Návrh spoločného uznesenia - RC-B9-0406/2021Návrh spoločného uznesenia
RC-B9-0406/2021

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o represiách voči opozícii v Turecku, najmä voči Ľudovej demokratickej strane (HDP)

7.7.2021 - (2021/2788(RSP))

predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0406/2021 (S&D)
B9‑0407/2021 (The Left)
B9‑0409/2021 (Verts/ALE)
B9‑0410/2021 (Renew)
B9‑0411/2021 (PPE)

Michael Gahler, Gheorghe‑Vlad Nistor, Željana Zovko
v mene skupiny PPE
Nacho Sánchez Amor, Pedro Marques, Tonino Picula
v mene skupiny S&D
Hilde Vautmans, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Izaskun Bilbao Barandica, Olivier Chastel, Vlad Gheorghe, Nathalie Loiseau, Karen Melchior, Frédérique Ries, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu
v mene skupiny Renew
Sergey Lagodinsky
v mene skupiny Verts/ALE
Özlem Demirel, Nikolaj Villumsen, Giorgos Georgiou, Manu Pineda
v mene skupiny The Left
Assita Kanko, Angel Dzhambazki, Emmanouil Fragkos, Ladislav Ilčić, Fabio Massimo Castaldo


Postup : 2021/2788(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B9-0406/2021
Predkladané texty :
RC-B9-0406/2021
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o represiách voči opozícii v Turecku, najmä voči Ľudovodemokratickej strane (HDP)

(2021/2788(RSP))

 

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 19. mája 2021 o správe Komisie o Turecku za obdobie 2019 – 2020[1], z 20. januára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä o prípade Selahattina Demirtaşa a ďalších väzňov svedomia[2] a z 19. septembra 2019 o situácii v Turecku, najmä o

pozbavení zvolených starostov úradu[3],

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 o politike rozširovania EÚ za rok 2020 (COM(2020)0660) a na sprievodnú správu o Turecku za rok 2020 (SWD(2020)0355),

 so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005 a na skutočnosť, že pristúpenie Turecka do EÚ rovnako ako v prípade všetkých kandidátskych krajín závisí od splnenia všetkých kodanských kritérií,

 so zreteľom na závery Európskej rady z 24. júna 2021 o vonkajších vzťahoch a na ďalšie príslušné závery Rady a Európskej rady týkajúce sa Turecka,

 so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. marca 2021 o aktuálnom stave politických, hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom (JOIN(2021)0008),

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zodpovedného za zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. augusta 2019 o pozbavení zvolených starostov úradu a zadržaní stoviek ľudí v juhovýchodnom Turecku a na vyhlásenia z 21. a 25. decembra 2020,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a európskeho komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Olivéra Várhelyiho z 18. marca 2021 o najnovších opatreniach voči Ľudovodemokratickej strane,

 so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú riadiť konečnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi,

 so zreteľom na rozsudok veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. decembra 2020 vo veci Demirtaş/Turecko (14305/17),

 so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2347 z 23. októbra 2020 s názvom „Nový zásah proti politickej opozícii a občianskemu disentu v Turecku: naliehavá potreba chrániť normy Rady Európy“, a na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2260 z 24. januára 2019 s názvom „Zhoršujúca sa situácia opozičných politikov v Turecku: čo možno urobiť na ochranu ich základných práv v členskom štáte Rady Európy?“,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže v kontexte všeobecného zhoršovania situácie, ktoré má vplyv na základné slobody a právny štát, sa turecké orgány neustále a čoraz viac zameriavajú na opozičné strany v Turecku, najmä na Ľudovodemokratickú stranu (HDP);

B. keďže 17. marca 2021 generálny prokurátor tureckého kasačného súdu sa najprv obrátil na ústavný súd so žiadosťou o zrušenie HDP, tretej najväčšej politickej strany v tureckom parlamente; keďže 31. marca 2021 valné zhromaždenie ústavného súdu zistilo procesné nedostatky v žalobe a rozhodlo o jej vrátení generálnej prokuratúre; keďže 7. júna 2021 bola predložená revidovaná žaloba, v ktorej sa okrem zrušenia strany požadoval zákaz vykonávania politických činností pre takmer 500 politikov HDP a zmrazenie bankových účtov strany; keďže Valné zhromaždenie ústavného súdu 21. júna 2021 jednomyseľne akceptovalo revidovanú žalobu;

C. keďže generálny prokurátor založil väčšinu svojich obvinení proti strane HDP na protestoch v Kobane, v súvislosti s ktorými prebieha súdne konanie proti politikom HDP vrátane bývalých spolupredsedov Selahattina Demirtaşa a Figen Yüksekdağovej; keďže tieto obvinenia boli založené najmä na tweete ústrednej výkonnej rady strany HDP (zo 6. októbra 2014), v ktorom vyzvala ľudí, aby protestovali v solidarite s obyvateľstvom mesta Kobane proti ISIS a proti tureckému embargu voči tomuto mestu; keďže počas protestov bolo v zrážkach s tureckou políciou zabitých viac ako 50 ľudí, pričom prevažnú väčšinu z nich tvorili členovia alebo sympatizanti HDP;

D. keďže v súdnom procese týkajúcom sa Kobane je 108 obžalovaných zo strany HDP; keďže 28 z nich je vo vyšetrovacej väzbe; keďže v súvislosti so šiestimi osobami boli vydané súdne obmedzenia a na 75 osôb boli vyhlásené príkazy na zatknutie; keďže Parlament bude naďalej pozorne sledovať tento súdny proces a ďalšie podobné prípady;

E. keďže Ústavný súd v minulosti zakázal šesť prokurdských politických strán;

F. keďže Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane konštatoval, že zrušenie politických strán porušuje právo na združovanie podľa článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže Európska rada vo svojich záveroch z 24. júna 2021 uvádza, že prenasledovanie politických strán predstavuje významný krok späť v oblasti ľudských práv a je v rozpore so záväzkami Turecka dodržiavať demokraciu a zásady právneho štátu, a že dialóg o tejto otázke zostáva neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Tureckom;

G. keďže Deniz Poyraz, zamestnankyňa a členka strany HDP, bola 17. júna 2021 zavraždená v kancelárii strany v Izmire; keďže údajne bola po smrti zmrzačená; keďže v roku 2015 a 2016 boli napadnuté stovky kancelárií strany HDP vrátane jej ústredia v Ankare a mnohé boli vypálené;

H. keďže vo väzení zostáva približne 4 000 členov a funkcionárov HDP vrátane niekoľkých poslancov;

I. keďže traja poslanci za stranu HDP boli zbavení poslaneckých kresiel a poslaneckej imunity a boli následne zatknutí;

J. keďže 30. júna 2021 prokurátori ministerstva spravodlivosti predložili spoločnému parlamentnému výboru pre ústavu a spravodlivosť tureckého Veľkého národného zhromaždenia zhrnutia konaní, ktorých cieľom bolo zbaviť 20 opozičných zákonodarcov zo šiestich rôznych opozičných strán poslaneckej imunity; keďže tieto konania sa zameriavajú na 15 poslancov zo strany HDP, vodcu Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemala Kılıçdaroğla a jedného zákonodarcu z každej ďalšej opozičnej strany, konkrétne Strany demokratických regiónov (DBP), Strany İYİ (Dobre), Strany pracujúcich Turecka (TİP) a Strany demokratov (DP);

K. keďže pán Kılıçdaroğlu je ako líder hlavnej opozičnej strany stíhaný za údajné urážky tureckého prezidenta, za ktoré mu hrozí trest odňatia slobody až na štyri roky; keďže rovnako čelí žalobe na náhradu škody vo výške 1 milióna TRY, ktorú 11. januára 2021 podal prezident Recep Tayyip Erdoğan;

L. keďže bývalý spolupredseda HDP a kandidát v prezidentských voľbách v rokoch 2014 a 2018 pán Demirtaș je už viac ako štyri roky zadržiavaný na základe nepodložených obvinení a napriek dvom rozsudkom ESĽP v prospech jeho prepustenia;

M. keďže ESĽP v tom istom rozsudku uviedol, že výzva ústredia strany HDP na solidaritu s obyvateľmi Kobane bola v medziach politického prejavu, takže ju nemožno chápať ako výzvu na násilie; keďže súd uviedol, že násilné činy, ku ktorým došlo od 6. do 8. októbra 2014, boli síce poľutovaniahodné, nemožno ich však považovať za priamy dôsledok správ ústredia HDP na Twitteri;

N. keďže od komunálnych volieb, ktoré sa konali 31. marca 2019, guvernéri alebo správcovia provincie menovaní vládou nahradili 59 zo 65 demokraticky zvolených starostov za stranu HDP na juhovýchode Turecka z dôvodu, že sú predmetom trestného vyšetrovania pre údajné väzby na terorizmus; keďže z 36 zatknutých bolo 32 prepustených počas súdneho procesu, ale 6 zvolených spolustarostov zostáva stále vo väzení;

O. keďže zhoršujúce sa štrukturálne problémy vedúce k nedostatočnej inštitucionálnej nezávislosti súdnictva majú naďalej vplyv na práva opozičných strán;

1. je naďalej hlboko znepokojený neustálymi útokmi a nátlakom na opozičné strany v Turecku, a najmä spôsobom, akým sa turecké orgány osobitne a čoraz viac zameriavajú na stranu HDP, ako aj jej mládežnícku organizáciu; odsudzuje represie voči HDP a akýmkoľvek ďalším  tureckým opozičným stranám, čo oslabuje riadne fungovanie demokratického systému; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila tento stav a zabezpečila, aby všetky politické strany v krajine mohli slobodne a riadne vykonávať legitímne činnosti v súlade so základnými zásadami pluralistického a demokratického systému;

2. dôrazne odsudzuje žalobu, ktorú podal turecký generálny prokurátor na ústavnom súde a ktorou sa domáha rozpustenia strany HDP a zákazu vykonávať politickú činnosť pre takmer 500 jej členov vrátane väčšiny jej súčasných vedúcich predstaviteľov, čo by im v nasledujúcich piatich rokoch zabránilo vykonávať akúkoľvek politickú činnosť; vyjadruje hlboké znepokojenie nad jednomyseľným rozhodnutím ústavného súdu prijať tento prípad; s vážnym znepokojením konštatuje, že prípad rozpustenia strany HDP je vyvrcholením zásahu proti strane, ktorý trvá niekoľko rokov a v ktorom boli súdené tisícky členov strany, výkonní predstavitelia, poslanci, členovia miestnych zastupiteľstiev a spolustarostovia, a to najmä v súvislosti s obvineniami z terorizmu;

3. je pevne presvedčený, že neobmedzovanie účasti strany HDP v tureckých demokratických inštitúciách je základným predpokladom pre dosiahnutie väčšej inkluzívnosti tureckej spoločnosti a vytvorenie pozitívnych vyhliadok na mierové urovnanie kurdskej otázky; v tejto súvislosti opakuje, že vzhľadom na pevné odhodlanie strany HDP pracovať prostredníctvom demokratických inštitúcií by zákaz tejto strany bol v strednodobom horizonte vážnou politickou chybou a predstavoval by nezvratný úder voči pluralizmu a demokratickým zásadám, v dôsledku čoho by milióny voličov v Turecku zostali bez zastúpenia;

4. dôrazne odsudzuje šokujúce zabitie členky a zamestnankyne strany HDP Deniz Poyrazovej a útok na kancelárie strany v İzmire; vyjadruje sústrasť jej príbuzným a priateľom; naliehavo žiada orgány, aby tento prípad dôkladne vyšetrili a aby zodpovedných postavili pred súd;

5. vyzýva turecké orgány, aby sa zdržali podnecovania k nenávisti voči HDP a aby prijali potrebné opatrenia na ochranu kancelárií a činiteľov strany vrátane poslancov a zvolených členov miestnych zastupiteľstiev a spolustarostov;

6. odsudzuje svojvoľné uplatňovanie zásad právneho štátu v prebiehajúcom súdnom procese o Kobane, čo viedlo k opätovnému otvoreniu prípadu, a najmä chýbajúcu nezávislosť súdnictva, nestrannosť, úplnú spravodlivosť a procesné záruky počas konania; je hlboko znepokojený zneužívaním rozsiahlych protiteroristických právnych predpisov; opätovne naliehavo vyzýva turecké orgány, aby zosúladili svoje protiteroristické právne predpisy s medzinárodnými normami s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu základných práv a slobôd a proporcionalitu a rovnosť pred zákonom;

7. odsudzuje rozhodnutie zbaviť poslancov za stranu HDP Leylu Güvenovú, Ömera Faruka Gergerlioğlua a Musu Farisoğullarıho ich parlamentných kresiel a imunity a ich následné zatknutie; víta nedávny rozsudok ústavného súdu z 1. júla 2021, v ktorom jednomyseľne rozhodol, že boli porušené práva poslanca Gergerlioğlua byť zvolený a zapájať sa do politickej činnosti, ako aj jeho právo na osobnú slobodu a bezpečnosť; víta jeho prepustenie a naliehavo vyzýva turecké orgány a súdy nižšieho stupňa, aby vykonali rozhodnutie ústavného súdu a urýchlene obnovili jeho poslanecký mandát; žiada okamžité prepustenie ostatných dvoch poslancov za stranu HDP a zrušenie všetkých obvinení vznesených proti nim; odsudzuje opakované zrušenie poslaneckého mandátu opozičných poslancov, čo vážne poškodzuje obraz tureckého parlamentu ako demokratickej inštitúcie;

8. dôrazne odsudzuje od novembra 2016 pretrvávajúce zadržiavanie bývalých spolupredsedov HDP Figen Yüksekdağovej a vodcu opozície a bývalého kandidáta na prezidenta Selahattina Demirtașa; pripomína rozsudok ESĽP vo veci Selahattin Demirtaș/Turecko z 20. novembra 2018, potvrdený rozsudkom veľkej komory z 22. decembra 2020, v ktorom boli turecké orgány vyzvané na okamžité prepustenie pána Demirtaşa; je zhrozený tým, že turecké orgány neustále nerešpektujú a neuplatňujú rozsudky ESĽP, a to aj v iných prípadoch, ako je prípad Osmana Kavalu, v ktorých by Výbor ministrov Rady Európy mohol proti Turecku začať konanie o nesplnení povinnosti; naliehavo ho vyzýva na plnú spoluprácu s Radou Európy pri posilňovaní právneho štátu, práv menšín, demokracie a základných práv;

9. vyjadruje hlboké znepokojenie nad postupným zvyšovaním tlaku na hlavnú opozičnú stranu (CHP) a jej lídra Kemala Kılıçdaroğla vrátane konfiškácie letákov tejto strany na základe súdneho príkazu a nad verejnými hrozbami a fyzickými útokmi proti nemu; odsudzuje žiadosť o zrušenie imunity pána Kılıçdaroğlua na základe jeho politických vyhlásení, ako aj jeho trestné stíhanie za údajné urážky tureckého prezidenta, za ktoré mu hrozí odsúdenie až na štyri roky; opakuje vážne znepokojenie nad pokračujúcim politickým a súdnym obťažovaním Canan Kaftancaıoğluovej, provinčnej predsedníčky CHP v Istanbule;

10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim tlakom na všetky opozičné strany a nad posledným rozhodnutím prokurátorov ministerstva spravodlivosti predložiť spoločnému parlamentnému výboru pre ústavu a spravodlivosť tureckého Veľkého národného zhromaždenia zhrnutia konaní, ktorých cieľom bolo zbaviť 20 opozičných zákonodarcov zo šiestich rôznych opozičných strán poslaneckej imunity; zdôrazňuje, že vo všeobecnosti nepriateľské prostredie postihuje ďalších opozičných lídrov, ako je predsedníčka strany İYİ Meral Akşener, ktorá bola nedávno ústne napadnutá pri návšteve Rize stúpencami vládnucej strany;

11. odsudzuje rozhodnutie tureckých orgánov odvolať demokraticky zvolených starostov z funkcie na základe pochybných dôkazov a nahradiť ich nevolenými správcami, čo ohrozuje miestnu demokraciu; poukazuje na politické, legislatívne a administratívne opatrenia, ktoré turecká vláda prijala na paralyzovanie mestských úradov vedených starostami z opozičných strán v İstanbule, Ankare a İzmire; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úradujúca vláda zneužíva finančné zdroje a administratívnu moc štátu na oslabenie alebo umlčanie opozície;

12. zdôrazňuje, že toto konanie naďalej oslabuje schopnosť politickej opozície vykonávať svoje práva a plniť si demokratické úlohy; je hlboko znepokojený vážnym zhoršením situácie v oblasti slobody fungovania opozičných strán, ktoré odhaľuje zúfalú situáciu v oblasti ľudských práv v Turecku a pokračujúce narúšanie demokracie a právneho štátu, v rozpore s kodanskými kritériami;

13. domnieva sa, že narúšanie právneho štátu a systémový nedostatok nezávislosti súdnictva sú naďalej spojené so súdnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa slobody fungovania opozičných strán; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo pluralitu a rešpektovalo slobodu združovania a prejavu v súlade s ochranou ustanovenou v tureckej ústave a s medzinárodnými záväzkami Turecka;

14. vyzýva delegáciu EÚ v Turecku, aby ďalej monitorovala situáciu politickej opozície, a to aj sledovaním súdnych procesov vrátane prípadu týkajúceho sa Kobane, verejnými vyhláseniami a požadovaním povolenia na návštevy väzňov;

15. domnieva sa, že okrem zlepšení v otázkach zahraničnej politiky by pokrok v každom pozitívnom programe, ktorý by sa mohol ponúknuť Turecku, mal závisieť aj od zlepšenia situácie v oblasti občianskych a ľudských práv a zásady právneho štátu v krajine, vrátane práv žien, ako sú práva zaručené Istanbulským dohovorom, náboženská sloboda a práva etnických menšín a komunity LGBTI;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

 

Posledná úprava: 7. júla 2021
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia