú reformu a slúži na ďalšiu destabilizáciu tejto krajiny;
F. keďže Alí Al-Arab a Ahmed Al-Malálí, ktorí sú obaja bahrajnskými občanmi odsúdenými za teroristické trestné činy v rámci hromadného súdneho konania, ktoré bolo poznačené údajným mučením a závažným porušením zásad riadneho procesu, boli 27. júla 2019 zastrelení popravnou čatou; keďže bahrajnské orgány 18. februára 2014 zatkli Mohameda Ramadána za to, že sa spolu s Husajnom Ali Músom 14. februára 2014 údajne zúčastnili na bombovom útoku v Al Dair; keďže na základe odvolania kasačný súd 13. júla 2020 potvrdil svoje konečné rozhodnutie a potvrdil tresty smrti, ktoré boli uložené Mohamedovi Ramadanovi a Husajnovi Alimu Músovi, napriek nespravodlivému súdnemu konaniu s rozsudkom založeným na priznaniach, ktoré boli údajne vynútené od žalovaných mučením, ako aj výsledkom vyšetrovania osobitného vyšetrovacieho útvaru, ktoré sa týkalo obvinení z mučenia pána Músu a pána Ramadána; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Agnes Callamard varovala, že odsúdenie pána Músu a pána Ramadána a ich tresty smrti sú svojvoľné a predstavujú jasné porušenie ich práva na život a predstavovali by svojvoľné zabíjanie; keďže odborníci OSN na ľudské práva vyzvali Bahrajn, aby zabránil poprave oboch mužov; keďže Mohamedovi Ramadánovi a Husajnovi Ali Músovi bezprostredne hrozí poprava a využili všetky právne prostriedky nápravy;
G. keďže bahrajnské orgány rozpustili stranu al-Wifáq, ktorá je najväčšou mierovou politickou opozičnou stranou v krajine, skonfiškovali jej majetok a zatkli jej vedúcich predstaviteľov; keďže vodca strany šejk Alí Salmán si v súčasnosti odpykáva doživotné väzenie za údajnú špionáž;
H. keďže viacerí verejní činitelia, medzi nimi významní právnici Abduláh Al Šamláví a Abduláh Háším, sú stíhaní len za svoje aktivity na sociálnych médiách; keďže v Bahrajne nie sú žiadne nezávislé médiá, odkedy ministerstvo pre informácie v roku 2017 zastavilo činnosť jediného nezávislého denníka v krajine Al Wasat;
I. keďže v preplnených bahrajnských väzniciach sú naďalej mimoriadne zlé zdravotné a hygienické podmienky; keďže z dôvodu zdravotných rizík, ktoré predstavuje pandémia COVID-19, prepustili bahrajnské orgány v marci 2020 1486 väzňov; keďže medzi prepustenými takmer úplne chýbali vedúci predstavitelia opozície, aktivisti, novinári a obhajcovia ľudských práv; keďže bahrajnské orgány odmietajú väzňom poskytnúť naliehavú lekársku starostlivosť, čím ohrozujú ich zdravie a dobré podmienky, čo je v rozpore so Štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami; keďže mnohí politickí väzni vstúpili do štrajku na protest proti zlému zaobchádzaniu vo väzbe;
J. keďže bahrajnské súdy naďalej vydávajú a potvrdzujú rozsudky, ktorými zbavujú občanov štátneho občianstva; keďže v roku 2018 zbavili bahrajnské súdy občianstva viac ako 300 osôb a v roku 2019 viac ako 100 osôb vrátane obhajcov ľudských práv, politikov, novinárov a významných náboženských osobností, a že väčšina z týchto osôb zostala bez štátnej príslušnosti; keďže odnímanie štátneho občianstva sa vykonáva v rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv;
K. keďže v decembri 2018 Bahrajn zmenil svoje pracovné právo, aby zakázal zamestnávateľom diskriminovať pracovníkov na základe pohlavia, pôvodu, jazyka alebo vierovyznania; keďže stanovil sankcie proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; keďže Bahrajn je naďalej miestom, kde sa migrujúci pracovníci, najmä ženy zamestnané ako pracovníčky v domácnosti, využívajú v dôsledku kafalského systému, ktorý umožňuje vykorisťovanie;
L. keďže bahrajnské právo naďalej diskriminuje ženy v rodinnom práve, napríklad pokiaľ ide o právo na rozvod a prenesenie bahrajnského občianstva na deti na rovnakom základe ako v prípade mužov; keďže Bahrajn v roku 2002 pristúpil k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ale trvá na výhradách k niekoľkým článkom obsahujúcim ustanovenia, ktoré majú na účel dohovoru zásadný význam; keďže podľa článku 353 trestného zákona nie sú páchatelia znásilnenia trestne stíhaní ani potrestaní, ak sa oženia so svojimi obeťami; keďže bahrajnský parlament v roku 2016 navrhol úplné zrušenie uvedeného článku, ale vláda tento návrh zamietla; keďže článok 334 trestného zákona znižuje tresty pre páchateľov tzv. zločinov v mene cti a cudzoložstva a keďže mimomanželské sexuálne vzťahy sú stále trestným činom;
M. keďže Bahrajn je dôležitým partnerom EÚ v Perzskom zálive, a to aj v oblasti politických a hospodárskych vzťahov, energetiky a bezpečnosti; keďže Bahrajnské kráľovstvo má bohatú a dlhú tradíciu otvorenosti voči iným kultúram z celého sveta a je aktívnym aktérom pri vytváraní dynamiky budovania dôvery a podporovania dialógu a stability v Perzskom zálive a širšom regióne Blízkeho východu;
N. keďže zmena vedenia v novembri 2020 a vymenovanie nového premiéra, ktorým je princ Salmán bin Hamad Ál Chalífa, sú pre Bahrajn príležitosťou vydať sa cestou politickej reformy a národného inkluzívneho zmierenia vrátane zmierenia medzi sunitmi a šíitmi; keďže dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Bahrajnom sa konal vo februári 2021; keďže Bahrajn je druhou krajinou v oblasti Perzského zálivu, s ktorou EÚ nadviazala dialóg o ľudských právach;
1. je hlboko znepokojený tým, že desať rokov po povstaniach Arabskej jari v Bahrajne sa situácia v oblasti ľudských práv v krajine naďalej zhoršuje, a to z dôvodu vykonávania trestu smrti, svojvoľného zatýkania, stíhania a obťažovania obhajcov ľudských práv a popierania občianskych a politických práv a slobôd združovania, zhromažďovania a prejavu online aj offline;
2. dôrazne odsudzuje odsúdenie Mohameda Ramadána a Husajna Aliho Músu na smrť; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, a najmä jeho veličenstvo šejka Hamada bin Ísá Ál Chalífu, aby okamžite zastavili ich popravu, zmiernili ich tresty, nariadili obnovu súdneho konania, ktorý bude plne v súlade s medzinárodnými normami spravodlivého procesu a vylúči dôkazy získané mučením, a umožnili nezávislé vyšetrovanie obvinení z mučenia; vyzýva Bahrajn, aby preskúmal nezávislosť a účinnosť vnútorných orgánov, ktoré monitorujú zneužívania vládou, ako je ombudsman, osobitný vyšetrovací útvar (SIU) a výbor pre práva väzňov a zadržiavaných osôb (PDRC), ktoré vedú nezodpovedajúce vyšetrovania a schvaľujú spoliehanie sa bahrajnského súdu na vynútené priznania s cieľom zabezpečiť odsúdenia, a to aj v rámci vyšetrovania obvinení pána Ramadána a pána Músu;
3. dôrazne odsudzuje zrušenie de facto moratória na výkon trestu smrti; vyzýva bahrajnské orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na výkon trestu smrti ako krok k jeho zrušeniu; požaduje komplexné preskúmanie všetkých trestov smrti s cieľom zabezpečiť, aby tieto súdne procesy boli v súlade s medzinárodnými normami a aby sa obetiam porušovania ľudských práv, ktoré boli nezákonne odsúdené na smrť, poskytla náprava; pripomína, že EÚ je proti trestu smrti a považuje ho za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od trestnej činnosti a v prípade chyby je nezvratný;
4. zdôrazňuje, že zmena vedenia od novembra 2020 predstavuje pre EÚ príležitosť presmerovať svoju zahraničnú politiku vo vzťahu k Bahrajnu, a to aj vzhľadom na nový národný akčný plán pre ľudské práva; vyzýva nového premiéra, princa Salmána bin Hamada Ál Chalífu, aby využil svoje právomoci a nasmeroval Bahrajn smerom k politickej reforme a dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd;
5. vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia, a to aj Abulhadího al-Chawádža, Dr. Abdaldžalíla as-Sinkísa, Nádžího Fatíla, Abdalwahhába Husajna, Alího Hadžího, šejka Alího Salmána a Hasana Mušajmu, ktorí boli zadržaní a odsúdení len za to, že uplatnili svoje právo na slobodu prejavu, a vyzýva na zrušenie všetkých obvinení proti nim; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa a členské štáty, aby presadzovali a viedli ráznu kampaň na zabezpečenie okamžitého prepustenia uväznených obhajcov ľudských práv ako kľúčového prvku posilnenej spolupráce medzi EÚ a Bahrajnom; vyzýva bahrajnské orgány, aby zaručili bezpečný priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé médiá; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby umožnila zahraničným novinárom a organizáciám pre ľudské práva prístup do Bahrajnu; veľmi oceňuje prácu všetkých obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov, ktorých práca je pre obranu ľudských práv nevyhnutná; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby obnovila jediné nezávislé médium krajiny Al Wasat a umožnila nezávislým politickým spoločnostiam vrátane tých, ktoré boli rozpustené, pôsobiť v Bahrajne;
6. víta prepustenie Nabíla Radžaba podľa zákona o alternatívnych sankciách, ale naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby zrušili zákaz jeho cestovania;
7. vyzýva bahrajnskú vládu, aby zastavila obťažovanie obhajcov ľudských práv a okamžite zrušila zákaz ich cestovania, a trvá na tom, aby orgány za každých okolností zaručili, že obhajcovia ľudských práv v Bahrajne budú môcť vykonávať svoje legitímne činnosti v oblasti ľudských práv v tejto krajine aj mimo nej;
8. vyjadruje osobitné znepokojenie nad zneužívaním protiteroristických zákonov v Bahrajne a zdôrazňuje význam podpory poskytovanej Bahrajnu, najmä pokiaľ ide o jeho súdny systém, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; žiada bahrajnské orgány, aby urýchlene zmenili svoj zákon č. 58 (2006) o ochrane spoločnosti pred teroristickými činmi a všetky ostatné zákony, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a politické slobody a ktoré nie sú v úplnom súlade s medzinárodnými záväzkami a normami;
9. odsudzuje pretrvávajúce používanie mučenia vrátane odopierania zdravotnej starostlivosti a iného krutého a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania týkajúce sa zadržaných osôb vrátane pokojných demonštrantov a civilistov; vyzýva na dôkladné a dôveryhodné vyšetrenie všetkých obvinení z mučenia s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči zodpovedným osobám; vyjadruje poľutovanie nad zúfalými väzenskými podmienkami v krajine; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby chránili všetky zadržiavané osoby pred nebezpečenstvom ochorenia COVID-19;
10. naliehavo vyzýva vládu Bahrajnu, aby dodržiavala svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN proti mučeniu vrátane jeho článku 15, ktorý zakazuje použitie akéhokoľvek vyhlásenia vydaného v dôsledku mučenia ako dôkazu v akomkoľvek konaní; vyzýva na ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT), ako aj Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach s cieľom dosiahnuť zrušenie trestu smrti;
11. vyzýva vládu Bahrajnu, aby plne spolupracovala s orgánmi OSN, aby rozšírila stále pozvanie na návštevu Bahrajnu na všetky osobitné postupy Rady OSN pre ľudské práva a aby proaktívne spolupracovala; vyzýva bahrajnskú vládu, aby úradníkom EÚ, nezávislým pozorovateľom a skupinám pre ľudské práva umožnila navštíviť bahrajnské väznice, a naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby zabezpečili najmä to, aby do krajiny mohli vstupovať osobitní spravodajcovia OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, pre obhajcov ľudských práv, pre slobodu prejavu a pre slobodu zhromažďovania;
12. odsudzuje pretrvávajúcu prax svojvoľného zbavovania štátnych príslušníkov ich občianstva, čo v mnohých prípadoch viedlo k tomu, že v rozpore s Dohovorom OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti ľudia stratili štátnu príslušnosť; vyzýva bahrajnské orgány, aby zmenili zákon o štátnom občianstve krajiny a obnovili bahrajnské občianstvo tým osobám, ktorým bolo nespravodlivo odňaté;
13. berie na vedomie pokračujúce úsilie bahrajnskej vlády reformovať trestný poriadok a právne postupy krajiny a nabáda ju na pokračovanie v tomto procese; vyzýva na úplné vykonávanie odporúčaní nezávislej vyšetrovacej komisie (BICI) a všeobecného pravidelného preskúmania (UPR); naďalej podporuje reformný program bahrajnskej vlády a nabáda Bahrajnské kráľovstvo, aby sa v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami usilovalo o stabilitu prostredníctvom ďalších reforiem a inkluzívneho zmierenia v prostredí, v ktorom možno otvorene vyjadriť pokojnú politickú kritiku;
14. vyzýva delegáciu EÚ, aby v plnej miere vykonávala usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, poskytovala zadržiavaným obhajcom ľudských práv všetku primeranú podporu, a to aj prostredníctvom organizovania návštev vo väzniciach, monitorovania súdnych procesov a vydávania verejných vyhlásení, a aby poskytla podporu občianskej spoločnosti a zaistila prístup k ochrane pre ľudí, ktorým hrozí prenasledovanie;
15. vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Radu a členské štáty, aby systematicky upozorňovali na porušovanie ľudských práv v Bahrajne, ako aj na nedostatok politického priestoru na vyjadrenie legitímneho a pokojného odporu a aby zvážili cielené opatrenia voči osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv;
16. berie na vedomie dialóg medzi EÚ a Bahrajnom v oblasti ľudských práv; vyzýva na posilnenie tohto dialógu v súlade s usmerneniami EÚ pre dialógy o ľudských právach; konštatuje, že dialóg medzi EÚ a Bahrajnom o ľudských právach nie je náhradou za riadny dialóg medzi vládou, opozíciou a občianskou spoločnosťou v samotnom Bahrajne; naliehavo vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že neformálny dialóg o ľudských právach s Bahrajnom bude zameraný na konkrétne výsledky a záväzky vrátane konzultácií s občianskou spoločnosťou pred dialógom a po ňom; zdôrazňuje, že bahrajnské orgány by sa mali do tohto procesu zmysluplne a skutočne zapojiť; podporuje ďalší dialóg, angažovanosť a výmenu najlepších postupov v oblasti ľudských práv a súdnych konaní medzi EÚ, jej členskými štátmi a Bahrajnským kráľovstvom;
17. naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila uplatňovanie hľadiska ľudských práv vo všetkých oblastiach spolupráce s Bahrajnom vrátane dohody o spolupráci medzi EÚ a Bahrajnom, ktorá bola nedávno uzatvorená a neobsahovala odkazy na ľudské práva;
18. je znepokojený správami o používaní technológie sledovania zameranej proti bahrajnským obhajcom ľudských práv; opakuje, že technológie sledovania, ktoré európske spoločnosti vyvážajú do Bahrajnu, by mohli uľahčiť potláčanie obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby orgány EÚ pre kontrolu vývozu pred udelením vývozných licencií tretej krajine zohľadňovali kritériá ľudských práv; vyzýva všetky členské štáty, aby dôsledne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky prevody zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu, ktoré môže Bahrajn použiť pri prebiehajúcom potláčaní ľudských práv;
19. zdôrazňuje, že cena delegácie EÚ Chaillot za presadzovanie ľudských práv v regióne Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive by sa nemala udeliť tým, ktorí ospravedlňujú porušovanie ľudských práv;
20. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tzv. systém kafala umožňuje porušovanie pracovných práv a obmedzenia sociálnych a odborových hnutí v krajine; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby zmenila pracovnoprávne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci v domácnosti mohli využívať rovnaké práva ako ostatní pracovníci vrátane obmedzení ich pracovného času, dní týždenného odpočinku a minimálnej mzdy;
21. vyzýva bahrajnskú vládu, aby podľa potreby zmenila právne predpisy s cieľom odstrániť diskrimináciu žien v súvislosti so vstupom do manželstva, v rámci manželstva, počas rozpustenia manželstiev a vo vzťahu k deťom a dedičstvu a umožniť ženám, aby na svoje deti prenášali štátnu príslušnosť na rovnakom základe ako muži; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby stiahla všetky výhrady voči Výboru pre odstránenie diskriminácie žien, zrušila články 353 a 334 trestného poriadku, v ktorých sa pripúšťa násilie páchané na ženách, a zrušila ustanovenia, ktoré kriminalizujú konsenzuálne sexuálne vzťahy dospelých;
22. naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby boli naďalej ostražité, pokiaľ ide o vývoj v tejto krajine a v oblasti Perzského zálivu vo všeobecnosti, a aby využívali všetky prostriedky vplyvu, ktoré majú k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad zahraničným zasahovaním do bahrajnskej domácej politiky, ktoré je zamerané na destabilizáciu krajiny;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva a členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.