SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o pakistanskom zákone o rúhaní, najmä prípade Šagufty Kausarovej a Šafkata Emmanuela
28.4.2021 - (2021/2647(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9-0254/2021 (The Left)
B9-0255/2021 (Verts/ALE)
B9-0256/2021 (S&D)
B9-0257/2021 (Renew)
B9-0258/2021 (PPE)
B9-0259/2021 (ECR)
Željana Zovko, Peter van Dalen, Isabel Wiseler-Lima, David McAllister, Michael Gahler, Sandra Kalniete, György Hölvényi, Sara Skyttedal, Miriam Lexmann, Loránt Vincze, Krzysztof Hetman, Róża Thun und Hohenstein, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, David Lega, Romana Tomc, Tomáš Zdechovský, Peter Pollák, Christian Sagartz, Adam Jarubas, Janina Ochojska, Frances Fitzgerald, Lefteris Christoforou, Inese Vaidere, Paulo Rangel, Vangelis Meimarakis, Stanislav Polčák, Loucas Fourlas, Jiří Pospíšil, Antonio López-Istúriz White, Luděk Niedermayer, Eva Maydell, Michaela Šojdrová, Vladimír Bilčík, Tom Vandenkendelaere, Ivan Štefanec
v mene skupiny PPE
Marek Belka, Isabel Santos, Evin Incir
v mene skupiny S&D
Ulrike Müller, Malik Azmani, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Katalin Cseh, Vlad Gheorghe, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Svenja Hahn, Karin Karlsbro, Moritz Körner, Dragoș Pîslaru, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Michal Šimečka, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans, Urmas Paet
v mene skupiny Renew
Reinhard Bütikofer, Hannah Neumann
v mene skupiny Verts/ALE
Anna Fotyga, Karol Karski, Charlie Weimers, Emmanouil Fragkos, Ruža Tomašić, Jadwiga Wiśniewska, Elżbieta Kruk, Assita Kanko, Ryszard Czarnecki, Bogdan Rzońca, Tomasz Piotr Poręba, Elżbieta Rafalska, Veronika Vrecionová, Bert-Jan Ruissen, Nicola Procaccini, Witold Jan Waszczykowski, Adam Bielan, Angel Dzhambazki, Raffaele Fitto, Carlo Fidanza, Valdemar Tomaševski
v mene skupiny ECR
Emmanuel Maurel
v mene skupiny The Left
European Parliament resolution on the blasphemy laws in Pakistan, in particular the case of Shagufta Kausar and Shafqat Emmanuel
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane, najmä uznesenie z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane[1], uznesenie z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, predovšetkým v Maalule (Sýria) a Péšávare (Pakistan), a o prípade pastora Sahida Abediniho (Irán)[2], uznesenie zo 17. apríla 2014 o Pakistane: nedávne prípady prenasledovania[3], uznesenie z 27. novembra 2014 o Pakistane: zákony o rúhaní[4] a z 15. júna 2017 o Pakistane, najmä o situácii obhajcov ľudských práv a o treste smrti[5],
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a najmä jeho články 6, 18 a 19,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
– so zreteľom na pripomienky hovorcu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Ruperta Colvilla, najmä na jeho tlačové informačné materiály o Pakistane z 8. septembra 2020,
– so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Pakistane,
– so zreteľom na strategický plán spolupráce EÚ a Pakistanu z roku 2019, ktorým sa stanovuje dohodnutý základ pre vzájomnú spoluprácu v oblasti priorít, ako sú demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných a ľudské práva,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery,
– so zreteľom na spoločnú správu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. februára 2020 o všeobecnom systéme preferencií za obdobie 2018 – 2019 [JOIN(2020)0003), a najmä na zodpovedajúce posúdenie Pakistanu v súvislosti s osobitným stimulačným opatrením EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) (SWD(2020)0022),
– so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z roku 2013,
– so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti z roku 2013,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže od roku 1986 sa v Pakistane uplatňujú kontroverzné zákony o rúhaní, na základe ktorých sa rúhanie proti prorokovi Mohamedovi trestá smrťou alebo doživotným väzením;
B. keďže pakistanské zákony o rúhaní napriek tomu, že nikdy neviedli k oficiálnym popravám, podnecujú k obťažovaniu obvinených, násiliu voči nim a ich vraždeniu; keďže osoby obvinené z rúhania sa musia obávať o svoj život bez ohľadu na výsledok súdnych konaní; keďže je všeobecne známe, že pakistanské zákony o rúhaní sa často zneužívajú falošnými obvineniami, ktoré slúžia osobným záujmom tých, ktorí ich vznášajú;
C. keďže v dôsledku pakistanských zákonov o rúhaní je pre náboženské menšiny nebezpečné slobodne sa vyjadrovať alebo otvorene sa zúčastňovať na náboženských aktivitách; keďže namiesto toho, aby tieto zákony náboženské komunity chránili, vytvárajú v pakistanskej spoločnosti atmosféru strachu; keďže všetky pokusy o reformu týchto zákonov alebo ich uplatňovania boli umlčané vyhrážkami a vraždami; keďže reakciou na pokusy diskutovať o tejto téme v médiách, tlači alebo na internete sú často vyhrážky a prenasledovanie, a to aj zo strany vlády;
D. keďže niekoľko desiatok ľudí vrátane moslimov, hinduistov, kresťanov a ďalších je v súčasnosti väznených na základe obvinení z rúhania; keďže niekoľko obvinených osôb bolo zabitých v dôsledku davového násilia; keďže na pakistanský súdny systém je vyvíjaný obrovský tlak; keďže súdne konania často trvajú mnoho rokov a majú zničujúci účinok na nevinných pakistanských občanov, ich rodiny a spoločenstvá;
E. keďže za posledný rok došlo v Pakistane k alarmujúcemu nárastu obvinení z rúhania online a offline; keďže mnohé z týchto obvinení sú namierené proti obhajcom ľudských práv, novinárom, umelcom a najviac marginalizovaným osobám v spoločnosti; keďže pakistanské zákony o rúhaní sa čoraz viac využívajú na osobné alebo politické vyrovnávanie účtov v rozpore s právom na slobodu náboženského vyznania a viery a na slobodu presvedčenia a prejavu;
F. keďže súdne konania v prípadoch rúhania v Pakistane sa vyznačujú závažnými nedostatkami; keďže na odsúdenie sa vyžadujú nízke štandardy dôkazov a súdne orgány často prijímajú obvinenia nekriticky; keďže obvinení sa často považujú za vinných a musia preukázať svoju nevinu, a nie naopak;
G. keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania sa týka stúpencov náboženstiev, ale rovnako aj ateistov, agnostikov a osôb bez presvedčenia;
H. keďže Pakistan je zmluvnou stranou príslušných medzinárodných dohôd o ľudských právach vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktoré obsahujú ustanovenia o práve na život, práve na spravodlivý proces, rovnosti pred zákonom a nediskriminácii;
I. keďže spoločným faktorom v niekoľkých prípadoch osôb obvinených z rúhania bol odklad súdnych konaní, pričom sudcovia boli často podozriví z používania týchto taktík, pretože sa zdráhali vyniesť rozsudok zbavujúci obžalovaného obvinenia; keďže tí, ktorí pracujú v pakistanskom systéme trestného súdnictva vrátane právnikov, polície, prokurátorov a sudcov, často nemôžu vykonávať svoju prácu účinne, nestranne a bez strachu; keďže svedkovia a rodiny obetí sú nútení skrývať sa zo strachu pred odvetou;
J. keďže situácia v Pakistane sa v roku 2020 naďalej zhoršovala, pretože vláda systematicky presadzovala zákony o rúhaní a nedokázala chrániť náboženské menšiny pred zneužívaním zo strany neštátnych subjektov, pričom došlo k prudkému nárastu cieleného zabíjania, prípadov rúhania, nútených konverzií a nenávistných prejavov proti náboženským menšinám vrátane Ahmadíjovcov, šíitských moslimov, hinduistov, kresťanov a sikhov; keďže únosy, nútená konverzia na islam, znásilnenie a nútené manželstvá zostávali v roku 2020 aj naďalej bezprostrednou hrozbou pre ženy a deti z náboženských menšín, najmä z hinduistických a kresťanských vierovyznaní;
K. keďže 2. marca 2021 uplynulo 10 rokov, odkedy bol bývalý pakistanský minister pre záležitosti menšín Šahbáz Bhattí zavraždený po tom, ako sa verejne vyjadril proti zákonu o rúhaní;
L. keďže pakistanský pár Šagufta Kausar a Šafqat Emmanuel boli v roku 2014 odsúdení na trest smrti na základe obvinenia z rúhania; keďže tieto obvinenia boli založené na údajnom zaslaní textových správ urážajúcich proroka Mohameda z telefónneho čísla zaregistrovaného na Šaguftu Kausarovú osobe obvinenej z rúhania;
M. keďže dôkazy, na základe ktorých bol pár odsúdený, možno považovať za plné nedostatkov; keďže skutočnosť, že sú negramotní, vyvracia predpoklad, že mohli poslať textové správy; keďže telefón, ktorý sa údajne použil na zaslanie správ, nebol zaistený na účely vyšetrovania; keďže pár mal údajne nezhody s osobou, ktorá ich obvinila, krátko pred podaním obvinenia; keďže existuje dôvod domnievať sa, že pár bol mučený;
N. keďže pár je zadržiavaný vo väzení a čaká na rozhodnutie súdu o ich odvolaní proti trestu smrti; keďže pojednávanie o ich odvolaní malo prebehnúť v apríli 2020, šesť rokov po ich odsúdení, ale bolo viackrát odložené, naposledy 15. februára 2021;
O. keďže pár je od svojho odsúdenia odlúčený od svojich štyroch detí;
P. keďže Šafkat Emmanuel trpí následkami poranenia miechy v dôsledku nehody v roku 2004 a vo väzení mu nie je poskytovaná primeraná lekárska starostlivosť; keďže Šagufta Kausar je izolovaná vo väzení pre ženy a v dôsledku svojej situácie trpí depresiou;
Q. keďže Najvyšší súd v Láhaure prejednávanie prípadu niekoľkokrát odročil a keďže advokát páru Saiful Malúk veľmi intenzívne pracuje na zabezpečení toho, aby sa prípad Šagufty Kausarovej a Šafkata Emmanuela konečne dostal pred súd a aby sa konečne zaručilo ich právo na spravodlivý proces;
R. keďže podľa Centra pre sociálnu spravodlivosť v Pakistane bolo na základe zákonov o rúhaní od roku 1987 do februára 2021 obvinených najmenej 1 855 osôb, pričom najvyšší počet obvinení bol zaznamenaný v roku 2020;
S. keďže Mašál Chán, moslimský študent, bol v apríli 2017 zabitý rozhnevaným davom po tom, ako bol obvinený z uverejnenia rúhavého obsahu online, o ktorom sa nenašli žiadne dôkazy; keďže v marci 2013 Džunaid Hafíz, univerzitný profesor na Univerzite Baháuddín Zakarjá v Multáne, bol zatknutý za údajné rúhačské vyjadrenia, počas piatich rokov súdneho procesu bol zadržiavaný v samoväzbe, bol uznaný vinným z rúhania a v decembri 2019 bol odsúdený pakistanskými súdmi na trest smrti; keďže odborníci OSN na ľudské práva odsúdili tento rozsudok ako „paródiu spravodlivosti“ v rozpore s medzinárodným právom;
T. keďže rastie počet online a offline útokov na novinárov a organizácie občianskej spoločnosti, najmä na ženy a najviac marginalizované osoby v spoločnosti vrátane príslušníkov náboženských menšín, chudobnejších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím; keďže takéto útoky často zahŕňajú falošné obvinenia z rúhania, ktoré môžu viesť k fyzickým útokom, zabíjaniu, svojvoľnému zatýkaniu a zadržiavaniu;
U. keďže Pakistan využíva obchodné preferencie v rámci programu VSP+ od roku 2014; keďže hospodárske výhody tejto jednostrannej obchodnej dohody pre krajinu sú značné; keďže štatút VSP+ je spojený s povinnosťou ratifikovať a vykonávať 27 medzinárodných dohovorov vrátane záväzkov zaručiť ľudské práva a náboženskú slobodu;
V. keďže Komisia vo svojom najnovšom posúdení Pakistanu na účely VSP+ z 10. februára 2020 vyjadrila rôzne vážne obavy týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv v krajine, najmä nedostatočný pokrok pri obmedzovaní rozsahu pôsobnosti a vykonávania trestu smrti;
W. keďže v Pakistane sa naďalej uplatňuje zákon o rúhaní v súvislosti s celosvetovým nárastom obmedzovania slobody náboženského vyznania a slobody prejavu v súvislosti s náboženstvom a vierou; keďže v marci 2019 osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery uviedol prípad Ásie Bíbíovej ako jeden z príkladov opätovného uplatňovania zákonov proti rúhaniu a odpadlíctvu a využívania zákonov o verejnom poriadku s cieľom obmedziť vyjadrenia, ktoré sa považujú za urážlivé pre náboženské spoločenstvá;
X. keďže opakované a zavádzajúce útoky radikálnych pakistanských skupín na francúzske orgány a nedávne vyhlásenia pakistanskej vlády o rúhaní sa stupňujú odvtedy, čo francúzske úrady reagovali na teroristický útok proti francúzskemu učiteľovi brániacemu slobodu prejavu, čo viedlo francúzske orgány k tomu, aby 15. apríla 2021 odporučili, aby ich štátni príslušníci dočasne opustili Pakistan; keďže 20. apríla člen vládnucej strany predložil v Národnom zhromaždení Pakistanu uznesenie, v ktorom žiada rozpravu o vyhostení francúzskeho veľvyslanca;
1. vyjadruje znepokojenie nad zdravím a pohodou Šagufty Kausarovej a Šafkata Emmanuela a naliehavo vyzýva pakistanské orgány, aby zabezpečili, že sa im okamžite poskytne primeraná zdravotná starostlivosť; vyzýva pakistanské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Šafkata Emmanuela a Šaguftu Kausarovú a zrušili ich trest smrti;
2. vyjadruje poľutovanie nad tým, že odvolanie Šagufty Kausarovej a Šafkata Emmanuela sa stále odkladá; vyzýva Vrchný súd v Láhaure, aby vydal svoje rozhodnutie čo najskôr a poskytol primerané vysvetlenie akéhokoľvek ďalšieho odkladu;
3. poznamenáva, že Šafkat Emmanuel je zadržiavaný vo väzenskej nemocnici kvôli závažnosti jeho stavu a dvakrát bol podrobený lekárskemu zákroku mimo faisalabadského väzenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento pár je zadržiavaný sedem rokov, pričom je izolovaný od seba aj svojej rodiny; vyzýva preto pakistanskú vládu na zabezpečenie dôstojných a humánnych podmienok vo väzeniach;
4. je znepokojený pokračujúcim zneužívaním zákonov o rúhaní v Pakistane, čo prehlbuje existujúce náboženské rozdiely, a tým vyvoláva atmosféru náboženskej neznášanlivosti, násilia a diskriminácie; zdôrazňuje, že pakistanské zákony o rúhaní sú nezlučiteľné s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a čoraz častejšie sú používané na zacielenie na zraniteľné menšinové skupiny v krajine vrátane šiitov, členov komunity Ahmadíja, hinduistov a kresťanov; vyzýva preto pakistanskú vládu, aby preskúmala a v konečnom dôsledku zrušila tieto zákony a ich uplatňovanie; žiada, aby boli sudcovia, obhajcovia a svedkovia obhajoby chránení vo všetkých tzv. prípadoch rúhania;
5. vyzýva Pakistan, aby zrušil oddiely 295-B a C národného trestného zákonníka a rešpektoval a dodržiaval práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a prejavu v celej krajine a účinne zakázal používanie zákonov o rúhaní; okrem toho vyzýva pakistanskú vládu, aby novelizovala zákon o boji proti terorizmu z roku 1997 s cieľom zabezpečiť, že sa prípady rúhania nebudú prerokovávať na súdoch, ktoré sa venujú boju proti terorizmu, a aby v prípadoch údajného rúhania zaistila možnosť udelenia kaucie;
6. zdôrazňuje, že sloboda náboženského vyznania alebo viery, sloboda slova a prejavu a práva menšín sú ľudské práva zakotvené v pakistanskej ústave;
7. vyzýva pakistanskú vládu, aby jednoznačne odsúdila podnecovanie k násiliu a diskriminácii voči náboženským menšinám v krajine; vyzýva pakistanskú vládu, aby zaviedla účinné, procesné a inštitucionálne záruky na úrovni vyšetrovania, prokuratúry a súdnictva s cieľom zabrániť zneužívaniu zákonov o rúhaní až dovtedy, kým nebudú zrušené; vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou diskrimináciou a násilím voči náboženským menšinám v Pakistane vrátane kresťanov, ahmadíjskych moslimov, šiitov a hinduistov; pripomína útok rozvášneného davu na komunitu Ahmadíja v Gujranwale, ku ktorému došlo v roku 2014 po obvineniach z rúhania voči jej členovi Aqibovi Salimovi, ktorého súd zbavil obvinenia, a pri ktorom prišli o život traja členovia komunity vrátane dvoch detí; konštatuje, že sa zaviedla požiadavka, že obvinenia pred registráciou prípadu môže vyšetrovať iba policajný dôstojník minimálne s hodnosťou komisára;
8. je znepokojený tým, že zákony o rúhaní v Pakistane sa často zneužívajú na falošné obvinenia slúžiace rôznym stimulom vrátane riešenia osobných sporov alebo pokusov o obohatenie sa; vyzýva preto pakistanskú vládu, aby túto skutočnosť náležite zohľadnila a následne uvedené zákony zrušila; dôrazne odmieta vyhlásenie pakistanského štátneho tajomníka pre parlamentné záležitosti Aliho Chána, v ktorom vyzval, aby boli ľudia, ktorí sa dopustia rúhania, popravení sťatím;
9. naliehavo vyzýva EÚ a európskych diplomatických pracovníkov, aby urobili všetko pre poskytnutie ochrany a podpory Šagufte Kausarovej a Šafkatovi Emmanuelovi, a to aj svojou účasťou na súdnych konaniach, požadovaním návštev vo väzniciach a nepretržitým a odhodlaným oslovovaním miestnych orgánov zapojených do tohto prípadu;
10. vyzýva členské štáty, aby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli medzinárodnú ochranu Šagufte Kausarovej, Šafkatovi Emmanuelovi, ich právnikovi Saifulovi Malookovi a ďalším, ktorí sú obvinení z toho, že si pokojnou cestou uplatňovali svoje práva, vrátane obhajcov ľudských práv, pokiaľ by museli opustiť Pakistan;
11. je mimoriadne znepokojený stále častejšími útokmi na novinárov, akademických pracovníkov a organizácie občianskej spoločnosti, najmä na ženy a menšiny, ku ktorým dochádza na internete aj mimo neho; naliehavo vyzýva pakistanskú vládu, aby podnikla okamžité kroky na zaistenie bezpečnosti novinárov, obhajcov ľudských práv a náboženských organizácií a na uskutočnenie rýchlych a účinných vyšetrovaní, a to s cieľom dodržiavať zásady právneho štátu a postaviť páchateľov pred súd;
12. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vzhľadom na súčasné udalosti okamžite preskúmali, či má Pakistan nárok na štatút VSP+ a či existuje dostatočný dôvod na začatie postupu o dočasnom zrušení tohto štatútu a výhod, ktoré s ním súvisia, a aby o tejto záležitosti čo najskôr informovali Európsky parlament;
13. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane nástrojov stanovených v usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery na to, aby pomohli náboženským komunitám a zatlačili na pakistanskú vládu, aby sa viac zasadila za ochranu náboženských menšín;
14. nalieha na ESVČ a členské štáty, aby naďalej podporovali Pakistan pri reforme súdnictva a budovaní kapacít s cieľom zabezpečiť, aby súdy nižšieho stupňa mali kapacitu na urýchlené prerokovanie prípadov zadržaných osôb a na vylúčenie prípadov rúhania, ktoré nie sú podložené dostatočne spoľahlivými dôkazmi;
15. víta medzináboženské dialógy, ktoré prebiehajú v Pakistane, a naliehavo vyzýva ESVČ a delegáciu EÚ, aby naďalej podporovali Pakistanskú národnú mierovú radu pre medzináboženskú harmóniu pri organizovaní takýchto pravidelných iniciatív s náboženskými vodcami vrátane vodcov náboženských menšín, ktoré podporujú náboženské menšiny, organizácie občianskej spoločnosti, pracovníci v oblasti ľudských práv, právnici a akademická obec; okrem toho vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov, aby naďalej podporovali mimovládne organizácie v Pakistane zapojené do monitorovania ľudských práv a poskytovania podpory obetiam viery a rodovo motivovaného násilia;
16. naliehavo vyzýva Pakistan na zintenzívnenie spolupráce s medzinárodnými orgánmi pre ľudské práva vrátane Výboru OSN pre ľudské práva, a to s cieľom vykonať všetky príslušné odporúčania a zlepšiť monitorovanie a podávanie správ o pokroku pri dosahovaní medzinárodných referenčných hodnôt;
17. domnieva sa, že násilné demonštrácie a útoky proti Francúzsku nemožno akceptovať; je hlboko znepokojený protifrancúzskymi náladami v Pakistane, v dôsledku čoho museli francúzski štátni príslušníci a podniky dočasne opustiť krajinu;
18. víta nedávny rozsudok najvyššieho súdu Pakistanu o zákaze popráv väzňov s poruchami duševného zdravia; opätovne zdôrazňuje rozhodne odmietavý postoj Európskej únie k trestu smrti vo všetkých prípadoch a bez výnimky; vyzýva na všeobecné zrušenie trestu smrti; vyzýva pakistanské orgány, aby zmiernili tresty všetkých osôb, ktorým hrozí trest smrti, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ich práva na spravodlivý proces, ktoré je medzinárodne uznané a zaručené v ústave;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Pakistanu.