SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruských útokoch v Českej republike
28.4.2021 - (2021/2642(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9-0236/2021 (Verts/ALE)
B9-0237/2021 (Renew)
B9-0250/2021 (S&D)
B9-0251/2021 (PPE)
B9-0252/2021 (ECR)
Michael Gahler, Željana Zovko, Andrius Kubilius, Sandra Kalniete, Isabel Wiseler-Lima, Andrzej Halicki, Antonio López-Istúriz White, Miriam Lexmann, David Lega, Rasa Juknevičienė, Jerzy Buzek, Riho Terras, Arba Kokalari, Tomáš Zdechovský, Luděk Niedermayer, Vladimír Bilčík, Traian Băsescu, Jiří Pospíšil, Stanislav Polčák, Eugen Tomac, Michaela Šojdrová
v mene skupiny PPE
Marek Belka, Włodzimierz Cimoszewicz, Tonino Picula
v mene skupiny S&D
Bernard Guetta, Petras Auštrevičius, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Vlad Gheorghe, Klemen Grošelj, Moritz Körner, Dragoș Pîslaru, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Michal Šimečka, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache
v mene skupiny Renew
Sergey Lagodinsky
v mene skupiny Verts/ALE
Anna Fotyga, Veronika Vrecionová, Ruža Tomašić, Jadwiga Wiśniewska, Witold Jan Waszczykowski, Elżbieta Rafalska, Hermann Tertsch, Charlie Weimers, Jan Zahradil, Jacek Saryusz-Wolski, Zdzisław Krasnodębski, Adam Bielan, Elżbieta Kruk, Zbigniew Kuźmiuk
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruských útokoch v Českej republike
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine,
– so zreteľom na Chartu OSN, Dohovor OSN o morskom práve, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na tzv. balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska, ktorý bol prijatý a podpísaný v Minsku 12. februára 2015 a ktorý bol ako celok podporený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín G7 z 18. marca 2021 o Ukrajine a spoločné vyhlásenie s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k tej istej veci z 12. apríla 2021,
– so zreteľom na stretnutie prezidenta Francúzska, prezidenta Ukrajiny a kancelárky Nemecka, ktoré sa konalo 16. apríla 2021 a ktoré sa týkalo otázky posilňovania vojenskej prítomnosti Ruska,
– so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 18. apríla 2021 v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu Alexeja Navaľného,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny, rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016, 72/190 z 19. decembra 2017, 73/263 z 22. decembra 2018, 74/168 z 18. decembra 2019 a 75/192 zo 16. decembra 2020 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopol, Ukrajina, a rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 74/17 z 9. decembra 2019 a 75/29 zo 7. decembra 2020 s názvom Problém militarizácie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol, Ukrajina, ako aj častí Čierneho mora a Azovského mora,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny[1],
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, a najmä na jej hlavu II o politickom dialógu a zbližovaní v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti[2],
– so zreteľom na Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z 5. decembra 1994 týkajúce sa pristúpenia Bieloruska, Kazachstanu a Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní,
– so zreteľom na návrh Ukrajiny z 29. marca 2021 vrátiť sa k úplnému prímeriu na východnej Ukrajine a návrh spoločného akčného plánu na realizáciu Minských dohôd,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 19. apríla 2021 o vyhostení českých diplomatov a na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 21. apríla 2021 o solidarite s Českou republikou v súvislosti so zločineckými aktivitami na jej území,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Ruská federácia v posledných týždňoch výrazne zvýšila svoju vojenskú prítomnosť na východných a severných hraniciach s Ukrajinou a na okupovanom Kryme, pričom zhromaždila celkovo viac ako 100 000 vojakov, ako aj tanky, delostrelectvo a obrnené vozidlá a inú ťažkú techniku; keďže nedávne zvýšenie prítomnosti je najväčšou koncentráciou ruských jednotiek od roku 2014 a jeho rozsah a spôsobilosť na útoky naznačujú úmysel útočiť;
B. keďže Ruská federácia oznámila pozastavenie práva voľného prechodu vojnových lodí a komerčných plavidiel iných krajín cez časť Čierneho mora v smere Kerčského prielivu do 31. októbra 2021, čím porušila slobodu plavby, ktorá je zaručená Dohovorom OSN o morskom práve, ktorého zmluvnou stranou je Rusko; keďže dotknuté oblasti sa nachádzajú v teritoriálnych vodách Ukrajiny a obklopujú dočasne okupované územie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol;
C. keďže uplynulo šesť rokov od prijatia dohôd z Minska a sedem rokov od protiprávnej anexie Krymského polostrova Ruskou federáciou a od začiatku vojny na Ukrajine;
D. keďže podľa ukrajinských zdrojov má Ruská federácia približne 3 000 príslušníkov a vojenských inštruktorov slúžiacich v ozbrojených silách oboch tzv. ľudových republík;
E. keďže destabilizácia východnej Ukrajiny Ruskou federáciou prostredníctvom jej zástupných síl v tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republike prebieha od roku 2014; keďže konflikt si vyžiadal životy viac ako 14 000 ľudí a viedol k tomu, že takmer dva milióny ľudí sa stali vnútorne vysídlenými osobami;
F. keďže Ukrajina požiadala o uplatnenie odseku 16.3 kapitoly III Viedenského dokumentu z roku 2011 o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti a požiadala o vysvetlenie nezvyčajných vojenských činností Ruskej federácie v blízkosti hraníc s Ukrajinou a na Kryme; keďže Viedenský dokument prijalo v roku 2011 všetkých 57 členov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby slúžil ako trvalý zdroj spolupráce a vojenskej transparentnosti; keďže Ruská federácia sa rozhodla nezúčastniť sa na tomto stretnutí;
G. keďže účastnícke štáty OBSE si majú navzájom poskytovať informácie okrem iného o plánoch nasadenia vojsk, navzájom sa vopred informovať o významných vojenských činnostiach, ako sú cvičenia, a konzultovať a spolupracovať v prípade nezvyčajnej vojenskej činnosti alebo rastúceho napätia;
H. keďže ruské ministerstvo obrany vo štvrtok 23. apríla 2021 vyhlásilo, že zhromaždené ozbrojené sily sa vrátia na svoje trvalé základne do 1. mája 2021;
I. keďže práva na slobodu myslenia a prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania sú zakotvené v Ústave Ruskej federácie; keďže situácia v oblasti ľudských práv a právneho štátu sa v Rusku naďalej zhoršuje, pričom orgány neustále porušujú tieto práva a slobody; keďže Ruská federácia je signatárom Všeobecnej deklarácie ľudských práv a EDĽP a je členom Rady Európy;
J. keďže Alexej Navaľnyj, najznámejší ruský aktivista v boji proti korupcii a opozičný politik, bol 17. januára 2021 zadržaný a odsúdený na tri a pol ročný trest odňatia slobody 2. februára za údajné porušenie podmienky trestu v čase, keď sa v Nemecku zotavoval z pokusu o vraždu zakázanou vojenskou látkou, ktorý spáchali agenti ruských bezpečnostných služieb na území Ruskej federácie; keďže Alexej Navaľnyj bol 12. marca presunutý do trestaneckej kolónie v Pokrove, kde bol opakovane vystavený mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu a následne pred viac ako tromi týždňami začal hladovku;
K. keďže tieto udalosti počas predchádzajúcich týždňov potvrdili najhoršie obavy jeho rodiny, priateľov a podporovateľov a medzinárodného spoločenstva o jeho osobnú bezpečnosť a život a viedli k jeho prevozu do väzenskej nemocnice neďaleko Moskvy, kde je jeho život naďalej ohrozený;
L. keďže 16. februára 2021 sa Európsky súd pre ľudské práva rozhodol oznámiť ruskej vláde podľa článku 39 rokovacieho poriadku, že má prepustiť Alexeja Navaľného; keďže toto opatrenie by sa malo uplatňovať s okamžitou účinnosťou; keďže súd vzal do úvahy povahu a rozsah rizika ohrozenia života Alexeja Navaľného, preukázaný prima facie na účely uplatňovania predbežného opatrenia a vnímaný vo svetle celkových okolností súčasného zadržiavania Alexeja Navaľného;
M. keďže v piatok 23. apríla 2021 Alexej Navaľny oznámil, že na základe rád od neväzeňských lekárov postupne pozastaví hladovku, ktorú začal 31. marca; keďže podľa rád lekárov poskytnutých Alexejovi Navaľnému by pokračovanie hladovky bolo život ohrozujúce; keďže aj keby sa pánovi Navaľnému teraz poskytla potrebná starostlivosť, neexistuje žiadna záruka, že nebude vystavený ďalšiemu neľudskému alebo život ohrozujúcemu zaobchádzaniu alebo pokusom o jeho život;
N. keďže v roku 2020 sa Rusko umiestnilo v indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International na 129. mieste zo 180 krajín, čo je najnižšie v Európe; keďže kleptokratické väzby medzi oligarchami, bezpečnostnými dôstojníkmi a úradníkmi napojenými na Kremeľ boli čiastočne odhalené protikorupčnými aktivistami, ako sú zosnulý Sergej Magnitsky a Nadácia pre boj proti korupcii (FBK) pod vedením Alexeja Navaľného pri vyšetrovaní nevysvetleného bohatstva, ktoré v priebehu rokov zhromaždili; a smerujú na najvyššie miesta vrátane Vladimira Putina, keďže moskovská prokuratúra sa snaží označiť FBK a dve ďalšie organizácie prepojené na Navaľného – Nadáciu na ochranu práv občanov a Regionálne sídlo Navaľného – za „extrémistické“, čo by znamenalo, že ich zamestnanci by mohli čeliť zatýkaniu a trestom odňatia slobody v rozsahu od šiestich do desiatich rokov;
O. keďže otrava Alexeja Navaľného zapadá do vzorcu konania proti odporcom prezidenta Putina, ktoré zasiahlo Viktora Juščenka, Sergeja Škripaľa a Vladimira Karu-Murzuviedol a viedlo k smrti niekoľkých popredných predstaviteľov opozície, novinárov, aktivistov a zahraničných vodcov vrátane, ale nielen, Borisa Nemcova, Anny Politkovskej, Sergeja Protazanova, Natalye Estemirovovej a Alexandra Litvinenka;
P. keďže Ruská federácia predstavuje nielen vonkajšiu hrozbu pre európsku bezpečnosť, ale vedie aj vnútornú vojnu proti vlastnému ľudu v podobe systematického utláčania opozície a zatýkania na uliciach; keďže len 21. apríla 2021 dosiahol počet zatknutí pokojných demonštrantov viac ako 1 788, čo dopĺňa celkový počet viac ako 15 000 nevinných ruských občanov zadržaných od januára 2021;
R. keďže Parlament vo svojich dvoch predchádzajúcich uzneseniach o Rusku vyzval na preskúmanie politiky EÚ voči Rusku a jej piatich hlavných zásad a požiadal Radu, aby okamžite začala s prípravami a prijala stratégiu EÚ pre budúce vzťahy s demokratickým Ruskom, ktorá by zahŕňala širokú škálu stimulov a podmienok na posilnenie domácich trendov v Rusku smerom k slobode a demokracii;
S. keďže Česká republika 17. apríla 2021 vyhostila 18 zamestnancov ruského veľvyslanectva vrátane členov ruských spravodajských agentúr na základe opodstatnených záverov Bezpečnostnej informačnej služby Českej republiky, že aktívni príslušníci ruskej spravodajskej služby boli zapojení do výbuchu muničného skladu v roku 2014, pri ktorom boli zabití dvaja českí občania a boli spôsobené rozsiahle materiálne škody; keďže boli bezohľadne ohrozené životy a majetok tisícov ľudí žijúcich v okolitých obciach; keďže tieto nezákonné činy na území Českej republiky predstavujú zásadné porušenie zvrchovanosti členského štátu EÚ zahraničnou mocnosťou; keďže Ruská federácia v reakcii na vyhostenie 18 zamestnancov veľvyslanectva Českou republikou vyhostila 20 českých diplomatov, ktorým bolo 19. apríla 2021 nariadené odísť; keďže Česká republika sa rozhodla vyrovnať počet zamestnancov veľvyslanectva Ruska v Českej republike s počtom zamestnancov veľvyslanectva Českej republiky v Rusku 22. apríla 2021 po tom, ako Rusko odmietlo prijať vyhostených českých diplomatov späť do krajiny, a v súlade s článkom 11 Viedenského dohovoru o diplomatických vzťahoch, pričom ruskému veľvyslanectvu stanovila lehotu do konca mája;
T. keďže tí istí agenti GRU, ktorí boli zapojení do výbuchu muničného skladu v Českej republike, boli zodpovední aj za pokus o vraždu Sergeja Skripala a Júlie Skripalovej v Spojenom kráľovstve v roku 2018 s použitím vojenskej nervovo-paralytickej látky novičok, ktorý tiež viedol k smrti britskej občianky; keďže agenti GRU boli obvinení aj z pokusu o vraždu Emiliana Gebreva, vlastníka zbrojárskej továrne, a dvoch ďalších osôb v Bulharsku v roku 2015; keďže Rusko nespolupracuje pri vyšetrovaní týchto zločinov spáchaných na území Európskej únie, odmieta zapojenie GRU do otravy Skripalovcov a ukrýva kľúčových podozrivých;
1. podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; opakuje svoju pevnú podporu politike EÚ zameranej na neuznanie protiprávnej anexie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol; víta všetky reštriktívne opatrenia, ktoré EÚ prijala v dôsledku nezákonnej anexie; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a uväznených ukrajinských občanov na Krymskom polostrove a v Rusku, a vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim porušovaním ľudských práv na Kryme a na okupovaných územiach na východnej Ukrajine, ako aj nad rozsiahlym udeľovaním ruskej štátnej príslušnosti (vydávaním pasov) občanom v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že ruskí predstavitelia, ktorých konanie alebo nečinnosť umožnili vojnové zločiny na Ukrajine alebo do nich vyústili, budú musieť čeliť medzinárodnému trestnému súdnictvu;
2. vyjadruje poľutovanie nad súčasným stavom vzťahov medzi EÚ a Ruskom spôsobeným agresiou Ruska a pokračujúcou destabilizáciou Ukrajiny, nepriateľským správaním voči členským štátom a spoločnostiam EÚ a priamymi útokmi na ne, ktoré sa prejavuje okrem iného zasahovaním do volebných procesov, používaním dezinformácií, vykonštruovaných správ, škodlivými kybernetickými útokmi, sabotážou a používaním chemických zbraní, a tiež výrazným zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a dodržiavania práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania v Rusku; silne odsudzuje nepriateľské správanie Ruska v Európe a vyzýva jeho vládu, aby ukončila tieto činnosti, ktoré porušujú medzinárodné zásady a normy a ohrozujú stabilitu v Európe a bránia akejkoľvek pozitívnej obojstrannej spolupráci s týmto dôležitým susedom;
3. je veľmi znepokojený rozsiahlym posilňovaním ruskej vojenskej prítomnosti na hranici s Ukrajinou a v protiprávne okupovanej Krymskej autonómnej republike, o ktorom ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že skončilo; odsudzuje tieto hrozby a destabilizujúce kroky pod vedením Ruskej federácie a oceňuje primeranú reakciu Ukrajiny;
4. domnieva sa, že EÚ musí vyviesť závery z hlboko znepokojujúceho zhromažďovania ruských vojenských síl na hranici s Ukrajinou, ktoré bolo od piatku 23. apríla pozastavené; trvá na tom, že návrat ruských jednotiek z hranice s Ukrajinou späť na ich trvalé základne sa musí uskutočniť v plnom rozsahu a bezodkladne; žiada, aby Rusko okamžite ukončilo prax neodôvodneného zhromažďovania vojenských síl zameraných na ohrozovanie svojich susedov, zastavilo všetky pokračujúce provokácie a upustilo od budúcich provokácií a zmiernilo situáciu stiahnutím svojich ozbrojených síl na svoje trvalé základne v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami, ako sú zásady OBSE a záväzky týkajúce sa transparentnosti pohybov vojska a Viedenský dokument; opakuje, že zhromažďovanie ruského vojska predstavuje aj hrozbu pre európsku stabilitu, bezpečnosť a mier, a preto by mal byť bezpečnostný dialóg EÚ s Ukrajinou ambiciózny a mal by prispievať ku konvergentnému posudzovaniu bezpečnostných výziev na mieste; zdôrazňuje, že priateľské krajiny by mali zintenzívniť svoju vojenskú podporu Ukrajine a poskytovanie obranných zbraní, čo je v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu; vyzýva Rusko, aby odstránilo svoje jednotky z tzv. Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky a aby Ukrajine vrátilo kontrolu nad Krymskou autonómnou republikou a mestom Sevastopol;
5. nabáda podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečil, že Rada bude aj napriek ohlásenému premiestneniu ruských vojsk naďalej sledovať vojenský vývoj a bude aj naďalej pripravená dohodnúť sa na ďalšej jednotnej akcii;
6. naliehavo vyzýva Rusko, aby si splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohovoru OSN o morskom práve a zaručilo voľnosť plavby a tranzitu cez medzinárodný prieliv do prístavov Azovského mora; vyzýva EÚ, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a inými medzinárodnými partnermi vypracovala trvalé monitorovanie plavby všetkých plavidiel, ktoré prechádzajú cez Kerčský prieliv;
7. požaduje Rusko a separatistov podporovaných Ruskom, aby pristúpili k dohode o prímerí; naliehavo vyzýva Rusko, aby plnilo ustanovenia dohôd z Minska a aby sa konštruktívne zapojili do normandského procesu a činnosti trojstrannej kontaktnej skupiny; zdôrazňuje, že treba nájsť politické riešenie konfliktu na východnej Ukrajine a posilniť úlohu EÚ pri mierovom riešení konfliktu;
8. zdôrazňuje, že ak by sa zhromažďovanie vojsk v budúcnosti zmenilo na inváziu Ukrajiny Ruskou federáciou, EÚ musí jasne uviesť, že cena za takéto porušenie medzinárodného práva a noriem by bola veľmi vysoká; trvá preto na tom, aby sa za takýchto okolností okamžite zastavil dovoz ropy a plynu z Ruska do EÚ, zatiaľ čo Rusko by malo byť vylúčené z platobného systému SWIFT a všetky aktíva v EÚ oligarchov blízkych ruským orgánom a ich rodín v EÚ musia byť zmrazené a ich víza zrušené;
9. žiada, aby EÚ znížila energetickú závislosť od Ruska a naliehavo preto vyzýva inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby zastavili dokončovanie plynovodu Nord Stream 2 a predniesli požiadavku na zastavenie výstavby kontroverzných jadrových elektrární realizovanej spoločnosťou Rosatom;
10. pripomína svoju podporu medzinárodnému vyšetrovaniu okolností tragického zostrelenia letu spoločnosti Malaysian Airlines MH17, ktoré by mohlo predstavovať vojnový zločin, a opakuje svoju výzvu postaviť zodpovedné osoby pred súd;
11. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vychádzali z legislatívneho návrhu Spojeného kráľovstva týkajúceho sa nariadenia o globálnych protikorupčných sankciách a iných podobných režimov, a aby prijali protikorupčný sankčný režim EÚ s cieľom doplniť súčasný globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by už nemali byť miestom, kde sú vítané ruské bohatstvo a investície nejasného pôvodu; vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili úsilie o obmedzenie strategických investícií Kremľa v rámci EÚ na účely podvratu, oslabenia demokratických procesov a inštitúcií a šírenia korupcie; naďalej trvá na tom, že členské štáty ako Cyprus, Bulharsko a Malta musia zrušiť svoje programy tzv. zlatých pasov;
12. vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Alexeja Navaľného, ktorého odsúdenie je politicky motivované a je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Ruska v oblasti ľudských práv, a všetkých osôb zadržaných počas protestov usporiadaných na podporu jeho prepustenia alebo jeho protikorupčnej kampane; očakáva, že Rusko vyhovie dočasnému opatreniu Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ ide o povahu a rozsah ohrozenia života Alexeja Navaľného; berie Rusko na zodpovednosť za zdravotný stav Alexeja Navaľného a naliehavo vyzýva Rusko, aby vyšetrilo pokus o vraždu Alexeja Navaľného a plne spolupracovalo s Organizáciou pre zákaz chemických zbraní; vyzýva ruské orgány, aby zlepšili podmienky vo väzniciach a väzenských zariadeniach tak, aby zodpovedali medzinárodným normám; vyzýva na zastavenie zatýkania pokojných demonštrantov a systematických útokov na opozíciu v súvislosti s požiadavkami o oslobodenie Alexeja Navaľného; zdôrazňuje, že na všetky osoby zapojené do trestného stíhania, odsúdenia a zlého zaobchádzania s Alexejom Navaľným by sa mali vzťahovať sankcie podľa globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv;
13. pripomína ruským orgánom a osobne prezidentovi Putinovi ako hlave ruského štátu, že nesú plnú zodpovednosť za starostlivosť o život a telesnú integritu Alexeja Navaľného a musia prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu jeho telesného a duševného zdravia a pohody; naďalej naliehavo vyzýva prezidenta Putina a ruské orgány, aby vyšetrili, postavili pred súd a brali na zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za pokus o jeho vraždu;
14. odsudzuje zámer ruských orgánov vyhlásiť protikorupčnú nadáciu pod vedením Alexeja Navaľného za extrémistickú organizáciu ako nepodložený a diskriminačný; zdôrazňuje, že boj proti korupcii a ochota zapojiť sa do slobodnej a pluralitnej verejnej diskusie a volebného procesu je neodňateľné právo každého jednotlivca a demokratickej politickej organizácie a nemá nič spoločné s extrémistickými názormi;
15. vyjadruje hlbokú solidaritu s demokratickými silami v Rusku, ktoré sa zasadzujú za otvorenú a slobodnú spoločnosť, ako aj podporu všetkým jednotlivcom a organizáciám, ktoré sa stali terčom útokov a represií; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby zastavili akékoľvek obťažovanie, zastrašovanie a útoky namierené proti opozícii, občianskej spoločnosti, médiám, obhajcom ľudských práv a práv žien a iným aktivistom v krajine, najmä pred parlamentnými voľbami na jeseň 2021; nabáda EÚ, aby nepretržite vyzývala Rusko na zrušenie alebo zmenu všetkých právnych predpisov, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými normami; pripomína svoju silnú podporu všetkým obhajcom ľudských práv v Rusku a ich práci; vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov v krajine, aby zintenzívnili svoju podporu občianskej spoločnosti a využili všetky dostupné nástroje na zvýšenie svojej podpory práci obhajcov ľudských práv a prípadne uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch EÚ;
16. opätovne potvrdzuje svoju výzvu inštitúciám EÚ a členským štátom, aby naďalej pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii a naďalej monitorovali súdne prípady týkajúce sa organizácií občianskej spoločnosti, novinárov, opozičných politikov a aktivistov vrátane prípadu Alexeja Navaľného;
17. odsudzuje skutočnosť, že páchatelia z radov ruských spravodajských služieb spôsobili výbuch zbrojného skladu vo Vrběticiach v Českej republike, čo predstavovalo porušenie zvrchovanosti Česka a neprijateľný prejav nepriateľstva; dôrazne odsudzuje činnosti zamerané na destabilizáciu a vyhrážanie sa členským štátom EÚ a vyzýva Rusko, aby zastavilo všetky takéto činnosti, vyvodilo zodpovednosť voči páchateľom a odškodnilo rodiny občanov, ktorí pri útoku v roku 2014 zomreli; zdôrazňuje, že EÚ stojí za Českou republikou a vyzýva PK/VP a Radu, aby prijali vhodné protiopatrenia vrátane predĺženia cielených sankcií v prípade odvetných opatrení voči Českej republike alebo akémukoľvek inému členskému štátu EÚ; vyjadruje hlbokú solidaritu s obyvateľmi a orgánmi Českej republiky po útoku Ruska na území EÚ a neodôvodnenom a neprimeranom vyhostení 20 českých diplomatov z Ruska; vyjadruje podporu rozhodnutiu českých orgánov vyrovnať počet zamestnancov ruského veľvyslanectva v Českej republike počtu zamestnancov českého veľvyslanectva v Rusku, odsudzuje následné hrozby Ruskej federácie voči Českej republike a oceňuje všetky akty podpory a solidarity, ktorú poskytli vlády rôznych členských štátov EÚ a všetky diplomatické služby; vyzýva členské štáty EÚ, aby podľa príkladu prípadu Skripaľ pristúpili ku koordinovanému vyhosteniu ruských diplomatov;
18. odsudzuje propagandu a dezinformácie v ruskej tlači a jej nepriateľské šírenie v rámci EÚ, ako aj činnosť ruských trollích fariem, najmä tých, ktoré v súčasnosti očierňujú Českú republiku, keď tvrdia, že je satelit záujmov USA a nie zvrchovaná krajina s nezávislými informačnými službami; odsudzuje kybernetické útoky na strategické inštitúcie českej štátnej správy v súvislosti s ruskou vojenskou špionážou;
19. opätovne zdôrazňuje, že jednota medzi členskými štátmi EÚ je najlepšou politikou, ktorá Rusko odradí od vykonávania destabilizačných a podvratných opatrení v Európe; vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje pozície a kroky voči Rusku a vystupovali jednotným hlasom; žiada, aby členské štáty vo Výbore ministrov Rady Európy vystupovali jednotne v otázke toho, že Rusko naďalej ignoruje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva; domnieva sa, že EÚ by sa mala snažiť o ďalšiu spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi, najmä s NATO a USA, aby sa využili všetky dostupné prostriedky na medzinárodnej úrovni na účinný boj proti pretrvávajúcim zásahom Ruska, jeho čoraz agresívnejším dezinformačným kampaniam a jeho hrubému porušovaniu medzinárodného práva, ktoré ohrozuje bezpečnosť a stabilitu v Európe;
20. vyzýva členské štáty EÚ, aby včas a rázne reagovali na rozvratnú činnosť ruských spravodajských služieb na území EÚ a aby svoju primeranú reakciu úzko koordinovala s transatlantickými partnermi; odporúča, aby členské štáty posilnili spoluprácu v oblasti kontrarozviedky a výmenu informácií;
21. vyzýva PK/VP a Radu, aby vypracovali nový strategický prístup k vzťahom EÚ s Ruskom, ktorý musí lepšie podporovať občiansku spoločnosť, posilňovať medziľudské kontakty s občanmi Ruska, jasne stanoviť hranice spolupráce s ruskými štátnymi subjektmi, využívať technologické normy a otvorený internet na podporu slobodného priestoru a obmedzenie represívnych technológií a prejaviť solidaritu s východnými partnermi EÚ, a to aj čo sa týka otázok bezpečnosti a mierového riešenia konfliktov; zdôrazňuje, že akýkoľvek dialóg s Ruskom musí byť založený na dodržiavaní medzinárodného práva a ľudských práv;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny a prezidentovi, vláde, a Štátnej dume Ruskej federácie.