SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o represiách voči opozícii v Turecku, najmä voči Ľudovej demokratickej strane (HDP)
7.7.2021 - (2021/2788(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0406/2021 (S&D)
B9‑0407/2021 (The Left)
B9‑0409/2021 (Verts/ALE)
B9‑0410/2021 (Renew)
B9‑0411/2021 (PPE)
Michael Gahler, Gheorghe‑Vlad Nistor, Željana Zovko
v mene skupiny PPE
Nacho Sánchez Amor, Pedro Marques, Tonino Picula
v mene skupiny S&D
Hilde Vautmans, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Izaskun Bilbao Barandica, Olivier Chastel, Vlad Gheorghe, Nathalie Loiseau, Karen Melchior, Frédérique Ries, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu
v mene skupiny Renew
Sergey Lagodinsky
v mene skupiny Verts/ALE
Özlem Demirel, Nikolaj Villumsen, Giorgos Georgiou, Manu Pineda
v mene skupiny The Left
Assita Kanko, Angel Dzhambazki, Emmanouil Fragkos, Ladislav Ilčić, Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o represiách voči opozícii v Turecku, najmä voči Ľudovodemokratickej strane (HDP)
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 19. mája 2021 o správe Komisie o Turecku za obdobie 2019 – 2020[1], z 20. januára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä o prípade Selahattina Demirtaşa a ďalších väzňov svedomia[2] a z 19. septembra 2019 o situácii v Turecku, najmä o
pozbavení zvolených starostov úradu[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 o politike rozširovania EÚ za rok 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodnú správu o Turecku za rok 2020 (SWD(2020)0355),
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005 a na skutočnosť, že pristúpenie Turecka do EÚ rovnako ako v prípade všetkých kandidátskych krajín závisí od splnenia všetkých kodanských kritérií,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 24. júna 2021 o vonkajších vzťahoch a na ďalšie príslušné závery Rady a Európskej rady týkajúce sa Turecka,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. marca 2021 o aktuálnom stave politických, hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom (JOIN(2021)0008),
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zodpovedného za zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. augusta 2019 o pozbavení zvolených starostov úradu a zadržaní stoviek ľudí v juhovýchodnom Turecku a na vyhlásenia z 21. a 25. decembra 2020,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a európskeho komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Olivéra Várhelyiho z 18. marca 2021 o najnovších opatreniach voči Ľudovodemokratickej strane,
– so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú riadiť konečnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi,
– so zreteľom na rozsudok veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. decembra 2020 vo veci Demirtaş/Turecko (14305/17),
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2347 z 23. októbra 2020 s názvom „Nový zásah proti politickej opozícii a občianskemu disentu v Turecku: naliehavá potreba chrániť normy Rady Európy“, a na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2260 z 24. januára 2019 s názvom „Zhoršujúca sa situácia opozičných politikov v Turecku: čo možno urobiť na ochranu ich základných práv v členskom štáte Rady Európy?“,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže v kontexte všeobecného zhoršovania situácie, ktoré má vplyv na základné slobody a právny štát, sa turecké orgány neustále a čoraz viac zameriavajú na opozičné strany v Turecku, najmä na Ľudovodemokratickú stranu (HDP);
B. keďže 17. marca 2021 generálny prokurátor tureckého kasačného súdu sa najprv obrátil na ústavný súd so žiadosťou o zrušenie HDP, tretej najväčšej politickej strany v tureckom parlamente; keďže 31. marca 2021 valné zhromaždenie ústavného súdu zistilo procesné nedostatky v žalobe a rozhodlo o jej vrátení generálnej prokuratúre; keďže 7. júna 2021 bola predložená revidovaná žaloba, v ktorej sa okrem zrušenia strany požadoval zákaz vykonávania politických činností pre takmer 500 politikov HDP a zmrazenie bankových účtov strany; keďže Valné zhromaždenie ústavného súdu 21. júna 2021 jednomyseľne akceptovalo revidovanú žalobu;
C. keďže generálny prokurátor založil väčšinu svojich obvinení proti strane HDP na protestoch v Kobane, v súvislosti s ktorými prebieha súdne konanie proti politikom HDP vrátane bývalých spolupredsedov Selahattina Demirtaşa a Figen Yüksekdağovej; keďže tieto obvinenia boli založené najmä na tweete ústrednej výkonnej rady strany HDP (zo 6. októbra 2014), v ktorom vyzvala ľudí, aby protestovali v solidarite s obyvateľstvom mesta Kobane proti ISIS a proti tureckému embargu voči tomuto mestu; keďže počas protestov bolo v zrážkach s tureckou políciou zabitých viac ako 50 ľudí, pričom prevažnú väčšinu z nich tvorili členovia alebo sympatizanti HDP;
D. keďže v súdnom procese týkajúcom sa Kobane je 108 obžalovaných zo strany HDP; keďže 28 z nich je vo vyšetrovacej väzbe; keďže v súvislosti so šiestimi osobami boli vydané súdne obmedzenia a na 75 osôb boli vyhlásené príkazy na zatknutie; keďže Parlament bude naďalej pozorne sledovať tento súdny proces a ďalšie podobné prípady;
E. keďže Ústavný súd v minulosti zakázal šesť prokurdských politických strán;
F. keďže Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane konštatoval, že zrušenie politických strán porušuje právo na združovanie podľa článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže Európska rada vo svojich záveroch z 24. júna 2021 uvádza, že prenasledovanie politických strán predstavuje významný krok späť v oblasti ľudských práv a je v rozpore so záväzkami Turecka dodržiavať demokraciu a zásady právneho štátu, a že dialóg o tejto otázke zostáva neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Tureckom;
G. keďže Deniz Poyraz, zamestnankyňa a členka strany HDP, bola 17. júna 2021 zavraždená v kancelárii strany v Izmire; keďže údajne bola po smrti zmrzačená; keďže v roku 2015 a 2016 boli napadnuté stovky kancelárií strany HDP vrátane jej ústredia v Ankare a mnohé boli vypálené;
H. keďže vo väzení zostáva približne 4 000 členov a funkcionárov HDP vrátane niekoľkých poslancov;
I. keďže traja poslanci za stranu HDP boli zbavení poslaneckých kresiel a poslaneckej imunity a boli následne zatknutí;
J. keďže 30. júna 2021 prokurátori ministerstva spravodlivosti predložili spoločnému parlamentnému výboru pre ústavu a spravodlivosť tureckého Veľkého národného zhromaždenia zhrnutia konaní, ktorých cieľom bolo zbaviť 20 opozičných zákonodarcov zo šiestich rôznych opozičných strán poslaneckej imunity; keďže tieto konania sa zameriavajú na 15 poslancov zo strany HDP, vodcu Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemala Kılıçdaroğla a jedného zákonodarcu z každej ďalšej opozičnej strany, konkrétne Strany demokratických regiónov (DBP), Strany İYİ (Dobre), Strany pracujúcich Turecka (TİP) a Strany demokratov (DP);
K. keďže pán Kılıçdaroğlu je ako líder hlavnej opozičnej strany stíhaný za údajné urážky tureckého prezidenta, za ktoré mu hrozí trest odňatia slobody až na štyri roky; keďže rovnako čelí žalobe na náhradu škody vo výške 1 milióna TRY, ktorú 11. januára 2021 podal prezident Recep Tayyip Erdoğan;
L. keďže bývalý spolupredseda HDP a kandidát v prezidentských voľbách v rokoch 2014 a 2018 pán Demirtaș je už viac ako štyri roky zadržiavaný na základe nepodložených obvinení a napriek dvom rozsudkom ESĽP v prospech jeho prepustenia;
M. keďže ESĽP v tom istom rozsudku uviedol, že výzva ústredia strany HDP na solidaritu s obyvateľmi Kobane bola v medziach politického prejavu, takže ju nemožno chápať ako výzvu na násilie; keďže súd uviedol, že násilné činy, ku ktorým došlo od 6. do 8. októbra 2014, boli síce poľutovaniahodné, nemožno ich však považovať za priamy dôsledok správ ústredia HDP na Twitteri;
N. keďže od komunálnych volieb, ktoré sa konali 31. marca 2019, guvernéri alebo správcovia provincie menovaní vládou nahradili 59 zo 65 demokraticky zvolených starostov za stranu HDP na juhovýchode Turecka z dôvodu, že sú predmetom trestného vyšetrovania pre údajné väzby na terorizmus; keďže z 36 zatknutých bolo 32 prepustených počas súdneho procesu, ale 6 zvolených spolustarostov zostáva stále vo väzení;
O. keďže zhoršujúce sa štrukturálne problémy vedúce k nedostatočnej inštitucionálnej nezávislosti súdnictva majú naďalej vplyv na práva opozičných strán;
1. je naďalej hlboko znepokojený neustálymi útokmi a nátlakom na opozičné strany v Turecku, a najmä spôsobom, akým sa turecké orgány osobitne a čoraz viac zameriavajú na stranu HDP, ako aj jej mládežnícku organizáciu; odsudzuje represie voči HDP a akýmkoľvek ďalším tureckým opozičným stranám, čo oslabuje riadne fungovanie demokratického systému; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila tento stav a zabezpečila, aby všetky politické strany v krajine mohli slobodne a riadne vykonávať legitímne činnosti v súlade so základnými zásadami pluralistického a demokratického systému;
2. dôrazne odsudzuje žalobu, ktorú podal turecký generálny prokurátor na ústavnom súde a ktorou sa domáha rozpustenia strany HDP a zákazu vykonávať politickú činnosť pre takmer 500 jej členov vrátane väčšiny jej súčasných vedúcich predstaviteľov, čo by im v nasledujúcich piatich rokoch zabránilo vykonávať akúkoľvek politickú činnosť; vyjadruje hlboké znepokojenie nad jednomyseľným rozhodnutím ústavného súdu prijať tento prípad; s vážnym znepokojením konštatuje, že prípad rozpustenia strany HDP je vyvrcholením zásahu proti strane, ktorý trvá niekoľko rokov a v ktorom boli súdené tisícky členov strany, výkonní predstavitelia, poslanci, členovia miestnych zastupiteľstiev a spolustarostovia, a to najmä v súvislosti s obvineniami z terorizmu;
3. je pevne presvedčený, že neobmedzovanie účasti strany HDP v tureckých demokratických inštitúciách je základným predpokladom pre dosiahnutie väčšej inkluzívnosti tureckej spoločnosti a vytvorenie pozitívnych vyhliadok na mierové urovnanie kurdskej otázky; v tejto súvislosti opakuje, že vzhľadom na pevné odhodlanie strany HDP pracovať prostredníctvom demokratických inštitúcií by zákaz tejto strany bol v strednodobom horizonte vážnou politickou chybou a predstavoval by nezvratný úder voči pluralizmu a demokratickým zásadám, v dôsledku čoho by milióny voličov v Turecku zostali bez zastúpenia;
4. dôrazne odsudzuje šokujúce zabitie členky a zamestnankyne strany HDP Deniz Poyrazovej a útok na kancelárie strany v İzmire; vyjadruje sústrasť jej príbuzným a priateľom; naliehavo žiada orgány, aby tento prípad dôkladne vyšetrili a aby zodpovedných postavili pred súd;
5. vyzýva turecké orgány, aby sa zdržali podnecovania k nenávisti voči HDP a aby prijali potrebné opatrenia na ochranu kancelárií a činiteľov strany vrátane poslancov a zvolených členov miestnych zastupiteľstiev a spolustarostov;
6. odsudzuje svojvoľné uplatňovanie zásad právneho štátu v prebiehajúcom súdnom procese o Kobane, čo viedlo k opätovnému otvoreniu prípadu, a najmä chýbajúcu nezávislosť súdnictva, nestrannosť, úplnú spravodlivosť a procesné záruky počas konania; je hlboko znepokojený zneužívaním rozsiahlych protiteroristických právnych predpisov; opätovne naliehavo vyzýva turecké orgány, aby zosúladili svoje protiteroristické právne predpisy s medzinárodnými normami s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu základných práv a slobôd a proporcionalitu a rovnosť pred zákonom;
7. odsudzuje rozhodnutie zbaviť poslancov za stranu HDP Leylu Güvenovú, Ömera Faruka Gergerlioğlua a Musu Farisoğullarıho ich parlamentných kresiel a imunity a ich následné zatknutie; víta nedávny rozsudok ústavného súdu z 1. júla 2021, v ktorom jednomyseľne rozhodol, že boli porušené práva poslanca Gergerlioğlua byť zvolený a zapájať sa do politickej činnosti, ako aj jeho právo na osobnú slobodu a bezpečnosť; víta jeho prepustenie a naliehavo vyzýva turecké orgány a súdy nižšieho stupňa, aby vykonali rozhodnutie ústavného súdu a urýchlene obnovili jeho poslanecký mandát; žiada okamžité prepustenie ostatných dvoch poslancov za stranu HDP a zrušenie všetkých obvinení vznesených proti nim; odsudzuje opakované zrušenie poslaneckého mandátu opozičných poslancov, čo vážne poškodzuje obraz tureckého parlamentu ako demokratickej inštitúcie;
8. dôrazne odsudzuje od novembra 2016 pretrvávajúce zadržiavanie bývalých spolupredsedov HDP Figen Yüksekdağovej a vodcu opozície a bývalého kandidáta na prezidenta Selahattina Demirtașa; pripomína rozsudok ESĽP vo veci Selahattin Demirtaș/Turecko z 20. novembra 2018, potvrdený rozsudkom veľkej komory z 22. decembra 2020, v ktorom boli turecké orgány vyzvané na okamžité prepustenie pána Demirtaşa; je zhrozený tým, že turecké orgány neustále nerešpektujú a neuplatňujú rozsudky ESĽP, a to aj v iných prípadoch, ako je prípad Osmana Kavalu, v ktorých by Výbor ministrov Rady Európy mohol proti Turecku začať konanie o nesplnení povinnosti; naliehavo ho vyzýva na plnú spoluprácu s Radou Európy pri posilňovaní právneho štátu, práv menšín, demokracie a základných práv;
9. vyjadruje hlboké znepokojenie nad postupným zvyšovaním tlaku na hlavnú opozičnú stranu (CHP) a jej lídra Kemala Kılıçdaroğla vrátane konfiškácie letákov tejto strany na základe súdneho príkazu a nad verejnými hrozbami a fyzickými útokmi proti nemu; odsudzuje žiadosť o zrušenie imunity pána Kılıçdaroğlua na základe jeho politických vyhlásení, ako aj jeho trestné stíhanie za údajné urážky tureckého prezidenta, za ktoré mu hrozí odsúdenie až na štyri roky; opakuje vážne znepokojenie nad pokračujúcim politickým a súdnym obťažovaním Canan Kaftancaıoğluovej, provinčnej predsedníčky CHP v Istanbule;
10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim tlakom na všetky opozičné strany a nad posledným rozhodnutím prokurátorov ministerstva spravodlivosti predložiť spoločnému parlamentnému výboru pre ústavu a spravodlivosť tureckého Veľkého národného zhromaždenia zhrnutia konaní, ktorých cieľom bolo zbaviť 20 opozičných zákonodarcov zo šiestich rôznych opozičných strán poslaneckej imunity; zdôrazňuje, že vo všeobecnosti nepriateľské prostredie postihuje ďalších opozičných lídrov, ako je predsedníčka strany İYİ Meral Akşener, ktorá bola nedávno ústne napadnutá pri návšteve Rize stúpencami vládnucej strany;
11. odsudzuje rozhodnutie tureckých orgánov odvolať demokraticky zvolených starostov z funkcie na základe pochybných dôkazov a nahradiť ich nevolenými správcami, čo ohrozuje miestnu demokraciu; poukazuje na politické, legislatívne a administratívne opatrenia, ktoré turecká vláda prijala na paralyzovanie mestských úradov vedených starostami z opozičných strán v İstanbule, Ankare a İzmire; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úradujúca vláda zneužíva finančné zdroje a administratívnu moc štátu na oslabenie alebo umlčanie opozície;
12. zdôrazňuje, že toto konanie naďalej oslabuje schopnosť politickej opozície vykonávať svoje práva a plniť si demokratické úlohy; je hlboko znepokojený vážnym zhoršením situácie v oblasti slobody fungovania opozičných strán, ktoré odhaľuje zúfalú situáciu v oblasti ľudských práv v Turecku a pokračujúce narúšanie demokracie a právneho štátu, v rozpore s kodanskými kritériami;
13. domnieva sa, že narúšanie právneho štátu a systémový nedostatok nezávislosti súdnictva sú naďalej spojené so súdnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa slobody fungovania opozičných strán; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo pluralitu a rešpektovalo slobodu združovania a prejavu v súlade s ochranou ustanovenou v tureckej ústave a s medzinárodnými záväzkami Turecka;
14. vyzýva delegáciu EÚ v Turecku, aby ďalej monitorovala situáciu politickej opozície, a to aj sledovaním súdnych procesov vrátane prípadu týkajúceho sa Kobane, verejnými vyhláseniami a požadovaním povolenia na návštevy väzňov;
15. domnieva sa, že okrem zlepšení v otázkach zahraničnej politiky by pokrok v každom pozitívnom programe, ktorý by sa mohol ponúknuť Turecku, mal závisieť aj od zlepšenia situácie v oblasti občianskych a ľudských práv a zásady právneho štátu v krajine, vrátane práv žien, ako sú práva zaručené Istanbulským dohovorom, náboženská sloboda a práva etnických menšín a komunity LGBTI;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Tureckej republiky.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2021)0234.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2021)0028.
- [3] Prijaté texty, P9_TA(2019)0017.