SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o piatom výročí mierovej dohody v Kolumbii
28.4.2021 - (2021/2643(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9-0227/2021 (PPE)
B9-0229/2021 (Verts/ALE)
B9-0230/2021 (Renew)
B9-0231/2021 (S&D)
Leopoldo López Gil, Sandra Kalniete, Esteban González Pons, Michael Gahler, Željana Zovko, Isabel Wiseler-Lima, Francisco José Millán Mon, Gabriel Mato, Juan Ignacio Zoido Álvarez
v mene skupiny PPE
Javi López, Marek Belka, Maria-Manuel Leitão-Marques, Ibán García Del Blanco
v mene skupiny S&D
Izaskun Bilbao Barandica, Petras Auštrevičius, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Vlad Gheorghe, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Moritz Körner, Ilhan Kyuchyuk, Javier Nart, Urmas Paet, Dragoș Pîslaru, María Soraya Rodríguez Ramos, Frédérique Ries, Michal Šimečka, Nicolae Ştefănuță, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans
v mene skupiny Renew
Jordi Solé
v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o piatom výročí mierovej dohody v Kolumbii
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a najmä na uznesenie z 20. januára 2016 na podporu mierového procesu v Kolumbii[1],
– so zreteľom na obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej[2], podpísanú 26. júla 2012 v Bruseli, ako aj na Dohodu o zrušení vízovej povinnosti medzi Európskou úniou a Kolumbiou[3], ktorá bola podpísaná 2. decembra 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 1. októbra 2015, na základe ktorého bol Eamon Gilmore vymenovaný za osobitného vyslanca EÚ pre mierový proces v Kolumbii,
– so zreteľom na konečnú dohodu o ukončení ozbrojeného konfliktu a o vytvorení stabilného a trvalého mieru medzi národnou vládou Kolumbie a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie – Ľudovou armádou (FARC-EP), podpísanú 24. novembra 2016,
– so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN o overovacej misii OSN v Kolumbii, a najmä na správu z 26. marca 2021,
– so zreteľom na výročnú správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Kolumbii z 10. februára 2021,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josepa Borrella a komisára Janeza Lenarčiča z 9. februára 2021 o rozhodnutí Kolumbie priznať postavenie osôb s dočasnou ochranou venezuelským migrantom a na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 26. februára 2021 o násilí páchanom na obhajcoch ľudských práv v Kolumbii,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Kolumbia si v novembri 2021 pripomenie piate výročie podpísania konečnej dohody o ukončení ozbrojeného konfliktu a vytvorení stabilného a trvalého mieru medzi vládou Kolumbie pod vedením prezidenta Juana Manuela Santosa a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie – Ľudovou armádou (FARC-EP), ktorou sa ukončil viac ako päťdesiatročný konflikt a ktorá predstavuje významný krok, pokiaľ ide o budovanie stabilného a trvalého mieru v krajine; keďže Kolumbia si zachovala demokratickú integritu napriek dlhým obdobiam mimoriadneho násilia;
B. keďže podľa odhadov kolumbijského ústavného súdu bude trvať najmenej 15 rokov, kým sa dosiahne súlad so záverečnou dohodou, desaťročným plánovaním jednotného plánu a viacročným plánom investícií do mieru, ktorý je v súčasnosti stanovený na štyri roky, s prostriedkami vo výške takmer 11,5 miliardy USD;
C. keďže prezident Kolumbie Iván Duque a predseda politickej strany Comunes (predtým strana FARC) Rodrigo Londoño sa stretli 10. marca 2021, aby rokovali o stave vykonávania konečnej dohody; keďže počas dialógu, ktorý sprostredkoval osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre Kolumbiu a vedúci overovacej misie OSN v Kolumbii, obe strany opakovane zdôraznili odhodlanie vykonávať konečnú dohodu a súhlasili, že spoločne vypracujú plán na zvyšok obdobia naplánovaného na jej komplexné vykonávanie, a zároveň zdvojnásobia úsilie s cieľom posilniť opätovné začlenenie bývalých bojovníkov do spoločnosti a záruky ich bezpečnosti;
D. keďže bývalí partizánski bojovníci tiež napredujú v procese opätovného začlenenia do civilného života a keďže právny a ústavný systém v Kolumbii prijíma presné reformy s cieľom zabezpečiť, aby sa plnili záväzky vyplývajúce z dohody a aby sa budúcnosť krajiny mohla stavať na nich;
E. keďže strany sa v konečnej dohode dohodli, že zriadia osobitný súd pre mier (JEP) okrem iného aj vykonávaním komplexného systému pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania sa konfliktu, ako aj – okrem iných – dohôd o odškodnení obetí, čo sa uznáva v správe vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 10. februára 2021; keďže Kolumbia pri komplexnom vykonávaní konečnej dohody čelí zložitým výzvam, ktoré ešte zhoršuje pandémia ochorenia COVID-19 a príchod a prijímanie venezuelských migrantov;
F. keďže kolumbijský osobitný súd pre mier 26. januára 2021 oznámil svoje prvé významné rozhodnutie, pričom ôsmich vedúcich predstaviteľov bývalých FARC-EP obvinil z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti, čo je doteraz najjasnejším výsledkom spravodlivosti v prechodnom období v krajine; keďže tiež potvrdila pokrok dosiahnutý pri vyšetrovaní tzv. „falošne pozitívnych prípadov“; keďže osobitný súd pre mier začal činnosti na dosiahnutie pokroku smerom k vytvoreniu trvalého a plynulého dialógu s domorodými orgánmi;
G. keďže naďalej dochádza k významnému pokroku, ktorý je príkladom transformačného potenciálu mierovej dohody, ktorej súčasťou je vôbec po prvýkrát osobitné rodové hľadisko; keďže v rámci komplexného programu záruk pre vedúce predstaviteľky, obhajcov ľudských práv a programov na podporu žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami násilia vrátane znásilnenia a únosu, by sa mal dosiahnuť väčší pokrok; keďže vzhľadom na vzájomnú prepojenosť rôznych kapitol dohody je mimoriadne dôležité aktívne začleňovať rodové hľadisko do všetkých oblastí;
H. keďže napriek tomu, že mierové rozhovory viedli k výraznému zníženiu počtu prípadov smrti a násilia v Kolumbii, narúšanie bezpečnosti v rôznych regiónoch Kolumbie sa vo všeobecnosti považuje za prekážku v mierovom procese, pričom, ako informovala OSN, dochádza k znepokojivému nárastu násilia, nedobrovoľných zmiznutí, únosov a vrážd sociálnych vodcov, ako aj vodcov z radov pôvodného obyvateľstva, bývalých bojovníkov FARC a obhajcov ľudských práv; keďže bezpečnostné sily sú tiež vystavené útokom a násiliu;
I. keďže overovacia misia OSN overila v roku 2020 vraždy 73 bývalých bojovníkov, čím sa počet bývalých bojovníkov zavraždených od roku 2016, keď bola podpísaná mierová dohoda, zvýšil na 248; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) bol informovaný o zavraždení približne 120 obhajcov ľudských práv za posledný rok, z čoho bolo overených 53 prípadov; keďže okrem toho zaznamenal v roku 2020 69 prípadov s veľkým počtom civilných obetí, pri ktorých zomrelo 269 civilistov vrátane 24 detí a 19 žien; keďže OSN oznámila, že na vykonávanie mierovej dohody je potrebné väčšie úsilie;
J. keďže generálny tajomník OSN stanovil ako priority riešenie pretrvávajúceho násilia voči bývalým bojovníkom, komunitám zasiahnutým konfliktom, sociálnym vodcom a obhajcom ľudských práv, potrebu posilniť udržateľnosť procesu opätovného začleňovania do spoločnosti, upevnenie integrovanej prítomnosti štátu v oblastiach zasiahnutých konfliktom, posilnenie konštruktívneho dialógu medzi stranami ako spôsob presadzovania vykonávania mierovej dohody a potrebu posilniť podmienky na zmierenie medzi stranami;
K. keďže v roku 2017 kolumbijská vláda začala formálne mierové rozhovory s Národnou oslobodzovacou armádou (ELN); keďže v januári 2019 krátko po tom, ako ELN nechala vybuchnúť bombu na policajnej akadémii v Bogote, kde zahynulo 22 ľudí, vláda prezidenta Ivána Duqueho mierové rozhovory ukončila; keďže dynamika konfliktu, ktorý zahŕňa ELN, vrátane konfliktov s inými nezákonnými ozbrojenými skupinami a verejnými bezpečnostnými silami v niektorých oblastiach naďalej pokračuje; keďže vláda trvá na tom, že možnosť obnoviť rozhovory je podmienená ukončením násilných činov vrátane únosov, náboru detí a kladenia mín zo strany ELN, zatiaľ čo ELN trvá na stanovisku, že akákoľvek podobná žiadosť vlády sa musí preskúmať za rokovacím stolom;
L. keďže prezident Kolumbie Iván Duque Márquez prijal významné rozhodnutie vyjadriť solidaritu poskytnutím postavenia osoby s dočasnou ochranou približne 1 800 000 venezuelských migrantov s pobytom v krajine a ich legalizáciou dočasnými migračnými povoleniami, ktoré im umožnia zaregistrovať sa a vďaka ktorým sa zlepší ich prístup k štátnym službám, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a ich sociálno-ekonomická integrácia, čím sa zníži ich zraniteľnosť; keďže medzi Kolumbiou a Venezuelou je viac ako 2 000 kilometrov dlhá priepustná hranica; keďže hranica medzi Kolumbiou a Venezuelou pozostáva najmä z hustých lesov a zložitých terénov, čím je náchylná na vykonávanie nezákonných činností a organizovanej trestnej činnosti;
M. keďže Trustový fond EÚ pre Kolumbiu zmobilizoval 128 miliónov EUR z rozpočtu EÚ, 21 členských štátov, Čile a Spojeného kráľovstva; keďže 22. januára 2021 jeho piaty strategický výbor zadefinoval svoje budúce strategické línie;
N. keďže pre mier je rozhodujúca občianska spoločnosť, ktorá spája organizácie obhajujúce ľudské práva, organizácie žien, roľnícke komunity, afro-kolumbijské komunity a komunity pôvodného obyvateľstva, ktoré vypracovali viaceré iniciatívy a návrhy na miestnej, regionálnej aj vnútroštátnej úrovni;
O. keďže EÚ a Kolumbia uchovávajú rámec úzkej politickej, hospodárskej a obchodnej spolupráce ustanovený v memorande o porozumení v novembri 2009 a v obchodnej dohode medzi Kolumbiou a Peru a EÚ a jej členskými štátmi a ktorého najvyšším zámerom je nielen zintenzívniť hospodárske vzťahy medzi zúčastnenými stranami, ale aj posilniť mier, demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a blaho občanov; keďže Kolumbia je strategickým partnerom a má kľúčový význam pre stabilitu v regióne; keďže EÚ a Kolumbijská republika zriadili rámec pre účasť Kolumbijskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie, ktorý nadobudol platnosť 1. marca 2020;
P. keďže tieto úzke vzťahy zasahujú aj do oblastí medzinárodnej spolupráce v mnohostranných otázkach spoločného záujmu, ako je napríklad boj za mier a boj proti terorizmu a obchodovaniu s drogami;
1. opakuje svoju podporu mierovej dohode v Kolumbii a víta nedávny dialóg, ktorý sa uskutočnil medzi stranami, pričom uznáva ich politickú snahu, realistický prístup a vytrvalosť; pripomína svoju ochotu naďalej poskytovať všetku možnú politickú a finančnú pomoc s cieľom podporiť komplexné vykonávanie mierovej dohody, asistovať vo fáze po skončení konfliktu, v rámci ktorej je účasť miestnych komunít a organizácií občianskej spoločnosti stále nevyhnutná, a riadne zohľadniť priority obetí, pokiaľ ide o pravdu, spravodlivosť, odškodnenie a záruky neopakovania sa konfliktu; vyjadruje solidaritu so všetkými obeťami;
2. vyzdvihuje, že kolumbijská mierová dohoda sa často uvádza ako vzor na celom svete z dôvodu jej odhodlania riešiť problémy, ktoré spôsobili konflikt, a jej ústredného zamerania na práva a dôstojnosť obetí; pripomína, že sa musia vykonávať všetky časti takejto komplexnej a inovatívnej dohody, pretože sú vzájomne prepojené pri riešení základných príčin konfliktu; vyzýva kolumbijskú vládu, aby naďalej dosahovala pokrok vo vykonávaní všetkých prvkov mierovej dohody;
3. víta pokrok, ktorý Kolumbia dosiahla v oblastiach, ako sú integrálna reforma vidieka, programy rozvoja vidieka (PDET), presadzovanie práv obetí, riešenie problému nezákonných drog, nahrádzanie nezákonných plodín, reštitúcia pôdy a opätovné začlenenie bývalých bojovníkov, a nabáda na vynaloženie ďalšieho úsilia na vykonávanie všetkých prvkov mierovej dohody, najmä v tých sociálno-ekonomických oblastiach, v ktorých sa dosiahol menší pokrok; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mierový proces sprevádzalo odhodlané úsilie bojovať proti nerovnosti a chudobe, a to aj prostredníctvom spravodlivých riešení pre ľudí a komunity, ktorí boli vysídlení zo svojho územia; domnieva sa, že skupinám, ktoré boli neúmerne postihnuté konfliktom, ako sú afro-kolumbijské a domorodé komunity, sa musí poskytnúť osobitná podpora; uznáva prácu územných rád pre mier, zmierenie a spolužitie;
4. zdôrazňuje zásadnú a historickú úlohu plánov rozvoja s územným prístupom (PDET), ktoré vypracovali spoločenstvá v 170 obciach najviac postihnutých opúšťaním, chudobou a násilím;
5. víta všetky opatrenia, ktoré doteraz prijal osobitný súd pre mier s cieľom vytvoriť budúcnosť, v centre ktorej sa bude nachádzať budovanie mieru a boj proti beztrestnosti, a vyzýva osobitný súd pre mier, aby vo svojom značnom úsilí pokračoval aj napriek mnohým problémom vrátane oneskoreniam pri implementácii právnych predpisov; vyzýva kolumbijské orgány, aby zachovávali autonómiu a nezávislosť integrovaného systému pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie a chránili ho ako zásadný prínos k udržateľnému a trvalému mieru;
6. odsudzuje vraždenie obhajcov ľudských práv, bývalých bojovníkov FARC a sociálnych vodcov a vodcov z radov pôvodného obyvateľstva, ako aj násilie voči nim; zdôrazňuje, že riešenie pretrvávajúceho násilia voči nim je jednou z hlavných výziev, ktorým Kolumbia čelí; konštatuje, že konflikt sa vystupňoval vo vidieckych oblastiach krajiny, a vyjadruje poľutovanie nad násilím, ktoré najmä v týchto oblastiach spôsobujú nezákonné ozbrojené skupiny, a organizovanou trestnou činnosťou spojenou s obchodovaním s drogami a nelegálnou ťažbou; konštatuje, že bolo hlásených niekoľko prípadov núteného vysídľovania, núteného náboru, sexuálneho násilia páchaného na deťoch a ženách, masakrov, mučenia a iných zverstiev, ako aj útokov proti etnickým komunitám a orgánom a pretvárky verejných orgánov; žiada rýchle a dôkladné vyšetrovanie a vyvodenie zodpovednosti voči zodpovedným osobám; naliehavo vyzýva kolumbijský štát, aby zvýšil a zaručil ochranu a bezpečnosť sociálnych a politických lídrov, sociálnych aktivistov a ochrancov environmentálnych a vidieckych komunít; s osobitným znepokojením vníma problematickú situáciu v departemente Cauca, ako sa uvádza vo vyhlásení OSN;
7. uznáva úsilie v boji proti trestnej činnosti organizovaných ozbrojených skupín a iných organizácií; zdôrazňuje, že je potrebné prijať naliehavé opatrenia s cieľom zvýšiť ich ochranu, a preto žiada silnejšiu integrovanú prítomnosť štátu na územiach a vyzýva Národnú komisiu pre bezpečnostné záruky, aby prijala verejnú politiku s cieľom rozložiť zločinecké skupiny; v tejto súvislosti víta strategický plán bezpečnosti a ochrany pre opätovne začleňované osoby;
8. víta predĺženie platnosti zákona o obetiach do roku 2031 a zvýšenie jeho rozpočtu, z ktorého má prospech viac ako deväť miliónov osôb zapísaných v Jednotnom registri obetí a účinnú politickú účasť FARC, teraz strany Comunes, a pokrok dosiahnutý pri opätovnom začleňovaní takmer 14 000 bývalých bojovníkov; víta, že vláda kúpila pozemky siedmich z 24 bývalých územných oblastí na odbornú prípravu a reintegráciu (TATR) a poukazuje okrem opatrení sociálnej ochrany, ktoré sa vzťahujú na viac ako 13 000 bývalých bojovníkov, aj na bezpečnostné nasadenie v týchto oblastiach;
9. uznáva úsilie kolumbijských inštitúcie a nabáda ich na dosiahnutie väčšieho pokroku pri zabezpečovaní plného a trvalého rešpektovania ľudských práv v súlade s povinnosťou zaručiť bezpečnosť svojich občanov; vyzdvihuje zníženie počtu vrážd, ktorý v rokoch 2019 až 2020 klesol z 25 na 23,7 na 100 000 obyvateľov, ako sa uvádza v správe vysokej komisárky OSN pre ľudské práva; uznáva záväzok vlády chrániť sociálnych vodcov, obhajcov ľudských práv, bývalých bojovníkov a vzdialené komunity;
10. vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek svojej povinnosti poskytnúť informácie o trasách využívaných pri obchodovaní s drogami a zdrojoch financovania zločineckých skupín, ktoré útočia na obhajcov, vodcov a bývalých bojovníkov, bývalé partizánske skupiny tieto informácie dodnes neposkytli; vyjadruje tiež znepokojenie nad tým, že lehota stanovená v prípade odovzdania aktív bývalých FARC-EP na účely nápravy týkajúcej sa obetí uplynula 31. decembra 2020 a že z dohodnutej sumy boli odovzdané len 4 %;
11. nabáda vládu, aby v súčasnej hospodárskej situácii prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom podporiť štrukturálne zmeny, ako odporúča OSN, ktoré by pomohli zlepšiť celkovú situáciu a maximalizovať potenciál mierovej dohody, pokiaľ ide o pozitívnu transformáciu situácie v oblasti ľudských práv v Kolumbii; vyzýva občianske organizácie, aby spolupracovali na znovunastolení mierového spolužitia v Kolumbii;
12. opakovane zdôrazňuje, že násilie nie je legitímnym spôsobom politického boja, a žiada tých, ktorí sú o tom presvedčení, aby prijali demokraciu so všetkými jej dôsledkami a požiadavkami, pričom prvou z nich je definitívne sa vzdať zbraní, a aby svoje myšlienky a ciele obhajovali prostredníctvom dodržiavania demokratických pravidiel a zásady právneho štátu; v tejto súvislosti vyzýva ELN, ktorá je na zozname teroristických organizácie EÚ, a disidentské skupiny FARC-EP, aby ukončili násilie a teroristické útoky proti občanom v Kolumbii a prijali pevný, rozhodný a bezodkladný záväzok k mieru;
13. zdôrazňuje pokrok dosiahnutý pri čistení 129 obcí od protipechotných mín a predĺženie lehoty na ich odstránenie do roku 2025;
14. oceňuje pozoruhodný a bezprecedentný krok Kolumbie, ktorým je priznanie postavenia dočasnej ochrany približne 1 800 000 venezuelským migrantom žijúcim v krajine, čo prispeje k zaručeniu výkonu a ochrany ich ľudských práv a k zmierneniu ľudského utrpenia venezuelských migrantov v Kolumbii a zároveň poskytne príležitosti na lepšiu pomoc vrátane očkovania proti ochoreniu COVID-19, ochrany a sociálnej integrácie; dúfa, že iniciatíva EÚ napomáhať regionálne úsilie o riešenie migračnej krízy pripraví pôdu pre silnejšiu podporu v súlade s výnimočnou solidaritou Kolumbie, a vyzýva ostatných členov medzinárodného spoločenstva, aby sa spojili a podporili Kolumbiu v tomto procese; žiada posilnenie reakcie na hľadanie politického a demokratického riešenia krízy vo Venezuele;
15. žiada Komisiu a Európsku radu, aby v novom rozpočtovom období zdvojnásobili politickú a finančnú podporu Kolumbii v rámci nových nástrojov spolupráce;
16. zdôrazňuje príspevok EÚ, najmä prostredníctvom Európskeho fondu pre mier v Kolumbii, ktorého zdroje sa zameriavajú na integrálnu reformu vidieka a reintegráciu s dôrazom na programy PDET a formalizáciu vlastníctva pôdy;
17. vydvihuje účasť súkromného sektora pri podpore obetí, reintegrácii, nahrádzaní nezákonných plodín a 170 PDET obcí; žiada Komisiu, aby prehĺbila synergiu medzi obchodnou dohodou a novými nástrojmi spolupráce zameranými na zaručenie prístupu na európsky trh, výmenu a investície s cieľom zabezpečiť udržateľnosť produktívnych projektov a príjem obyvateľstva a znížiť ich zraniteľnosť voči trestnej činnosti a nelegálnym hospodárstvam;
18. vyjadruje presvedčenie, že úspešné vykonávanie mierovej dohody z roku 2016 ako príspevku ku globálnemu mieru a stabilite bude aj naďalej kľúčovou prioritou posilnených dvojstranných vzťahov prostredníctvom memoranda o porozumení, ktoré Rada schválila v januári minulého roka; v rovnakom duchu nabáda na ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a Kolumbiou s cieľom zlepšiť živobytie občanov Kolumbie aj občanov EÚ prostredníctvom posilnenia synergií medzi obchodným partnerstvom medzi EÚ a Kolumbiou a mierovou dohodou; podporuje predĺženie mandátu osobitného vyslanca EÚ pre mier v Kolumbii;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, rotujúcemu predsedníctvu EÚ, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a vláde a kongresu Kolumbijskej republiky.