SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Bolívii a zatknutí bývalej prezidentky Jeanine Añezovej a ďalších činiteľov
28.4.2021 - (2021/2646(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0245/2021 (The Left)
B9‑0246/2021 (Verts/ALE)
B9‑0247/2021 (S&D)
Marek Belka, Isabel Santos, Javi López
v mene skupiny S&D
Jordi Solé, Hannah Neumann
v mene skupiny Verts/ALE
Marisa Matias, Manu Pineda
v mene skupiny The Left
Uznesenie Európskeho parlamentu o Bolívii a zatknutí bývalej prezidentky Jeanine Añezovej a ďalších činiteľov
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bolívii,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 14. marca 2021 o najnovšom vývoji v Bolívii,
– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu PK/VP z 10. augusta 2020 o prípravách na voľby v Bolívii a z 23. októbra 2020 o všeobecných voľbách v Bolívii,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN o Bolívii z 13. marca 2021,
– so zreteľom na správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 24. augusta 2020 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv po všeobecných voľbách v Bolívii, ktoré sa konali 20. októbra 2019,
– so zreteľom na vyhlásenie Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) zo 16. marca 2021 s názvom Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) naliehavo vyzýva Bolíviu, aby dodržiavala medziamerické normy pre riadny proces a prístup k spravodlivosti, a zdôrazňuje povinnosť krajiny vyšetrovať a potrestať každého, kto je zodpovedný za porušovanie ľudských práv v kontexte volebnej a inštitucionálnej krízy v roku 2019, a zaručiť komplexné odškodnenie obetí a ich rodín,
– so zreteľom na vyhlásenia generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov (OAŠ) z 15. a 17. marca 2021 o situácii v Bolívii,
– so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv a o slobode prejavu,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o politických a občianskych právach a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorých je Bolívia zmluvnou stranou,
– so zreteľom na ústavu Bolívijského mnohonárodného štátu z roku 2009,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 2131 (xx) s názvom Declaration on the Inadmissibility of Intervention in the Domestic Affairs of States and the Protection of their Independence and Sovereignty (Deklarácia o neprípustnosti zasahovania do vnútorných záležitostí štátov a o ochrane ich nezávislosti a zvrchovanosti),
– so zreteľom na článok 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 1514 (xv) s názvom Declaration on the Granting of Independence to Colonial Countries and Peoples (Deklarácia o priznaní nezávislosti kolonizovaným krajinám a národom),
– so zreteľom na správu Centra pre hospodársky a politický výskum (CEPR) o voľbách v Bolívii v roku 2019, v ktorej sa vysvetľuje, že obvinenia z podvodu boli nielen nepravdepodobné, ale zjavne vykonštruované,
– so zreteľom na regionálnu dohodu o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v Latinskej Amerike a Karibiku, ktorá bola podpísaná v Escazú 4. marca 2018,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže politická a sociálna situácia v Bolívii je naďalej kritická, pričom v politickej diskusii došlo k veľkej polarizácii, pokračuje ničenie životného prostredia spôsobené ťažobnými projektmi, pretrvávajú obrovské sociálno-ekonomické rozdiely a nedávno sa pridal aj vplyv pandémie ochorenia COVID-19, keďže po voľbách 20. októbra 2019 došlo v Bolívii k náhlemu prechodu moci bez právneho krytia a s aktívnou účasťou armády a policajných síl, pričom boli mnohí stúpenci prezidenta Eva Moralesa, domorodé obyvateľstvo a obhajcovia ľudských práv zavraždení vojakmi a členovia Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS) boli prenasledovaní opozíciou, aj s použitím násilia, napríklad bitím a obťažovaním, a boli podpaľované obydlia vysokopostavených politikov;
B. keďže po týždňoch násilných protestov vtedajší najvyšší veliteľ bolívijských ozbrojených síl Williams Kaliman, ktorý tiež slúžil ako vojenský atašé Bolívie vo Washingtone v rokoch 2013 až 2016, vyzval prezidenta Moralesa, aby odstúpil, ktorý tak urobil, aby zabránil ďalšiemu krviprelievaniu a znížil napätie; keďže nasledujúci deň bol Evo Morales nútený opustiť Bolíviu a získal azyl v Mexiku; keďže následne sa druhá podpredsedníčka senátu Jeanine Áñez sama vyhlásila za prezidentku, a to s podporou armády a bez ústavou požadovaného kvóra; keďže Jeanine Áñez zostala úradujúcou prezidentkou, až kým sa v októbri 2020 neuskutočnili voľby a funkcie sa ujal prezident Arce;
C. keďže najmenej 35 ľudí zomrelo a 833 osôb bolo zranených v súvislosti s protestmi, ktoré sa začali v októbri 2019, a mnohí ďalší boli zadržaní v rozpore s pravidlami riadneho súdneho procesu, pričom sa šírili správy o rozsiahlom porušovaní ľudských práv; keďže tieto porušenia ľudských práv neboli primerane vyšetrené, stíhané ani potrestané, takže v súvislosti s nimi naďalej pretrváva beztrestnosť; keďže pod záštitou Medziamerickej komisie pre ľudské práva začala interdisciplinárna skupina nezávislých expertov pre Bolíviu koncom novembra 2020 vyšetrovanie v Bolívii, čím obnovila nádej na spravodlivosť, pravdu a odškodnenie obetí porušovania ľudských práv;
D. keďže 15. novembra 2019 dočasná vláda Bolívie vydala dekrét č. 4078, ktorý dal ozbrojeným silám právo „podporovať políciu pri obrane spoločnosti a udržiavaní verejného poriadku“ bez toho, aby mohli byť stíhaní za akýkoľvek trestný čin, ktorý spáchali, čím sa otvorili dvere beztrestnosti, rovnako ako to bolo počas civilno-vojenských diktatúr; keďže 15. novembra v meste Sacaba a 19. novembra v meste Senkata strieľali ozbrojené sily na údajne neozbrojených demonštrantov, ktorí pochodovali na podporu svojho zvrhnutého prezidenta; keďže polícia a armáda usmrtili najmenej 18 ľudí;
E. keďže dočasná vláda Bolívie podala v novembri 2019 na prokuratúre trestné oznámenie, v ktorom žiadala o hornú hranicu trestu pre bývalého prezidenta Eva Moralesa za terorizmus a za jeho údajnú úlohu pri podnecovaní nepokojov v krajine;
F. keďže otvorený zásah vojenských a policajných síl v roku 2019 ešte viac destabilizoval krajinu; keďže viaceré represie zo strany armády a polície na verejných priestranstvách silno pripomínali najtemnejšie obdobia desaťročia trvajúcich civilno-vojenských diktatúr v Bolívii a viac ako 200 vojenských prevratov, ku ktorým došlo od chvíle, keď krajina získala nezávislosť v roku 1825, čo je najvyšší počet spomedzi všetkých krajín v Latinskej Amerike;
G. keďže 18. októbra 2020 sa konali voľby; keďže výsledky volieb, v ktorých bol Luis Arce zákonne zvolený za prezidenta Bolívijského mnohonárodného štátu, medzinárodné spoločenstvo všeobecne uznalo;
H. keďže v marci 2021 štátna prokuratúra vydala a presadila zatykač na bývalú prezidentku Áñezovú, ministrov jej dočasnej vlády a ďalšie osoby, ktoré tvorili dočasnú vládu v rokoch 2019 – 2020, za trestné činy vrátane podnecovania, terorizmu a sprisahania v súvislosti s právnou vecou označenou ako štátny prevrat; keďže 18. februára 2021 bol schválený najvyšší dekrét č. 4461, ktorým sa udeľuje amnestia alebo milosť stúpencom vlády prezidenta Arceho, ktorí boli zadržiavaní za údajné trestné činy spáchané počas politickej krízy, ktorá sa začala v októbri 2019;
I. keďže EÚ zohrávala dôležitú úlohu ako sprostredkovateľ pri upokojovaní situácie v rokoch 2019 a 2020 a pri podpore spravodlivých volieb;
1. vyjadruje obavy v súvislosti so sociálnymi a politickými dôsledkami, ktoré sa v Bolívii vyvíjajú a zhoršujú od náhleho narušenia ústavnej kontinuity s intervenciou armády a polície v roku 2019 vrátane represií voči sociálnym hnutiam a komunitám pôvodného obyvateľstva, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tragédiou, ktorá postihla všetky obete nepokojov v Bolívii; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať plne zákonný mnohonárodnostný a viacjazyčný štát;
2. vyzýva na riešenie v rámci transparentnej justície a bez politického tlaku na obvinenia z udalostí v roku 2019 vrátane väzby bývalej dočasnej prezidentky Jeanine Áñezovej; vyzýva na plné dodržiavanie jej práv počas väzby vrátane zdravotnej starostlivosti;
3. vyzýva bolívijskú vládu, aby urýchlene a dôsledne vyšetrila, stíhala a trestala každého, kto je zodpovedný za násilie a závažné porušovanie ľudských práv spáchané v súvislosti s krízou, a aby zabezpečila odškodnenie obetí; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať plán na okamžitú pomoc obetiam porušovania ľudských práv a ich rodinám a poskytnúť im komplexné odškodnenie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že doteraz nebol nikto vzatý na zodpovednosť za úmrtia v Sacabe a Senkate ani za väčšinu zabití, ku ktorým došlo v roku 2019; zdôrazňuje, že nečinnosť len prehlbuje rozpory, zhoršuje súčasné napätie a podkopáva dôveru verejnosti v štátne inštitúcie;
4. naliehavo vyzýva na maximálnu transparentnosť, pokiaľ ide o zodpovednosť za náhle narušenie ústavnej kontinuity zásahom armády a polície a následné porušovanie ľudských práv;
5. vyzýva na úplné rešpektovanie nezávislosti mocenských zložiek a na to, aby sa politické rozdiely riešili prostredníctvom dialógu a zmierenia s cieľom zachovať demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavať ľudské práva;
6. víta skutočnosť, že voľby, ktoré sa konali 18. októbra 2020, prebehli bez incidentov a s plnými demokratickými zárukami; zdôrazňuje jasné volebné víťazstvo Luisa Arcea a strany Movimiento al Socialismo; oceňuje úspešné uskutočnenie volieb na nižšej ako celoštátnej úrovni v roku 2021 a oceňuje podporu EÚ prezidentským voľbám v roku 2020 vyslaním volebnej misie expertov a pozitívnu úlohu EÚ ako sprostredkovateľa pri upokojení situácie v rokoch 2019 a 2020;
7. zdôrazňuje, že nezávislosť inštitúcií a rozdelenie právomocí sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho procesu, a konštatuje, že nedostatočná nezávislosť by ovplyvnila prístup k spravodlivosti a vo všeobecnosti by znížila dôveru občanov vo vnútroštátny justičný systém; v tejto súvislosti vyzýva vládu Bolívie, aby prijala všetky opatrenia potrebné na pokračovanie dodržiavania zásad právneho štátu a zaistenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva v krajine, čím sa zaručí prístup obetí k spravodlivosti, a vyzýva na včasné a primerané odškodnenie;
8. zdieľa názory uvedené vo vyhlásení generálneho tajomníka OSN, v ktorom sa pripomína, že je dôležité dodržiavať záruky riadneho procesu a úplnú transparentnosť vo všetkých súdnych konaniach; a pripomína dôležité kroky, ktoré prijali všetci bolívijskí aktéri smerom k upevneniu mieru; vyzýva vládu Bolívie, aby plne spolupracovala s orgánmi OSN a rozšírila stále pozvanie na návštevu na všetkých zástupcov osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva;
9. víta a podporuje prácu OSN pod záštitou Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) a požaduje obnovenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a interdisciplinárnej skupiny nezávislých expertov pre Bolíviu (GIEI);
10. zdôrazňuje, že všetky súdne konania sa musia viesť v plnom súlade so zásadou riadneho procesu a medzinárodným právom a so zabezpečením súdnych záruk, súdnej ochrany a prístupu k spravodlivosti v kontexte nezávislého a nestranného justičného systému, ktorý je bez zásahov iných štátnych inštitúcií;
11. je znepokojený nárastom násilných a poburujúcich prejavov v ostatných rokoch, ako aj verbálneho a fyzického násilia namiereného proti novinárom, obhajcom ľudských práv a pôvodnému obyvateľstvu, čo odráža hlboko zakorenený rasizmus; dôrazne odsudzuje všetky prejavy rasizmu a očierňovania, považuje ich za závažné porušovanie ľudských práv a žiada ich rýchle a úplné objasnenie s cieľom stíhať a potrestať všetkých, ktorí sú za to materiálne a morálne zodpovední; zdôrazňuje, že sloboda tlače je základným prvkom stability;
12. nalieha na EÚ, aby stála pri Bolívii a spolupracovala s novozvolenými orgánmi na upevňovaní prosperity a stability krajiny v duchu rešpektu, rovnosti, spravodlivosti, jednoty a inkluzívnosti.
13. odsudzuje využívanie ľudských práv ako nástroja na presadzovanie politických záujmov;
14. vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu dialógu s cieľom riešiť závažné príčiny porušovania ľudských práv v krajine a zabezpečiť, aby sa v Bolívii neobjavilo politicky a inštitucionálne motivované násilie, a to prostredníctvom podpory urýchleného začatia národného dialógu a procesu zmierenia s cieľom zmierniť napätie a nepriateľské činy, ktoré sú v bolívijskej spoločnosti latentné, s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie ľudských práv všetkých ľudí;
15. vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zvýšili svoju ochranu a podporu ochrancov životného prostredia a ľudských práv v Bolívii; vyzýva delegáciu EÚ, aby v plnej miere vykonávala usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a poskytovala podporu občianskej spoločnosti a prístup k ochrane osôb, ktorým hrozí prenasledovanie, a aby v prípade potreby uľahčila vydávanie núdzových víz a poskytla dočasné útočisko v členských štátoch EÚ;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bolívie a Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu.